Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/167/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213220082
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213220082.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého T. D., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky I. D., Z..
XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej V. A. Z. R. Š. Č.. XX, toho času Z. R. X. Č.. XX, za účasti otca I. E., Z..
XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho V. A. Z. R. Č.M. T. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Beátou Topolčaniovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Vojenskej ulici č. 3 v Košiciach, v konaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletého T. D., Z.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná

sa o maloleté osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje otca prispievať na
výživu maloletého T. D., Z.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 1.8.2013 do budúcna výživným vo výške po
100 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k
rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému T. za obdobie od 1.8.2013 do 30.6.2014 vo výške 787,53
€ zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Konanie o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o určenie výživného zo
strany otca na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého T. doručila tunajšiemu súdu dňa 21.8.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca na maloletého zo sumy 50 € mesačne na sumu 350 € mesačne, ktorý
návrh odôvodňovala tým, že otec na výživu syna neprispieval v čase podania návrhu žiadnou formou,
vyhadzoval ich zo svojho bytu, v ktorom matka s maloletým v tom čase spolu s otcom maloletého
bývali, tvrdila, že otec odmietal prispievať na výživu dieťaťa dôvodiac tým, že bude platiť len na základe

rozhodnutia súdu, pričom maloletý začal navštevovať 2. stupeň základnej školy a tvrdila, že maloletý
mal dlhodobé zdravotné problémy, ona si nemohla zabezpečovať zdroj svojich príjmov dôvodiac tým,
že sa nemohla pre starostlivosť o maloletého zamestnať na 8 hodinový pracovný čas, k návrhu pripojilafotokópiu rodného listu maloletého a potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa
14.8.2013 o tom, že bola poberateľkou dávok hmotnej núdze.

Otec dňa 24.9.2013 doručil súdu cestou predchádzajúceho právneho zástupcu „vyjadrenie a vzájomný
návrh odporcu a návrh na vydanie predbežného opatrenia“, v ktorom s návrhom matky nesúhlasil
a navrhoval zveriť maloletého T. do jeho osobnej starostlivosti, zaviazať matku prispievať na výživu
maloletého výživným vo výške po 50 € mesačne, upraviť styk matky s maloletým, alebo alternatívne
zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že obaja rodičia by boli povinní

maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a vyživovacia povinnosť rodičov by nebola určená,
uvedeným podaním zároveň navrhoval, aby súd nariadil vo veci predbežné opatrenie, ktorým by
predbežne zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 11.10.2001 sp. zn. Nc 961/01 a zveril
by maloletého do starostlivosti otca, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, alebo alternatívne
by uložil E.-V. Q. A.-B. odovzdať maloletého T. do starostlivosti otca alebo alternatívne by uložil E.-V.
Q. A.-B., aby poskytoval otcovi maloletého informácie o maloletom synovi a umožnil mu osobný styk s

maloletým, tieto svoje návrhy otec odôvodňoval tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. Nc 961/01
zo dňa 11.10.2001 bola súdom schválená rodičovská dohoda, ktorou maloletý bol zverený do výchovy
matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 1.000 Sk (33,19 €), následne rozhodnutím
Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 355/2004 zo dňa 11.3.2005 bola schválená rodičovská dohoda
o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého na 1.500 Sk (50 €), uznesením tunajšieho súdu

zo dňa 3.12.2010 sp. zn. 27P 124/2010 bolo zastavené konanie o zvýšenie výživného z dôvodu,
že matka takýto svoj návrh vzala späť z dôvodu, že s otcom dieťaťa obnovili v tom čase spolužitie,
tvrdil, že všetku starostlivosť o maloletého zabezpečoval on, maloletému a matke dieťaťa poskytol
ubytovanie v byte, ktorý mal otec od svojej matky, kupoval všetky potrebné veci do domácnosti, vrátane
školských potrieb maloletého, oblečenia a podľa možností chodil s nimi na výlety, tvrdil, že matka sa

o domácnosť nestarala, zanedbávala výchovu maloletého, nehľadala si žiadnu prácu a neprispievala
do domácnosti, čo medzi rodičmi dieťaťa viedlo ku konfliktom a dňa 2.8.2013 sa matka po konflikte s
otcom dieťaťa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a so sebou vzala aj maloletého, následne tajila
pobyt svoj a maloletého pred otcom dieťaťa, odmietala poskytovať otcovi informácie o dieťati, bránila
mu v stretávaní sa s maloletým, následne, keď maloletý sám vyhľadal otca, tomuto uviedol, že matka

