Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114204129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: C.
X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX M. B. XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská
13, Košice, IČO: 42 247 268 zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Baštová 2, Košice,
o zaplatenie 464,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č. k. 20C/64/2014-50 zo dňa 22.08.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o pripustení vedľajšieho účastníka
do konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania a žalobca nemá právo na ich náhradu.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom trovy
konania vo výške 82,48 eura predstavujúcej trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vyslovil, že pripúšťa, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného OZ právna
pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 6; 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, §§ 2; 9 ods. 1, 2; 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 93 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným

spotrebiteľskou zmluvou a posúdil ho podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia
zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy nesmúobsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

Z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere, o ktorú žalobca opiera
uplatnený nárok, neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Rovnako zmluva neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť, a to konečnú splatnosť

úveru. Táto síce je uvedená v oznámení veriteľa o schválení úveru, avšak v zmluve sa nenachádza.

Zmluva ďalej obsahuje dva rozdielne údaje o RPMN za úver, a to v bode 5 vo výške 70,01% a v bode
6 vo výške 65,55%.

Vzhľadom na chýbajúce náležitosti a rozdielne uvedenú RPMN považoval súd prvého stupňa predmetný

úver za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej konštatoval, že sa stotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka, že výška úroku je v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko úrok niekoľkonásobne prevyšuje priemernú výšku úrokov v spotrebiteľských
úveroch poskytnutých bankami pre daný typ úveru.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 996,16
eura, z ktorého bola splatená suma 1.926,42 eura.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 18.08.2014
vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že vstup
združeniapovažujezazneužívanieustanovenia§93ods.2až4O.s.p.motivovanýsnahouodosiahnutie
prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby, ktorej predmet činnosti

je ochrana práv spotrebiteľa, je namieste dôvodný predpoklad, že na realizáciu uvedenej činnosti bude
dostatočne odborne a personálne vybavená. Namiesto toho sa dalo združenie zastúpiť advokátom, čo
domnienku o účelovosti účasti v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa
opodstatňuje.

Vo vzťahu k námietke žalobcu čo do vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd prvého stupňa
konštatoval, že vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy
účastníka konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo nie. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka do konania.

Ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi môže zúčastniť na konaní aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z uvedeného je zrejmé,
že vedľajší účastník na strane žalovaného má charakter združenia tak, ako ho definuje ustanovenie
§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda môže po splnení zákonných procesných

podmienok (§ 93 O.s.p.) vystupovať v občianskom súdnom konaní ako vedľajší účastník, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť
širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení, v danom prípade
spotrebiteľom.

Podľa súdu prvého stupňa žalobcove námietky nie sú dôvodom, pre ktoré by súd nemal pripustiť vstup
vedľajšieho účastníka do konania. Uvedené argumenty môžu mať význam pre rozhodovanie o trovách
konania, nie však pri rozhodovaní o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, nakoľko nespochybňujú
podstatu vedľajšieho účastníctva, ale účelnosť a opodstatnenosť právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ktorým je OZ právna pomoc spotrebiteľom. Preto vyslovil, že vstup vedľajšieho účastníka do

konania pripúšťa.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvéhostupňapodľaustanovenia§142ods.1O.s.p.Konštatoval,
že žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak nakoľko si náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal
a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 82,48 eura pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 33,20 eura + rež. paušál 2x 8,04 eura podľa § 9
ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, § 16 ods.3, vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za účelne vynaložené konštatujúce, že
právo na právnu pomoc pred súdmi je ústavným právom každého subjektu práva. Účasť vedľajšieho
účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov v konaní pred súdmi je žiaduca a
je vo všeobecnom záujme, pretože vyvažuje faktickú nerovnosť účastníkov konania. V spotrebiteľských
sporových konaniach vystupuje prevažne na strane žalovaného bežný spotrebiteľ, ktorý nie je odborne

