Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200725
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814200725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Q. F., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom W., J. H. XXX/XX-X, proti odporcovi: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M.
XX/XX o zaplatenie 500,- EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 48,- EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.1.2014, doplneným dňa 19.2.2014

domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 500,- EUR titulom náhrady škody. Svoj návrh
odôvodnil tým, že dňa 28.11.2013 bol vydaný trestný rozkaz č.k. 1T/211/2013-163 týkajúci sa odporcu
Adriána Súkenníka, ktorým bol navrhovateľ odkázaný na občianske súdne konanie, nakoľko mu nebola
určená výška náhrady škody. Navrhovateľ žiadal pri vypočúvaní v trestnom konaní bolestné, odškodné
za roztrhnuté tričko Adidas, roztrhnutú zlatú retiazku na krk a ušlú mzdu počas práceneschopnosti, spolu
v sume 500,-EUR. Odporca mu pri incidente dňa 20.10.2012 roztrhol tričko Adidas v hodnote 28,-EUR,
ktorésaužpotomnedaloviacnosiť.Opravazlatejretiazkystála20,-EUR.Výškaušlejmzdypočas10dní

práceneschopnosti za 6 pracovných dní aj s osobným ohodnotením bola v čistom 120,-EUR. Bolestné
žiadal navrhovateľ vo výške 332,-EUR. Uviedol že blok od trička ani od opravy zlatej retiazky už nemá.
Nemôže predložiť ani doklad od zamestnávateľa o ušlej mzde, nakoľko firma už zanikla.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.2.2015. Odporca sa pojednávania nezúčastnil, predvolanie
na pojednávanie mal vykázané podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd pojednával v
neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ na pojednávaní

uviedol, že na podanom návrhu trvá a žiada od odporcu náhradu škody vo výške 500,- EUR s tým, že
táto škoda pozostáva z ušlej mzdy, bolestného, náhrady za poškodené tričko a za opravu retiazky. Nemá
doklad o výške svojej mzdy v roku 2012. Nemá ani posudok o bolestnom. Požiadal súd, aby odročil
pojednávanie s tým, že by sa pokúsil si tieto doklady nejako zabezpečiť.

Súd žiadosti navrhovateľa vyhovel a pojednávanie odročil na neurčito.

Ďalšie pojednávanie vytýčil súd na 12.6.2015. Navrhovateľ do konania tohto pojednávania nedoložil súd
žiadne listiny na preukázanie jeho nároku. Účastníci sa na pojednávaní nezúčastnili, svoju neprítomnosť
neospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov a vykonal dokazovanie obsahom spisu
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/211/2013Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza č.k. 1T/211/2013-163 zo dňa 28.11.2013, právoplatným dňa 5.2.2014 bol odporca Adrián

Súkenník uznaný vinným okrem iného zo spáchania pokračujúceho prečinu výtržníctva podľa§ 364 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona v časti v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že v čase okolo 1.10 hod. dňa 20.10.2012 v
pohostinstve VION v Prievidzi napadol poškodenú Máriu Došekovú, čomu s snažil zabrániť poškodený
Juraj Došek. Adrián Súkenník následne napadol Juraja Došeka tak, že ho najmenej jedenkrát udrel

rukou zovretou v päsť do oblasti tváre a tiež ho jedenkrát kopol nohou do tváre, čím mu spôsobil rôzne
zranenia, pričom tieto zranenia si u Juraja Došeka vyžiadali narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní
10 dní. Navrhovateľ Juraj Došek bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie. Pri svojom výsluchu v trestnom konaní dňa 20.5.2013, v postavení svedka - poškodeného
navrhovateľ uviedol, že v dôsledku fyzického napadnutia odporcu zo dňa 20.10.2012 utrpel zranenia,
ku ktorým ho vyšetril MUDr. Babiak a ešte utrpel škodu na roztrhnutej zlatej retiazke, roztrhanom tričku,

bolestné a ušlú mzdu počas práceneschopnosti, to všetko vo výške 500,-EUR.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 OZ náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi
a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení.

