Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312206560
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312206560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. X, R., zastúpený: Mgr. Andrejom Vlkom, advokátom, Gallayova č. 21,
Bratislava proti odporcovi: BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s. so sídlom Rybničná č. 40, Bratislava, IČO
31 383 475, zastúpený: JUDr. Vladimírom Mitrom, advokátom, ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, v konaní
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné pracovnoprávne
nároky, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave
zo dňa 13.11.2014, č.k. 6Cpr/4/2012-324 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa
13.11.2014, č.k. 6Cpr/4/2012-324 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľovi odporcom dňa 16.04.2012 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a
odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.1999 trvá. Zároveň rozhodol, že o náhrade mzdy
a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 25.05.2012, doplneným písomným podaním

z 06.07.2012 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 16.04.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ
tým, že „dal zhotoviteľovi uhradiť faktúry v celkovej výške 16.017,- eur (bez DPH) bez toho, aby k
jednotlivým Zmluvám o dielo vyhotovil písomný dodatok, resp. aby s prácami navyše a následne s ich
fakturáciouoboznámilpredsedupredstavenstvaspoločnostiBEZTRANSFORMÁTORY,a.s.alebočlena
predstavenstva, čím konal nad rámec a najmä v rozpore: - s oprávnenými záujmami zamestnávateľa

v zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce a Organizačnou smernicou, ktorou sa vydáva organizačný
poriadok, právomocí, ktoré navrhovateľovi vyplývajú z podpisu pracovnej činnosti“, čo odporca ako
zamestnávateľ zistil dňa 02.04.2012. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 18.07.2012,
č.k. 6Cpr/4/2012-75 odmietol podanie navrhovateľa podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ktoré Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 20.11.2012, č.k. 4CoPr/3/2012-79 zrušil, pričom konštatoval, že uvedené
podanie navrhovateľa zo dňa 25.05.2012, v spojení s doplnením zo dňa 06.07.2012 obsahuje všetky
náležitosti v zmysle ust. § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. a je zrejmé, čoho sa navrhovateľ

voči odporcovi domáha. V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh doplnil a upresnil (ústne na
pojednávaní súdu dňa 05.02.2014 písomne podaním z 27.02.2014) a následne písomným podaním z
07.07.2014 navrhovateľ opätovne prostredníctvom právneho zástupcu upravil žalobný petit návrhu na
začatie konania o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 08.08.2014, č.k. 6Cpr/4/2012-304,právoplatným dňa 15.08.2014 tak, že po pripustení zmeny žaloby sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu v zmysle ustanovenia § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, doručeného navrhovateľovi dňa 16.04.20112, určenia, že pracovný

pomer medzi navrhovateľom a odporcom vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.1999
trvá a náhrady mzdy, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi mesačne vo výške 1.015,- eur za
obdobie od 26.04.2012 do dňa vyhlásenia rozsudku.
Súd prvého stupňa zistil, že dňa 16.04.2012 navrhovateľ osobne prevzal písomné okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, dané mu odporcom ako

zamestnávateľom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu skutkovo vymedzeného tým,
že navrhovateľ „dal zhotoviteľovi uhradiť faktúry v celkovej výške 16.017,- eur (bez DPH) bez toho,
aby k jednotlivým Zmluvám o dielo vyhotovil písomný dodatok, resp. aby s prácami navyše a následne
s ich fakturáciou oboznámil predsedu predstavenstva spoločnosti BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s.
alebo člena predstavenstva, čím konal nad rámec a najmä v rozpore: - s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa v zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce a Organizačnou smernicou, ktorou

sa vydáva organizačný poriadok, právomocí, ktoré navrhovateľovi vyplývajú z podpisu pracovnej
činnosti“. Uvedenú skutočnosť odporca ako zamestnávateľ zistil dňa 02.04.2012. Odporca v písomnom
okamžitom skončení pracovného pomeru tiež poukazoval na povinnosti navrhovateľa v zmysle § 81 a 84
Zákonníka práce a uviedol, že dňa 14.11.2011 bola štatutármi odporcu a spoločnosťou IZOLATER, s.r.o.
podpísanáZmluvaodielo,predmetomktorej bolahydroizoláciastrešnéhoplášťavhaleč.101nalodiach

