Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113238144
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113238144.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

INPROKOM spol. s r.o. so sídlom Na paši 4, 821 02 Bratislava, IČO: 31 342 680 zastúpený JUDr.
Danielou Lopézovou, advokátkou so sídlom AK Ďatelinová 2, Bratislava proti žalovanému: SENGER &
Partners s.r.o. so sídlom Štúrova 6/13, 811 02 Bratislava, IČO: 45 339 856 o zaplatenie istiny 3 164,04
EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 164,04 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 2 820,76 EUR od 22.09.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 189,50
EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 012,11 EUR

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 04.11.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2014 sa žalobca domáhal, aby mu
žalovaný zaplatil sumu 3 164,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2
820,76 EUR od 22.09.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým,
že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o podnikateľskom nájme a poskytovaní služieb podľa ustanovenia
§§ 663, 721 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ako „OZ“) a ustanovenia
§ 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej aj ako „ObZ“) a ( ďalej aj ako
„Zmluva“). Na základe Zmluvy žalobca ako prenajímateľ poskytoval podnikateľský nájom bielizne a

poskytovanie služieb žalovanému ako nájomcovi. Žalovaný prevzal od žalobcu bielizeň podľa výdajok -
špecifikovanýchako č.4/7/10z01.07.2010,č.1/8/10z20.08.2010,č.9/2010z17.09.2010vmnožstve98
kusov biela plachta, 93 kusov povlak na perinu biely, 83 kusov povlak na vankúš biely, 100 kusov osuška
froté biela, 30 kusov uterák biely. Nájomné za prenajatú bielizeň v období od 01.10.2012 do 31.08.2013
vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 201300001 v sume 3 164,04 EUR zo dňa 31.08.2013 s
dátumom splatnosti 21.09.2013. Úroky z omeškania boli dohodnuté na základe ustanovenia bodu 5.1.
Zmluvy vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy pre prípad omeškania sa nájomcu s úhradou faktúry.

Na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov, súd dňa 10.12.2013 vydal platobný rozkaz v
konaní č.k. 34 Rob/245/2013 voči ktorému žalovaný podal odpor. V zmysle ustanovenia § 174 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb.- Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „ OSP“ ) sa podaním odporu
platobný rozkaz zrušuje. Žalovaný v odpore uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, nakoľko
cena uvedená v Cenníku /ktorý je nedeliteľnou súčasťou Zmluvy / dohodnutá na základe zmluvy v
bode 3.1. zahŕňa nájomné za prenajatú bielizeň ako aj cenu za poskytované služby. Z tohto dôvodu

nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 01.10.2012 - 31.08.2013 je nedôvodný. Podľa vyjadrenia
žalovaného zmluvný vzťah sa skončil výpoveďou podľa ustanovenia bodu 3.4. Zmluvy. Žalovanému
bolo oznámené vypovedanie zmluvy listom zo dňa 04.06.2013 č.k. 40/080/2013 s jednomesačnou
výpovednou lehotou. Žalovaný žiadal žalobu vo veci zamietnuť a nahradiť trovy konania.Na základe výzvy súdu sa žalobca vyjadril k obsahu podaného odporu podaním zo dňa 17.03.2014, v
ktoromuviedol,žeargumentáciužalovanéhopovažujezanedôvodnúaúčelovú.Vobdobíod01.10.2012

- 31.08.2013, za ktoré si žalobca vyúčtoval nájomné faktúrou č. 2013100001 z 31.08.2013 v sume 3
164,04 EUR žalovaný neuhradil nájomné ani ako súčasť ceny za poskytované služby ani iným plnením.

Súd v predmetnej právnej veci vytýčil pojednávania na termíny 02.05.2014, 22.08.2014, 06.10.2014.
Pojednávania sa konali za účasti právnych zástupcov účastníkov konania s výnimkou pojednávania dňa

