Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811211089
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811211089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu : COFIDIS, a.s., so sídlom v
Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti žalovanej : E.. J. Ď., F. XX. F. XXXX, bývajúcej
v H., G. XXX, o zaplatenie 1.858,49 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Rožňava zo dňa 31. januára 2012 č.k. 12C/184/2011-67 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku
o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 31. januára
2012 č.k. 12C/184/2011-67 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 450,33 € a poplatok z

omeškania so splácaním úveru vo výške 1,41 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Náhradu trov účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 1. októbra 2007 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 70005849. Žalovanej bol poskytnutý úverový limit vo výške 40.000,- Sk
(1.327,76 €) na jej bankový účet s tým, že mesačná splátka úveru predstavovala sumu 1.599,- Sk

(53,07 €). Poskytnuté finančné prostriedky žalovaná uhrádzala od septembra 2009 nepravidelne a
v rôznych sumách. Po poskytnutí úveru v sume 40.000,- Sk, žalovaná čerpala aj ďalšie finančné
prostriedky a celková suma, ktorú žalovaná (vy)čerpala predstavovala sumu 1.853,08 €. Žalovaná
preukázala, že žalobkyni zaplatila sumu 1.659,22 € podľa stavu vykázaného k 29. septembru 2011, čo
bolo potvrdené aj žalobcom. Súčasťou zmluvy bola aj úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy, a
to vo výške 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity. Po citácii § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a § 53 ods. 1 OZ, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol

účinný v čase uzavretia predmetnej zmluvy, t.j. od 1. októbra 2007, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Každá zmluva pomenovaná
aj nepomenovaná, môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. Pre
kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a
spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy,

(nemôže vyjednávať o zmene návrhu s možnosťou dosiahnutia úspechu). Spotrebiteľ má možnosť prijať
alebo neprijať návrh zmluvy. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou,
a preto na uvedený záväzkový vzťah aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákonao ochrane spotrebiteľa. Žalovaná namietala neprimerane vysoký úrok, a tak súd (pre)skúmal výšku
úroku z úveru, ktorá predstavovala 2,14 % mesačne, t.j. ročne 25,68 %. V tejto súvislosti súd skúmal
prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 40.000,-

Sk. Porovnal priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, a zistil, že priemerná úroková
sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti bola vo výške 13,84 % ročne. Porovnaním týchto
priemerných úrokových mier s úrokom z predmetného úveru, (ktorý predstavoval 25,68 % ročne), bolo
nepochybné, že sa jednalo o neprimerane vysoký úrok. Uvedený úrok presahoval takmer dvojnásobne
výšku priemerného úroku v bankách. Po prepočte na základe priemernej úrokovej sadzby bánk by

primeraný úrok z úveru v sume 1.853,08 €, predstavoval sumu 256,47 € (1853,08 x 13,84 : 100 =
256,466). Po pripočítaní takto vypočítaného úroku k dlžnej sume, v ktorej je už zahrnuté aj poistné,
by dlh žalovanej predstavoval sumu 2.109,55 €. Žalovaná zaplatila 1.659,22 €. Za dôvodný nárok
žalobcu považoval súd rozdiel medzi týmito sumami 2.109,55 € - 1.659,22 € = 450,33 €. Po tomto
zistení súd skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, alebo
neprijateľné a či je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky, čo

do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. V súdenom prípade medzi účastníkmi konania
bola uzavretá formulárová zmluva s vopred určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich
akejkoľvek zmeny zo strany žalovanej ako spotrebiteľa. Pokiaľ boli takouto formou dohodnuté zmluvné
podmienky, čo do výšky úroku z úveru, súd ich považoval za neprijateľné, pretože pri takomto type
zmluvy mohla ľahko uniknúť pozornosti žalovanej v ťažko čitateľnom texte neprijateľná podmienka,

spočívajúce v neprimerane vysokom úroku z úveru.

