Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 26Cb/115/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201726
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1708201726.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: PILEXIM

s.r.o., Pezinská 3, Senec, IČO: 34 097 520, zastúpeného: RK LEGAL, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie
17, Bratislava, IČO: 36 858 323 proti odporcovi: T. P. M 97, Dukelská 37, Modra, IČO: 34 678 441,
zastúpenému advokátom: JUDr. Miroslav Kučera, Krajinská 30, Bratislava o zaplatenie 31.072,52 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.072,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25% ročne:
zo sumy 844,37 eur od 24.9.2007 do zaplatenia,

zo sumy 832,28 eur od 1.10.2007 do zaplatenia,
zo sumy 4.937,13 eur od 7.10.2007 do zaplatenia,
zo sumy 3.675,48 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
zo sumy 4.914,56 eur od 21.10.2007 do zaplatenia,
zo sumy 4.790,79 eur od 29.10.2007 do zaplatenia,
zo sumy 4.901,69 eur od 6.11.2007 do zaplatenia,
zo sumy 3.670,21 eur od 13.11.2007 do zaplatenia,

zo sumy 2.506,01 eur od 20.11.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na účet právneho
zástupcu navrhovateľa vo výške 2.029,87 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 6.692,23 eur za
trovy právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
31.072,52 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom v apríli 2007 ústnu dohodu, predmetom
ktorej boli dodávky drevnej štiepky. Jednotlivé dodávky boli navrhovateľom vykonané v súlade s

dohodou, na základe čoho vystavil navrhovateľ jednotlivé faktúry, celkovo na sumu 31.072,52. Odporca
riadne a včas vystavené faktúry

neuhradil. Navrhovateľ poukázal na to, že k prerušeniu dodávok z jeho strany došlo len z dôvodu, že
odporca si neplnil svoje povinnosti, neplatil navrhovateľom vystavené faktúry, napriek tomu, že rakúski
odberatelia odporcom vystavené faktúry riadne platili. Navrhovateľ poprel, že by bolo ústne dohodnuté
dodávanie tovaru do 31.12.2007. Navrhovateľ poukázal na § 345 Obchodného zákonníka a ďalej dodal,

že dlh odporcu voči navrhovateľovi v čase odstúpenia od zmluvy navrhovateľom bol 15.203,82 eur.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. XXCb/XXX/XXXX - XXX zo dňa 04.12.2009, ktorým návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a vylúčil vzájomný návrh odporcu na zaplatenie sumy 1.500.000,-Sk na samostatné konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo
dňa 21.09.2011 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že
vzájomný návrh odporcu súd nemohol vylúčiť na samostatné konanie, nakoľko sa o vzájomný návrh

nejednalo, išlo len o obranu proti žalobe. Súd prvého stupňa sa s obranou odporcu mal vyporiadať
v odôvodnení rozsudku sa mal zaoberať otázkou, či došlo k zániku navrhovateľovej pohľadávky na
základe jednostranného započítania, teda mal vyhodnotiť, či k účinnému započítaniu došlo alebo nie.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí

súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, listom odporcu zo dňa
19.02.2008, faktúrou č. 251/07, faktúrou č. 262/07, faktúrou č. 247/07, faktúrou č. 236/07, faktúrou č.
235/07, faktúrou č. 224/07, faktúrou č. 222/07, faktúrou č. 218/07, faktúrou č. 280/07, jednostranným
započítaním pohľadávok zo dňa 25.7.2008, faktúrou č. 311207, faktúrou č. 281207, pokladničnými

dokladmi, listom spoločnosti Hobra zo dňa 28.1.2009, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými
v spise.

Odporca v podanom odpore potvrdil uzavretie dohody s navrhovateľom o dodávkach drevnej štiepky
pre odberateľa odporcu. Uviedol ďalej, že s odporcom bol dohodnutý spôsob úhrady jednotlivých

faktúr tak, že tieto budú uhrádzané v dvoch častiach - prvú platbu tvorila suma dodaného tovaru,
druhú platbu tvorila 19% daň z pridanej hodnoty, ktorá bola uhrádzaná po uplatnení nadmerného
odpočtu DPH na príslušnom daňovom úrade. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu celej
spolupráce nenamietal takýto spôsob úhrady faktúr. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľ v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku a predpismi o nekalosúťažnom konaní zneužil informácie, ktoré

