Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114010786.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Mariána Jarábka a JUDr. Pavla Sládka, v trestnej veci proti odsúdenému O. S., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 30.06.2014 sp. zn. 2PP/56/2014, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 30.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. S., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona zamietol a § 62 odsek
1 Trestného zákona č. 1401961 Z.z. zamietol žiadosť odsúdeného O. S. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na základe

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že neboli splnené všetky podmienky podmienečného
prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 61 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorú
však do dňa neverejného zasadnutia na krajskom súde bližšie písomne nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ
podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, po výkone polovice uloženého

alebo podľa rozhodnutia prezidenta SR zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 61 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení prihliadne súd aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

Podľa § 62 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, osoba odsúdená za trestný čin vraždy
podľa § 219, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista alebo osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia
slobody môže byť podmienečne prepustený až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť

z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby
výkonu trestu a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinnosti asprávanie sa odsúdeného, ktorým preukazuje skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Na základe vyššie uvedených ustanovení krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pri postupe o
rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody striktne
postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Z hodnotenia riaditeľa ústavu krajský súd zistil, že odsúdený bol dňa 24.06.2003 premiestnený

do Ústavu na výkon trestu v Hrnčiarovciach nad Parnou. Dňa 06.06.2006 bol premiestnený na
ďalší výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Dňa 23.07.2013
bol opätovne premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde je umiestnený na oddiele s
diferenciačnou skupinou „B“. Správanie a vystupovanie odsúdeného na začiatku výkonu trestu v
predchádzajúcich ústavov odňatia slobody nebolo na požadovanej úrovni, bolo kolísavé. Vyskytovali sa
u neho aj závažnejšie porušenia ústavného poriadku. Postupne sa však jeho správanie intervenciou

pedagogického personálu stabilizovalo a bolo na požadovanej úrovni. Za aktívny prístup a vzorné
plnenie za daných úloh a spoluprácu pri plnení programu zaobchádzania mu bolo udelených viacero
disciplinárnych odmien rôzneho druhu. Výsledkom jeho snaženia bolo postupné preradenie až do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie a vystupovanie odsúdeného v priebehu výkonu
trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou je na požadovanej úrovni. Doposiaľ bol 18-krát

disciplinárne odmenený. Disciplinárne tresty nemá vykázané. Odsúdený nie je zaradený na žiadne
pracovisko a to zo zdravotných dôvodov. Je poberateľom invalidného dôchodku. Záverom hodnotenia
sa konštatuje, že odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza
podľa hodnotenia rizík sociálneho zlyhania sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá vzhľadom na
spáchanie obzvlášť závažného zločinu, ako i vzhľadom na to, že má ukončené len základné vzdelanie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok
na podmienečné prepustenie a doporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli splnené
všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to
vyžadujeustanovenie§66odsek1Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005.Zvýsledkovvykonaného

dokazovania vyplýva, že u odsúdeného bola splnená podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody vzhľadom k tomu, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu v podobe
dvoch tretín a takisto bolo zistené, splnenie jednej z dvoch materiálnych podmienok nevyhnutných pre
podmienečné prepustenie a to skutočnosť, že počas výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich
povinností počas výkonu trestu preukázal určité polepšenie. Táto skutočnosť mala za následok aj to,

že bol preradený z maximálneho stupňa stráženia až do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Aj podľa názoru krajského súdu vak nebola splnená druhá materiálna podmienka nevyhnutná preto,
aby odsúdený mohol byť podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody prepustený a to podmienka

spočívajúca v tom, že sa od odsúdeného dá očakávať, že v budúcnosti v prípade jeho podmienečného
prepustenia by tento viedol riadny život. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje predovšetkým na
resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je hodnotená zo strany riaditeľa ústavu ako menej priaznivá
a to z dôvodu, že odsúdený spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy ako aj skutočnosť, že má ukončené
len základné vzdelanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného, ktorý

už bol v minulosti súdne trestaný a to aj k podmienečnému trestu odňatia slobody pričom v skúšobnej
dobe sa však neosvedčil a bol mu nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody. Je teda zrejmé, že
odsúdenýužmádostatočnéskúsenostipokiaľideovýkontrestuodňatiaslobodyakoajspodmienečným
odsúdením,kdemaldostatokmožnostípreukázaťužvprvomprípade,žejeschopnýviesťriadnyspôsob
života, ktoré skutočnosti však v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nevyužil,

opätovne sa dopustil trestnej činnosti v dôsledku čoho mu bol nariadený nepodmienečný trest odňatia
slobody.

Podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel
trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny a viac sa

nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečne prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv
a to nie len ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život,
ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viacnedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia
slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností teda i krajský súd dospel k záveru, že samotná osoba
odsúdeného nedáva dostatočné záruky k tomu, že v prípade podmienečného prepustenia by sa tento
opakovane nedostal do rozporu so zákonom, nakoľko takéto možnosti v minulosti mal avšak tieto
náležitým spôsobom nevyužil. Na základe týchto skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že
okresný súd v predmetnej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom a keďže ani krajský súd nezistil

žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle
§ 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.