56,57,60 v celkovej výške (materiál + práca) 109.708,91 eur, s tým, že úhrada ceny za dielo sa bude
realizovať čiastkovými úhradami. Tiež sa v ňom uvádzalo, že okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo prerokované so zástupcami zamestnancov ZO OZ KOVO BEZ TRANSFORMÁTORY, ktoré dalo
dňa 05.04.2012 k nemu súhlasné stanovisko. Navrhovateľ listom zo dňa 26.04.2012 oznámil odporcovi,
že s týmto okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, pokladá ho za neplatné a trvá na

tom aby ho odporca naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ namietal, že dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru je umelo vykonštruovaný, keď navrhovateľ nedisponoval
právom vyhotoviť dodatky k zmluvám, nemal právo na uhradzovanie faktúr, nikdy to nerobil, pretože
faktúry len zaevidoval a podpisoval ich generálny riaditeľ. Zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe odporca
uviedol inú, nižšiu sumu a to 10.272,- Eur vypočítanú ako súčet súm fakturovaných podľa faktúr číslo

XXXXXXač.XXXXXX,keďprváfaktúraobsahujenákladynasúkromnýúčel,vykonanénapriamypríkaz
predsedupredstavenstvaB..Š.,ktorábolapodpísanágenerálnymriaditeľomB..L.apretojunavrhovateľ
bol povinný zaevidovať. K druhej faktúre, ktorá sa týkala uhradených prác naviac, navrhovateľ uviedol,
že informáciu o potrebe ďalších prác oznámil najskôr na rokovaní výkonného manažmentu v januári
2012 s uvedením dôvodov, pričom tieto práce boli odsúhlasené generálnym riaditeľom B.. L., ktorý bol

o prebiehajúcich prácach informovaný, práce boli zaznamenané v montážnom denníku. Navrhovateľ
vytýkal nejasné a zmätočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, z
ktorého nevyplýva akým spôsobom mal navrhovateľ konať v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu
a akým jeho konaním mala byť odporcovi spôsobená škoda.

Odporca v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ konal nad rámec svojich povinností, pretože dal
uhradiť dve faktúry v celkovej výške 10.272,- Eur s DPH bez toho, že by ich predložil na schválenie
výkonnému manažmentu a bez toho, aby dal vypracovať písomný dodatok k zmluve o dielo alebo
objednávku, čím závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. V priebehu konania odporca uviedol,
že sa nejednalo o viaceré, ale iba o dve faktúry č. XXXXXX z 13.10.2011 na sumu 672,- Eur a faktúru

č. XXXXX z 15.12.2011 vystavenú na sumu 9.600,- Eur.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade odporca pri okamžitom skončení pracovného
pomeru navrhovateľa listom zo dňa 16.04.2012 z dôvodu podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, z formálneho hľadiska nedodržal zákonné hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 74

Zákonníka práce. Za sporné považoval skutkové vymedzenie dôvodu spôsobom nezameniteľným s
iným dôvodom a samotná existencia takého dôvodu, ktorý by bol závažným porušením pracovnej
disciplíny a pre ktorý odporca mohol s navrhovateľom okamžite skončiť pracovný pomer. V súlade
s ustálenou judikatúrou dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
(aj zamestnanca) musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo bez pochýb zrejmé, aké konkrétne

dôvody viedli zamestnávateľa ku skončenie pracovného pomeru, aby nevznikli pochybnosti o tom,
ktorý zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru uplatňuje. Z písomného vyhotovenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.04.2012 je zrejmé, že odporca nedodržal formálne náležitostipredpokladané Zákonníkom práce v ust. § 70, nakoľko v tomto písomnom prejave zamestnávateľa
absentovalo skutkové vymedzenie jeho dôvodu dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom.