Občianskoprávne záväzky vznikajú (okrem iného) aj zo spôsobenej škody (§ 489 OZ). Pri

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu
škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

V § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na to aby mohol súd zaviazať odporcu na náhradu
škody, bolo potrebné preukázať, že odporca škodu spôsobil a že za ňu zodpovedá. T.j., že v jeho prípade
boli splnené predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu. Týmito predpokladmi sú: protiprávny
úkon,vznikujmy,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomavzniknutouujmouazavinenieškodcu.

Naplnenie uvedených predpokladov vyplýva predovšetkým z právoplatného trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/211/2013-163 zo dňa 28.11.2013, kde je opísané konanie odporcu,
ktorým škodu spôsobil. Je zrejmé, že ublíženie na zdraví, t.j. spáchanie trestného činu je protiprávnym
konaním.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu škody vo výške 500,-EUR, ktorá pozostávala zo štyroch
čiastkových nárokov na náhradu škody. Účastníci sporového konania majú v občianskom súdnom
konaní dôkaznú povinnosť. Bolo preto povinnosťou navrhovateľa predložiť súdu dôkazy, ktoré by jeho
nárok, resp. jednotlivé čiastkové nároky osvedčovali.

Škoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Majetok poškodeného totiž zahŕňa hodnotu veci a v
dôsledku jej poškodenia či zničenia dochádza k úbytku majetku poškodeného o hodnotu veci, na
ktorej bola spôsobená škoda, poškodený teda utrpí majetkovú ujmu. Výška škody potom predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu a to bez ohľadunato, či finančné prostriedky na uvedenie do predošlého boli skutočne vynaložené alebo nie. Ďalším
možným spôsobom určenia výšky náhrady je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej
hodnotou pred poškodením.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá spočívala
v poškodení jeho trička v takom rozsahu, že bolo už nepoužiteľné a na zlatej retiazke. Navrhovateľ
si vyčíslil škodu v sume 28,-EUR, ktorá zodpovedá cene nového trička zn. Adidas, teda ide o
výšku peňažných prostriedkov, ktoré treba vynaložiť na zaobstaranie obdobnej novej veci. V prípade

poškodenej zlatej retiazky si navrhovateľ uplatnil cenu opravy tejto retiazky 20,-EUR, ide teda o peňažné
prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Súd považoval oba
tieto čiastkové nároky za preukázané a preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na náhradu ušlej mzdy za 6 pracovných dní vrátane osobného
ohodnotenia v sume 120,-EUR. Súdu však nepredložil žiaden doklad o tom, kde bol v čase utrpenej

škody zamestnaný a ani potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Zároveň nepreukázal, že jeho nárok
vo výške 120,-EUR bol vyčíslený v súlade s § 446 OZ. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať jeho
nárok na náhradu ušlej mzdy za preukázaný, preto súd jeho návrh v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ si v rámci žalovaného nároku napokon uplatnil aj náhradu bolestného v sume 332,-EUR. V

zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa náhrada za bolesť (t.j. bolestné) poskytuje na základe lekárskeho posudku. Lekár v
posudku stanoví bodové ohodnotenie bolesti podľa citovaného zákona. Súd konštatuje, že navrhovateľ
takýto lekársky posudok súdu nepredložil, čiže jeho nárok v časti náhrady za bolesť nebol riadne
preukázaný. Súd ho preto aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil nárok v sume 500,-EUR. Súd mu priznal len sumu 48,-EUR a vo zvyšnej
častijehonávrhzamietol.Navrhovateľbolúspešnýv9,6%svojhonárokuaneúspešnývrozsahu90,4%.
Čistý úspech odporcu bol teda 80,8% (90,4 - 9,6 = 80,8). Odporca by teda mal nárok na úhradu 80,8%
ním vynaložených trov konania. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil,
súdu mu právo na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.