22.08.2014. Toto pojednávania bolo odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalovaného, ktorý
sa ospravedlnil podľa ustanovenia § 119 OSP a žiadal nepojednávať v jeho neprítomnosti. Súd počas
uvedených pojednávaní vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupov účastníkov.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanom návrhu s tým, že v období od 01.10.2012 -
31.08.2013 si žalovaný neobjednal u žalobcu žiadne služby na základe uzatvorenej Zmluvy. Žalobca v

danom čase vykonával pre žalovaného len činnosť prenájmu bielizne, ktorú používal žalovaný a ktorú
do dňa podania žaloby nevrátil žalobcovi. Žalobca vyzval žalovaného na spoluprácu, avšak tá sa už
neobnovila. Zmluvný vzťah skončil vypovedaním zmluvy. Ohľadne výšky fakturovaného nájomného,
žalobca vychádzal z kalkulácie ceny dohodnutej v Zmluve a v súlade s Cenníkom prania a požičiavania
bielizne platného od 01.01.2009 u žalobcu. Na podporu svojho tvrdenia o obvyklosti ceny žalobca doložil

do súdneho spisu aj Cenník spoločnosti Práčovne a čistiarne s.r.o. Nitra, ktorá vykonáva obdobnú
činnosť ako žalobca. Ohľadne faktúry žalobca uviedol, že faktúra bola riadne doručená žalovanému
dňa 09.09.2012, ten ju nevrátil ako nedôvodnú a ani na výzvy právneho zástupcu žalobcu nereagoval a
dlžnú sumu neuhradil. Žalobca predložil súdu aj emailovú komunikáciu ohľadne požiadavky žalovaného
o navýšenie počtu prenajímaných vecí z 19.08.2010, 14.10.2010. Na otázku súdu ako žalobca vypočítal

cenu za prenájom uvedenú v položke Cenníka žalobcu, právny zástupcu uviedol že ide o násobok
cenu za nájom v položke „ požičiavanie“ v obrátke 4xmesačne a to celé krát počet kusov bielizne
mesačne. Ohľadne obrátkovosti má za to, že táto kategória je konštantná na úrovni 0,8 EUR a význam
má len v spojitosti s praním bielizne a to na princípe, čím častejšie sa perie prádlo, tým je cena prania
a požičiavania nižšia. Ohľadne obvyklosti ceny nájmu svoje tvrdenia podporuje aj ustanovením § 671

OZ. Z predloženej emailovej komunikácie má za to, že žalovaný žiadal o navýšenie kusov bielizne práve
z dôvodu aby neklesla obrátkovosť. V závere sa vyjadril, že by bolo v rozpore s pravidlami poctivého
obchodného styku, keby sa žalovaný rozhodol o ukončení spolupráce bez toho, aby vrátil vypožičané
veci. Na potvrdenie takéhoto konania zo strany žalovaného uvádza, že t.č. sa vedie súdneho konania
medzi účastníkmi o vydanie hnuteľných vecí - bielizne žalobcovi, ktorá sa nachádza u žalovaného.

V záverečnej reči právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach podložených listinnými
dôkazmi.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že nespochybňuje, že skutočne bola bielizeň prenajímaná zo
strany žalobcu tak ako je vyjadrený záväzok v čl. 1, bod 1.1 a 1.2 Zmluvy pričom cena bola dohodnutá

ako cena jediná za nájom a pranie resp. poskytovanie iných služieb, dohodnutá na základe čl. III Zmluvy.
Fakturovaná odplata nekorešponduje s Cenníkom služieb, ktorý je nedeliteľnou súčasťou Zmluvy. Na
otázku súdu, prečo nepokračovala spolupráca aj v ďalšom období sa právny zástupca vyjadriť nevedel.
Potvrdil, že bielizeň odovzdaná na základe Zmluvy zostala u žalovaného, avšak nepotvrdil, či ju využíva.
Súdne konanie ohľadne vydania bielizne je sporné v časti množstva bielizne, ktoré má žalovaný vydať

žalobcovi. K predloženým dokladom ohľadne emailovej komunikácie o navýšení počtu bielizne sa
nevyjadril. Má za to, že predmetom sporu je určenie ceny ako ceny jedinej teda za pranie a nájom.
Na otázku súdu ohľadne ukončenia spolupráce, uviedol, že išlo o obchodné rozhodnutie s tým, že
následne sa Zmluva vypovedala. Ohľadne činnosti žalovaného, ten je prevádzkovateľom hostelu, ktorý
má aj vlastnú bielizeň. Na základe ponuky žalobcu, že mu bude prať bielizeň s tým, že mu poskytne

aj vlastnú bielizeň, túto ponuku prijal. Z uvedeného mal za to, že táto služba je spojená a preto nie
je možné takéto konanie považovať za dve služby s dvomi peňažnými nárokmi na odplatu. Ohľadne
predloženého Cenníka žalobcom vyjadril pochybnosť o tom, že tento dokument žalovaný pozná. Ďalej
uviedol, že ak by mal žalovaný platiť ešte aj za prenájom hnuteľných vecí oddelene od poskytovaných
služieb toto by pre neho nemalo ekonomický efekt. Ohľadne výpočtu ceny namietal obrátkovosť 4x