Z takéhoto popísania konania navrhovateľa, odporcom posúdeného ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny nie je zrejmé
- o aké konkrétne faktúry ide, keď absentuje ich číselné označenie, dátum vystavenia, splatnosti,
fakturovaná suma a to aj s ohľadom že sa malo jednať o fakturáciu prác na zákazke, pri ktorej bolo
vystavovaných väčšie množstvo čiastkových faktúr;

- kedy tieto faktúry mal navrhovateľ dať zhotoviteľovi uhradiť, aby bolo možnépreskúmať včasné
uplatnenie takéhoto dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 odst. 2
Zákonníka práce;
- k akým „jednotlivým Zmluvám o dielo“ mal byť vyhotovený písomný dodatok, keď z textu uvedenej
písomnosti vyplýva, že Zmluva o dielo bola iba jedna a to uzatvorená medzi odporcom a spoločnosťou
Izolater, s.r.o. dňa 14.11.2011;

- nadrámecavrozporesakýmikonkrétnymioprávnenýmizáujmamizamestnávateľakonalnavrhovateľ,
odporca neuviedol;
- nad rámec a v rozpore s akým(i) konkrétnym(i) ustanovením (-iami) Organizačnej smernice, ktorou sa
vydáva organizačný poriadok, konal navrhovateľ, odporca neuviedol;
- nad rámec a v rozpore s ktorými konkrétnymi právomocami, vyplývajúcich z podpisu (zrejme

popisu) pracovnej činnosti, konal navrhovateľ, odporca neuviedol a obmedzil sa iba na všeobecné
konštatovanie.

Mal za to, že uvedené skutkové vymedzenie dôvodu je v celom kontexte nejasné a nezrozumiteľné a
napokon aj v rámci konania pred súdom už v písomnom vyjadrení k žalobe odporca uvádzal inú sumu,

ako bola uvedená v predmetnom zrušujúcom prejave zamestnávateľa, konkrétne vo výške 10.272,-
Eur a tiež poukazoval na inú Organizačnú smernicu odporcu, konkrétne o riadení účtovných dokladov
(č. XXX/XX/X). Tiež sa javí ako zmätočné, keď odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru
uvádzal, že predmetná Zmluva o dielo mala byť uzatvorená dňa 14.11.2011 a následne súdu predložil
najskôr Zmluvu zo dňa 07.09.2010 a následne Zmluvu zo dňa 14.06.2011 na ktorú sa v danej súvislosti

aj odvolával.

Odporca ako zamestnávateľ teda nedostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom neuviedol
dôvody o okamžitom skončení pracovného pomeru tak, aby boli preskúmateľné súdom z hľadiska jeho
skutočnej existencie, charakteru a spôsobilosti dôvodom pre skončenie pracovného pomeru okamžitým

zrušením, navyše bez akéhokoľvek časového vymedzenia pre potrebu posúdenia dodržania zákonnej
subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie konkrétneho skutkovo vymedzeného dôvodu v zmysle §
68ods.2Zákonníkapráce,t.j.kedykukonkrétnemuporušeniu pracovnejdisciplínymalodôjsť,pretosúd
prvého stupňa s poukazom na ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce, pre nedodržanie zákonných náležitostí
podľa § 70 Zákonníka práce, určil neplatnosť žalobou napadnutého právneho úkonu odporcu s tým, že

pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 31.05.1999 trvá. S poukazom na ust. § 152
ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodol formou medzitýmneho rozsudku s tým, že o náhrade mzdy
a o určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá naďalej a o trovách konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, keď mal za
to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Uviedol, že z jeho strany v priebehu pojednávania bolo preukázané, že navrhovateľ vedome konal
v rozpore s ustanoveniami pracovnej zmluvy, organizačnou smernicou a príslušnými ustanoveniami

