Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/250/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314214427
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314214427.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletú: J. X., B.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- Ľ. X.W., B.. XX.XX.XXXX, X. U. X, X., zastúpená Y.. O. W., AK U. U. X. X, X. a otec - N.. T. X., B..
XX.XX.XXXX, X. U. XX, X., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú J. X., B.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom,podanýmnatunajšomsúdedňa16.06.2014saotecmaloletejJ.domáhalzníženiavyživovacej
povinnosti voči maloletej, a to zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, počnúc dňom
01.08.2014. Počas konania svoj návrh upravil a žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej
na sumu 80,- eur mesačne.
Svoj návrh otec odôvodnil tým, že s matkou maloletej sú vlastníkmi dvoch bytov na U. D., pričom
odporkyňa v súčasnosti spolu so všetkými tromi dcérami obýva jeden z týchto bytov, 4 - izbový byt. Druhý
byt - 2- izbový, otec zrekonštruoval a v súčasnosti ho obýva. Otec opakovane počas konania poukazoval
na to, že medzi rodičmi maloletej J. doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, napriek tomu, že otec opakovane matku maloletej o uvedené žiadal. Otec uhrádza všetky
platby spojené s užívaním oboch bytov, a to z dôvodu, že matka maloletej odmieta uhrádzať svoju
alikvotnú časť za byt, ktorý obýva. Ak by otec prestal uvedené platby platiť hrozila by exekúcia. Uvedená
situácia je pre otca maloletej finančne neprijateľná a neúnosná, pričom sa
38P/250/2014
jedná o sumu cca 587,- eur mesačne. Rovnako spláca aj dve pôžičky, ktoré spolu s matkou maloletej
použili počas manželstva na zariadenie 4- izbového bytu, ktorý v súčasnosti matka spolu s deťmi obýva.
Otec taktiež finančne podporuje staršiu dcéru H., ktorá študuje na vysokej škole v X.. Poukázal na to, že
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane matky maloletej, ktorá v
súčasnosti pracuje a poberá aj rodinné prídavky na maloleté deti a taktiež výživné na maloletú J., a teda
sa na výžive maloletej J. môže podieľať rovnako ako on. Uviedol, že na výživu maloletej J. prispieval
vždy aj nad rámec súdom stanoveného výživného. Pokiaľ ide o výživné, ktoré poukazuje k rukám matky
mal za to, že toto nie je použité v prospech maloletej J., keďže matka jej nechcel platiť krúžky, napr.
plávanie. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal za to, že doposiaľ určené stanovené výživné vo
výške 180,- eur mesačne je neprimerané príjmom otca, uviedol však, že ak by sa s matkou dohodli na
vyporiadaní BSM návrh na zníženie výživného by bol ochotný vziať späť.Matkamaloletejsnávrhomotcanazníženievýživnéhonesúhlasilaažiadalasúd,abyhovcelomrozsahu
zamietol. Snaží sa zabezpečiť finančné prostriedky pre maloletú J., má dve zamestnanie, jedno na trvalý
pracovný pomer a druhé ako brigádnickú činnosť. Je pravdou, že otec pokrýva náklady na byt, v ktorom
matka spolu s deťmi žije, okrem elektriny, ktorú si matka od marca 2015 uhrádza sama. Pokiaľ ide o
otázku vyporiadania BSM medzi rodičmi uviedla, že sa v súčasnosti medzi rodičmi začína o tejto otázke
rokovať.
Kolízny opatrovník doporučil návrh otca zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že medzi rodičmi
je vážne narušená komunikácia a doposiaľ nevyporiadané majetkové vzťahy rodičov, z čoho pramenia
najväčšie problémy, do ktorých je následne zaťahovaná aj maloletá J.. Apeloval na oboch rodičov, aby
našli komunikačnú cestu.
Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 16.06.2014, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.02.2013,
č. k. 38P/287/2012 - 30, potvrdeniami o úhrade výživného zo strany otca, bankové výpisy preukazujúce
úhradu nákladov bytov oboch rodičov, potvrdeniami o príjme matky maloletej, potvrdeniami o úhrade
niektorých nákladov na strane maloletej (hudobná, ZRPŠ, okuliare) a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec
sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú J. upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 28.02.2013, č. k. 38P/287/2012 - 30, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletej
rozvedené, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 180,- eur mesačne a styk otca s maloletou zostal
neupravený. V tom čase navštevovala maloletá J. X. G. Z., matka bola zamestnaná ako telefonický
predajca s príjmom cca 100,- eur mesačne a otec bol živnostníkom s predmetom činnosti vydavateľská
činnosť s príjmom cca 800,- eur mesačne. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť k plnoletej
38P/250/2014 - 50
dcére H., B.. XX.XX.XXXX, ktorá bola študentkou P. P. X. a k plnoletej T., B.. XX.XX.XXXX, ktorá bola
študentkou X. G. R..
Maloletá J. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. G. Z. na U.G. D. P. X.. Na začiatku školského roku
matka hradila ZRPŠ vo výške 40,- eur. Zdravotný stav maloletej zostal nezmenený, má diagnostikovaný
ADHD a Tourov syndróm. Nosí Dioptrické okuliare, kde matka uhrádza čiastku 130,- eur. Navštevuje
hudobnú, kde matka uhradila 26,- eur. Rodičia s ňou majú výdavky primerané jej veku.