mu poskytol o konečnom odberateľovi - spoločnosti Hobra. V dôsledku takéhoto konania bol konečný
odberateľ nútený prestať odoberať tovar od odporcu a začal odoberať tovar priamo od navrhovateľa.
Odporca teda ako poškodený protiprávnym konaním navrhovateľa odôvodnene prestal uhrádzať faktúry
navrhovateľa. Podľa tvrdenia odporcu mal navrhovateľ dodávať drevnú štiepku minimálne do konca
roka 2007 a keďže zmluva bola predčasne ukončená (navrhovateľ oznámil odporcovi jednostranné

vypovedanie zmluvy , na čo navrhovateľ plnil svoje záväzky veľmi neochotne a neúplne a v priebehu 14
dní prerušil dodávky úplne), vyčíslil si odporca škodu - ušlý zisk faktúrou č. 311207 zo dňa 31.12.2007 na
sumu500.000,-Skanemajetkovúujmuzazneužitieinformáciívhospodárskomstykufaktúrouč.281207
zo dňa 28.12.2007 na sumu 1.000.000,- Sk. Odporca listom zo dňa 25.7.2008 oznámil navrhovateľovi,
že započítava svoje pohľadávky v celkovej výške 1.500.000 Sk (49.397,35 eur) s pohľadávkami

navrhovateľa v celkovej výške 34.404,82 eur. Vzájomne sa kryjúce pohľadávky navrhovateľa a odporcu
uvedené v Oznámení o započítaní teda zanikli zo zákona.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že s odporcom bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny 30 dní odo
dňa vystavenia jednotlivých faktúr, pričom obsah faktúr odporca nikdy namietal. Spolupráca s odporcom

prebiehala tak, že firma Hobra z Rakúska si objednala u odporcu tovar a odporca tento tovar objednal
u navrhovateľa, ktorý objednávku potvrdil a drevnú štiepku dodal. Po uskutočnení dodávky odporca
zaslal navrhovateľovi podklady pre vystavenie jednotlivých faktúr, ktoré boli vystavené v súlade s
cenníkom, ktorý predložil odporca. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet navrhovateľ uviedol, že faktúry
vystavené odporcom neuznáva, tieto mu boli doručené až dňa 31.7.2008 v rámci podaného odporu

a podľa jeho názoru sú len účelovou obranou odporcu vo väzbe na začaté súdne konanie. Uviedol,
že pohľadávky odporcu nie sú spôsobilé na započítanie, pretože neexistujú, nie je preukázaný ich
právny dôvod ani výška a neexistuje právny nárok na ich vystavenie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
dôvodom vypovedania spolupráce bolo neplatenie faktúr zo strany odporcu. Odporca sa dostal do
sklzu s platením faktúr, navrhovateľ aj napriek tomu určitú dobu vyčkal, nakoľko odporca tvrdil, že si

vybavuje kontokorentný úver. Celá spolupráca medzi účastníkmi bola skúšobná a bola založená na
dvoch podmienkach: 1. odporca bude riadne platiť, 2. obchod bude výhodný. Obchod výhodný nebol,
preto navrhovateľ požadoval stretnutie s Hobrou, kde sa pokúšal vyjednať výhodnejšie podmienky, čo
sa však nestalo. Odporca neplatil faktúry, aj tak navrhovateľ na jeho žiadosť počkal, kým si nájde iného
dodávateľa. Až sa dlžná suma vyšplhala na cca 30.000,- eur, preto navrhovateľ spoluprácu ukončil.

Poukázal na to, že navrhovateľ ani odporca nemal uzavretú exkluzívnu zmluvu so spoločnosťou Hobra.
Spolupráca medzi navrhovateľom a odporcom fungovala na báze týždenných objednávok. Zdôraznil, že
dôvodom vypovedania spolupráce bola skutočnosť, že odporca neplatil faktúry. Nie je pravdou, že po
pár týždňoch od skončenia spolupráce s odporcom, začal navrhovateľ spolupracovať so spoločnosťouHobra. Spoločnosť Hobra navrhovateľa síce oslovila mesiac po skočení spolupráce, ale spoluprácu
navrhovateľ odmietol, nakoľko nebola výhodná. Na otázku, kedy navrhovateľ začal spolupracovať so
spoločnosťou Hobra, navrhovateľ uviedol, že presne si nepamätá, ale bolo to asi koncom februára,