mesačne, z dôvodu že nie je vzťah medzi obrátkovosťou a výslednou cenou, lebo toto neuvádza ani
Zmluva. Rozpor so zásadami poctivého obchodného styku je, že žalovaný mal za to, že cena obsahuje
aj nájomné, avšak zo strany žalobcu bola vyfakturovaná suma nájomného bez toho aby poznal právny
titul a výšku. Aj emailová komunikácia z 10.09.2012 svedčí k tomu, že nájomné už je v cene služby,nakoľko sa žalobca odvoláva na nerentabilnosť pri poklese dodávania znečistenej bielizne. V záverečnej
reči uviedol, že žalovaný sa domnieva, že žaloba bola podaná ako „ pomsta za ukončenie objednávok“
a taktiež upozornil na skutočnosť, že faktúra bola za obdobie po 11.07.2013 teda po ukončení Zmluvy,

lebo zmluvný vzťah bol ukončený. Trval na tom, že cena bola dohodnutá na základe čl. III Zmluvy ako
cena jednotná z týchto dôvodov žiadal zamietnuť žalobu a priznať náhradu trov konania.

Počas konania právny zástupca žalobcu doručil dňa 07.07.2014 Doloženie dokladov - vystavené faktúry
za rok 2010:č. 2012210677,č. 2010010699, č. 2010010755, č. 2010010796, č. 2010010846, za rok

2011: č. 2011010504, č.2011010541, č. 2011010575, č.2011010628, za rok 2012: č. 2012010446, č.
20120100447, č. 2012010546, č. 2012010547, č. 2012010551 a Cenník prania a požičiavania bielizne
od 01.01.2009.

Dňa 02.10.2014 doručil vyjadrenie žalobcu ohľadne preukázania nároku na odplatnosť nájmu
vyplývajúce zo Zmluvy s citovaním ustanovení, ktoré o odplatnosti pojednávajú. Zároveň uviedol, že

počas rokov 2010,2011, 2012 časti si žalovaný objednával služby prania a žehlenia bielizne, za čo mu
bola fakturovaná suma podľa cenníka priloženého k Zmluve. V období od 01.10.2012- 31.08.2013 si
žalovaný neobjednal žiadnu službu v zmysle Zmluvy, avšak nájomný vzťah naďalej trval, čo potvrdil
aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní 02.05.2014. Keďže si za toto obdobie nevyfakturoval
odplatu za služby, pristúpil k vyúčtovaniu nájomného podľa cien obvyklých, nakoľko v Zmluve nie je

osobitne uvedené cena za nájom, obvyklosť jej výšky preukázal aj cenníkom obdobného poskytovateľa
služieb Práčovne a čistiarne Nitra z 01.01.2009, 01.01.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluva o podnikateľskom
nájme a poskytovaní služieb z 28.06.2010, Podmienky realizácie zmluvy - príloha k zmluve, Cenník

služieb - príloha k zmluve, Výdajka - prevodka z 04.07.2010, z 01.08.2010, z 9/2010, faktúra č.
201310001 z 31.08.2013 s doručenkou zo dňa 09.09.2013, Výzva na zaplatenie z 11.10.2013,
25.10.2013 s podacím lístkom, obsah vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu z 17.03.2014, Cenník
vypožičanej bielizne 2011-2012 Práčovne a čistiarne s.r.o. Nitra, súbor faktúr za rok 2010: č.
2012210677, č. 2010010699, č. 2010010755, č. 2010010796, č. 2010010846, za rok 2011 č.

2011010504, 2011010541, č. 2011010575, č.2011010628, za rok 2012 č. 2012010446, č. 20120100447,
č. 2012010546, č. 2012010547, č. 2012010551 a Cenník prania a požičiavania bielizne od 01.01.2009,
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu z 02.10.2014, Priemerná obrátkovosť podľa sortimentu, emailová
komunikácia z 19.08.2010 a 14.09.2010 ( navýšenie počtu bielizne) a z 07.09.2012, 3.02.2012 ohľadne
obrátkovosti ) medzi zamestnancami účastníkov konania, informatívnymi výpismi z obchodného registra

žalobcu ako aj žalovaného.

