Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211051
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215211051.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: APS
FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a. s., Praha, Celetná 988/38, IČO 015 96 039, Česká republika,
zastúpeného: Jánský & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Nitra, Štúrova 13, proti žalovanému:
W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. X. V. XXX, o zaplatenie 501,12 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 491,14 eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 84,54 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 24,23
eur od 26.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 57,61 eur od 26.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 55,80 eur
od 19.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 68,84 eur od 18.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 95,05 eur od
19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 101,84 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 3,23 eur od
19.01.2013 do zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca, pod stratou výhody
splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 103,80 eur na trovách právneho
zastúpenia a 30 eur na ďalších trovách, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 60 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 10.06.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 501,12
eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že mu bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 09.06.2014 postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Bratislava, vedená voči
žalovanému. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o
pripojení (dňa 13.03.2012), predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb vo zvolenom programe a ďalej

uzavreli zmluvu o poskytovaní služby MagioSat. Na základe zmlúv mal žalovaný z poskytnutého plnenia
uhrádzať faktúry, žalovaný si svoj záväzok neplnil. Žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
vyúčtované sumy: v prvom zmluvnom prípade faktúrami č. 7206067600, č. 7207107200, č. 7208204560
služby v sumách 84,54 eur, 24,23 eur a 57,61 eur so splatnosťou k 25.06.2012, 25.07.2012 a 25.08.2012
a faktúrou č. 7212507118 a v druhom zmluvnom prípade faktúrami č. 8742809798, č. 1743802148, č.
6744783182, č. 6745777795, č. 9746752723 v sumách 55,80 eur, 68,84 eur, 100,04 eur, 106,83 eur a

3,23 eur so splatnosťou k 18.09.2012, 17.10.2012, 18.11.2012, 18.12.2012 a 18.01.2013.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 21.09.2015, k žalobe sa vyjadril písomne podaním z 29.09.2015
tým, že žiada o možnosť splátok, nakoľko poberá sociálne dávky.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať

ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný

skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 13.03.2012
a zmluvu o poskytovaní služby MagioSat dňa 05.07.2010 s dodatkom zo dňa 02.04.2012. Predmetom
zmlúv bolo poskytovanie služieb v programe Naj200 a zvolený balík televíznych kanálov. Zmluvnými
podmienkami sa žalovaný zaviazal, že v prípade nedodržania zmluvných podmienok a doby viazanosti

zaplatí rôzne zmluvné pokuty.

Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 pohľadávku voči
žalovanému vyčíslenú na 1.393,39 eur, postúpil na žalobcu.

Faktúrou č. 6744783182 a faktúrou č. 6745777795 boli žalovanému okrem vyúčtovaných služieb -
mesačné poplatky, ostatné služby zmluvné pokuty v sume 2x 4,99 eur.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.01.2012)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k

verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa

Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Z obsahu zmlúv vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich právny
predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné
formuláre. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely
zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmi

zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj

v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 491,14 eur.

K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného

upravuje § 494 OZ. V tejto časti žaloby žalovaný nárok žalobcu nesporoval, neuviedol žiadnu takú
okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb
za uvádzané obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil.
Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má
povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok

z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom,
keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.

V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 9,98 eur.

Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd
vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú výšku), bol by porušený princíp
proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj
„neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola

neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia

zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“
pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných
podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči
nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné

podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa.Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve

je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho

znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatreniaprotinečestnýmklauzulámmusiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice:„Členské

štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu

navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Tu je potrebné poukázať aj na to, že zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako
neprijateľná neplatná a moderovať zmluvnú pokutu v zmysle cit. ustanovenia je možné len v prípade,
že ide o platnú zmluvnú podmienku. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153

ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez
návrhu účastníka.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť v žiadnej výške, preto súd žalobu v časti nároku o

zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa
plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Súd povolil žalovanému splátky, ich výšku určil s prihliadnutím na výšku priznaného nároku tak, aby boli
v možnostiach žalovaného a aby žalobca nebol splátkami výrazne znevýhodnený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi
konania priznal náhradu trov v plnom rozsahu voči žalovanému, a to na súdnom poplatku zaplatenom
vo výške 30 eur a z trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe
vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie

žaloby) po 34,86 eur, paušálne výdavky 2x 8,39 eur a DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.