Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231330
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110231330.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecinavrhovateľa:N.T.,E..L..,T.XX,F.,IČO:XXXXXXXX,zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, proti odporcovi: L. C. - Y. L. L. C., Ž. W.. XX, F., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 7. mája 2012, č.k. 12C 123/2010-214, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konania a o trovách prvostupňového konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p. Poukázal na uznesenie č.k. 12C 123/2010- 190 zo dňa 14.02.2012, ktorým súd na

návrh odporcu zaviazal v zmysle § 141a ods. 1 O.s.p. navrhovateľa na zloženie preddavku na trovy
konania v sume 948.583,49 EUR do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.02.2012. Súd konštatoval, že navrhovateľ v stanovenej lehote
súdom uloženú povinnosť nesplnil, a preto s poukazom na ust. § 141a ods. 1, 2, 3 O.s.p.
konanie zastavil, keďže sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že pri rozhodovaní súdu o
návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nie je právne bezvýznamné, kto je odporcom.

Dôvodil, že z ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v prípade, keď navrhovateľ nezloží preddavok
na trovy konania, súd nemôže zastaviť konanie iba vtedy, ak ho zároveň nezloží ani odporca, ak ten je
povinný preddavok zložiť. Mal za to, že v prípade, ak odporca túto povinnosť nemá (z dôvodu, že jeho
majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní),
je súd za predpokladu, že navrhovateľ preddavok v súdom stanovenej lehote nezloží, povinný konanie
zastaviť vždy. Keďže navrhovateľ si svoju povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v 60-dňovej

lehote nesplnil, a odporca takúto povinnosť nemal, súd prvého stupňa konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania. Navrhovateľ mal zato, že napadnuté uznesenie obmedzilo jeho právo na súdnu ochranu (právo
na prístup k súdu) zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol,
že interpretácia ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p., založená na premise „je súd za predpokladu, že
navrhovateľ preddavok súdom stanovenej lehote nezloží, povinný konanie zastaviť vždy“, nie je správna.
Ak je výsledkom takejto interpretácie rozhodnutie, toto rozhodnutie je porušením nie len
procesnej normy, ale predovšetkým práva na súdnu ochranu zaručeného č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Navrhovateľ uviedol, že pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie

preddavku na trovy konania, nie je totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je odporcom subjekt,
ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznomkonaní, je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť uhradiť preddavok na trovy konania,
a aby súd pre nesplnenie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, konanie
zastavil. Uviedol, že bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia § 141a O.s.p..

Mal zato, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak
kumulatívne nastanú právne skutočnosti: navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil a odporca,
ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho zložil. Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku
na trovy konania konanie zastavil vtedy ak: navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenie
lehote nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil a zároveň ani v prípade,

že navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť
preddavok ho zložil. Navrhovateľ uviedol, že by bolo porušením zásady rovnosti účastníkov konania,
ak by súd legálne mohol na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem
na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť navrhovateľa povinnosťou
uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto povinnosti
s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Dodal, že ak by žalovaný takto mohol vytvoriť

iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania, a súd by o takomto návrhu rozhodol
uložením povinnosti preddavok zložiť a následne pre nezloženie preddavku by konanie
zastavil, došlo by k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a jeho práva na prístup k
súdu. Namietal, že uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je
odporcaodtakejtopovinnostivecneoslobodený,postrádaakýkoľvekzmysel,pretožeajkeďnavrhovateľ

zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť a súd musí vec prejednať v merite.
Zároveň poukázal na rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý si navrhovateľovu argumentáciu osvojil
v skutkovo a právne podobných konaniach. Mal za to, že je vecne oslobodený od platenia súdnych
poplatkov v danom konaní a vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie a preto nie je dôvod
na to, aby bol posudzovaný z hľadiska splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Namietal, že súd pri aplikácií ust. § 141a ods. 1 O.s.p. ignoroval formálnu podmienku pri rozhodovaní
o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ktorú je možné uložiť len vtedy, ak sa uplatňuje
právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu. V danom prípade však istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu. Zastavenie konania pre nesplnenie nelegálne uloženej povinnosti je v právnom