Otec maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený
a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je živnostníkom s predmetom činnosti vydavateľská
činnosť, pričom sa orientuje na detskú literatúru, z ktorej činnosti má príjem cca 800,- eur mesačne.
Naďalej si plní vyživovaciu povinnosť aj k dvom plnoletým dcéram H. H. T., kde H. Y. Š. X. G.W. T. D. P.
X. a ktorej prispieva na výživu 250-300,- eur mesačne a T. Y. Š.O. X. G. U. P. X. a ktorej otec uhrádza
výdavky ako telefón, výlety a pod. Býva sám v 2- izbovom byte na U. D. XX P. X., s nikým nevedie
spoločnú domácnosť. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú cca 140,- eur mesačne.
Matka maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená
a nepribudli jej vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v spoločnosti L. - L. U. ako administratívna
pracovníčka s tým, že jej príjem predstavuje čiastku cca 446,- eur mesačne. Pracuje tiež cez pracovnú
agentúru J.- L., U.. G.. C.. ako upratovačka, z ktorej činnosti má príjem cca 130,- eur mesačne. Spolu
s maloletou obýva 4- izbový byt na U. D. X, X., kde náklady uhrádza otec maloletej, matka uhrádza
elektrinu vo výške 30,- eur mesačne.
Podľa § 28 odsek 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.Podľa § 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
38P/250/2014
Podľa § 62 odsek 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 odsek 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.
Súd mal, po vykonanom dokazovaní, za dostatočne preukázané, že návrh otca na zníženie jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletej J. je v plnej miere nedôvodný, nakoľko otec nepreukázal vo vzťahu
k svojej osobe od posledného rozhodnutia súdu v roku 2013, akúkoľvek zmenu pomerov, ktorá by bola
relevantným podkladom pre zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej.
Otec maloletej svoj návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti síce odôvodňoval svojou finančnou
situáciou, avšak primárnym dôvodom návrhu na
38P/250/2014 - 51
zníženie vyživovacej povinnosti boli nevysporiadané majetkové vzťahy medzi rodičmi, súvisiace s ich
neschopnosťou dohodnúť sa ohľadom vyporiadania a rozdelenia BSM, ktoré otec maloletej následne
premietol do plnenia svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej J.. V zmysle zákona súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Nemôže však ísť o akúkoľvek zmenu pomerov, ale otakú, ktorá spôsobí podstatnú zmenu v schopnostiach a možnostiach rodiča plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu. Musí sa pritom jednať o objektívne skutočnosti, (napr. ochorenie, pre ktoré rodič
nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a pod.) a nie o skutočnosti subjektívne, ktorými povinný rodič
zastiera nedoriešené vzťahy medzi ním a druhým rodičom. Na strane otca nedošlo od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej
povinnosti k maloletej J., otec vykonáva rovnakú zárobkovú činnosť, dosahuje rovnaký príjem, nezmenil
sa okruh jeho vyživovacích povinností a ani nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, pre ktorý by
nemohol pracovať. Taktiež ohľadom jeho majetkových pomerov nedošlo k žiadnej zmene, keďže oba
byty,ktorérodičiaobývajúsúsúčasťouichBSM.Nastraneotcatedaneexistuježiadnazákonnáokolnosť
podmieňujúca zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
Súd poukazuje na to, že ukončenie manželstva a vzájomného spolužitia rodičov je zväčša spojené
jednak s negatívnymi emóciami, ktoré je potrebné spracovať a jednak s vyriešením množstva
vzťahových rovín, nevynímajúc rovinu majetkových vzťahov bývalých manželov. Nezriedka sa do
riešenia/neriešenia týchto otázok pretavujú nespracované pocity krivdy či sklamania účastníkov týchto
vzťahov, čo nepochybne sťažuje vyriešenie a dôstojné ukončenie týchto záležitostí. Napriek tomu,
že súdu sú tieto aspekty známe, dôrazne upozorňuje na to, že je neprípustné zneužívať inštitút
vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu k vyvíjaniu nátlaku na druhého rodiča k riešeniu
týchto otázok a prostredníctvom tohto inštitútu riešiť majetkové vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa
ako bývalými manželmi. Inštitút vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, jej určovanie, zmena či zrušenie
je samostatným právnym inštitútom, nezávislým od inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a jeho vyporiadania a ich vzájomné zmiešavanie či dokonca podmieňovanie je nielen z hľadiska
právneho neprípustné, ale nanajvýš nežiadúce. Na riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
manželmi sú tu samostatné inštitúty civilného práva, z ktorých práv a povinností sa možno domáhať
samostatnými žalobnými návrhmi, prejednávanými v samostatných súdnych konaniach, nezávislých a
nepodmienených konaniami o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Súd na tomto mieste
poukazuje predovšetkým na vyjadrenie otca maloletej počas pojednávania, že ak by sa s matkou dohodli
na vyporiadaní BSM bol ochotný svoj návrh na zníženie výživného voči maloletej vziať späť.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1) písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
38P/250/2014
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať
i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletej a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto
práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže otec maloletej podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa
ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V Bratislave, dňa 26. marca 2015
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.