Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/135/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207016
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714207016.4

Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: G. C., L..
XX.X.XXXX, J. O. Č..XX, proti odporkyni: C. C., L.. XX.X.XXXX, P. J. D. Š., B. X, G. J. O. Č..XX, v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, návrhom podaným dňa 28.5.2014 žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania k nehnuteľnosti parc.č. T.-Q. XXX o výmere XXX m2, druh záhrady, nachádzajúcej
sa v k.ú. O., M. O., B. Č..XXX a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že každému z účastníkov by
prikázal polovicu nehnuteľností v súlade s vypracovaným geometrickým plánom.
Vo svojom písomnom návrhu uviedol, že s odporkyňou nadobudli počas trvania manželstva do
bezpodielového spoluvlastníctva predmetnú nehnuteľnosť a to na základe kúpnej zmluvy, uzavretej
dňa 10.3.2008. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/283/2010
zo dňa 13.1.2011, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2011. Ohľadne vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nebol podaný návrh, ani uzavretá dohoda o vyporiadaní.
Vzhľadom na uvedené a na uplynutie troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
účastníkov, nastalo vyporiadanie v zmysle ustanovenia § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do
troch rokov od jeho zániku vyporiadané súdnym rozhodnutím platí, pokiaľ ide o nehnuteľné veci, že
sú v podielovom spoluvlastníctve, podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Na základe uvedeného je
predmetná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve účastníkov každého v jednej polovici.
Navrhovateľ uviedol, že je výlučným vlastníkom rodinného domu č.XX, postaveného na parcele č.XXX o
výmere XXX m2 v k.ú. O., zapísaných na LV č.XXX, ktorý sa nachádza hneď vedľa predmetnej parcely
č.XXX, ktorá je vlastne prístupovou cestou rodinného domu a má naliehavý záujem na vyporiadaní
predmetnej parcely. Uviedol, že odporkyňu kontaktoval, niekoľkokrát v súvislosti s touto záležitosťou, ale
ich vzťahy nie sú moc dobré a nepodarilo sa dohodnúť. Odporkyňa nie je ochotná vzdať sa nehnuteľnosti
aj napriek tomu, že ju nemá ako využívať. Navrhovateľ mal v pláne uvedený rodinný dom predať
a zároveň chcel predať s domom aj nehnuteľnosť, ktorej vyporiadania sa na súde domáha. Žiadal
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parcele KN - C č.XXX jej reálnym rozdelením, pretože sa
dá reálne rozdeliť na dve parcely so samostatným vstupom, on potrebuje zabezpečiť len vstup na
pozemok k rodinnému domu, pričom nemá záujem o celý pozemok. Navrhovateľ nemal záujem zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve s tým, že vec je možné účelne rozdeliť po zaobstaraní geometrického
plánu, vyhotoveného znalcom v konaní.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila podaním zo dňa 18.7.2014. Potvrdila, že s
navrhovateľom nadobudli počas trvania manželstva predmetnú nehnuteľnosť. Pozemok však vyplácala
jej matka s vedomím terajšieho starostu obce p. V.. Parcela, ktorú matka zaplatila nikdy k domu nepatrila
ani nebola prístupovou cestou k nemu, slúžila ako obecná cesta na pílu, ktorá sa neskôr prestala na
tento účel používať a bola prenajatá do užívania p. V. (predošlej vlastníčke domu) ako záhrada. Dom
súpisné č.XX v Obci O. má hlavnú prístupovú cestu s bránou a bráničkou rovno pred domom, čo doložila
pripojenými fotografiami. Už pri rozvodovom konaní sa dozvedela o množstve dlhov a exekúcií, ktoré
na dome a pozemku navrhovateľ narobil a to aj pred manželstvo, čo jej bolo zatajené. Tie, o ktorých
sa počas manželstva dozvedela, vyrovnala pomocou svojich rodičov, ktorým dlhuje dodnes navrhovateľ
peniaze. Doteraz jej navrhovateľ nevrátil osobné veci ani finančne sa s ňou po rozvode nevysporiadal.
Sľuboval spísanie dohody o vyrovnaní finančného dlhu voči jej osobe, čo bolo toho času 7500 euro a
predmetný pozemok, takto sa na súde dohodli, avšak navrhovateľovi naďalej pribúdali dlhy a exekúcie.
Mnohokrát ho navštívila, keď si preberala poštu od exekútorov, a o stále väčších a nových dlžobách a
navrhovala mu riešenie, pretože išlo aj o jej peniaze a nevysporiadaný majetok. K dohode však nedošlo.
Do celého nevhodným spôsobom zasiahol brat navrhovateľa. Odporkyňa oslovila právničku vo veci
súdneho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, kde však usúdila, že
by vysúdila skôr veľké dlhy ako reálne peniaze pri všetkých exekúciách, ktoré navrhovateľ narobil.
Pozemok, ktorý je predmetom sporu sa nachádza hneď oproti cez cestu, kde v súčasnej dobe býva.
Chcela mať záhradku a túto parcelu by na záhradku vedela využiť a udržiavať. O predaji domu s
pozemkom, ktorého je spoluvlastníčkou ju neinformoval. Návrh na rozdelenie pozemku navrhovateľom
na dve časti so samostatným vstupom je podľa nej nereálny a neúčelný. Došlo k by rozdeleniu pozemku
na dva cca X metre široké pásy, ktoré sa nedajú využiť. Pokiaľ navrhovateľ navrhoval cenu 1m2 X,XX
eura, bola by mu ochotná zaplatiť za polovicu pozemku s tým, že by zostal jej výlučným vlastníctvom.
Predmetný pozemok má podľa nej inú hodnotu, ako finančnú. Mala vedomosť, že pozemok je blokovaný
viacerými exekútormi a exekúciami, ktoré boli spôsobené výlučne vinou navrhovateľa. Navrhovateľ
počas manželstva aj po rozvode robil dlhy, zaťažoval rozpočet, konal nezodpovedne a nehospodárne a
jeho vinou je celý majetok v exekúcií a o nijakom predaji rodinného domu č.XX nemôže uvažovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi, kúpnou zmluvou zo dňa
10.3.2008, výpisom z LV č.XXX k.ú. O., Č..XXX k.ú. O., kópiou z mapy miesta, kde sa nehnuteľnosť
nachádza, snímkou z miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, pripojeným spisom Okresného súdu
Martin sp.zn. 7C/283/2010.