marca alebo v apríli 2008. Na otázku, kedy a akým spôsobom navrhovateľ ukončil spoluprácu resp.
zmluvu s odporcom, navrhovateľ uviedol, že bolo to koncom novembra 2007, ústne odporcovi oznámil
skončenie spolupráce, minimálne mesiac pred tým odporcu upozorňoval, aby faktúry uhradil.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že po skúšobných dodávkach, asi na prelome apríla - mája 2007, bol

dohodnutý spôsob uhrádzania faktúr na dve časti s tým, že faktúra sa skladala z hodnoty tovaru a z DPH.
V zmysle vzájomnej ústnej dohody vyplývalo, že dodávky majú byť realizované do konca roka 2007,
avšak navrhovateľ túto dohodu porušil, keď dodávky uskutočňoval iba do októbra 2007. K pozastaveniu
úhrady splatných faktúr zo strany odporcu došlo v čase, keď sa dozvedel o priamom nadviazaní dodávok
so spoločnosťou Hobra. Keďže navrhovateľ vypovedal zmluvu, ktorou sa zaviazal, že bude realizovať
dodávky pre rakúskeho odberateľa prostredníctvom odporcu, odporca vystavené faktúry nezaplatil. Na

otázku, či mal odporca so spoločnosťou Hobra exkluzívnu, resp. výhradnú zmluvu, odporca uviedol,
že nemal. Odporca ďalej uviedol, že spolupráca medzi ním a navrhovateľom začala tak, že on oslovil
navrhovateľa s možnosť dodávky biomasy, na čo sa dohodli na spolupráci, pričom navrhovateľ vedel
že konečným odberateľom bude tretí subjekt. Následne boli vykonané skúšobne dodávky, po ktorých
vykonaní bola dohodnutá pravidelnosť dodávok. Poukázal na to, že navrhovateľ zabezpečoval dopravu

biomasy konečnému odberateľovi, teda spoločnosti Hobra. Navrhovateľ už počas realizácie prvých
dodávok vyžadoval stretnutie so zástupcami spoločnosti Hobra, čo sa následne aj uskutočnilo, za
spoločnosť Hobra sa dostavil pán
A.. Na tomto stretnutí boli vysvetlené súvislosti týkajúcej sa cenotvorby. Po pár týždňoch bola dohoda
vypovedaná zo strany navrhovateľa a po ďalších pár týždňoch sa odporca dozvedel, že navrhovateľ

spolupracuje priamo so spoločnosťou Hobra, v čom odporca videl základ nekalosúťažného konania.
Predmetné stretnutie zo zástupcami spoločnosti Hobra uskutočnilo sa uskutočnilo niekedy v septembri
alebo v októbri 2007. Výsledkom tohto stretnutia bolo fyzické zoznámenie sa s konečným odberateľom.
Nič podstatné záverom stretnutia nebolo, len to, že navrhovateľ sa fyzicky zoznámil s odberateľom.
Na otázku, akým spôsobom a kedy bola ukončená zmluva zo strany navrhovateľa odporca uviedol, že

ústnou formou resp. tým, že navrhovateľ prestal plniť objednávky odporcu a bolo to dva - tri týždne
alebo mesiac po stretnutí so spoločnosťou Hobra. Odporca si myslel, ale nemal o tom dôkaz, že
medzitým došlo k priamym dodávkam od navrhovateľa ku konečnému odberateľovi. K spôsobu výpočtu
vyúčtovaných súm (1.000.000,- Sk a 500.000,- Sk) uviedol, že boli vypočítané na základe toho, že
navrhovateľ odporcu pripravil o dodávky štiepky minimálne na jeden rok, následne odporca nebol

schopný splniť požiadavky jeho klienta, preto musel dodávky ukončiť. Z dôvodov na strane navrhovateľa
boli aj narušené vzťahy odporcu so spoločnosťou Hobra, s ktorou mal pripravené aj iné obchody
okrem dodávky štiepky. Postupom navrhovateľa mu bolo znemožnené ďalej rozvíjať obchodné vzťahy,
navrhovateľ zneužil informácie odporcu, ktoré boli obsahom obchodného tajomstva a preto sa v ich
vzťahu cítil ako poškodený. Ku konkrétnym skutočnostiam na základe ktorých boli vyúčtované sumy