ho od septembra plánovala umiestniť v špeciálnej škole, čo mu následne potvrdila základná škola, ktorú
maloletý navštevoval, na uvedený postup však, otec uvádzal, že nedal nikdy súhlas, poukázal na to,
že mal vyriešenú otázku bývania v byte svojej matky, ktorá mala ďalší vlastný byt, že mal príjem z
výkonu práce na dohodu v spoločnosti N., Q..J..H.., cca 300 €, z ktorého hradil inkaso 150 €, výživné
na maloletého 50 € a ostatné výdavky na stravu a vedenie domácnosti, mal za to, že o maloletého sa

dokázal dostatočne postarať ako z hľadiska finančného, tak aj osobného, poukázal na to, že v rovnakom
vchode ako on bývala i jeho matka, ktorá mu finančne vypomáhala a ktorá by mu bola vedela pomôcť
aj v starostlivosti o maloletého T.; tvrdil, že v čase podania uvedeného podania maloletý bol „držaný
v nejakom špeciálnom školskom zariadení (E.-V. Q. B.) pričom on na zmenu školského zariadenia
nedal nikdy súhlas a na takejto podstatnej otázke ohľadne výchovy ich syna s navrhovateľkou sa nikdy

nedohodol“.
K podaniu vo fotokópii pripojil list - odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie o maloletom
T. zo dňa 4.9.2013 vypracovaný I. Š. O. XX, A., adresovaný vtedajšiemu právnemu zástupcovi
otca, z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2013/2014 maloletý bol evidovaný ako žiak 7.A triedy
uvedenej školy, dňom 3.9.2013 mal nastúpiť do E. (E.-V. Q. ) B., v predchádzajúcom školskom

roku bol vzdelávaný podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu na základe odporúčania
špeciálneho pedagóga z Centra špeciálneho pedagogického poradenstva, ale aj napriek individuálnemu
prístupu a individuálnemu vzdelávaciemu programu po vedomostnej úrovni stagnoval, na vyučovanie
chodil nepripravený, úlohy si plnil sporadicky, pri polročnom hodnotení mal známku nedostatočný z
predmetov slovenský jazyk a anglický jazyk, s maloletým i jeho matkou škola priebežne komunikovala

vždy, keď sa vyskytol nejaký problém, matka sa zúčastňovala každého triedneho aktívu i dohodnutých
stretnutí, komunikovali vždy o možnostiach ako maloletému pomôcť tak, aby napredoval, v druhom
polroku sa prospech maloletého zlepšil len na pár dní, začiatkom apríla vyučujúci badali u maloletého
známky nepokoja, mrzutosti, agresivity a duchaneprítomnosti, jeho študijné výsledky opäť klesali,
nepripravoval sa na vyučovanie, nedával pozor, nenosil si pomôcky, pri rozhovore s vyučujúcim sa zveril,

že doma sa rodičia hádali a on sa kvôli tomu cítil zle, nepríjemne a kládol si to za vinu, uvedené škola
riešila s matkou maloletého, keďže matku na základe dotazníka považovali za zákonného zástupcu
dieťaťa, lebo na otca v dotazníku nebol žiaden kontakt, ani žiadne údaje, po vzájomnej dohode s
výchovou poradkyňou školy škola navrhla matke, či by nebolo vhodné T. na nejaký čas prihlásiť do E.V. B. za účelom, aby získal nemenný, sústavný a pravidelne kontrolovaný harmonogram dňa: vedieť
sa ako učiť, kedy sa učiť, čas na hru, čas na oddych, čas na vzdelávanie sa ...; ďalej pripojil kópie
SMS komunikácie rodičov z obdobia od 19.8.2013 do 20.9.2013 a kópiu úradného záznamu spísaného

na podnet otca Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 28.8.2013, kedy sa otec dostavil
na uvedený úrad bez predvolania a okrem iného uviedol, že nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie
výživného, plánoval podať návrh na striedavú osobnú starostlivosť, poukázal na umiestnenie maloletého
v E. bez informovania otca o takejto skutočnosti, poukazujúc na to, že prvé tri týždne v tomto sanatóriu
neboli povolené návštevy a otec sa mohol rozprávať len s vychovávateľkou, poukázal na nerealizovanie

sa jeho styku s maloletým, keďže ho v zariadení nemohol navštevovať.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa 26.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.10.2013, bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doručil tunajšiemu súdu dňa 7.11.2013 vyjadrenie, v ktorom

po prešetrení pomerov poukázal na to, že rodičom poskytol sociálne poradenstvo, usmernil ich vo veci
konzultácie prejavov správania v zariadení E., vzhľadom k ich protichodným tvrdeniam doporučil im
nadviazanie spolupráce s Referátom poradensko-psychologických služieb s cieľom vyjasnenia predstáv
o realizácií striedavej osobnej starostlivosti, prípadne uzavretie rodičovskej dohody a pre prípad, že
naďalej rodičia budú mať rozdielne názory, kolízny opatrovník by zvažoval navrhovanie znaleckého

dokazovania vo veci.