Zmluvy o dielo zo dňa 14.06.2011, keď ako zástupca zamestnávateľa vo veciach technických mal
vedomosť o tom, že akékoľvek zmeny a doplnky v tejto zmluve sú možné len vzájomnou dohodou
zmluvných strán, písomne ako dodatok k tejto zmluve a že podkladom pre fakturáciu je odovzdávací
protokol, obsahujúci zrealizované skutočné výmery, odsúhlasený povereným zástupcom objednávateľa
vo veciach technických, ktorý preberie príslušnú časť prác. Zamestnávateľ zistil u navrhovateľa závažné

pochybenie v plnení pracovných úloh, pričom nie je podstatné, v akej výške fakturovanej sumy je to
plnenie, ale podstatné je, že toto konanie bolo opakované. Navrhovateľ mal neoprávnene odsúhlasiť
bez kontrolných procesov a bez naplnenia podmienok fakturácie prijatie do účtového systému a
následné uhradenie minimálne dvoch faktúr. Odporca poukázal na opakované úmyselné konanienavrhovateľa, na intenzitu porušovania pracovných povinností, ktoré neodstránil napriek tomu, že
bol s vnútornými organizačnými procesmi a obvyklými pracovnými postupmi písomne oboznámený a
vykonával ich u zamestnávateľa viac ako 12 rokov. Porušenie pracovných povinností neodstránil ani

počas 5 mesiacov od 19.10.2011, keď bola so súhlasom navrhovateľa do účtovníctva prijatá prvá faktúra
a až do 02.04.2012, keď odporca tieto faktúry zistil vnútorným a kontrolným auditom. Pokiaľ sa týka
chýb v písaní, ktoré vznikli pri uvádzaní celkovej sumy pri sčítaní súm z jednotlivých faktúr, nemajú
žiaden relevantný vplyv na fakt, že ide o opakované konanie navrhovateľa v tom istom pochybení vo
vzťahu k nerešpektovaniu riadených procesov u zamestnávateľa, nerešpektovania pracovnej zmluvy,

organizačnej smernice a ustanovení Zmluvy o dielo. Odporca v súlade s ust. § 68 ods. 2 pristúpil k
rozhodnutiu o okamžitom skončení pracovného pomeru včas, keď o neoprávnenom uhradení faktúr
mal vedomosť na základe účtovného auditu, výsledky ktorého sa dozvedel odporca 02.04.2012.
Odporca mal za to, že dôvod okamžitého skončenia bol náležite vymedzený, keď navrhovateľ porušil
ustálené, vnútornými predpismi odporcu definované a uplatňované procesy tým, že neoprávneným
súhlasom prijal do účtovníctva odporcu a následne potvrdil úhradu faktúr, ktorých plnenie nebolo

dôvodné a zmluvne určené a tým spôsobil zamestnávateľovi škodu. Navrhovateľ ako zodpovedná
osoba za vyhodnocovanie cenových ponúk na strechy vyhodnotil dodávateľa spol. IZOLATER s.r.o. ako
najvhodnejšieho obchodného partnera, pričom za rozhodujúce kritérium vybral jedine cenovú ponuku.
Už len navýšením plnenia mimo dohodnutého rámca Zmluvy o dielo vznikla odporcovi veľká škoda
v sume 10.272,- Eur s DPH. Odporca pristupoval v súvislosti s rozhodovaním o okamžitom skončení

pracovného pomeru nad rámec platnej právnej úpravy Zákonníka práce, keď okamžité skončenie
pracovného pomeru odporca prerokoval so zástupcami zamestnancov dňa 05.04.2012 a rozhodol
až po súhlasnom stanovisku ZO OZ KOVO. Navrhovateľ zastával u odporcu vedúcu funkciu, mal
pracovné kompetencie bezprostredne súvisiace s hospodárskou prosperitou navrhovateľa, požíval jeho
dôveru, ktorú hrubým spôsobom poškodil a preto nie je možné spravodlivo zamestnávať navrhovateľa