Právny zástupca na pojednávaní 06.10.2014 navrhol vykonať dôkaz vypočutím štatutárneho orgánu
žalovaného. Súd vykonanie tohto dôkazu nepripustil na základe ustanovenia §120 ods. 1 OSP nakoľko
má za to, že z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti konania výpoveď štatutárneho orgánu žalovaného

neozrejmí žiadne nové skutkové okolnosti, majúce vplyv na skutkový a právny stav konania.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Z vykonaného dokazovania súd dospel tomuto zisteniu konštatujúc, že medzi účastníkmi bol založený
záväzkovo právny vzťah podriadený úprave Obchodného zákonníka s výnimkou nájomného pomeru
upravený ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z predložených faktúr a výdajok a prevodiek mal súdza preukázané, že žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný platil dohodnutú odplatu teda,
že došlo k reálnemu plneniu. Sporným bol právny titul fakturovanej sumy, výška peňažného nároku
žalobcu na zaplatenie nájomného za prenájom hnuteľnej veci ako aj obdobie fakturácie nájomného.

Ohľadne uplatnenia nároku na nájomné čo do časového obdobia fakturácie, súdu bolo potvrdené
výpoveďou právnych zástupcov účastníkov, že predmet nájmu - bielizeň nebola vrátená žalobcovi ako
prenajímateľovi do dňa konania v tejto právnej veci. Tento skutkový stav potvrdzuje aj informácia
právnych zástupcov, že prebieha konanie o vydaní hnuteľnej veci vedenej na súde. Súd má za to, že v

danom prípade aj s ohľadom na zmluvný základ záväzkového vzťahu a právnu úprava ako je uvedené
v Zmluve sa má aplikovať ustanovenie § § 723 ods. 1 OZ „Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej
v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní,
je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.“ Uvedeným sa vyvracia argument žalovaného, že žalobca
fakturoval nájomné po ukončení zmluvného vzťahu odplatu za nájomné. V tejto súvislosti však súd
neskúmal ukončenie zmluvného vzťahu, nakoľko toto účastníci nepovažovali za sporné, nenamietali

ukončenie vzájomne konštatovali, že zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou.
Ďalším sporným bol samotný právny titul fakturovania nájomného za bielizeň poskytnutú žalovanému
zo strany žalobcu ako predmet nájmu a poskytovania služieb. Niet pochýb, že bielizeň tak ako je
uvedená vo Výdajkách a prevodkách bola odovzdaná žalovanému, ktorý ju v rámci spolupráce so
žalobcom odovzdával za účelom poskytovania služieb žalobcovi. Spolupráca prebiehala, o čom svedčia

aj vystavené a uhradené faktúry za obdobie 2010 - časť roka 2012 takto: č. 2012210677, č. 2010010699,
č. 2010010755, č. 2010010796, č. 2010010846, za rok 2011 č. 2011010504, 2011010541,
č. 2011010575, č.2011010628, za rok 2012 č. 2012010446, č. 20120100447, č. 2012010546, č.
2012010547,č.2012010551.Počasobdobiazadávaniaobjednávokzostranyžalovanéhosafakturovala
cena za služby a cena nájomného ( požičiavanie) spolu. Pri zmene podmienok, že napriek účinnosti

Zmluvy žalovaný užíval bielizeň - teda jednu časť služieb, ako je uvedené aj v čl. I. bod 1.1. Zmluvy
v kontexte názvu Zmluvy v období, keď nevyužíval služby s tým spojené uvedené v čl. I, bod 1.2.
Zmluvy má súd za to, že žalobca ako podnikateľský subjekt má nárok na nájomné vo výške obvyklej.
Súd mal za preukázané, že bielizeň bola v dodanom množstve u žalovaného. Jeho správaním prejavil
vôľu prenajímať si bielizeň vo vlastníctve žalobcu, teda , právny titul nájomného je daný správaním

sa žalovaného. Neopomenuteľným a úvahu súdu podporujúcim faktorom je skutočnosť, že ide o
obchodnoprávny vzťah teda o podnikanie, ktoré je definované ..... ako činnosť vykonávaná na účelom
dosahovania zisku. Ak by žalobca ako podnikateľský subjekt, bezodplatne poskytoval vec vo svojom
obchodnommajetku, týmtobynevykazovalpodnikateľskúčinnosť,čobybolovrozporesustanoveniami
právnych predpisov nadväzujúcich na obchodnoprávnu úpravu.