„vybavený“ tak, aby náležite obhajoval svoje záujmy v konaní a bol rovnocennou protistranou právnickej
osobe, ktorá je odborne, personálne a materiálne pripravená viesť množstvo súdnych sporov. V
predmetnej veci bol vedľajší účastník aktívny a poukázal na neprimerane vysoký úrok v zmluve.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá
na dobu neurčitú. Táto skutočnosť z hľadiska racionálneho výkladu zákona znamená, že konečnú
splatnosť úveru (revolvingu, ktorý predstavuje v podstate ďalší úver) je vždy možné určiť s ohľadom
pre úver (revolving). Ak dôjde k poskytnutiu úveru, dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak
dôjde k poskytnutiu revolvingu, tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je konečná splatnosť. Údaj konečná

splatnosť úveru predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Informačná
vlastnosť tohto údaja je v tom, že slúži na informatívny účel pre spotrebiteľa, avšak nie je z hľadiska
podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúca. Vyjadruje informáciu, kedy má byť úver, za
predpokladu dodržania zmluvy, uhradený a dôjde k zániku záväzku. Ide o informáciu o tom, kedy
spotrebiteľ pri dodržaní zmluvy sa svojho záväzku zbaví. Z materiálnej stránky ide o údaj obsahovo

zhodný s údajom Dátum splatnosti poslednej splátky. Aj bez skutočností uvedených v článku 4., ods.
4.6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere len z Dátumu splatnosti poslednej splátky je
každému primeranému spotrebiteľovi zrejmé, aký je deň konečnej splatnosti. Aj v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi sa uvádza Dátum splatnosti poslednej splátky. Ani záver súdu ohľadne
nedostatku náležitosti - počet, termíny a výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie je správny.

Uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na
samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny, zákon nevyžaduje.
Záver súdu nepodporuje ani slovné znenie právnej normy. Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadne
zdôvodnenie svojho výkladu. Záver súdu popiera aj Smernica 2008/48/EHS. Zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti aj počet splátok. Absencia zákonných a

obligatórnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase
uzavretia zmluvy nenastala a nie je zákonný dôvod na posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného
a bez poplatkov. Ani záver ohľadne výšky odplaty za úver nie je správny a zákonný. Súd k nemu
dospel na základe nesprávnej právnej normy, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Ak je určitá
otázka riešená osobitným ustanovením, potom aplikácia všeobecného ustanovenia je vylúčená. Otázka

odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom
výslovnej regulácie od 01.07.2008, kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. Aj
následne po zrušení zákona č. 258/2001 Z. z. zákonodarca určil, že maximálna výška odplaty bude
stále regulovaná explicitne a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Z uvedeného je možné
konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej

právnej úpravy. Zákonodarca sa pri zavedení regulácie zameral na to, aby obmedzil maximálnu výšku
odplaty za požičanie peňažných prostriedkov, teda nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty
ako širšieho pojmu, kam boli zahrnuté aj iné odplatné plnenia. Preto je nesprávny postup súdu, keď
berie do úvahy priemernú úrokovú sadzbu bánk. Súd nemal za preukázané, že by žalovaný za uvedenú
priemernú úrokovú sadzbu vôbec nejaký úver dostal. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe

spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 29.07.2010 výslovne regulovaná, a to v zmysle ustanovenia § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zákone bolo určené, že pri porovnaní sa má zobrať nielen hodnota
obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a
lehota splatnosti. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemernú hodnotu, ktorávyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úverov. V období, kedy došlo k
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 51,19 %- Hodnota odplaty
dohodnutávzmluveuvedenúhranicupodstatnýmspôsobomneprevyšovala(RPMNúverubola65,55%,

t.j.menej,ako51,19%zvýšenýcho20%).TvrdeniasúduorozdielnejRPMNsúvýsledkompredčasných
a neúplných skutkových záverov súdu, ktorý žiadnym spôsobom zjavne nerozlišoval medzi obsahom
žiadosti o poskytnutie úveru (bod 5 - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru) a bodom 6 (Údaj o
schválenom revolvingovom úvere. Pritom rozdiel medzi uvedenými údajmi vyplýva výlučne z aplikácie
zákonom predpísanej RPMN, kedy na jej výpočet je rozhodujúca výška úveru, výška splátky, dátum

vyplatenia úveru, dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky. Dátum vyplatenia
úveru je údaj, ktorý sa stáva známym až v čase uzavretia zmluvy. Z tohto dôvodu je rozdiel medzi
predmetnými údajmi.

