Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/429/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203494
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7811203494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcov: v 1. rade X. Š., a v 2. rade Q.A.
Š.S., R. O. B. F. V. K. W. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so
sídlom Akademika Hronca č. 3 v Rožňave, proti žalovanému: V.B. S., O. K. W.S. Č.. XXX v F. V., zast.
JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, v konaní o vydanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave, č.k. 12C/67/2011-216
zo dňa 18.6.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z a v ä z u j e žalobcov nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 67,88 € do 5 dní od
právoplatnosti rozsudku advokátke žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobcov v 1. a 2.rade zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania v sume 1.050,19 €, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej
zástupkyne žalovaného.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť

vydať žalobcom časť parcely č. 268/1-4, diel 6,7,8 o výmere 15 m2, evidovanú na LV č. XXXX v k. ú. F.
V.. Žalobu podali z dôvodu, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti a žalovaný im bráni vo vstupe na túto
časť pozemku a dohoda so žalovaným nebola možná. K okolnostiam nadobudnutia pozemku uviedli,
že v roku 1971 pracovníci Geodézie v Y. vymeriavali susedné stavebné parcely v Obci F. V. a bolo
im oznámené, že časť parcely o výmere 75 m2 z parc. č. 267 bude pričlenená k ich parcele č. 268, z
dôvodu nového usporiadania vchodu do ich dvora. Za túto časť parcely bolo aj vyplatené majiteľke p.
F. 100,- Kčs. Od uvedeného obdobia užívali túto časť. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvého

stupňa vyplynulo, že žalobcovia sú v zmysle LV č. XXXX k.ú. F. V. vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľností parcela registra C č. 268/1 o výmere 172 m2, 268/2 vo výmere 22 m2, 268/3 vo výmere
24 m2, 268/4 vo výmere 437 m2 a 269/2 vo výmere 1165 m2. Na parc. č. 268/2 sa nachádza podľa
listu vlastníctva garáž súp. číslo 812. Dňa 18. 09. 2008 uzavreli žalobcovia ako kupujúci a X. a Š.
F. ako predávajúci kúpnu zmluvu, na základe ktorej mali žalobcovia nadobudnúť časť nehnuteľností v
k. ú. F. V., zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. registra E č. 2643 o výmere 75 m2. Ich vlastníctvo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. F. V. parc. č. 268 a to 1,2,3,4 a 269/2 bolo osvedčené

vyhlásením žalobcov o tom, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, ktoré
boli zamerané na geometrickom pláne č. 79/2008 z pôvodných parciel č. 2 - 2642, 2 - 2643 a 2
- 2655/3. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam mali nadobudnúť jednak na základe uvedenej kúpnej
zmluvy, titulom dedenia po právnych predchodcoch žalobcu a čiastočne vydržaním, preto sa v tomtokonaní domáhali vydania výmery v rozsahu 15 m2. Súd po takomto zistení skonštatoval vychádzajúc
z ust. § 126 ods. 1 OZ, že pri domáhaní sa ochrany vlastníckeho práva vo forme vydania vlastníctva
je prvou podmienkou preukázať bez akýchkoľvek pochybností vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam,

ktoré žalobcovia navrhujú vydať. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, teda
bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a odmieta mu ju vydať. Súd je preto povinný
riešiť predbežne otázku vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Preto vychádzajúc z ustanovení § 129
ods. 1, 130 ods. 1 a 132 ods. 1 OZ skúmal, či žalobcovia preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva
a zistil, že žalobcovia preukázali čiastočné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dedičského

rozhodnutia č. D 471/45 po poručiteľovi X. Š., právnom predchodcovi žalobcu X. Š. a jeho brata X. Š.
v oboch prípadoch len v rozsahu 1/8-iny k celku, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti vedené v zápisnici
č. 55 k.ú. B. V.. Okrem toho preukázali aj nadobudnutie vlastníckeho práva na základe notárskej
zápisnice Štátneho notárstva v Rožňave N 109/79, Nz 102/79 zo dňa 15.3.1979, kedy kúpou nadobudol
žalobca s manželkou od svojho brata X. Š. z rodinného domu č. 106 v F. V. aj časť nehnuteľností,
ktoré nadobudol v uvedenom dedičskom rozhodnutí X. Š. aj v časti nehnuteľnosti, ktoré nadobudol X.

