Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202494
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214202494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkyne

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. V.,
nar. XX.XX.XXXX a V. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, odbor sociálnych vecí a rodiny, na návrh otca: Y.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpený JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom, AK so sídlom
Dlhý rad 16, Bardejov, za účasti matky: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpená JUDr. Ivanom
Savčákom, advokátom, AK so sídlom Partizánska č. 45, Bardejov, o znížení výživného, o odvolaní otca
maloletých detí voči rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 3P/26/2014-86 zo dňa 11.11.2015 takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca maloletých detí, ktorým sa domáhal
zníženia vyživovacích povinností voči maloletým deťom: Y. V., nar. XX.XX.XXXX a V. V., nar.
XX.XX.XXXX titulom nezamestnanosti od 01.11.2013.

V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Bardejove zo dňa 06.05.2013, č.k.
4P/45/2012-76 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode boli maloleté
deti Y. a V. zverené do osobnej starostlivosti matke a otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na
ich výživu sumou 50,- Eur mesačne na každé dieťa do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.06.2013. Od 01.11.2013 otec maloletých detí bol zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorému od 01.12.2013 bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo
výške 44,08 Eur mesačne. Od 01.01.2014 mu bola zvýšená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 61,60 Eur

mesačne.Otecmaloletýchdetívlastníspolusbývaloumanželkourodinnýdom,ktorýjevbezpodielovom
spoluvlastníctve, počas nezamestnanosti pracuje v obci na aktivačných prácach s príjmom 124,- Eur
mesačne. Býva s bratmi na adrese J. XX a prispieva na výživu detí sumou 5,- Eur mesačne. Matka
maloletých detí je ťažko zdravotne postihnutá, poberá invalidný dôchodok vo výške 189,70 Eur mesačne
a prídavky na maloleté deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Výdavky na bývanie má vo výške 37,- Eur,
stravovanie vo výške 150,- Eur, hygienické potreby 5,- až 6,- Eur mesačne, oblečenie 40,- Eur mesačne,
okuliare a pomôcky na okuliare pre maloleté deti 100,- Eur, cestovné 12,- Eur, školské pomôcky 30,-

až 40,- Eur, telefón 10,- Eur, lieky 5,- Eur. Matka uviedla, že požívanie alkoholu otcom maloletých detí
aj výdavky na motorové vozidlo nepovažuje za oprávnené výdavky otca. Matka tvrdila, že otec zobral
hnuteľné veci - kosačku, traktor a iné, ktoré alebo užíva alebo speňažil.Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 62 ods. 1, 2 - 4, § 63 ods. 1, § 78 ods.
1 - 3 Zákona o rodine dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zníženie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom Y. a V.. Rozsudok tunajšieho súdu v rozvodovom

konaní zo dňa 06.05.2013, č. k. 4P 45/2012-76 (právoplatným dňa 13.06.2013), bola naposledy určená
vyživovacia povinnosť pre otca maloletých detí sumou 50,- € mesačne na každé z maloletých detí.
Maloleté deti navštevujú základnú školu, od posledného rozhodovania vo veci sa im zvýšili výdavky,
majú zdravotné problémy súvisiace s očami a s návštevou logopéda, výlučne o maloleté deti sa stará
matka maloletých detí. Určená vyživovacia povinnosť súdom v rozvodovom konaní pre otca maloletých

detí sumou 50,- € mesačne na každé z maloletých detí bez ohľadu na stratu zamestnania na strane otca
(otec maloletých detí je schopný minimálne pracovať na aktivačných prácach v obci za príjem cca 124,-
€) je minimálnou potrebnou výškou vyživovacej povinnosti, ktorú maloleté deti potrebujú k zabezpečeniu
základných životných potrieb. Od posledného rozhodovania ohľadom vyživovacích povinností došlo k
zvýšeniu výdavkov matky na maloleté deti, náklady matky v súvislosti so zabezpečením základných
životných potrieb maloletých detí vzrástli, a preto súd nemohol pristúpiť k zníženiu vyživovacích

povinností. Otec maloletých detí nepomáha fyzicky matke so starostlivosťou o deti, má možnosť, či už
v rámci Slovenska, alebo aj v zahraničí zabezpečiť si pracovné zaradenie tak, aby boli zabezpečené
základné životné potreby maloletých detí, ktoré sa každoročne s prihliadnutím na vek detí, stravovanie,
ošatenie, zabezpečenie hygienických potrieb, školských potrieb, ako aj zdravotnej starostlivosti budú
zvyšovať. Už v rozvodovom konaní bol otec maloletých detí upozornený na skutočnosť, že jeho deti

potrebujú materiálnu starostlivosť a že je povinnosťou otca maloletých detí zarobiť si prostriedky na
výživu maloletých detí.
Súd tak návrh na zníženie vyživovacích povinností v celom rozsahu zamietol. Prvoradým je zabezpečiť
pre maloleté deti všetky dôležité potreby, aby sa nemuseli maloleté deti obmedzovať pri výkone svojich
činností, resp. pri zabezpečovaní základných životných potrieb.

Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Súdu
prvého stupňa vytýkal, že tento nezistil skutkový stav úplne, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy a dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že matka nedovolí sa stretávať maloletým deťom s ich
otcom, štve ich proti otcovi. Matka disponuje nemalými finančnými prostriedkami, vlastní rodinný dom
s príslušenstvom v obci J. XXX. Pred rozvodom všetky spoločné peniaze uschovala na bankový účet
svojej sestry E. R., ktorej tieto financie vraj požičala vo výške 20.000,- Eur. Na účtoch a vkladných
knižkách v bankách má uložené aj ich spoločné peniaze. V r. 2015 od speváka matka detí obdržala dar

vo výške 6.000,- Eur. Navrhol preto preveriť finančné účty a vkladné knižky v bankách na meno matky
maloletýchdetíavypočuťE.R.,ktorejmatkamaloletýchdetípožičalazospoločnýchpeňazí20.000,-Eur.
Tvrdil, že on bol nezamestnaný, mal problém nájsť si prácu pre zlý zdravotný stav, a aj keď je toho času
zamestnaný, od 07.07.2015 je dočasne pracovne neschopný. Z uvedených dôvodov vyplýva, že matka
maloletých detí disponuje dostatočným množstvom financií a nemá problém s výživou maloletých detí

a seba. Otec býva u brata a nemá finančné prostriedky ani na vlastnú výživu. Navrhol preto napadnutý
rozsudok zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie alebo znížiť výživné na maloleté deti vo výške 30% zo
sumy životného minima na každé z nich. K odvolaniu pripojil fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti, výmenného listu na odborné vyšetrenie a lekárske správy.

K odvolaniu otca sa nevyjadrila ani matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 Zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu a internete dňa 21.01.2016 zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadalnato,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobnestará.
Ak rodičia žujú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné ma prednosť preinými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 1,2,4,5
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods.

1 Zákona o rodine ).

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
mal.dieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnálennanávrh.Prizmenepomerovsavždyprihliadne
na vývoj životných nákladov ( § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine ).

Odvolací súd má jednoznačne za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci
aj rozhodol. V celom rozsahu poukazuje na správne dôvody, ktoré sú uvedené v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.

V zmysle citovanej právnej úpravy pri zmene rozhodnutia o výške výživného je nevyhnutné zisťovať takú

významnú zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo ich maloletých detí, ktorá by odôvodňovala
zmenu výživného. Aj odvolací súd je toho názoru, že porovnaním pomerov v čase posledného
rozhodovania o výške výživného so súčasnými pomermi na strane otca, neboli zistené také zmeny, ktoré
by odôvodňovali zmenu výšky výživného. Je nesporné, že maloleté deti s pribúdajúcim vekom majú
oprávnene zvýšené výdavky na zabezpečovanie ich potrieb. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom

na to, aby výživné zo strany otca nebolo znižované.

Odvolací súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine poukazuje aj na to, že hľadiskami
určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti
a možnosti povinného. Je potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť približne také

materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby
žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom
samotnou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj ďalšie rozumné potreby
dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti
povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o mal. deti.

K odvolacím dôvodom otca maloletých detí odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k výške výživného nie je
najpodstatnejším to, že podľa tvrdenia otca matka mu nedovolí stretávať sa s maloletými deťmi. Ak sa
uvedené tvrdenie zakladá na pravde, existujú zákonné možnosti, umožňujúce vymôcť si rozhodnutím
upravené práva a povinnosti. Uvedené však nie je dôvodom na zníženie výživného.

Ani ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa toho, že matka disponuje nemalými finančnými prostriedkami,
že spoločné peniaze uschovala na bankový účet svojej sestry, a že dostala od speváka dar vo výške
6.000,- Eur nie sú dôvodom na to, aby otec nemal povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí
podľa ich potrieb. Tvrdenia otca maloletých detí, že s matkou mali spoločné úspory, že boli predmetom

pôžičky, a že matka maloletých detí má rodinný dom, (zo spisu vyplýva, že by malo ísť o dom patriaci
do BSM účastníkov konania), nemôžu byť zohľadnené pri výživnom, lebo všetky tieto skutočnosti budú
predmetom prípadného konania o vyporiadanie BSM. Nemôžu mať však vplyv na zákonnú vyživovaciu
povinnosť otca voči maloletým deťom v takom smere, aby ho zbavovali tejto vyživovacej povinnosti.

V ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa toho, že otec maloletých detí mal problém nájsť si prácu pre
zlý zdravotný stav hoci toho času už je zamestnaný, ale dočasne PN, odvolací súd uvádza, že zo spisu
bolo zistené, že otec maloletých detí bol síce nezamestnaný od 01.11.2013, v čase jeho evidencie ako
uchádzača o zamestnanie mu boli priznané dávky v hmotnej núdzi, rovnako pracoval na dohodu o
vykonaní práce ako aj na aktivačných prácach a od 02.07.2015 je zamestnaný so stálym príjmom. Ani

jeho dočasná pracovná neschopnosť počas trvania pracovného pomeru nie je dôvodom na zníženie
výživného z jeho strany vo vzťahu k maloletým deťom. Z uvedeného je možné jednoznačne konštatovať,
že otec maloletých detí je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky tak, aby mohol zabezpečiť riadnu
výživu svojim maloletým deťom. Bolo a aj je preto povinnosťou otca zabezpečiť si príjem v takejvýške, aby mohol riadne a včas platiť súdom určené výživné. Ak otec skončil predchádzajúci pracovný
pomer bez vážnych dôvodov, je jeho konanie možné vyhodnotiť iba tak, že vzdal sa výhodnejšieho
zamestnania, preto túto skutočnosť nie je možné z objektívneho hľadiska posúdiť ako dôvod na zníženie

výživného, čo upravuje § 85 ods. 1 Zákona o rodine.

Preto odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za opodstatnené. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Navyše minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na každé
maloleté dieťa je povinný uhrádzať každý rodič, a to aj taký, ktorý je bez príjmu. Otec maloletých detí

v predmetnom konaní však za žiadne obdobie nebol bez akéhokoľvek príjmu. Za danej situácie nebolo
možné vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného tak, ako o tom správne rozhodol súd prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd vzhľadom na nedôvodné odvolanie otca maloletých
detí napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
podľa jeho výsledku, lebo sa jedná o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.