Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/406/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208808
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214208808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobcu:EOS

KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: S. O., J.. XX.XX.XXXX, G. L. H.,
I. XXX/XX, o zaplatenie 1.493,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k
zaplateniu istiny vo výške 1.493,65 eur, úroku z omeškania 8,5% ročne od 19.10.2013 a k náhrade trov
konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovaný mal úver splácať v
pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, svoj záväzok si neplnil. Veriteľ (VÚB, a. s., Bratislava)
zmluvou zo dňa 18.10.2013 pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi. Pri postúpení pohľadávky
predstavoval dlh žalovaného čiastku 1.840,06 eur, žalobca si však sankčný úrok 17,89 eur, riadny
úrok 144,50 eur a poplatky 184,02 eur neuplatňuje. Od oznámenia postúpenia pohľadávky žalovaný

nezaplatil nič.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 11.11.2015, k žalobe sa napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

Žalobca písomným podaním z 04.11.2015 podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109
ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O. s. p. V predmetnom procesnom návrhu uviedol, že pred Ústavným
súdom SR prebieha konanie o návrhu Okresného súdu Košice II na vyslovenie nesúladu ustanovenia

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.
Uvedené konanie prebieha vo veci pod sp. zn. RVP 12672/2015.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo, ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Postup podľa citovaného ustanovenia znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, prerušenie
konania tu predstavuje skôr výnimku ako pravidlo.

Aplikácia sporného ustanovenia bola riešená už v konaní pred Najvyšším súdom SR (sp. zn.

3MCdo/12/2014 - v právnej veci žalobcu), ktorý nevzhliadol rozpor so zákonom a uzavrel, že predmetné
ustanovenie je potrebné aplikovať aj na konania začaté pred účinnosťou právnej úpravy (ktorá nastala
01.05.2014).

Súd na základe uvedeného dospel tak k záveru, že tu nie je dôvod na prerušenie konania a preto súd
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný nezisteného dňa podal formulárovú žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro pod č.

0026379565 s predtlačeným úverovým rámcom 30.000 Sk (995,82 eur) a určenou pevnou mesačnou
splátkou 1.000 Sk (33,19 eur), na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver čerpaný kreditnou
kartou. Iný údaj z formulára nevyplýva. Právny predchodca žalobcu formulár podpísal dňa 25.06.2008.
Podľa výpisu z úverového účtu žalovaný za obdobie od 02.07.2008 do 15.07.2009 prečerpal sumu
celkom 1.685,48 eur, splatil (od 15.08.2008 do 16.12.2009) celkom sumu 748,73 eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že úver splácal, kým mal prácu, žiadal o možnosť dlh splácať po
30 eur mesačne. V súčasnosti má príjem len z brigádnických prác.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 18.10.2013 bola pohľadávka veriteľa voči žalovanému, vyčíslená ku

dňu postúpenia v prílohe na istine sumou 1.493,65 eur, postúpená na žalobcu.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov. Keďže však žalovaný mal uzavrieť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.),
na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ZSÚ), tiež aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže právny predchodca
žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaný je fyzická osoba, ktorá
preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti (spotrebiteľ).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno

oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku

veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku
posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah,
posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by
bolo v neprospech žalovaných - spotrebiteľov.

Zo zmluvy nijako nevyplýva revolving (obnoviteľnosť peňažných prostriedkov). Pre absenciu základnej
náležitosti úveru - úroku je potrebné zmluvu považovať za neplatnú. Vychádzajúc z uvedeného je
potom žalovaný povinný (titulom bezdôvodného obohatenia) vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu
dodávateľ - právny predchodca žalobcu poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru,
bez poplatkov, poistenia. Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke

nesporoval.

V danom prípade musel súd vziať do úvahy aj citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods.

2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne
predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu
premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti zamietnuť. Zo zmluvy nevyplýva
splatnosť úveru, premlčacia lehota uplynula pre celý nárok dňom 15.07.2011, najneskôr po uplynutí
dvojročnej lehoty od posledného výberu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému
účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).