Š.H. na základe dedičstva v konaní D 471/45. Potom X. S., Y. Š. predala žalobcom svoj 1/4-inový
podiel zapísaný pôvodne vo vložke č. 55 mpč. 2642 k.ú. B. V., ktorý nadobudla titulom dedenia v konaní
D 58/77 Štátneho notárstva v Rožňave. Ďalšiu časť nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s X. U. Š. F. v roku 2008. Z geometrického plánu č. 79/2008 zo dňa 14.7.2008
vyplynulo, že z nehnuteľností, ktoré boli zapísané v prospech žalobcov boli zamerané z pôvodných

pozemnoknižných parciel v súčasnosti č. KN - E 2- 2642, 2 - 2643 a 2 - 2655/3. Konkrétne z parcely
2 - 2643 boli geometrickým plánom vytvorené diely 6,7 a 8, ktoré mali spoločne výmeru 75 m2. Tieto
časti nehnuteľnosti boli podľa geometrického plánu situované pozdĺžne popri hranici medzi pozemkami
žalobcov a žalovaného. Predmetom žaloby však bolo len vydanie časti nehnuteľnosti o výmere 15m2. Z
uvedeného geometrického plánu, ani z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ktorá konkrétna

vyčlenená časť predstavuje 15 m2, ktoré by mali byť vydané žalobcom. Časť z tejto nehnuteľnosti
mala byť nadobudnutá vydržaním, čo vyplynulo z osvedčenia zo dňa 5.8.2009. Žalovaný však popieral
vlastnícke právo žalobcov, ktoré mali nadobudnúť na základe osvedčenia o vydržaní, a to z dôvodu, že v
roku 2008 nespĺňali žalobcovia podmienku oprávnenej držby z hľadiska dobromyseľnosti, ani vydržacej
doby.Vzhľadomnanesúhlasžalovanéhosnadobudnutímvlastníctvavydržanímnazákladeosvedčenia,

súd skúmal, či v danom prípade skutočne bolo možné nadobudnúť vlastníctvo osvedčením a zistil, že
sporná časť nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania bola už v minulosti od r. 2008 dôvodom pre
riešenie problémov medzi účastníkmi konania prostredníctvom obce F. V., jej stavebnej komisie, ale aj
prostredníctvom súdu. Do obdobia vydania osvedčenia o vydržaní, teda do 5.3.2009 bolo vedených
niekoľko jednaní a je na nich niekoľko stanovísk komisie stavebného a životného prostredia pri obci

F. V., z čoho je možné ťažko vyvodiť dobromyseľnú držbu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby.
Ani predchodcovia žalobcu nemohli nadobudnúť vlastníctvo vydržaním do 1.1.1992. Zo svedeckých
výpovedí U. S., Š. Q.U., G. S. totiž vyplynulo, že pozemok, na ktorom sa nachádzal rigol postavili v
roku 1971 a 1973 otec žalovaného za pomoci príbuzných, čo by mohlo skôr u otca žalovaného vzbudiť
presvedčenie, že mu vlastnícky patrí táto časť nehnuteľnosti, pretože rigol zhotovil sám s rodinou na

vlastné náklady. Tento rigol bol užívaný celé roky až do r. 2008, kedy začali nedorozumenia medzi
žalobcami a rodinou žalovaného. Priestory boli spoločne čistené, slúžili na odvádzanie vody, čo bolo v
záujme ochrany oboch stavieb, t.zn. rodinného domu žalovaného, aj garáže žalobcov. Nemohol preto
súd akceptovať tvrdenie žalobcov, že užívali túto spornú časť nehnuteľnosti dobromyseľne ako vlastníci,
pretože svoje vlastníctvo do r. 2008 nepreukázali a kúpnu zmluvu so Š. U. X. F. uzavreli až 18.9.2008.

Súd skúmal nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa § 134 OZ a zistil, že v osvedčení o vydržaní
bolo zaznamenané, že vydržacia doba skončila 1.1.1992, súd však skonštatoval, že práve z dôvodov
absencie dobromyseľnosti žalobcov k danému obdobiu nebolo možné vec vydržať. V tomto období
spornú časť rigolu, ktorý žalobcovia označili ako predmet sporu v žiadnom prípade neužívali výlučne
žalobcovia počas celého obdobia, ale užívali ho spoločne s rodinou žalovaného najmenej do roku

2008. Pre absenciu dobromyseľnosti a nepretržitej oprávnenej držby súd konštatoval, že žalobcovia
nenadobudli vlastnícke právo vydržaním spornej nehnuteľnosti, preto žalobu o vydanie k tejto časti
nehnuteľnosti zamietol.

O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Súd prvého stupňa preto priznal trovy žalovanému, ktoré spočívali v trovách
právneho zastúpenia a to za 7 úkonov právnej pomoci, za účasť na pojednávaniach, písomné podanie
vo veci a za účasť na ohliadke. Náhradu trov súd prvého stupňa priznal v zmysle ust. § 11 ods. 1písm. a.) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v celkovej výške 467,52 €. Ďalej priznal celkovo režijný paušál
vo výške 60,78 €. Priznal aj cestovné náhrady v celkovej výške 200,79 € za cestu na pojednávania a
za ohliadku v celkovej výške 200,79 €. Vyčíslil aj stratu času, ktorá bola uplatnená v rozsahu dvoch

polhodín za jednostranne vykonanú cestu, takže stratu v dňoch, keď sa zúčastnila právna zástupkyňa
na pojednávaniach spolu priznal náhradu 247 € a 74,10 € bola priznaná strata času za deň, keď sa
zúčastnila ohliadky na mieste samom v F. V., preto celkovo priznal právnej zástupkyni žalovaného
náhradu za stratu času v sume 321,10 €. Takto spolu priznal náhradu trov konania úspešnému
žalovanému vo výške 1.050,19 €, ktoré zaviazal zaplatiť žalobcov podľa § 149 ods. 1 O. s. p. advokátovi