Po citácii § 39 OZ súd konštatoval, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok
z úveru, je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi, a teda v tejto časti súd považuje
uzavretú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná

do sumy 450,33 € titulom zaplatenia poskytnutého revolvingového úveru a tiež poplatku za omeškanie
so splácaním úveru v sume 1,41 €, (vzhľadom na nesplácanie úveru od septembra 2009). V tejto časti
žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Po citácii § 2 písm. b/, c/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) a § 273 Obch. zák. uviedol, že

medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, čo potvrdila aj žalovaná
na súdnom pojednávaní. Žalovaná podpisom potvrdila, že sa zmluvou o úvere oboznámila, že s ňou
súhlasí a že berie na vedomie „Všeobecné obchodné podmienky“, ktoré sú vytlačené na „rubovej“
strane tlačiva zmluvy o úvere a prílohy 1 a 4, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Vyslovil
názor, že žalobca žalovanú dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy, ale

aj jej neoddeliteľných súčastí. Tvrdenie žalovanej, že v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
prehliadla, že daný úrok je úrokom mesačným, lebo bol písaný „veľmi malým písmom“ (takže ho nebolo
možné prečítať ani s dioptrickými okuliarmi), považuje žalobca za nedostatočné tvrdenie, lebo uvádzané
údaje je možné prečítať „voľným“ okom. Naviac poukázal na čl. 2 bod 2.3 Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej len „VOP“), podľa ktorého je klient povinný skontrolovať údaje uvedené na zmluve

a veriteľ (žalobca) je návrhom zmluvy o úvere viazaný po dobu dvoch mesiacov od jeho odoslania, a
tak v tejto lehote musí dlžník, ak chce zmluvu prijať, doručiť veriteľovi riadne „vyplnenú“ a podpísanú
zmluvu s príslušnými dokladmi. Výška úroku za poskytnutie úveru predstavuje ku dňu odvolania sumu
383,66 € pri úverovom limite 40.000,- Sk (1.327,76 €) mesačnej splátke 1.599,- Sk (53,08 €) počet 36
splátok, výške RPMN 29 % je výška odplaty 17.946,93 Sk (595,73 €). Úroková sadzba platná v čase

uzatvárania zmluvy bola 2,14 % mesačne, a žalovaná bola povinná zaplatiť úrok vždy z aktuálnej dlžnej
sumy. Preto, keď žalovaná prestala plniť si svoje povinnosti splácať úver, dlžná suma sa zvyšovala a
tým narastali aj úroky. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že úrok z úveru, ktorý predstavoval 25,68 %,
je neprimerane vysokým úrokom. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., výška odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej

ročnej percentuálnej miere nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platný ku dňu podpísania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čl. 4 bode 1 VOP je ustanovené, že klient je povinný riadne a včas
splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky
úveru riadne a včas, inak môže veriteľ podľa čl. 8.4 VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. Ak byžalovaná uhrádzala len minimálne mesačné splátky po 53,08 €, úverový rámec by splatila 36 splátkami.
Pretože žalovaná neuhradila minimálne mesačné splátky vo výške 53,08 €, žalobca podľa čl. 8 bodu
4 VOP odstúpil od zmluvy o úvere. Odvolateľ nesúhlasil s tým, že po prepočte na základe priemernej

úrokovej sadzby bánk, by mal primeraný úrok z úveru vo vzťahu k v sume 1.853,08 € predstavovať
sumu 256,47 €, a po pripočítaní uvedeného úroku by dlh žalovanej voči žalobcovi predstavoval sumu
2.109,55 €. Žalovaná zaplatila 1.659,22 €. Podľa súdu odôvodnený nárok žalobcu predstavoval sumu
450,33€(2.109,55€-1.659,22€).Žalobcamáprávo,abysaojehopráverozhodovalopodľarelevantnej
právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Uplatnil si náhradu

trovodvolaciehokonaniavsume106,75€sDPH(1úkoná97,60€sDPHarežijnýpaušál9,16€sDPH).

Žalovaná navrhla napadnutú časť rozsudku potvrdiť ako vecne správnu. Stotožnila sa s rozhodnutím
súdu prvého stupňa. Nevenovala pozornosť úroku z úveru a so Všeobecnými obchodnými podmienkami
nebola oboznámená, lebo boli napísané - predtlačené na zadnej strane zmluvy malým nečitateľným
písmom.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutáavovýrokuonáhradetrovprvostupňovéhokonania(§212ods.1,3O.s.p.)adospelkzáveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (v
znení účinnom od 15. októbra 2008) s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom

súde v Košiciach dňa 28. mája 2013 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie (§
211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Odvolateľneuviedolodvolaciedôvody,alezobsahuodvolaniamožnovyvodiť,žeuplatnilodvolacídôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logicky rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Trebapoznamenať,ževýrokrozsudku,ktorýmžalovanejbolauloženápovinnosťzaplatiťžalobcovisumu
450,33 € a poplatok z omeškania so splácaním úveru vo výške 1,41 €, odvolaním napadnutý nebol, a taktieto výroky rozsudku nadobudli právoplatnosť a nemohli byť predmetom preskúmavania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nemožno vytknúť,
žeby súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,náležitezistilskutkovýstavavykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a

preto odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo
výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku ohľadom
výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacie námietky žalobcu boli už uvádzané (aj) v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito
sa súd prvého stupňa náležite vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú súdu prijať iné závery, a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku

v napadnutej časti.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd
uvádza toto :

Odvolateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená
v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (platného v čase uzavretia zmluvy o úvere) a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb.,
Obchodného zákonníka.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou
spotrebiteľskou a riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento v čase jej uzavretia (dňa 1. októbra 2007) za
spotrebiteľskézmluvypovažovallenkúpnuzmluvu,zmluvuodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ

a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Charakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať
len podľa predpisov Slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto
členstva jej okrem iného vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty, prijaté orgánmi zriadenými

Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté
pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady
Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
výklade tejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore
s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (viď napr. v

rozsudku vo veci sp. zn. C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS súd členského
štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou aj
napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho
predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby - poskytovanie úverov - čo
vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy
o revolvingovom úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva,
že konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS). Zmluva bola predtlačená na vopred pripravovanom
formulári, ktorý žalobca bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že
právnyvzťahmedzižalobcomažalovanoujevzťahomspotrebiteľským,apretojenaňpotrebnéaplikovať

ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd v danom konaní zistil jedno z najproblematickejších konaní žalobcu, na ktoré poukázal
aj súd prvého stupňa, a to že jeden z najdôležitejších údajov, a to úrokovú sadzbu napísal podstatne

menším písmom v zmluve. Skutočne ide o miniatúrne, ba možno povedať až nečitateľné písmo.
Už Ústavný súd Českej republiky vo veci I.ÚS 342/2009 konštatoval „že ak toto „kľúčové“ zmluvné
dojednanie bolo napísané len drobným písmom“ a systematicky umiestnené pod (v danom prípade
nad - poznámka odvolacieho súdu) grafickým obdĺžnikom, (obsahujúcim podpis dlžníka) a úverový
limit, obsahuje väčšie písmo, a súčasne umiestnenie tesne nad podpismi zmluvných strán, mohlo by
navodzovať už prima facie dojem menej relevantného obsahu.

Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, že ide o zrejmú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, osobitne v časti úrokov, ktoré žalobca uviedol miniatúrnym písmom.

Treba zdôrazniť, že ide o dôležitý údaj, a je jedno ako dlho má spotrebiteľ návrh zmluvy k dispozícií. Údaj

napísaný podstatne menším písmom môže spotrebiteľ nielen podceniť, ale vziať ako menej dôležitý, a
nakoniecmôžehoajprehliadnuť.Uvedenúpraxžalobcuvtomtoprípademožnojednoznačnepovažovať
za nekalú obchodnú praktiku.

Označenie úrokovej sadzby miniatúrnym písmom, oproti ostatnému textu zmluvy, je spôsobilé ovplyvniť

správanie sa spotrebiteľa smerujúce k jeho (ekonomickému) rozhodnutiu. Pre úplnosť treba uviesť, že
nekalé obchodné praktiky sú zakázané (viď § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že zo strany žalobcu vyššie popísané konanie možno
považovať za určitú formu arogancie, keď úrokovú sadzbu tak dôležitý údaj (aj popri ročnej percentuálnej

miere náhrad) uvedie miniatúrnym písmom, presnejšie povedané nečitateľným písmom.

Ztýchtodôvodov,akoajzdôvodov,ktoréobsahujerozsudoksúduprvéhostupňa,odvolacísúdrozsudok
v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania ako vecne správny potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p., a § 151 ods. 1 O.s.p..

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

Žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, ale nepodala návrh na priznanie trov odvolacieho konania,
a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.