Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514207710
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514207710.7

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci
starostlivosti súdu o O.. S. B., D.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky: L. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č.
XXX, H. Č. N. XXX a otca: F. B., D.. XX.XX.XXXX, N. Č., O. XX, toho Č. Ú. V. Ú. L., dieťa v konaní
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu navrhovateľa: G.
S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. D. O., D. XXX/XX, H. Č. N. XXX, zast. JUDr. Vladimír Fraňo, advokát v

Novom Meste nad Váhom, Haškova 18, na osvojenie mal.

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ G. S. sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že mal. S. je osvojenkyňou manžela

matky G. S.. Uviedol, že manželstvo s matkou uzatvorili dňa 11.07.2014. Navrhovateľ sa zoznámil s
matkou maloletej v roku 2011, od januára 2012 bývajú v spoločnej domácnosti, toho času v nájomnom
byte v N.. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 07.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2013. Ďalej
uviedol,žeotecmaloletejbolopakovanevovýkonetrestuodňatiaslobody,viedolneprispôsobivýspôsob
života, po rozchode s matkou maloletej neprispieval na výživu maloletej, nikdy jej nič nekúpil, o maloletú

sa nezaujímal. Maloletá nemá k otcovi žiadny vzťah, volá ho krstným menom F.. Poukázal na to, že k
nemu má maloletá vybudovaný pekný vzťah, oslovuje ho „tato“, takto ho aj vníma, pretože voči nej plní
otcovskú funkciu.

Matka s osvojením maloletej navrhovateľom súhlasila. Uviedla, že spolu s navrhovateľom a maloletou
bývajú v trojizbovom byte v N., s manželom sa o maloletú starajú. Otec na maloletú neplatí výživné,

odkedy spolu nežili na výživné neprispel. Ďalej uviedla, že keď sa otec sa vrátil z výkonu trestu, zavolal
jej či môže prísť maloletú pozrieť, súhlasila, s tým, že môže prísť do jej detskej izby alebo pred panelák,
otec však neprišiel, toto sa stalo 4-5x, že sa ozval a neprišiel. Niekedy následne nato, sa stretli v Novom
Meste nad Váhom, otec len pozdravil a vôbec sa za maloletou nezastavil, vôbec ju neoslovil. Uviedla,
že výživné od otca ani nechce. Maloletá chodí do 1.triedy, v družine býva do 13:00 hod alebo do 14:00
hod. Navrhovateľovi hovorí tato, známi a priatelia nevedia, že navrhovateľ nie je jej vlastný otec, pred

známymi ju predstavuje menom S., v škole sa však predstavuje B., sú s tým problémy.

Otec maloletej s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že matka mu neumožňovala styk s maloletou. Toho času
je vo výkone trestu, do výkonu trestu nastúpil dňa 7.5.2013 dobrovoľne. Maloletej písaval pohľadnice
na narodeniny a Vianoce. Matka mu zaslala do výkonu výhražný list, po tomto výhražnom liste však
prestal písať a uviedol, že bude s návrhom súhlasiť, aby si nerobil problémy, keďže má byť podmienečne

prepustený,Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, navrhovateľa, oboznámením rodného listu maloletého
dieťaťa, sobášneho listu, správy kolízneho opatrovníka, potvrdenia zamestnávateľa, lekárskych správ,
výpisu z registra trestov, pripojeného spisu tunajšieho súdu 5P/273/2012, správy Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, a zistil tento skutkový stav:

Uznesením č.k. 8P/146/2014-11 zo dňa 23.09.2014 súd ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom ako kolízneho opatrovníka v konaní o nezrušiteľné osvojenie. Uznesením č.k.
8P/146/2014-64 zo dňa 15.10.2015 súd ustanovil podľa § 102 ods. 3 Úrad práce sociálnych vecí a

rodiny Nové Mesto nad Váhom ako opatrovníka v konaní na oprávnenie udelenia súhlasu na osvojenie
maloletej S..

Z výsluchu matky vyplynulo, že žije s navrhovateľom - manželom G. S., ako aj maloletou S. v spoločnej
domácnosti od januára 2012, toho času bývajú v nájomnom byte v N.. Matka a navrhovateľ uzatvorili
manželstvo dňa 11.07.2014. Z výsluchu matky a navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ má s maloletou

dobrý vzťah, oslovuje ho tato. Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy. Zdravotný stav maloletej
je dobrý.