Predmetom odvolania bol aj výrok o náhrade trov konania. Žalobca namietal, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaložené na bránenie práva. Vedľajší účastník sa

deklaruje ako združenie založené na ochranu spotrebiteľa, a teda sa prioritne predpokladá pomoc zo
strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Združenie
má možnosť využiť aj podporu ministerstva. Ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v
konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy znášať samé z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne
zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych veciach. Súd sa nezaoberal otázkou účelnosti trov

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak,
že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže na zaplatenie nárokov žalobcu v rozsahu, v akom bola žaloba
zamietnutá a na zaplatenie trov prvostupňového konania.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 49,49 eura.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03.09.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.1 až 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka).

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutýspotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 zákona č.
129/2010 Z. z.).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok (§ 9 ods.1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z).

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z.).

Zo spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou na súd prvého stupňa dňa 13.02.2014 uplatnil od
žalovaného nárok na zaplatenie sumy 464,70 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o revolvingovom

úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 29.07.2010.

Žalobca v žalobe uviedol, že na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 1.170,-
eur.

Žalovaný sa zaviazal splatiť tento úver v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 66,42 eura
v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve.

Na základe žiadosti žalovaného sa účastníci zmluvy dohodli na odklade splátok č. 28, 29, 30 a tieto sa
žalovaný zaviazal splatiť ako splátky 37, 38, 39.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 16. Napokon zaplatil len
sumu 1.926,42 eura.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok o viac ako o tri mesiace, bolo mu

doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú
splatnosť úveru z dôvodu omeškania.

Oznámenie o uplatnení práva bolo žalovanému doručené dňa 08.08.2013 a v súlade s ust. § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 25.08.2013, kedy bol

žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru.

Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi podľa žalobcu predstavuje súčet neuhradených splátok,
t. j. sumu 464,70 eura.

Nakoľko podľa žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobcovi vznikol
tiež nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne
- zo sumy 9,92 eura od 21.12.2011 do 01.01.2012
- zo sumy 66,34 eura od 21.04.2012 do 26.04.2012
- zo sumy 65,76 eura od 21.10.2012 do 15.11.2012

- zo sumy 66,18 eura od 21.05.2013 do zaplatenia
- zo sumy 66,42 eura od 21.06.2013 do zaplatenia
- zo sumy 66,42 eura od 21.07.2013 do zaplatenia
- zo sumy 66,42 eura od 21.08.2013 do zaplatenia
- zo sumy 199,26 eura od 26.08.2013 do zaplatenia.

Žalobca si popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatnil aj úrok z omeškania vo
výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to časť zákonného úroku z omeškania vo výške 1,775
% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov, a to- zo sumy 9,92 eura od 21.12.2011 do 01.01.2012
- zo sumy 66,34 eura od 21.04.2012 do 26.04.2012
- zo sumy 65,76 eura od 21.10.2012 do 15.11.2012

- zo sumy 66,18 eura od 21.05.2013 do zaplatenia
- zo sumy 66,42 eura od 21.06.2013 do zaplatenia
- zo sumy 66,42 eura od 21.07.2013 do zaplatenia
- zo sumy 66,42 eura od 21.08.2013 do zaplatenia
- zo sumy 199,26 eura od 26.08.2013 do zaplatenia s tým, že pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta

dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.170,- eur, žalobca si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto
sumy uplatňuje len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 464,70 eura do zaplatenia.

Žalobca si v žalobe zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia celkom vo výške 98,42 eura a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,50 eur.