na pracovnej pozícii, keď opakovane a dlhodobom časovom horizonte nedodržiava účtovné predpisy,
vnútorné organizačné procesy a koná v rozpore s dobrými mravmi. Navyše navrhovateľ dosiahol vek
70 rokov, je poberateľom starobného dôchodku a je diskutabilné do akej miery je zdravotne spôsobilý
na výkon prác, ktoré si vyžadujú priamu účasť na staveniskách a dobrú zdravotnú kondíciu. Odporca
zároveň poukázal na skutočnosť, že v rámci mailovej komunikácie zo dňa 27.11.2014 navrhovateľ

navrhol skončiť pracovný pomer formou mimosúdneho urovnania sporu dohodou a zároveň požadoval
finančné plnenie vo výške 15- násobku priemernej mesačnej mzdy.

K odvolaniu sa písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadril navrhovateľ, ktorý zotrval
na podanom návrhu, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu považoval

za neplatné. Uviedol, že skutkové vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny v okamžitom skončení
pracovnéhopomerujenejasnéazmätočné,čospôsobujeneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru. Poukázal na ustálenú judikatúru, teóriu pracovného práva, ako aj čl. 7 Organizačnej smernice č.
OS 003/12/1, ktorou sa vydáva pracovný poriadok odporcu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru je nutné skutkovo vymedziť tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom a je nutné, aby z neho

vyplýval aj časový údaj, kedy k porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť. Písomné okamžité skončenie
pracovného pomeru takéto atribúty nespĺňa. Nie je jasné a zistiteľné o aké faktúry sa jedná, chýba
číslo faktúry, dátum vystavenia, dátum splatnosti, popis zdaniteľného plnenia, nie je zrejmé, kedy mal
navrhovateľ dať tieto faktúry na úhradu, preto nie je možné ustáliť, či odporca pristúpil k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru včas. Tiež z neho nevyplýva, akým spôsobom mal navrhovateľ konať

v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu, pričom doteraz odporca žiadnym spôsobom potrebu
prác, ktoré boli predmetom fakturácie nerozporoval, teda konaním navrhovateľa nemohli byť jeho
oprávnené záujmy prerušené a konaním navrhovateľa nevznikla odporcovi žiadna škoda. Odporca
odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru tým, že navrhovateľ konal v rozpore s Organizačnou
smernicou, ktorou sa vydáva organizačný poriadok. Odporca mal pravdepodobne na mysli skutočnosť,

že navrhovateľ nevyhotovil k prácam naviac žiaden dodatok. Takáto povinnosť ani oprávnenie však
navrhovateľovinevyplývaanizpracovnejzmluvyanizvnútornýchpredpisovodporcu.Niejepravdivéani
tvrdenie, že navrhovateľ dal uhradiť zhotoviteľovi diela faktúru, resp. faktúry. Spôsob uhrádzania faktúr
u odporcu potvrdil aj svedok L. na pojednávaní dňa 15.05.2014, keď na otázku, či mohol navrhovateľ
dať uhradiť faktúru, svedok odpovedal, že nie bez toho, aby tam bol jeho podpis. Úhrada faktúry nebola

možnábezsúhlasusvedkaL..Svedokteda potvrdil,žebezjehopodpisunebolomožné,abybolafaktúra
uhradená a preto navrhovateľ nebol a ani nemohol byť osobou, ktorá dala faktúru uhradiť. Svedok v
priebehu konania ako I. A. odporcu potvrdil, že o potrebe prác naviac vedel a svedkovi ako I. A. na
základe čl. 16, písm. m/ Organizačnej smernice č. OS 001/10/2 zo dňa 15.12.2010, ktorou sa vydávaorganizačný poriadok patrilo právo schvaľovať odberateľské a dodávateľské faktúry. Preto konanie
navrhovateľa popísané v okamžitom skončení pracovného pomeru nemožno považovať za konanie
v rozpore s vnútornými predpismi odporcu ani s jeho oprávnenými záujmami. Navyše navrhovateľ