žalovaného, a to spoločným záväzkom podľa § 511 ods. 1 OZ.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali buď zmeniť napadnutý rozsudok tak,
že súd uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcom časť parcely č. 268/1,2,3,4, diel 6,7,8 o výmere 15
m2 evidovanú na LV č. XXXX k.ú. F. V. a prizná žalobcom náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania, prípadne žiadali v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť. V dôvodoch odvolania poukázali na

to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Uviedli, že z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. V. jednoznačne vyplýva, že podielový spoluvlastník pod
B 3 X. Š., ktorý má spoluvlastnícky podiel 1/8-iny je žalobcom v 1.rade a nie je zastúpený správcom,
Slovenským pozemkovým fondom, ako konštatuje súd. Predmetný spoluvlastnícky podiel totiž žalobca v
1.rade nadobudol 25.2.1947 dedením. Pokiaľ išlo o výpovede žalovaného a svedka S., otca žalovaného,

nie je ich možné považovať za hodnoverný dôkaz, nakoľko obidvaja majú osobitný záujem na výsledku
tohto konania. Pokiaľ išlo o užívanie rigolu žalovaným a jeho otcom a užívanie rigolu žalobcami aj otcom
žalovaného, poukázal na to, že pred zameraním predmetným geometrickým plánom ani nevedeli o tom,
že táto časť nehnuteľnosti patrí im, svedčí o tom, že žalobcovia užívali časť nehnuteľnosti dobromyseľne
skutočne ako vlastníci. Spoluvlastníkom 1/8-iny je X. Š., lebo nie je zastúpený SPF ako konštatuje

súd. Doklad o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu dedením žalobca v 1.rade prvostupňovému súdu
riadne predložil, preto žiadal zmeniť napadnutý rozsudok, vyhovieť žalobe a priznať trovy konania.

Žalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že bolo preukázané,
že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania, lebo neboli dobromyseľní, a preto v rámci predbežnej

otázky, či žalobcovia sú alebo nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti dospel súd k správnemu názoru,
keď konštatoval, že neboli splnené podmienky pre priznanie vlastníckeho práva podľa § 142 ods. 1 OZ.
Rigol medzi rodinnými domami, ktorý je predmetom konania začal stavať ešte jeho otec z vlastných
peňazí a vlastnými silami a na tom sa nepodieľali žalobcovia ani finančne, ani prácou. Rigol sám
žalovaný zrekonštruoval v roku 1990 na vlastné náklady a pravidelne nanáša hydroizoláciu, čistí ho,

preto žiada potvrdiť napadnutý rozsudok a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon, a to
60,07 € + režijný paušál 7,81 €, spolu 67,88 €.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre

zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tom, že navrhovatelia
nepreukázali jednoznačne vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiadajú vydať, a to žiadnym z
nadobúdacích titulov podľa § 132 ods. 1 OZ, ako to správne skonštatoval aj súd prvého stupňa.
Skutočnosť, že X. Š. nadobudol dedením podiel 1/18-iny, parcely č. 2642 nepreukazuje, že je

výlučným vlastníkom 15 m2 evidovaných na LV č. XXXX, keďže nevlastní podiel na LV XXXX. Nebolo
teda preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k novovytvorenej parcele o šírke 15 m2
geometrickým plánom č. 79/2008. V prvostupňovom konaní nebolo preukázané, že by túto nehnuteľnosť
žalobcovia kúpili v roku 2008 a nedali ju zapísať do katastra. Tiež nemohlo dôjsť do r. 2011 k
nadobudnutiu tejto parcely vydržaním, pretože boli stále rušení v užívaní tejto nehnuteľnosti aj úradným

postupom, ako to v priebehu konania zistil súd prvého stupňa. Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne
nové skutočnosti, ktoré by nebol skúmal súd prvého stupňa, takže nebol dôvod ani pre zmenu, ani pre
zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa.Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože
so všetkými námietkami žalobcov sa súd prvého stupňa vyporiadal a zaviazal neúspešných žalobcov k
náhrade trov odvolacieho konania, ktoré predstavovali za 1 úkon právnej pomoci 60,07 € ( za vyjadrenie

k odvolaniu) a režijný paušál v sume 7,81 €, čo spolu predstavuje 67,88 €. Tieto trovy potom zaviazal
podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a ust. § 149 ods. 1 O.s.p. žalobcov zaplatiť zástupkyni
žalovaného.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.