štáte preto neakceptovateľné. Zároveň navrhovateľ uviedol, že tiež suma požadovaného preddavku
nepredstavuje 5% istiny, požadovanej navrhovateľom. Poukázal pritom na výšku istiny z podanej žaloby,
ale aj z podania, ktorým navrhovateľ pristúpil k spresneniu žalobného petitu tým, že presne stotožnil
každú požadovanú sumu s jej konkrétnym charakterom. Považoval za potrebné dodať, že
uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok neobsahuje žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý

by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou a dôvodmi návrhu vôbec nezaoberal. Sám
však uviedol, že účel návrhu je viac než zrejmý a to postaviť navrhovateľa do bezvýchodiskovej situácie
tak, aby rezignoval na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestal žiadať od SR náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Návrh na zloženie preddavku na trovy konania bol podaný práve
Slovenskou republikou, súdu Slovenskej republiky a to na základe právnej normy prijatej Slovenskou

republikou po podaní návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na ust. § 141a ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého, ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania a súčasne odporca,
ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho nezloží, súd konanie zastaví. Zákon podmienku zloženia

preddavku odporcom ukladá len v prípade, ak ide o odporcu, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
možno usporiadať podľa osobitného predpisu. Neplatí to teda pre odporcu, ktorého majetkové pomery
ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, pretože v takomto
prípadezákonneukladápovinnosťtakémutoodporcovizložiťpreddavoknatrovykonania.Argumentácia
navrhovateľa by bola správna v prípade, ak by právna veta znela: „ak navrhovateľ preddavok na trovy

konaniavurčenejlehotenezložíaodporcahozložil,súdkonanievlehote15dní oduplynutialehoty
nazloženiepreddavkunatrovykonaniezastaví“.Navrhovateľtotižopomínačasťprávnejvety...ktorýmá
povinnosť zložiť preddavok... Uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len navrhovateľovi
bez uloženia rovnakej povinnosti odporcovi, ktorým je štát prípadne iný subjekt, ktorého majetkové
pomery ako dlžníka nie je možné usporiadať podľa predpisov o konkurznom konaní, je zákonom

výslovne predpokladané, pričom zmysel vyplýva z toho, že štát je subjektom, ktorý nemôže byť úpadcom
v konkurze a jeho solventnosť a schopnosť nahrádzať trovy konania druhému účastníkovi konania je
z povahy veci očakávaná. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa, že pri rozhodovaní o návrhu
na zloženie preddavku na trovy konania nie je právne bezvýznamné, kto je žalovaným. Z hľadiskarozhodovaniaopodanomnávrhu nazloženiepreddavkujezrejmé,žesúdmápovinnosťzataviť
konanie vždy, ak odporca preddavok zloží a navrhovateľ ho nezloží, alebo odporca preddavok nezloží,
lebo nie je v zmysle citovaného ustanovenia povinný a navrhovateľ preddavok nezloží. K námietke

navrhovateľa, že má evidentný záujem na neprebiehaní súdneho konania a disproporcionálne zaťaženie
navrhovateľa povinnosťou zložiť bez racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu, odporca uviedol, že
je jeho právom využiť všetky dostupné procesné prostriedky v konaní, pričom ich aplikáciou nedochádza
k porušeniu základného práva na súdnu ochranu. Poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu II.
ÚS 4/94, v zmysle ktorého Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu (čl. 46) nemožno účelovo

chápať tak, že jeho neplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Súdy poskytujú ochranu z
citovaného článku ústavy tak, že postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi
predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu. Tiež poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 3/97, kde právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak
sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama o

sebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva podnetom podľa čl. 130 ods.
3 Ústavy SR. Uviedol, že navrhovateľ neprípustne zamieňa inštitúty súdneho poplatku a preddavku na
trovy konania, ktorých povaha a účel sú celkom odlišné. Zákon neviaže existenciu povinnosti na
zloženie preddavku na existenciu vecného či osobného oslobodenia od súdneho poplatku podľa zákona
č. 71/1992 Zb. Povinnosť zložiť preddavok preto môže existovať v konaní oslobodenom od súdnych

poplatkov podľa zákona č. 71/1992 Zb., ako aj v konaní, kde pre takéto oslobodenie neexistuje zákonný
predpoklad. Ústavné právo zakotvené v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR neznamená nemožnosť ustanoviť
povinnosť uhradiť súdny poplatok, alebo povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Ustanovenie
čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého právo zakotvené v čl. 46 Ústavy SR sa realizuje v medziach
zákonov (v danom prípade v medziach ustanovenia § 141a O.s.p.). Výklad, že ústavný základ práva na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, vylučuje
inštitút súdneho poplatku, je nesprávny, keďže v takom prípade by žiadne súdne konanie súdnym
poplatkom podliehať nemohlo (právo domáhať sa akéhokoľvek iného práva na súde, prípadne domáhať
sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy má totiž tiež ústavný základ). Zároveň
odporca uviedol, že ustanovenie § 141a O.s.p. neurčuje súdu povinnosť skúmať ani to, či návrh na

zloženie preddavku na účely konania je účelný, resp. či existujú iné, ako zákonom predpokladané
dôvody na jeho uloženie. Ak napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie účelu návrhu, nie je to
dôvodom na jeho zrušenie. K námietke, že uplatnená pohľadávka voči odporcovi neprevyšuje sumu
400-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, odporca odkazuje na
spresnenie žalobného petitu. Zároveň poukázal na § 17 ods. 1, 2, 5 a § 18 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z..