pravidelne na schôdzach vrcholného manažmentu odporcu prítomných účastníkov informoval o postupe
prác v zmysle predmetnej zmluvy o dielo, ako aj o potrebe vykonaní prác naviac. Poukázal tiež na
rozhodnutie NS ČR 21Cdo 1252/2002 a to v súvislosti s výpoveďou svedka, ktorý uviedol, že si
navrhovateľa pamätá ako spoľahlivého pracovníka.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v súlade s
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od 01.06.1999 a to na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej

dňa 31.05.1999 na dobu neurčitú, v pozícii H. odporcu E.Á. G. K. B.. Dňa 16.04.2012 navrhovateľ
prevzal písomné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu skutkovo vymedzeného, tak ako je to uvedené
v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 16.04.2012 a t.j. že navrhovateľ dal zhotoviteľovi
uhradiť faktúry v celkovej výške 16.017,- Eur bez DPH bez toho, aby k jednotlivým Zmluvám o dielo

vyhotovilpísomnýdodatok,resp.abysprácaminavyšeanáslednesichfakturáciouoboznámilpredsedu
predstavenstva spoločnosti BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s. alebo člena predstavenstva, čím konal
nad rámec a najmä v rozpore: - s oprávnenými záujmami zamestnávateľa v zmysle § 81 písm. e/
Zákonníka práce a Organizačnou smernicou, ktorou sa vydáva Organizačný poriadok, právomocí,
ktoré navrhovateľovi vyplývajú z popisu pracovnej činnosti. V okamžitom skončení pracovného pomeru

odporca poukázal na ust. § 81 a § 84 Zákonníka práce, pričom zároveň poukázal na to, že dňa
14.11.2011bolaštatutármiodporcuaspoločnosťouIZOLATERs.r.o.podpísanáZmluvaodielo,vzmysle
ktorej bola hydroizolácia strešného plášťa v hale č. 101 na lodiach č. 56, 57, 60 v celkovej výške
109.708,91 Eur s tým, že úhrada ceny za dielo sa bude realizovať čiastkovými úhradami.

Správne súd prvého stupňa konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný
prejav vôle, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, pričom právna úprava obsiahnutá v
Zákonníku práce viaže platnosť okamžitého skončenia na splnenie stanovených podmienok (§ 68, § 70),
v zmysle ktorých je potrebné, aby takýto prejav bol urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným
spôsobom a dôvodom skutkovo vymedzeným tak, aby bolo zrejmé, aká konkrétna skutočnosť je

dôvodom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, kedy táto skutočnosť nastala, pričom skutkové
vymedzeniemusíbyťnezameniteľnésinýmdôvodom,abyhonebolomožnédodatočnemeniť.Skutkové
okolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musia vo svojom súhrne tvoriť skutok
nezameniteľný s inými skutkami a ako celok ho možno subsumovať pod dôvody vymedzené ust. § 68
ods. 1 Zákonníka práce.

Odvolací súd zároveň dodáva, že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o veľmi
závažný zásah do právneho postavenia oboch účastníkov pracovného pomeru, preto na rozdiel od
výpovede, nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer
výlučne z taxatívne uvedených zákonných dôvodov.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom
naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny,

základných právnych povinností zamestnanca formulovaných ustanovením § 81 Zákonníka práce.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca,
musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne medzitýmnym rozsudkom určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom zo dňa 16.04.2012 je neplatné,
a že pracovný pomer naďalej trvá z dôvodu, že odporca nedodržal formálne náležitosti v zmysle

ust. § 70 Zákonníka práce, keď v okamžitom skončení pracovného pomeru absentovalo skutkové
vymedzenie jeho dôvodu nezameniteľným a dostatočne konkrétnym spôsobom. Správne súd prvého
stupňa uzavrel, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je nejasné,
nezrozumiteľné, pričom v podrobnostiach poukazuje na jasné, správne a vecné popísanie chýbajúceho
skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, pokiaľ sa týka uvedenia