Žalobca pripojil k žalobe Pokus o zmier pred začatím konania zo dňa 28.08.2013, Oznámenie o
zosplatnení zo dňa 04.08.2013, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8300031317 zo dňa 29.07.2010, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere číslo 8300031317 zo dňa 29.07.2010, Kartu klienta zo dňa 06.11.2013.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa zamietol
žalobu žalobcu, bola absencia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to rozlíšenie splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, lebo považoval za nepostačuje uvedenie len sumy predstavujúcej súhrn splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov a neuvedenie konečnej splatnosti úveru, ako ďalšej obligatórnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere konštatujúc, že konečná splatnosť úveru je síce uvedená v oznámení
veriteľa o schválení úveru, avšak v zmluve sa nenachádza.

Súd prvého stupňa vytýkal zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania aj uvedenie dvoch rozdielnych

údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver, a to v bode 5 vo výške 70,01% a v bode 6 vo
výške 65,55%.

Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí a rozdielne uvedenú RPMN vyhodnotil súd prvého
stupňa úver za bezúročný a bez poplatkov.

Výšku úrokov z úveru považoval za rozpornú s dobrými mravmi dôvodiac, že úrok niekoľkonásobne
prevyšujepriemernúvýškuúrokovvspotrebiteľskýchúverochposkytnutýchbankamipredanýtypúveru.

Po zistení, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 996,16 eura a žalovaným bola splatená suma

1.926,42 eura, súd prvého stupňa žalobu žalobcu o zaplatenie 464,70 eur s prísl. zamietol.

Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

Z citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
(29.07.2010) nepochybne vyplýva, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
v každom prípade vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
citovaného zákona a ak neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2.

Takýto výklad a aplikáciu právneho predpisu použil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a s týmto
v zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje a považuje takýto výklad za vecne správny.

Argument žalobcu, že zákon požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti
splátok úrokov, istiny nevyžaduje, je nedôvodná. Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 2 písm.

k) výslovne vyžaduje, aby v zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo v predmetnej zmluveo revolvingovom úvere absentuje. Uvedenie počtu splátok, ich výšky a termíny splatnosti pre naplnenie
zákonnej požiadavky na náležitosti zmluvy vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) nepostačuje.

Pokiaľ ide o argument žalobcu týkajúci sa údaja o konečnej splatnosti úveru, ktorej absenciu v zmluve
súd prvého stupňa vytýkal, odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že zmluva
neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť, a to konečnú splatnosť úveru a že táto síce je uvedená v
oznámení veriteľa o schválení úveru, avšak v zmluve sa nenachádza.

K odvolacej námietke žalobcu, že v danom prípade ide o revolvingový úver a údaj konečná splatnosť
úveru predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej informačná
vlastnosť spočíva v tom, že slúži na informatívny účel pre spotrebiteľa, avšak nie je z hľadiska
podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúca, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia
námietka nie je dôvodná.

Z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. jednoznačne vyplýva, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

Preto nemôže obstáť argument žalobcu, že údaj o konečnej splatnosti úveru nie je z hľadiska

podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúci.

Zmluva nepochybne neobsahuje konečnú splatnosť úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Je pravdou, že v
zmluve je uvedený počet splátok (36), avšak pod pojmom konečná splatnosť úveru sa rozumie jeden

konkrétnytermín,jedenkonkrétnydátum,kuktorémumábyťúversplatený.Nepostačujeuvedeniepočtu
a termínov splátok v zmluve, pretože uvedené údaje neznamenajú (nevyjadrujú) konečnú splatnosť
úveru. Zákon č. 129/2010 Z. z. hovorí jasne, že zmluva musí obsahovať údaj o konečnej splatnosti
úveru a takýto údaj v zmluve absentuje.

K odvolacej námietke žalobcu, že záveru prvostupňového súdu odporuje a popiera ho aj Smernica
2008/48/EHS, odvolací súd konštatuje, že ani uvedený argument nič nemení na vecnej správnosti
rozhodnutia prvostupňového súdu.

Súd prvého stupňa správne aplikoval a správne vyložil slovenskú právnu normu. Zákon č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov precíznejšie
a a širšie definuje podmienky (náležitosti), ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať a v prípade absencie týchto zákonom
ustanovených náležitostí stanovuje sankciu spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver je bezúročný a
bez poplatkov tak, ako to správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa.