Súdom bolo nesporne zistené, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
zapísaných na LV č.XXX k.ú. O. parc.č. KN-C XXX o výmere XXX m2 - záhrada. Predmetnú
nehnuteľnosť nadobudli za trvania manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.3.2008. Manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/283/2010, rozsudok
nadobudol právoplatnosť 13.1.2011. Po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a uplynutím troch rokov v súlade s ustanovením § 149 ods.4 Občianského
zákonníka predmetná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Medzi
účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ podal návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením tak, že by na základe geometrického
plánu vytvorili dve samostatné parcely v šírke cca Xm a každý z účastníkov by nadobudol nehnuteľnosť
o výmere XX,XX m2.
Odporkyňa s uvedeným návrhom nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že žiada, aby
predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva s poukazom aj na tú skutočnosť,
že finančné prostriedky na zakúpenie nehnuteľnosti poskytla jej matka. Vrátené jej zo strany účastníkov
neboli. Na preukázanie pravdivosti tvrdenia predložila potvrdenie Obecného úradu O. o úhrade kúpnej
ceny (čl.5). Túto skutočnosť odporca žiadnym spôsobom nespochybnil. Potvrdil, že finančné prostriedky
na úhradu kúpnej ceny dala matka odporkyne.
Preukázaním z listinných dokladov a fotografií z miesta, ktoré sa nachádzajú na čl. 24 a 25 spisu
je zrejmé, že pozemok, ktorý je predmetom sporu sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rodinného
domu navrhovateľa, tento je nedokončený a neobývaný. Navrhovateľ má záujem odpredať rodinný dom,
ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a spolu s pozemkom, ktorý chcel získať na základe zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tomto konaní. Rodinný dom vo vlastníctve navrhovateľa
má samostatný vchod, nie je k nemu prístup cez predmetný pozemok, ktorý je v spore.
Vychádzajúc z výpisu LV č.XXX T..Ú.. O., kde je zapísaný rodinný dom číslo súpisné XX je zrejmé, že
vlastníkom v 1/1-ine je navrhovateľ a na nehnuteľnosti viaznu zapísané ťarchy vo veľkom počte s tým,

že niektoré z ťarch boli nesporne zapísané aj po rozvode manželstva účastníkov konania a to aj vo
vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a zapísaná na LV č.XXX T..Ú.. O..

Po preukázaní tej skutočnosti, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy v takom počte, ako vyplývajú z listu
vlastníctva, odporkyňa nemala záujem o výlučné vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, ale chcela
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve aj naďalej kým navrhovateľ nevysporiada svoje dlhy a ťarchy budú
z listu vlastníctva vymazané.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na
účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak ju žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaní veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Pri prvom spôsobe by prichádzalo k rozdeleniu
nehnuteľnosti pri reálne deliteľnom pozemku na základe geometrického plánu. Takýto návrh vo veci
podal aj navrhovateľ a žiadal, aby sa vec rozdelila. Preskúmaním fotodokumentácie, výpisu zo snímky
z mapy, súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie uvedenej nehnuteľnosti by viedlo k vytvoreniu
dvoch samostatných parciel, ktoré by boli využiteľné v podstate len v prospech navrhovateľa, ktorý by
získal vedľa svojho rodinného domu nehnuteľnosť o šírke cca X m. Pre odporkyňu by toto rozdelenie
bolo neúčelné, pretože na pozemku v šírke dvoch metrov nie je v podstate žiadna využiteľnosť
okrem minimálne možného využitia ako záhradky. Súd dospel k záveru, že tento spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v danom prípade nie je možné akceptovať, predovšetkým pre absenciu
účelného využitia veci. Ani jeden zo spoluvlastníkov nemal záujem, aby získal celý pozemok pre seba
za primeranú náhradu druhému spoluvlastníkovi.
S prihliadnutím na ťarchy, ktoré sú zapísané na LV č.XXX T..Ú.. O. ako aj vyjadrenia účastníkov
konania v predmetnej veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, aby súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku. Sumarizujúc vyjadrenia účastníkov navrhovateľ mal záujem len
na vyporiadaní spoluvlastníctva jeho rozdelením, odporkyňa mala záujem získať danú nehnuteľnosť ale
bez tiarch, čo v čase rozhodovania súdu nebolo reálne možné. Do budúcna nie je vylúčené, aby pri
zmene situácie, predovšetkým na strane navrhovateľa bol podaný návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, t.j., že pri podstatnej zmene okolností v konkrétnom prípade by sa
o takomto návrhu mohlo rozhodnúť spôsobom v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p.. Je na
navrhovateľovi, ktorý zaťažil vec, patriacu do najprv do bezpodielového a následne podielového
spoluvlastníctva, aby sa vysporiadal so svojimi dlhy, oddĺžil pozemok a medzi účastníkmi by mohlo dôjsť
k riadnemu vysporiadaniu predmetného pozemku prípadne i k celkovému vysporiadaniu ich spoločného
majetku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a vo vzťahu k odporkyni, ktorá
bola v konaní úspešná, vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva, pretože odporkyňa si trovy
konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.