Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212663
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712212663.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa : DONIVO STK, s.r.o., so sídlom 974
05 Banská Bystrica, Sládkovičova 27/A, IČO: 43 847 463, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou Krnáč s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica Horná 65A, proti odporcovi: T. U., L.,
neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom 817 15 Bratislava, Búdkova
36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu zo dňa

11.07.2014 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 7C/76/2012-106 zo dňa 28.05.2014, v
spojení s opravným uznesením číslo konania 7C/76/2012-117 zo dňa 21.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľovi náhradu
trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo ku vo výroku rozsudku
presne špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi vyrovnací podiel za zrušené podielové spoluvlastníctvo

v sume 4 270 eur na špecifikovaný depozitný účet Slovenského pozemkového fondu v stanovenej
lehote, v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, v časti ohľadom špecifikovaných parciel súd konanie
zastavil a rozhodol o trovách konania, keď uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
prvostupňového konania v sume 1 088,72 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na
špecifikovaný účet právneho zástupcu navrhovateľa. O náhrade trov súd rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., keď konštatoval, že napriek úspechu navrhovateľa v konaní mu súd

priznaltrovykonaniavjednejpolovici,pretožezohľadnilskutočnosť,ženavrhovateľsadomáhalzrušenia
spoluvlastníctva proti neznámemu vlastníkovi, ktorého len zastupuje Slovenský pozemkový fond a
nebolo možné iným spôsobom, ako rozhodnutím súdu, zrušiť spoluvlastníctvo. Okrem toho v priebehu
konania došlo k čiastočnému zastaveniu konania, k zmene návrhu a na poslednom pojednávaní došlo
k dohode účastníkov konania ohľadom primeranej náhrady za zrušené spoluvlastníctvo a ohľadom
prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Súd mal za to, že v danom prípade je

preto spravodlivé, aby polovicu trov konania znášal navrhovateľ a uložil odporcovi povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške jednej polovice trov konania v stanovenej lehote na účet
splnomocneného zástupcu navrhovateľa.

Proti výroku rozsudku prvostupňového súdu o náhrade trov konania podal zákonný zástupca odporcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade

trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nesprávne posúdil všetky okolnosti hodné
osobitného zreteľa, najmä okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva, ich postoje v konaní,ich právne postavenie a v neposlednom rade aj úspešnosť v konaní navrhovateľa je prinajmenšom
diskutabilná. Odporca poukázal na pôvodný žalobný návrh, ktorý bol zjavne neurčitý, bez bližšieho
návrhu konkrétneho spôsobu reálneho rozdelenia pozemkov. Navrhovateľ viac krát v priebehu konania

zmenil žalobný návrh, čiastočne vzal návrh späť, čo viedlo k predlžovanou konania a navyšovaniu
jeho trov. Okrem toho súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že navrhovateľ je podnikateľský subjekt,
naproti tomu Slovenský pozemkový fond je právnická osoba zriadená zákonom č. 330/1991 Zb., teda
nepodnikateľský subjekt a nečerpá ani prostriedky zo štátneho rozpočtu. V zmysle zákona je len
zástupcom nezistených vlastníkov nehnuteľností v súdnych sporoch a v sporoch nie je priamo dotknutý

na svojich právach. Existenciu sporu vyvolala skutočnosť, že spoluvlastníka sporných nehnuteľností
sa nepodarilo zistiť a navrhovateľ tak nemal inú možnosť, ako uplatniť svoje právo súdnou cestou.
Slovenský pozemkový fond nevyvolal ani prieťahy v konaní a navyšovanie trov, práve naopak, pristúpil k
dohode medzi účastníkmi o výške finančnej náhrady. Odvolateľ preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie v časti výroku o priznaní náhrady trov konania a navrhovateľovi žiadne trovy
konania nepriznal.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok

okresnéhosúduvnapadnutejčastivýrokuonáhradetrovkonaniapodľaustanovenia§220O.s.p.zmenil
tak, ako je vo výroku tohto uznesenia uvedené.

V súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či

účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla podľa zásady úspešnosti v konaní,
podľa ktorej má ten účastník, ktorý bol v konaní plne úspešný, alebo úspešný v prevažnej časti,

právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva proti
procesne neúspešnému účastníkovi. Súdy sú však povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania.
Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady úspešnosti v konaní bez zohľadnenia
ostatných okolností konkrétneho prípadu mohlo viesť v praxi k nežiadúcej tvrdosti a nebolo by v

súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a
dáva súdu možnosť za podmienok v ňom obsiahnutých výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie
podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia
súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného

zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto
zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu
konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie. Druhá oblasť možnosti aplikácie
moderačného oprávnenia súdu sa týka sociálnych aspektov účastníkov konania. Dochádza k nej vtedy,
ak by z prierezu konania vystupovala do popredia konkrétna okolnosť, z ktorej je zrejmé, že povinný

účastník nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo môže ich uhradiť len so
značnými ťažkosťami. Je potrebné tiež zohľadňovať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku
a prihliadať i na postoj toho- ktorého účastníka v konaní.

