Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/255/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208493
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215208493.1

Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
Slovanet, a. s., Bratislava, Záhradnícka 151, IČO 35 765 143, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Staněk Vetrák & Partneri, s. r. o., Bratislava, Vlčkova 18, proti žalovanému: R. L., W.. XX.XX.XXXX, F.
M. Q., Q. XX, o zaplatenie 262,96 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 162,96 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy
75,61 eur od 24.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 39,68 eur od 26.08.2014 do zaplatenia, s 5,05% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 23,39 eur od 24.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 21,88 eur od 24.10.2014 do
zaplatenia a zo sumy 2,40 eur od 25.11.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 17,26 eur na trovách právneho
zastúpenia a vo výške 3,96 eur na ďalších trovách, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 05.05.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 262,96
eur titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb 162,96 eur a ťarchopisu 100 eur spolu
s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
so žalovaným uzavrel zmluvy o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb dňa 05.06.2014,
predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v zmysle špecifikácie. Žalovaný neplatil vyfakturované
dodané služby. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 5,15 a 5,05% ročne.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 14.07.2015, k žalobe sa nevyjadril. Nárok žalobcu ani po
skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli zmluvu č. CG21406040005 dňa 05.06.2014.
Predmetom zmluvy bolo poskytovanie internetových služieb za mesačný poplatok 17,50 eur a poplatok
„internet s tabletom“ 3,49 eur po dobu 24 mesiacov. V zmysle čl. 2.3 zmluvy sa uvádza, že pokiaľ účastník
nebude plniť podmienky uvedené v tomto bode (zaplatiť jednorazový poplatok „tablet“ a platiť pravidelné
mesačné poplatky „internet s tabletom“), má právo poskytovateľ na fakturovanie plnej hodnoty zariadenia
v sume 100 eur. súčasťou zmluvy sa stali všeobecné podmienky a cenník.

Faktúrami č. 6140394218, č. 6140455689, č. 6140516778, č. 6140578417 a č. 6140639935 boli
žalovanému v období od 09.07.2014 do 10.11.2014 vyúčtované služby - mesačné poplatky, zriaďovací
poplatok, poštovné a upomienka. Faktúrou č. 1142110082 žalobca vyúčtoval žalovanému ťarchopis za
neplnenie zmluvných podmienok v sume 100 eur so splatnosťou k 14.12.2014.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške spolu 162,96
eur a tzv. ťarchopis 100 eur.

K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že v tejto časti žaloby žalovaný nárok
žalobcu nesporoval, neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na
zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal,
žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe
vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (v zmysle
ustanovenia § 494 OZ). Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade
so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb
preukázateľne dostal do omeškania.

Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie tzv. ťarchopisu, typickej zmluvnej pokuty však nebolo
možné vyhovieť. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú
výšku), bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj
k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre
členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S

účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“
pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných
podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči
nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné
podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice: „Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Tu je potrebné poukázať aj na to, že zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako
neprijateľná neplatná a moderovať zmluvnú pokutu v zmysle cit. ustanovenia je možné len v prípade,
že ide o platnú zmluvnú podmienku. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153
ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez
návrhu účastníka.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť v žiadnej výške, preto súd žalobu v časti nároku o
zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi
konania priznal náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 24% (podľa pomeru úspechu žalobcu a
žalovaného 62%:38%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 16,50 eur a z trov právneho
zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony
právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby), paušálne výdavky 2x 8,39
eur a DPH, spolu 71,93 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).