1.000.000 Sk a 500.000 Sk odporca uviedol, že pokuta 1.000.000,- Sk je za zneužitie informácií v
obchodnom styku, tieto informácie si odporca váži na hodnotu 1.000.000,- Sk. Na základe vlastného
rozhodnutia odporca určil hodnotu informácií vo výške 1.000.000 Sk. Dôvodom ukončenia spolupráce
podľa odporcu nebolo neplatenie faktúr, nedostal žiadne písomné upomienky, určité oneskorenie
s platením faktúr tam bolo, ale nebolo to dôvodom pre skončenie spolupráce. Podľa jeho názoru

navrhovateľ ukončil spoluprácu z dôvodu, aby mohol so spoločnosťou Hobra obchodovať priamo.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli kúpne zmluvy,
predmetom ktorých bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar a záväzok odporcu zaplatiť
navrhovateľovi kúpnu cenu. Že sa jednalo o viaceré samostatné kúpne zmluvy preukazuje aj skutočnosť,

že predmet jednotlivých kúpnych zmlúv bol dostatočne špecifikovaný až po objednávke odporcu,
ktorú mu oznámila spoločnosť Hobra. Tvrdenia odporcu z odvolania proti rozsudku o tzv. trojstrannej
dohode medzi navrhovateľom, odporcom a spoločnosťou Hobra súd považoval za účelové, keď všetky
dovtedajšie vyjadrenia navrhovateľa a aj samotného odporcu preukazovali, že sa jednalo o dvojstranné
dohody výlučne medzi navrhovateľom a odporcom a následne medzi odporcom a spoločnosťou Hobra.

Skutočnosť, že sa jednalo o samostatné kúpne zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom a následne
medzi odporcom a spoločnosťou Hobra preukazujú aj navrhovateľom vystavené faktúry, kde je odporca
označený ako odberateľ a sú nimi vyúčtované celé kúpne ceny a následne odporcom vystavené faktúry,
ktorými vyúčtoval kúpne ceny spoločnosti Hobra. Že sa nejednalo o "trojdohodu", ako tvrdí odporcaje preukázané aj nespornou skutočnosťou, že zástupcovia navrhovateľa sa so zástupcami spoločnosti
Hobra stretli až niekoľko mesiacov po vzniku obchodnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a
odporcom.

Súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné dodanie tovaru, vystavenie faktúr, ani cena
za jednotlivé dodávky, čo potvrdil odporca na pojednávaní konanom dňa 28.4.2009. Medzi účastníkmi
ďalej nebolo sporné, že odporca nemal
exkluzívnu, resp. výhradnú zmluvu so spoločnosťou Hobra, čo taktiež potvrdil samotný odporca na

pojednávaní konanom dňa 28.4.2009. Spornou v danom prípade bola splatnosť vystavených faktúr,
keď navrhovateľ tvrdil, že splatnosť bola 30 dní odo dňa vystavenia faktúry, pričom odporca tvrdil,
že podľa dohody s navrhovateľom sa platila z faktúry najprv hodnota tovaru a po odpočte DPH sa
uhrádzala príslušná DPH. Spornou v danom prípade ďalej bola otázka zániku pohľadávky navrhovateľa
voči odporcovi započítaním zo strany odporcu s pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi v sume
1.000.000,- Sk a 500.000,- Sk.

Odporca na podporu svojich tvrdení predložil súdu faktúru č. 165/07 zo dňa 6.6.2007 spolu s
pokladničným dokladom o vklade v hotovosti sumy 3.236,21 eur a s pokladničným dokladom o vklade v
hotovosti sumy 614,87 eur, faktúru č. 154/07 zo dňa 1.6.2007 spolu s pokladničným dokladom o vklade
v hotovosti sumy 2.144,17 eur a s pokladničným dokladom o vklade v hotovosti sumy 407,39 eur, faktúru

č. 151/07 zo dňa 30.5.2007 spolu s pokladničným dokladom o vklade v hotovosti sumy 3.239,56 eur a s
pokladničným dokladom o vklade v hotovosti sumy 625,78 eur, faktúru č. 153/07 zo dňa 25.5.2007 spolu
s pokladničným dokladom o vklade v hotovosti sumy 5.473,32 eur a s pokladničným dokladom o vklade
v hotovosti sumy 1.039,93 eur, faktúru č. 135/07 zo dňa 18.5.2007 spolu s pokladničným dokladom
o vklade v hotovosti sumy 6.368,26 eur a faktúru č. 127/07 zo dňa 30.4.2007 spolu s pokladničným