Navrhovateľ svojím podaním spresnil žalobný petit tak, že časť pôvodne uplatňovanej náhrady škody
označil zapríslušenstvotvorenésumoupoplatkovzomeškaniaaďalšiučasťzapríslušenstvo
tvorené sumou nákladov, spojených s uplatnením istiny. Príslušenstvom pohľadávky uplatnenej podľa
zák.č.514/2003Z.z.,všaknemôžebyťvžiadnomprípadepoplatokzomeškania,pretožetentomoholbyť
príslušenstvom iba pôvodne uplatňovanej pohľadávky (koncesionárskeho poplatku) v konaní vedenom

proti samotnému dlžníkovi a za príslušenstvo nie je možné označiť ani náklady spojené s uplatnením
istiny, pretože ide o náklady súvisiace s pôvodnými konaniami vedenými proti dlžníkom a nesúvisia s
konaním o náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. Tiež nárok na náhradu škody, ako bol uplatnený
novým žalobným petitom, nebol v podobe predbežne prerokovaný so zástupcom odporcu a ak by aj
bol, celkom z logických dôvodov by ani nebol uspokojený, pretože sumy označené

ako príslušenstvo pohľadávky z titulu náhrady škody nie je možné považovať za príslušenstvo takéhoto
nároku. Navrhovateľ spresnením žalobného petitu sa pravdepodobne chcel vyhnúť povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania na základe návrhu odporcu vo výške zodpovedajúcej 5% z
uplatňovanej peňažnej sumy (v zmysle ust. § 141a ods. 2 O.s.p. sa totiž pri určovaní výšky preddavku na
trovy konania neprihliada na príslušenstvo pohľadávky). Konanie navrhovateľa preto odporca považuje

za účelové a preto súd postupoval správne, ak pri určovaní výšky preddavku neprihliadol na žalobcom
označené peňažné sumy, ako na príslušenstvo pohľadávky, ale ako na pohľadávku ako takú a výšku
preddavku určil zo súčtu všetkých uplatňovaných nárokov, bez ohľadu na ich označenie. Odporca
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd mal zato, že súd prvého stupňa v danej veci po zistení skutkového stavu správne rozhodol
aplikujúc ust. § 141a ods. 1 O.s.p. a dôsledne skúmal podmienky, za ktorých je súd povinný
uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania.

Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.09.2012
poukázal na vec vedenú na Ústavnom súde pod sp.zn. I. ÚS 112/2012, keď Ústavný súd SR zo dňa
06.06.2012 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1
Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd bol porušený postupom súdu prvého stupňa pod sp. zn. 13C 270/08-938 z 09.01.2012, t.j.

vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania. Navrhovateľ
poukázal, že jej prejednanie v tejto veci je právne zhodné s konaním vedenom na súde prvého stupňa,
kde zo strany Ústavného súdu došlo k zrušeniu uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na
trovy konania.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že predmetným návrhom zo
14.07.2010 sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 18.971.669,80 EUR. Na základe
návrhu odporcu, aby súd uložil navrhovateľovi preddavok na trovy konania s poukazom na
ust. § 141a ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.02.2012, pod č.k. 12C 123/2010-190
uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 948.583,49 EUR na účet

súdu prvého stupňa v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia, keď mal zato, že
žalovaná suma presahuje 400-násobok životného minima potom, čo navrhovateľ i napriek výzve súdu
nepreukázal existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jeho oslobodenie od súdnych poplatkov
v zmysle § 138 O.s.p.. Zároveň súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o uložení
povinnosti zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi uviedol, že zákon pri splnení podmienok

ukladá zaviazať navrhovateľa na zloženie preddavku bez ohľadu na skutočnosť, či
navrhovateľ je alebo nie je vecne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa zák.č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch, bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú.
Navrhovateľ bol zaviazaný na zloženie preddavku na trovy konania vo výške 5% z uplatnenej
sumy. Zároveň uviedol, že s poukazom na zák.č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii a o

zmene a doplnení niektorých zákonov sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov
dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, vyšší
územnýcelok,rozpočtováorganizácia,príspevkováorganizáciazriaďovacejpôsobnostiobceavyššieho
územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon
sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je W. F. L., S. I. U. alebo J. S.