V konkrétnom prípade sa navrhovateľ súdnou cestou domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam, pričom odporcom - podielovým
spoluvlastníkom v jednej polovici sporných nehnuteľností, bola fyzická osoba, ktorá je neznámym
vlastníkom.Vzmysleosobitnejprávnejnormy,konkrétnezák.č.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách a zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom zastupuje Slovenský pozemkový fond nezistených vlastníkov aj v súdnych konaniach o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam neznámych vlastníkov. Súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o náhrade trov konania po tom, čo vo veci meritórne rozhodol, v odôvodnení rozsudkukonštatoval konkrétne skutočnosti, ktoré zohľadnil ako dôvody hodné osobitného zreteľa a aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

Po zvážení konkrétnych okolností prípadu sa odvolací súd stotožňuje s úvahou okresného súdu, že
sú naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a sú dané okolnosti
hodné osobitného zreteľa, avšak zastáva názor, že súd prvého stupňa nezohľadnil všetky okolnosti
hodné osobitného zreteľa v dostatočnej miere. Tieto spočívajú najmä v osobitnom charaktere tohto
súdneho konania vzhľadom na predmet navrhovateľom iniciovaného sporu, v dôsledku čoho nemožno

konštatovať, že by išlo o štandardný súdny „spor“ medzi dvoma účastníkmi konania, ktorých záujmy
sú navzájom protichodné, medzi ktorými existuje konflikt, nezhoda o ich právo či povinnosť a v
dôsledku nemožnosti dohody medzi nimi sa vyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu, ako ultima ratio
usporiadania ich vzájomných práv a povinností, teda urovnania sporu medzi nimi. V danom prípade
to tak nie je, pretože zásadné špecifikum tohto konania spočíva v skutočnosti, že navrhovateľ, pokiaľ
mal záujem usporiadať právne pomery k nehnuteľnostiam, v ktorých bol podielovým spoluvlastníkom

neznámy, nezistený vlastník, musel iniciovať súdne konanie a Slovenský pozemkový fond, ako ex
lege zástupca neznámeho vlastníka, nemal žiadnu možnosť sporu, ktorého sa nevyhnutne musel
zúčastniť, predísť. Slovenský pozemkový fond nemá oprávnenie uzatvárať mimosúdne dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, jeho odmietavý postoj preto spor nevyvolal. Je
tak nevyhnutné okrem špecifických okolností, ktoré viedli k sporu a osobitosťou konania vedeného

voči neznámemu účastníkovi zohľadniť v neposlednom rade aj právne postavenie oboch účastníkov,
predovšetkým špecifické právne postavenie Slovenského pozemkového fondu, ako právnickej osoby,
ktorá bola zákonom zriadená nie za účelom podnikania, ktorá svoju činnosť vykonáva podľa zákona a
osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti jej vznikajú práva a záväzky (§ 34 ods. 2
zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových

úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách). Slovenský pozemkový fond ako ex
lege zástupca odporcu v konaní neháji vlastné záujmy ani práva, jeho účasť v konaní nezávisela ani
od procesnej vôle navrhovateľa, pričom ani samotné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom neovplyvní
a nedotýka sa majetkovej sféry zástupcu odporcu. Peňažné prostriedky, ktoré ako vyrovnací podiel za
zrušené a vyporiadané spoluvlastníctvo má navrhovateľ zaplatiť, budú uložené a viazané na osobitnom

depozitnom účte Slovenského pozemkového fondu, ako správcu, s ktorými však nemá možnosť
nakladať. Naproti tomu navrhovateľ je podnikateľským subjektom, rozhodnutie súdu je v jeho prospech
a zodpovedá jeho záujmom, pretože zástupca odporcu ústretovo pristúpil k jeho návrhu na spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a aj ohľadom navrhovanej výšky vyrovnacieho podielu. V
neposlednom rade je nutné konštatovať, že na trvanie sporu mali vplyv aj okolnosti spôsobené výlučne

navrhovateľom, ktorý nesprávne, respektíve neurčito formuloval petit návrhu na začatie konania, v
priebehu konania menil viackrát žalobný návrh a ohľadom určitých parciel bol nútený sčasti vziať návrh
späť, nakoľko tieto už nemohli byť predmetom konania, na ktorú skutočnosť upozornil práve zástupca
odporcu. Na základe všetkých konštatovaných okolností, ktoré predchádzali konaniu, ako aj okolností
v priebehu konania a taktiež zohľadňujúc právny status navrhovateľa a odporcu a jeho zákonného

zástupcu, prihliadnuc pritom aj na výsledok konania a postoj účastníkov v ňom, potom odvolací súd
zastáva názor, že je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania, aby súd pri
rozhodovaní o trovách prvostupňového konania aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a pre všetky
konštatované okolností, v ktorých vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, nepriznal navrhovateľovi trovy
konania, ktoré mu vznikli. Odvolací súd sa domnieva, že znášanie vlastných trov konania výraznejším

spôsobom neovplyvní majetkovú situáciu navrhovateľa, ako podnikateľského subjektu a nebude mať na
jeho pomery zásadnejší dopad.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti výroku podľa ustanovenia § 220
O.s.p. zmenil tak, že s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal právo na

náhradu trov prvostupňového konania. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi

nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a
2 O.s.p., pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.