dokladom o vklade v hotovosti sumy 4.199,80 eur a s pokladničným dokladom o vklade v hotovosti
sumy 797,96 eur. Uvedené faktúry a pokladničné doklady predložil odporca ako dôkaz o dohode o
splatnosti faktúr na dve časti - hodnota tovaru a následne DPH. Súd konštatuje, že predložené doklady
o úhradách zo strany odporcu nepreukazujú jednoznačným spôsobom dohodu o takomto spôsobe
platenie kúpnej ceny. Takúto dohodu poprel samotný navrhovateľ, ktorý súčasne uviedol, že odporcu

viackrát upozorňoval na platobnú nedisciplinovanosť, čo viedlo nakoniec k ukončeniu spolupráce
s odporcom. Navyše, splatnosť kúpnej ceny na dve časti je spochybnená dôkazom predloženým
odporcom, a to faktúrou č. 135/07 zo dňa 18.5.2007 spolu s pokladničným dokladom o vklade v hotovosti
sumy 6.368,26 eur, z ktorého vyplýva, že celá kúpna cena, vrátane DPH, bola zaplatená naraz.

Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 324 ods. 1 ObZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 365 veta prvá ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa§409ods.1Obchodnéhozákonníka kúpnouzmluvousapredávajúcizaväzujedodaťkupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení platnom v prvý deň omeškania sa žalovaného) ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlok omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Pre spôsob platenia sú rozhodujúce predovšetkým platobné podmienky dohodnuté v zmluve, inak platia
osobitné ustanovenia § 449 a 450 Obchodného zákonníka. V zásade môže k zaplateniu kúpnej ceny
dôjsť:
- vopred, a to celej alebo časti ceny,
- pri odovzdaní tovaru alebo dokumentov reprezentujúcich tovar, teda z ruky do ruky,

- určitý čas po dodaní tovaru (predaj na úver).

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany nepreukázali spôsob platenia kúpnej ceny, je potrebné
aplikovať ustanovenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zo zmluvy nevyplýva
niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto
zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať

s tovarom. Ako vyplýva z príloh k faktúram predložených navrhovateľom, tento umožnil odporcovi
nakladať s tovarom v deň, ktorý je zhodný s dňom vystavenia jednotlivých faktúr. To znamená, že
týmto dňom vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu navrhovateľovi. Keďže odporca
svoju základnú povinnosť z kúpnej zmluvy nesplnil riadne a včas, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy
31.072,52 eur z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za tovar spolu so zákonným úrokom z omeškania vo

výške 14,25% ročne z jednotlivých čiastkových súm určeným v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.Navrhovateľpožadovalpriznaťúrokzomeškaniauplynutím30-tehodňaododňavystavenia
faktúr, a keďže súd nemôže navrhovateľovi priznať viac, ako žiada, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
príslušný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 - teho dňa od vystavenia jednotlivých
faktúr.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka v čase vykonania jednostranného započítania na započítanie
sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka
premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Vzhľadom na obranu odporcu spočívajúcu v uplatnení započítacej námietky, súd skúmal skutočnosť, či
odporcomuplatnenépohľadávkyztitulunáhradyškody(ušléhozisku)spôsobenejporušenímzmluvných
povinností navrhovateľa z titulu zmluvy o dodávkach
drevnej štiepky v sume 500.000,- Sk a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nekalosúťažným
konaním navrhovateľa spočívajúcim v zneužití informácií v hospodárskom styku v sume 1.000.000,- Sk

sú spôsobilé na započítanie a či boli splnené podmienky pre započítanie, na základe čoho by potom
pohľadávka navrhovateľa zanikla platným a účinným započítacím právnym úkonom odporcu zo dňa
25.07.2008.

Podmienky pre jednostranné započítanie upravujú ustanovenia § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka

a ustanovenia § 358 až 363 Obchodného zákonníka. Zánik záväzku jednostranným započítaním zákon
pripúšťa,aksúzároveňsplnenézákonnépodmienky.Zustanovení§580a581OZvyplývajúnasledovné
zákonné podmienky započítania jednostranným právnym úkonom:
a) vzájomnosť pohľadávok,
b) pohľadávky sú rovnakého druhu,

c) prejav smerujúci k započítaniu,
d) pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.

Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa
pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia

trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej
strane.Pre posúdenie oprávnenosti vykonaného započítania súd musel posúdiť oprávnenosť vystavenia faktúr
č. 311207 a č. 281207, teda posúdenie existencie, resp. výšky pohľadávok odporcu.