Otec s návrhom nesúhlasil, z jeho výsluchu vyplynulo, že sa maloletou sa nevidel od jej 3 rokov, s
maloletou nemá žiadny kontakt, na narodeniny, meniny a na Vianoce jej píše pohľadnice. O maloletej si

zisťuje informácie prostredníctvo známych, videl ju na fotografii cca pre 2,5 rokmi. Nepodal si návrh na
úpravu styku, podľa tvrdenia otca z dôvodu, že je vo výkone trestu. Tvrdil, že pred nástupom trestu na
výživu prispieval, po nástupe do výkonu trestu matka výživné odmietala.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/273/2012-71 zo dňa 07.10.2013 bolo

rozvedené manželstvo rodičov maloletej S., maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a
otcovi súd určil výživné vo výške 30% sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Otec bol opakovane odsúdený a to 7 krát, pričom viaceré odsúdenia má zahladené (výpis z registra

trestov otca).

Zo správy Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplynulo, že otec bo vo výkone
trestu od 02.12.2009 do 11.03.2010, od 08.11.2011 do 21.06.2012 a od 07.05.2013 s predpokladaným
koncom trestu 14.06.2018.

Z lekárskej správy vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľa je dobrý, netrpí žiadnym ochorením.
Navrhovateľ je zamestnaný, s príjmom cca 650,- Eur mesačne. Nemá záznam v registri trestov.

Zo správy z konzultácií vyplynulo, že matka svoj záujem o nezrušiteľné osvojenie odôvodnila obavou,

že by otec maloletej po prepustení z výkonu trestu robil „naschvál“, že by ju navštevoval, že maloletá
sa hanbí za svoje priezvisko, veľa ľudí z okolia nevie, že maloletá podchádza z jej predchádzajúceho
vzťahu. Navrhovateľ uviedol, že chce, aby mala maloletá jeho priezvisko, nevie si predstaviť, že by si
maloletú brával jej otec. Maloletá má s rolou otca identifikovaného navrhovateľa a to prostredníctvom
spoločných zážitkov ako aj vzťahu navrhovateľa s matkou. Vzťah s otcom vytvorený nemá, postoj k

otcovi je sprostredkovaný, nie je negatívny, skôr ho vníma ako niekoho, o kom sa nehovorí, možno
ako nežiaduceho. Predstave spoločného stretnutia s otcom sa vyhýba. Maloletá ako otcovskú osobu
vníma navrhovateľa, nakoľko sa stal súčasťou jej života v čase, kedy tam osoba otca nebola prítomná
a maloletá bola vo vývinovom období vytvárania vzťahovej väzby. Matka a navrhovateľ vytvorili pre
maloletú priaznivé podmienky pre naplnenie emocionálnych potrieb. Otec si vďaka svojim rozhodnutiam

a skutkom vzťah s maloletou nevybudoval. Zo stanoviska navrhovateľa a matky je možné predpokladať,
že po nezrušiteľnom osvojení by otec po návrate z výkonu trestu nemal možnosť obnoviť vzťah s
maloletou.

Kolízny opatrovník uviedol, že matka by sa mala skôr domáhať návrhom na zmenu priezviska maloletej,

ako dôvod návrhu je uvádzané nestotožnenie sa s priezviskom B. - maloletou. V rodine navrhovateľa a
matky sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, toho času nie je možné zasahovať
až do takej miery do práv rodiča na strane otca. Poukázal na to, že matka a navrhovateľ sú manželmi
iba rok.Podľa § 183 ods. 1 O.s.p., na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného
dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

Podľa § 97 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a
osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa
vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké
práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 98 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého
dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný
vekový rozdiel.

Podľa § 99 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie

v jeho záujme.

Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo
jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po
rodičovialeboosvojiteľovimaloletéhodieťaťa.Maloletédieťamôževýnimočneosvojiťajosameláosoba,

ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého
osvojiť len manželia. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa
len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne
úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa § 101 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov
osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je
súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno
lendočasu,kýmniejemaloletédieťaumiestnenénazákladerozhodnutiasúdudostarostlivostibudúcich
osvojiteľov. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v

plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého
rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie
sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa
zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti
na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas

poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je
potrebný aj jeho súhlas.