K..Nakoľkosamajetkovépomeryštátunemôžuusporiadaťpodľazákonaokonkurzeareštrukturalizácií.
Súd s poukazom na ust. § 141a ods. 1 tretia veta O.s.p., odporcu na zloženie preddavku
na trovy konania nevyzval. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2012.

Písomným podaním zo dňa 20.02.2012, doručený súdu 21.02.2012 navrhovateľ spresnil žalobný návrh,

okrem iného i v časti istiny tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov vo výške 4.148,58 EUR,
na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania vo výške 17.788.621,12 EUR, tiež i na
príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 25.946,76 EUR.
Zároveň zotrval na uplatňovanej nemajetkovej ujme vo výške 262.680,- EUR.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s
ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Podľa § 141a O.s.p., navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na
návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie
preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi
v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktoréhomajetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu a konkurznom konaní.
Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má
povinnosť zložiť preddavok, ho zložil súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie

preddavku na trovy konania zastaví.

Toto ustanovenie upravuje zákonné podmienky, za ktorých je súd povinný uložiť povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania, teda ide o povinnosť súdu, nie o možnosť ponechanú na jeho voľnú úvahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa uložil povinnosť navrhovateľovi potom, ako zo
strany odporcu bol na súde podaný návrh, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť trovy
konania. Predmetom konania je právo na zaplatenie peňažnej sumy, pričom nezáleží z akého titulu sa
peňažná suma požaduje. Výška požadovanej peňažnej sumy v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
prevyšovala400-násobokživotnéhominima prejednuplnoletúfyzickúosobu(zákonč.601/2003
Zb. o životnom minime). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodujúca je

nielen výška istiny, ale aj príslušenstva pohľadávky na rozdiel od navrhovateľa, ktorý vytýkal
súdu prvého stupňa, že pri aplikácií ust. § 141a ods. 1 O.s.p. ignoroval formálnu podmienku, podľa ktorej
je možné rozhodovať o uložení povinnosť zložiť preddavok na trovy konania len vtedy, ak
sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ust. § 141a ods. 2 O.s.p., že výška preddavku podľa

ods. 1 je 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Napriek tomu, že navrhovateľ spresnil petit ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povinnosti zloženia
preddavku na trovy konania, zo spresneného petitu je zrejmé, že navrhovateľ okrem istiny
vo výške 4.148,58 EUR si okrem iného uplatňuje voči odporcovi a nemajetkovú ujmu vo výške 262.680,-

EUR. Ak v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musí byť predmetom konania suma vyššia ako
400- násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, istina vo výške 4.148,58 EUR vrátane
nemajetkovej ujmy vo výške 262.680,- EUR bez ďalšieho je sumou vyššou ako 400-násobok životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a to bez príslušenstva. Odvolací súd má zato, že
rozhodujúca v danom prípade by nemala byť len výška istiny, ale aj príslušenstvo pohľadávky, pretože

na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada len pri výpočte základu, z ktorého vypočítava
5 % výška preddavku v zmysle ust. § 141a ods. 2 O.s.p.. Príslušenstvom pohľadávky s poukazom na
ust. § 121 ods. 3 O.s.p. sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.

Súd prvého stupňa predtým, než navrhovateľovi uložil povinnosť zložiť preddavok skúmal u
navrhovateľa, či nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v
celom rozsahu.

Podľaust.§141adruhávetaO.s.p.,nazloženiepreddavkupodľaprvejvetyvyzvesúdsúčasneuložením

povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu, povinnosť zložiť preddavok na trovy konania
musí súd uložiť súčasne obidvom účastníkom konania. Zákon síce nedovoľuje, aby takúto povinnosť
uložil len jednému z nich, okrem jedinej výnimky povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemožno
uložiť len tomu účastníkovi konania, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa
zák.č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácie. V danom prípade totiž na strane odporcu

je žalovanou stranou takýto subjekt, správne preto súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil, keď
navrhovateľ preddavok nezložil a odporca preddavok nemal povinnosť zložiť v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia.

Nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky, súd prvého stupňa správne potom, čo navrhovateľ

preddavok v súdom stanovenej lehote nezložil, konanie vo veci zastavil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, trovy odvolacieho konania
si neuplatňoval, a preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.