Faktúrou č. 311207 zo dňa 31.12.2007 odporca fakturoval navrhovateľovi sumu 420.000,- Sk, a to na
základe porušenia zmluvných podmienok (výpovede dodávok pred ukončením platnej dohody) s tým
súvisiace straty z nedodržaného kontraktu a výpoveď odberateľa na r. 2008 a sumu 80.000,- Sk a to na
základe predčasného ukončenia dodávok ako rozdiel pri intervenčnom nákupe štiepky pre odberateľa
odporcu za mesiace október a november 2007.

Faktúrou č. 281207 zo dňa 28.12.2007 odporca fakturoval navrhovateľovi sumu 1.000.000,- Sk ako
pokutu za zneužitie informácií v hospodárskom styku.

Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 757 ObZ pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 17 ObZ predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo
tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré
majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných
obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť

podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Podľa § 44 ods. 1,2 ObZ nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa
zakazuje.

(2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,

e) podplácanie, f) zľahčovanie,
g) porušovanie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Podľa § 53 ObZ osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti

rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať
primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik

zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti navrhovateľa za škodu
je porušenie povinností zo záväzku (zo záväzkovoprávneho vzťahu s odporcom) a porušenie povinností
uvedených v ustanoveniach o obchodnom tajomstve alebo nekalej súťaži (nekalosúťažné konanie
navrhovateľa), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností, pričom
existenciu týchto predpokladov musí preukázať odporca ako poškodený.

Súd nezistil žiadne porušenie povinností zo strany navrhovateľa, keď ukončenie obchodnej spolupráce
s odporcom, resp. neuzavretie ďalších kúpnych zmlúv s odporcom bolo rozhodnutím navrhovateľa
v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, ktorým neporušil akúkoľvek povinnosť, na ktorú
by sa zaviazal (ak by aj spolupráca navrhovateľa s odporcom bola dohodnutá do konca r. 2007,

navrhovateľ mal právo ďalšie kúpne zmluvy s odporcom neuzavrieť z dôvodu porušovania povinností
odporcu neplatením kúpnych cien z predchádzajúcich kúpnych zmlúv uzavretých s navrhovateľom) a
ktorým neporušil akúkoľvek povinnosť, ktorá by mu vyplývala z ustanovení Obchodného zákonníka
o nekalosúťažnom konaní. Informácie o rakúskej spoločnosti Hobra ako odberateľovi drevnej štiepkysú verejne dostupné, preto ich súd nepovažoval za súčasť obchodného tajomstva odporcu a preto
navrhovateľ obchodnou spoluprácou so spoločnosťou Hobra neporušil ani neohrozil právo odporcu na
obchodné tajomstvo ani sa nedopustil konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej

súťaže, keď navrhovateľ s odporcom ani odporca so spoločnosťou Hobra nemali uzavreté exkluzívne
zmluvy, ktoré by ich oprávňovali na dodávanie drevnej štiepky výhradne jednému odberateľovi.

Súd dospel k názoru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre započítanie, keď nebola preukázaná existencia (oprávnenosť a výška)

pohľadávok odporcu spôsobilých na vzájomné započítanie s pohľadávkou navrhovateľa. Pohľadávka
odporcu spočívajúca v náhrade ušlého zisku

a nemajetkovej ujmy nevznikla, keďže odporca nepreukázal akékoľvek protiprávne konanie
navrhovateľa spočívajúce v porušení jeho povinností zo vzťahu s odporcom a taktiež nepreukázal
nekalosúťažné konanie navrhovateľa spočívajúce v zneužití informácií v hospodárskom styku, ktoré

konania by zakladali vznik zodpovednosti navrhovateľa za škodu. Odporca navyše nikdy nešpecifikoval
spôsob určenia výšky škody, bola ním určená len odhadom, resp. bola z jeho strany len predpokladanou
výškou škody.

Súd mal za preukázanú pohľadávku navrhovateľa vo výške 31.072,52 eur z titulu kúpnych zmlúv, ktorá

pohľadávka nezanikla započítaním z vyššie uvedených dôvodov a preto návrhu navrhovateľa vyhovel
a zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej istiny. Odporca teda neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu a
keďže navrhovateľ dôkazné bremeno uniesol a svoju pohľadávku voči odporcovi preukázal, súd návrhu
navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.