Sporná bola aj výška nájomného. V tomto sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že exaktne nie je
osobitná položka uvedená v Cenníku, ktorý tvorí prílohu k Zmluve. Avšak z ustanovenia § 671 ods. 1 OZ
je uvedené, že „ inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej
veci.“ V prípade absencie zmluvného dojednania súd sa riadi zákonnou úpravou, ktorá je obsiahnutá
v citovanom ustanovení OZ. Za účelom zistenia, či je naplnená podmienka obvyklosti ceny, súd

analyzoval obsah Cenníka prania a požičiavania bielizne od 01.01.2009 žalobcu s obsahom Cenníka
vypožičanej bielizne 2011-2012 subjektu Práčovne a čistiarne s.r.o. Nitra, predložené žalobcom. Po
porovnaní cien súd dospel k záveru, že ceny sú obvyklé tak ako to vyžaduje citované ustanovenie
zákona.

Ohľadne uplatneného nároku na úrok z omeškania súd sa oboznámil so znením čl. V, bod 5.1. Zmluvy a
má za to, že nárok na úrok z omeškania prináleží vo výške uplatnenej žalobcom v súlade s ustanovením
Zmluvy. Keďže súd je viazaný návrhom v časti petitu žaloby, súd rozhodoval o žalobcom uplatnenej
sume ako základu pre výpočet úrokov z omeškania, ktorá bola nižšia ako dlžná suma. Súd postupoval
podľa ustanovenia § 153 ods. 2 OSP a teda nemohol prekročiť návrh účastníka.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s

podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“Podľa ustanovenia § 2 ods. 1ObZ „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené

v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 ObZ (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať

podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods.1,2 ObZ „ (1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
(2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po

uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ako „OZ “) “Nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval
alebo z nej bral aj úžitky.”

Podľa ustanovenia § 671 ods. 1, 2 OZ „ (1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania. (2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných

nájmoch mesačne pozadu.
Podľa ustanovenia § 721 ods. 1 OZ „ Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne
užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu
istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po
ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.“

Podľa ustanovenia § 723 ods. 1 OZ „Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný
platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj
poplatok z omeškania.“
Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu záväzkového

zmluvného vzťahu, v ktorom absentovala osobitná dohoda o nájomnom. Nájomné bolo obsiahnuté
v cene za poskytované služby, ak sa služby poskytovali a fakturovala sa odmena za ich vykonanie.
Vzhľadom na charakter záväzkového vzťahu aplikáciou zákonných ustanovení pri pochybnostiam o
dohovore na zmluvnom základe, súd v danom prípade aplikoval § 671 OZ a z časového hľadiskaaj ustanovenie § 723 ods. 1 OZ. Zákonná úprava nájomnej zmluvy resp. zmluvy o podnikateľskom
nájme hnuteľnej veci uvedená v § 721 OZ sú zmluvami odplatnými, čo korešponduje aj s charakterom
účastníkov ako podnikateľov, bolo preukázané že k reálnemu plneniu zo strany žalobcu došlo, čo

žalovaný nerozporoval tvrdiac opak. Súd má za to, že došlo k porušeniu povinnosti na strane žalovaného
vyjadrenej ako povinnosť riadne a včas zaplatiť za prijatú službu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu
Českej republiky, sp.zn. II ÚS 2221/2007 : „ Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a
aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti,
nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na

smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom
príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ,
ktorésúdvtomtoprípademalzapreukázanéanesporné.Pozohľadnenískutkovéhovzťahuvykonaných
dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči
žalovanému vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., druhá veta znie,
že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca. Na základe vyššie uvedeného, súd považuje podanie žalobcu za dôvodné priznal

mu trovy konania na základe vyčíslenia trov konania zo strany právneho zástupcu žalobcu. Výška trov
konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 189,50 EUR podľa
položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení aj náhradu trov
právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb ( ďalej aj ako „ vyhláška“) vo výške celkom 1012,11 EUR s DPH

špecifikované ako 6 právne úkony á 121,17 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia,
písomné podanie na súd, vyjadrenie žalobcu k odporu z 14.3.2014, účasť na pojednávaní 02.05.2014,
06.10.2014, vyjadrenie žalobcu) a 1 právny úkon v hodnote 60,59 EUR ( účasť na pojednávaní
24.10.2014) podľa ustanovenia § 13a ods. 4 vyhlášky plus 2x režijný paušál á 7,81 EUR bez DPH a 5x
režijný paušál á 8,04 EUR bez DPH. Súd neuznal ako úkon právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 13a

ods. 1 citovanej vyhlášky nakoľko právnym zástupcom žalobcu definovaný právny úkon ako písomné
podanie protistrane vo veci samej, nie je úkonom vo veci samej, uvedenej medzi úkonmi právnej služby
za ktorú by prináležala odmena.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.