Podľa § 102 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov
osvojovanéhomaloletéhodieťaťaanisúhlasmaloletéhorodičamaloletéhodieťaťa,aka)počasnajmenej

šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali,
neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie
upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté
dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo b) počas najmenej dvoch mesiacov
po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná

prekážka, alebo c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa
osobitnéhopredpisub)apočasnajmenejdvochmesiacovponarodenídieťaťaneprejavilaodieťažiadny
záujem, alebo d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Osobný súhlas
rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo
pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej

ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým
maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému
maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijúustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol
ustanovený. O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje
súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

Podľa § 104 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť,
či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia
oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

Podľa § 105 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný
osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva
podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

Podľa § 106 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov
osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov,
ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu
vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé

priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských
práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.

Podľa § 108 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca
na základe oznámenia súdu.

V predmetnej veci otec nesúhlasil s osvojením maloletej S. navrhovateľom - manželom matky G. S.. Z
toho dôvodu súd zameral dokazovanie na skutočnosť, či je v konaní súhlas otca potrebný s poukazom
na § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Z dokazovania vyplynulo, že otec maloletej sa opakovane
dopúšťal trestnej činnosti, preto bol opakovane vo výkone trestu a to od 02.12.2009 do 11.03.2010,

od 08.11.2011 do 21.06.2012 a od 07.05.2013 s predpokladaným koncom trestu 14.06.2018. Otec
dlhodobo neprispieva na výživu maloletej a to tak v čase, keď bol na slobode, ako aj v čase, keď bol,
resp. je vo výkone trestu, z tohto hľadiska nie je podstatná skutočnosť, či matka maloletej vyhlásila,
že výživné od otca na maloletú nechce, takéto vyhlásenie matky nemá vplyv na trvanie vyživovacej
povinnosti otca, otec nepreukázal platenie výživného na maloletú v minulosti, resp., že sa o platenie

výživného pokúsil a matka ho odmietla. Tvrdenia ohľadne stretávaní otca s maloletou sú rozporné,
matka tvrdí, že otec sa len ozval, že má záujem na stretnutí s maloletou a nakoniec sa s maloletou
nestretol, otec tvrdil, že matka mu v styku bránila. V neprospech otca je v tomto smere skutočnosť, že
sa nepokúsil o úpravu styku súdnou cestou, podaniu takéhoto návrhu nebráni ani skutočnosť, že otec
sa nachádzal vo výkone trestu, je však potrebné uviesť, že medzi jednotlivým realizáciami výkonu trestu

bol otec na slobode od 12.03.2010 do 07.11.2011 a od 22.06.2013 do 06.05.2013, kedy sa mohol s
maloletou stretávať, či už na základe dohody s matkou, alebo na základe súdneho rozhodnutia. Tiež je
potrebné poukázať na to, že otec nemá s maloletou vytvorený žiadny vzťah, čo je len v dôsledku jeho
správania, keď sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti a následne bol odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody, pričom s maloletou sa nestretával, ani inak nekontaktoval ani v čase, keď bol na

slobode. Súd je toho názoru, že v danom prípade zo strany otca nebol prejavovaný skutočný záujem o
maloletú S. viac ako počas šiestich mesiacov, túto dobu možno počítať minimálne od 22.06.2013, kedy
bol otec prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Je pravdou, že otec maloletej posielal pohľadnice
k narodeninám, meninám a na Vianoce, avšak posielanie pohľadníc maloletej 2-3 krát do roka nie je
možné charakterizovať ako skutočný záujem rodiča o maloletú. V konečnom dôsledku je však potrebné

konštatovať, že ustanovený opatrovník v konaní na oprávnenie udelenia súhlasu na osvojenie maloletej
S. - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom s návrhom nesúhlasil, nebol tak daný
súhlas na osvojenie opatrovníkom podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine. Vzhľadom na to, že neboli
splnené podmienky stanovené v Zákone o rodine pre osvojenie maloletej S. navrhovateľom - manželom
matky G. S., súd návrh navrhovateľa zamietol.

Za takéhoto stavu matka môže podať návrh na zmenu priezviska maloletej s tým, že v budúcnosti
nie je vylúčené ani podanie návrhu na osvojenie maloletej navrhovateľom. Pokiaľ ide o otca, tu treba
podotknúť, že otec má voči maloletej S. tak rodičovské práva (ako je styk s maloletou), ale najmärodičovské povinnosti, medzi základné rodičovské povinnosti patrí platenie výživného na maloletú, tieto
rodičovské povinnosti otca nie sú dlhodobo plnené.

Z vyššie uvedených dôvodov súd nevyhodnocoval ďalšie vykonané dôkazy.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto
ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ

nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia
a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v
exekúcii.