konkrétnych faktúr, ich presného označenia dátumu, ich celkovej sumy. Tvrdenie odporcu, že ide len
o chyby v písaní pri uvádzaní celkovej sumy, pri sčítaní súm z jednotlivých faktúr, v danom prípade
neobstojí, keď práve označením konkrétnych faktúr, ich číselným označením a tiež i fakturovanou
sumou by došlo k vymedzeniu presného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne
konkrétnym a nezameniteľným spôsobom bez toho, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, čo bolo
dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. V priebehu prvostupňového konania odporca v

písomnompodaní-vovyjadreníkžalobeupravil,resp.uviedolinú,nižšiusumu,akosúčetsúmvcelkovej
výške10.272,-Euratedavinejsume,akotokonštatovalvokamžitomskončenípracovnéhopomeru,kde
uviedol, že navrhovateľ sa porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom mal dopustiť tým, že „dal
zhotoviteľovi uhradiť faktúry v celkovej výške 16.017,- Eur“, t.j. správne súd prvého stupňa konštatoval
nedostatok skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne

konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. To isté sa týkalo absencie, k akým zmluvám o dielo mal byť
zo strany navrhovateľa vyhotovený písomný dodatok; správne je konštatovanie súdu prvého stupňa,
že zo strany odporcu v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru ide len o všeobecné
konštatovanie porušenia právomoci navrhovateľa, s bližšie neuvedenými ustanoveniami organizačnej
smernice, chýba bližšie opísanie v rozpore, s akými oprávnenými záujmami navrhovateľ konal, resp.

ktoré právomoci vyplývajúce z popisu jeho pracovnej činnosti mal navrhovateľ konkrétne porušiť. V
danom prípade čísla faktúr a ich výška je potrebná pre ich identifikáciu z dôvodu nezameniteľnosti
skutkového vymedzenia dôvodu, aby tým konanie navrhovateľa mohlo byť jasné, konkrétne. Preto
neobstojí odvolací dôvod odporcu, že výška sumy faktúr je podstatná jedine pri určení jej reálnej
škody, ktorú zamestnanec zamestnávateľovi zapríčiní. Práve tým, že odporca skutkovo nejasne a

nezrozumiteľnevymedzildôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,vodvolaníodporcauvádza,
že zo strany navrhovateľa má ísť o opakované úmyselné konanie navrhovateľa, zdôrazňujúc intenzitu
porušovania pracovných povinností, pričom odporca síce uviedol ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru konanie navrhovateľa nad rámec a v rozpore s organizačnou smernicou a s
právomocami, ktoré vyplývajú navrhovateľovi z popisu jeho pracovnej činnosti, avšak konkrétne a

dostatočne jasným spôsobom neuviedol, že by malo ísť o opakované úmyselné konanie navrhovateľa,
čo malo byť opakované úmyselné konanie navrhovateľa, kedy prvý krát malo dôjsť k takémuto
úmyselnému opakovanému konaniu navrhovateľa. Len následne až v priebehu prvostupňového konania
a neskôr v písomne podanom odvolaní odporca uvádza, že navrhovateľ porušenie pracovných
povinností neodstránil ani počas piatich mesiacov, pričom len v odvolaní konkrétne uviedol dátum od

19.10.2011 do 02.09.2012. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že nie je úlohou súdu nahrádzať
svojou činnosťou vôľu zamestnávateľa, prípadne v následných písomných vyjadreniach formulovať
a dopĺňať prejav odporcu (okamžité skončenie pracovného pomeru) vo vzťahu k navrhovateľovi ako
jeho zamestnancovi. Práve nedodržanie formálnych náležitostí bolo dôvodom, že súd prvého stupňa
medzitýmnym rozsudkom určil neplatnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a že

pracovný pomer zo dňa 31.05.1999 medzi navrhovateľom a odporcom trvá.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom
na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude rozhodovať o náhrade mzdy z neplatne skončeného
pracovného pomeru a o trovách prvostupňového a odvolacieho konania

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.