Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315203786
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315203786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: F. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Q., zastúpená Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom
G. XXXX, XXX XX Q., proti odporcovi: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Q., zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom

Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k mal. deťom na čas po rozvode, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 4P/23/2015-115 zo dňa 24. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že navrhovateľka j e p o v i n n á
platiť výživné na mal. T. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30,00 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode rodičov mal. T., vždy do každého 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
otca tohto dieťaťa.

Rozsudok okresného súdu vo výroku V. p o t v r d z u j e s tým, že odporca j e p o v i n n ý
platiť súdom určené výživné na mal. I. K., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o
rozvode rodičov tohto dieťaťa.

Rozsudok okresného súdu vo výroku VII. p o t v r d z u j e .

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, t.j. výroky I., II., IV., VIz o s t á v a j ú týmto rozsudkom
krajského súdu n e d o t k n u t é .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 09.10.1999
rozviedol (výrok I.), mal. T. K., nar. XX.XX.XXXX (ďalej už len „mal. T.“) na čas po rozvode zveril do

výchovy a starostlivosti otca, ktorý bude toto mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach (výrok II.). Matke (navrhovateľke) neurčil vyživovaciu povinnosť voči mal. T. (výrok III.). Mal.
I. K., nar. XX.XX.XXXX (ďalej už len „mal. I.“) na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti
matky, ktorá bude toto dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok IV.). Otcovi
(odporcovi) uložil povinnosť platiť výživné na mal. I. vo výške 180,00 Eur mesačne k rukám matky vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred (výrok V.). Právo styku rodičov s deťmi a detí navzájom bude

realizované na základe vzájomnej dohody (výrok VI.), vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania (výrok VII.).V odôvodnení rozsudku (vo vzťahu k výrokom III. a V., ktoré boli napadnuté odvolaním odporcu) uviedol,
že jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi bola otázka výživného na mal. deti pochádzajúce z
manželstva. Pri určení vyživovacej povinnosti na mal. deti vyšiel zo záveru, že náklady na mal. T. sú

podstatne vyššie ako náklady na mal. I.. U navrhovateľky vychádzal z príjmu, ktorý mohla dosahovať a
o ktorý sa sama obrala, t.j. z príjmu vo výške približne 1.300,00 Eur mesačne. U odporcu vychádzal z
príjmu podľa lustrácie Sociálnej poisťovne, t.j. z príjmu približne vo výške 1.300,00 Eur - 1.500,00
Eur mesačne. Ak by navrhovateľka nebola práceneschopná, súd by nebral do úvahy skutočnosť, že je
nezamestnaná, pretože sa o zamestnanie pripravila sama. Za takýchto okolností by navrhovateľke uložil

povinnosť platiť výživné na mal. T. vo výške 50,00 Eur mesačne. Pri navrhovateľke vzal však do
úvahy okolnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku bola práceneschopná, ktorú situáciu si sama nezavinila.
Jej príjem v čase práceneschopnosti činí 230,00 Eur mesačne, z ktorého nie je schopná pokryť náklady.
Pokiaľ dôjde k zmene pomerov, čím súd má na mysli ukončenie práceneschopnosti, odporca má právo
požiadať o zmenu vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov, t.j. do ukončenia práceneschopnosti
navrhovateľky okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k mal. I. vo výške 180,00 Eur

mesačne a navrhovateľke vyživovaciu povinnosť na mal. T. neurčil.

Proti výrokom III. a IV. rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok vo
výrokuIII.zmeniťtak,ženavrhovateľkesauložípovinnosťplatiťvýživnénamal.T.sumouvovýške50,00
Eur mesačne, výrok V. navrhol zmeniť tak, že je povinný platiť výživné na mal. I. sumou vo výške 100,00

Eur mesačne, eventuálne navrhol rozsudok okresného súdu vo vyššie uvedených výrokoch zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že nie je schopný platiť výživné na mal. I. vo výške, aká bola stanovená
výrokom V. rozsudku okresného súdu. Takto stanovená výška výživného je pre neho momentálne
likvidačná. Okresný súd sa jeho situáciou náležite nezaoberal, vychádzal z príjmu podľa lustrácie