Súdom prvého stupňa podaný výklad relevantných právnych noriem nie je v rozpore s komunitárnym
právom a ani s uvedenou Smernicou, lebo predmetný zákon (č. 129/2010 Z. z.) rozširuje z dôvodov
ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu
mieru ochrany spotrebiteľovi.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa úrokov z úveru, odvolací súd konštatuje, že
neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi.

Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje obmedzenie výšky odplaty za spotrebiteľské
úvery tak, že táto nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, v danom prípade dojednaný úrok vo výške 70,01 %
je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podstatne prevyšuje priemernú výšku úrokov v
spotrebiteľských úveroch poskytnutých bankami pre daný typ úveru.Správnosť uvedeného záveru nie je spôsobilý spochybniť ani argument žalobcu, ktorý v odvolaní
namietal, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej
úpravy.

Súd je povinný v každom jednotlivom prípade posúdiť, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu
je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná
v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok,
teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni

zhodnotiť obvyklým spôsobom. Veriteľ nemôže poskytovať úvery za neprimerané, až úžernícke úroky,
a to ani za podmienok, na ktoré poukázal žalobca. Za zhodnotenie obvyklým spôsobom nemožno
nepochybne považovať požadovanie úroku z úveru vo výške 70,01 % ročne.

Preto je správny záver prvostupňového súdu, že zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania sú neprimerané a ich dojednanie je pre

rozpor s dobrými mravmi neplatné.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že pre dôvody
uvedené vyššie je potrebné zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považovať za bezúročnú a bez
poplatkov, čomu zodpovedá správny záver, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi

poskytnutým úverom vo výške 996,16 eura (podľa Karty klienta) a tým, čo žalovaný skutočne zaplatil
žalobcovi.

Žalovaný uhradil žalobcovi celú poskytnutú sumu pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere, a teda
uplatňovaná pohľadávka nie je dôvodná v celom rozsahu.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď žalobu žalobcu zamietol.

Vo vzťahu k výroku o trovách vedľajšieho účastníka odvolací súd konštatuje:

Zo spisu vyplýva, že podaním zo dňa 28.04.2014 občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom,
so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
oznámilo vstup do predmetného konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Dňa 16.05.2014
vedľajší účastník doručil súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom namietal výšku úroku z úveru
dojednaného medzi účastníkmi konania a považoval ju za odporujúcu dobrým mravom a ustanoveniu

§ 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň žiadal o priznanie trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby + režijný paušál celkom vo výške 82,48 eura.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§
93 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa prihliadal aj na
námietky vedľajšieho účastníka týkajúce sa nároku žalobcu.

Odvolací súd má tiež za to, že vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach,

aktívne vystupoval na strane žalovaného. Aj vďaka jeho účasti bola žaloba zamietnutá. V súvislosti s
týmto konaním si združenie uplatnilo náhradu vzniknutých trov konania a to na právnom zastúpení.Vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu v predmetnom spore, preto mu prináleží
súdom priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy konania boli účelné. Odvolací súd
jednoznačne konštatuje, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť

advokátom a účtované a priznané trovy právnemu zástupcovi v žiadnom prípade nie sú zbytočné a
neúčelné.

K odvolacej námietke žalobcu odvolací súd iba uvádza, že jeho námietky konkretizované v odvolaní
nie sú dôvodné. Aj vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania vzniknutých mu na právnom

zastúpení za situácie, že podporoval účastníka, ktorý bol v konaní úspešný. Nebolo preukázané ani
zistené, aby vedľajším účastníkom účtované a priznané trovy konania neboli účelné a aby jeho snahou
bolo vstúpiť do konania iba za účelom zisku trov konania.

Výška trov konania bola vedľajšiemu účastníkovi súdom prvého stupňa správne vypočítaná, preto
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v tomto smere a v celom rozsahu

naň odkazuje.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti postupom podľa § 219 ods. 1
O.s.p., t.j. okrem výroku o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania ako vecne
správne potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpostupompodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a úspešnému žalovanému a jeho vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy nevznikli,
ani si ich neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.