Súd zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka Š. A.. Navrhnutým dôkazom
chcel odporca preukázať, že na základe dohody s navrhovateľom mala prebehnúť dodávka v určitom
objeme, pričom pán A. je externým zamestnancom spoločnosti Hobra a bol prítomný skoro na všetkých
rokovaniach odporcu a firmy Hobra, Rakúsko. Súd navrhnutý dôkaz zamietol z dôvodu, že p. A. sa

zúčastňoval stretnutí s odporcom, avšak stretnutia s navrhovateľom sa zúčastnil len jedného, ktorého
záverom podľa vyjadrenia samotného odporcu nič nebolo, len fyzické zoznámenie navrhovateľa s
odberateľom. P. A. by mohol súdu poskytnúť výlučne sprostredkované informácie od odporcu, keďže sa
stretnutí navrhovateľ a odporcu priamo nezúčastnil.

Súd zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka pána W., ktorým chcel odporca
preukázať,ženavrhovateľporušilústnudohoduaukončilpredčasnespoluprácusodporcom,nazáklade
čoho si odporca uplatňuje zaplatenie sumy 1.500.000,- Sk. Súd navrhnutý dôkaz zamietol z dôvodu,
že p. W. sa priamo stretnutí navrhovateľa s odporcom nezúčastnil a preto o záväzkovoprávnom vzťahu
navrhovateľa s odporcom by mohol poskytnúť len informácie sprostredkované od odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
2.029,87 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 6.692,23 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony
právnej pomoci a 492,93 eur (za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd, vyjadrenie
k odporu zo dňa 8.10.2008), za 3 úkony právnej pomoci á 469,74 eur (za účasť na pojednávaní dňa

28.4.2009, 20.7.2009 a 4.12.2009), za 1 úkon právnej pomoci vo výške 117,44 (1/4 zo sumy 469,74
eur - za účasť na pojednávaní dňa 4.11.2009), za 4 úkony právnej pomoci á 469,74 eur (vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 12.02.2010, účasť na pojednávaní dňa 18.09.2012 a 22.01.2013, písomné podanie
zo dňa 05.10.2012), za 1 úkon právnej pomoci vo výške 313,16 (2/3 zo sumy 469,74 eur - za poradu s
klientom dňa 25.09.2012), tarifná odmena celkom 5.197,57 eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania za úkon - výzva na zaplatenie zo dňa
13.2.2008 spolu s režijným paušálom za tento úkon, pretože tento úkon bol vykonaný pred začatímsúdneho konania a Občiansky súdny poriadok spolu s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. umožňuje
priznať náhradu trov, ktoré vznikli v súdnom konaní.

Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie režijného paušálu - 3x 190 Sk, 4x 6,95 eur; 1 x 7,21 eur,
3 x 7,63 eur a 1 x 7,81 eur, režijný paušál spolu 84,63 eur.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu cestovných nákladov, a to za cestu z miesta sídla advokáta do
miesta sídla súdu a späť vykonanú v dňoch 28.4.2009, 20.7.2009, 4.11.2009, 4.12.2009, 18.09.2012 a

22.01.2013 (6 x 2 x 25 km). Celkovo cestovné náklady predstavujú paušálnu náhradu vo výške 54,90
eur (0,183 eur x 300 km) a náhradu spotrebovaných pohonných hmôt vo výške 23,52 eur (pri ceste
na pojednávania dňa 28.4.2009, 20.7.2009, 4.11.2009, 4.12.2009 s použitím vozidla Škoda Octavia s
priemernou spotrebou 7l/100km a pri ceste na pojednávania dňa 18.09.2012 a 22.01.2013 s použitím
vozidla Jaguar s priemernou spotrebou 5,4l/100km.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu za stratu času vo výške 216,24 eur za 4 cesty z Bratislavy do
Pezinkaaspäť(28.4.2009,20.7.2009,4.11.2009,4.12.2009),pričomnákladyzajednucestupredstavujú
3 začaté polhodiny, celkovo 12 polhodín, á 11,59 eur, za cestu z Bratislavy do Pezinka a späť dňa
18.09.2012 za 3 začaté polhodiny á 12,71 eur a za cestu z Bratislavy do Pezinka a späť dňa 22.01.2013
za 3 začaté polhodiny á 13,01 eur .

Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie 20% DPH zo sumy 5.576,86 eur (tarifná odmena s
režijným paušálom, cestovné náklady, náhrada za stratu času), teda vo výške 1.115,37 eur.

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa v

súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).