Sociálnej poisťovne. V tomto smere poukázal na to, že základom pre posúdenie rozsahu vyživovacej
povinnosti je mzda, ktorú povinný rodič skutočne dosahuje. Okresný súd však vychádzal zo súm
označených ako vymeriavací základ, čo považuje za nesprávny postup. Okresný súd mal vychádzať z
jeho priemerného čistého zárobku, ktorý sa v období január 2015 - jún 2015 pohyboval v rozsahu od
800,00 Eur do 1.100,00 Eur mesačne. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku okresného súdu v odvolaní

uviedol, že sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým navrhovateľke nebola určená vyživovacia
povinnosť na mal. T.. Poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého neexistuje výnimka
z povinnosti súdu uložiť rodičovi mal. dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej zákonom.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom

okresného súdu a navrhla ho ako vecne správny potvrdiť. Bližšie vo vyjadrení uviedla, že odporca
dobrovoľne prispieva na výživu mal. I. sumou vo výške 180,00 Eur mesačne, k čomu si zriadil trvalý
príkaz z jeho osobného účtu. Čo sa týka jej osobného a zdravotného stavu, trpí ochorením hallux valgus,
ktoré jej spôsobilo dlhodobú práceneschopnosť. V dôsledku tohto ochorenia sa nemôže zamestnať a
s vysokou pravdepodobnosťou si bude musieť vybaviť invalidný dôchodok. V súčasnej dobe poberá

nemocenské dávky vo výške 234,20 Eur mesačne, ktoré jej budú vyplácané do marca 2016.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. preskúmal
rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní
ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) vo výroku III.
podľa § 220 O.s.p. zmenil a vo výroku V. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, to všetko z nasledovných
dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom bolo napadnuté odvolaním
i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti výroku III. rozsudku
okresného súdu je dôvodné. Zároveň konštatuje, že okresný súd na podklade vykonaných dôkazov
síce vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, vyvodil z neho i správne skutkové zistenia, jeho rozhodnutie o

neurčení vyživovacej povinnosti navrhovateľky k mal. T. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Zo skutkových zistení okresného súdu nepochybne vyplýva, že navrhovateľka je od marca 2015
práceneschopná a zároveň poberateľkou nemocenských dávok vo výške cca 230,00 Eur mesačne.Jej práceneschopnosť stále trvá. Za danej situácie a s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o
rodine vznikla navrhovateľke na čas po rozvode vyživovacia povinnosť k mal. T. najmenej vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Odvolací súd nepovažoval teda za

správnynázorokresnéhosúdu,podľaktoréhonemoholurčiťnavrhovateľkevyživovaciupovinnosťkmal.
T. počas obdobia trvania jej práceneschopnosti. Pokiaľ ide o výšku výživného na mal. T., odvolací súd
s prihliadnutím na súčasný príjem navrhovateľky i na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k mal.
I. (ktorú si plní formou osobnej starostlivosti), ustálil túto výšku výživného na sumu 30,00 Eur mesačne,
ktorú je navrhovateľka povinná platiť od právoplatnosti rozsudku o rozvode k rukám otca mal. T., t.j. k

rukám odporcu.
Odvolanie odporcu vo vzťahu k výroku V. rozsudku okresného súdu odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Zo skutkových zistení vyplýva, že odporca pracuje ako elektromechanik, žije s mal. T. v
3-izbovom nájomnom byte a podľa ním doložených mzdových listov (č.l. 78 - 83 spisu) predstavoval
jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie január 2015- jún 2015 sumu 1.330,00 Eur mesačne.
Okresným súdom určená vyživovacia povinnosť odporcu na mal. I. v sume 180,00 Eur mesačne i s

prihliadnutím na skutočnosť, že sa osobne stará o mal. T., zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 62
ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia rozsudok
okresného súdu vo výroku V. podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil s tým, že označený výrok doplnil tak,
aby z neho bolo bez pochybností zrejmé, odkedy vznikla odporcovi povinnosť platiť výživné na mal. I.
(t.j. od právoplatnosti rozsudku o rozvode).

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil i výrok VII. rozsudku okresného súdu o trovách konania,
ktorý je výrokom závislým od odvolaním napadnutých výrokov.
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, t.j. výroky I., II., IV. a IV. zostali týmto rozsudkom odvolacieho
súdu nedotknuté, nakoľko tieto neboli odvolaním napadnuté a nejde ani o výroky, ktoré by boli závislé
od výrokov III. a V., ktoré napadol odvolaním odporca.

Odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
predmetom tohto konania bolo výživné na mal. deti na čas po rozvode, na ktoré dopadá z hľadiska
náhrady trov konania aplikácia ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.