Dňa 5.2.2014 otec prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal o zmenu rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 27P 335/2004 zo dňa 11.3.2005 a žiadal o zníženie výživného na maloletého na sumu 30 % zo sumy
životného minima od 1.2.2014 do budúcna, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn.

27P 31/2014.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa 12.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 7.3.2014, súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 23P 167/2013
(konanie o návrhu matky o „zvýšenie výživného“) a konanie sp. zn. 27P 31/2014 (o návrhu otca na

zníženie výživného).

Matka s návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému T. bol upravený rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. Nc 961/2001 zo dňa 11.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2001, a
ktorým rozsudkom bol v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody maloletý zverený do osobnej

starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 1.000 Sk, pričom
pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka dieťaťa bola poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 2.740 Sk a bola jej vyplácaná dávka hmotnej núdze vo výške 1.650
Sk, matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, otec maloletého dosahoval príjem u zamestnávateľa
spoločnosti L. okolo 8.400 Sk, ani on nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Následne bolo súdom určené výživné zvýšené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 355/2004 zo
dňa 11.3.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2005, ktorým rozsudkom súd opätovne schválil
rodičovskú dohodu a to dohodu o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého na sumu 1.500
Sk mesačne, pričom pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zistení, že maloletý

mal 4 roky veku, materskú škôlku nenavštevoval, bol v celodennej starostlivosti matky, ktorá bola
nezamestnanou, poberala dávky hmotnej núdze spolu s rodinnými prídavkami vo výške 2.090 Sk
mesačne, bývala u svojej matky v 1-izbovom byte, ktorej na náklady na bývanie prispievala sumou
1.600 Sk mesačne, otec maloletého bol taktiež nezamestnaným a poberal podporu vo výške 213 Sk
za každý kalendárny deň, pričom pracovný pomer v spoločnosti L., t.j. u posledného zamestnávateľa,

rozviazal dohodou, predpokladajúc, že si nájde lepšie platenú prácu a poberal v čase rozhodnutia súdu
podporu vo výške 6.300 Sk mesačne, býval u svojej matky v 2-izbovom byte, na náklady na bývanie
prispieval sumou 2.000 Sk mesačne.Lustráciou súdu v registri sociálnej poisťovne bol zistený posledný zamestnávateľ matky D. Š. - F., v
období od 8.6.2012 do 31.12.2012, u otca nebol zistený žiaden zamestnávateľ.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec maloletého má živnostenské oprávnenie od
21.5.2008 pričom pozastavil túto svoju činnosť na obdobie od 2.9.2013 do 2.9.2016 a predmetom
jeho podnikania je 8 činností: vodoinštalatérstvo, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, čistiace a upratovacie služby, prípravné práce k
realizácií stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácií exteriérov a interiérov, opracovanie kovov

jednoduchým spôsobom, montáž a demontáž kompletných stolárskych výrobkov, osadzovanie a montáž
vstavaných políc, skríň.

Zo správy Daňového úradu Košice súd zistil, že otec daňové priznanie za roky 2011 a 2012 nepodal.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zisti, že v októbri 2013 otec maloletého z

úradu práce nepoberal žiadne dávky, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od
6.2.2012; rozhodnutím úradu práce zo dňa 23.5.2014 bola otcovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na
sumu 5,80 € mesačne od 1.5.2014 a z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že k uvedenému
došlo z dôvodu, že otec maloletého mal v mesiaci máj 2014 čistý príjem zo závislej činnosti v sume
74,48 €, pričom jeho domácnosť tvoril on sám, bol slobodný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,

nemal nárok na dávku v nezamestnanosti na základe uvedeného pomoc v hmotnej núdzi pozostávala
z dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca vo výške 61,60 €.
Dňa 29.4.2013 otec uzavrel dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou N.-F. Q..J..H.. A. na dobu od
30.4.2013 do 31.12.2013 s dohodnutou odmenou 1,98 € a predpokladaným rozsahom prác 350 hodín
spolu.

Otec dňa 12.12.2013 uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou L. Q.. Q. J..H.. A., s dňom vzniku
pracovného pomeru dňa 13.12.2013, na dobu neurčitú, s dohodnutou mzdou vo výške 337,70 € v
hrubom a dňa 22.1.2014 otec uzavrel so spoločnosťou L. Q.. Q. J..H.. dohodu o skončení pracovného
pomeru, v ktorej dohode je uvedené, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe z
organizačných dôvodov ku dňu 22.1.2014 zo strany zamestnávateľa.

Následne na výzvu súdu spoločnosť L. Q.. Q. J..H.. A. v máji 2014 súdu oznámila, že otec ukončil
pracovný pomer v spoločnosti dňa 22.1.2014 a počas jeho trvania dosiahol „čistý mesačný príjem -
priemerný 229,045 €“. Otec bol opätovne zaevidovaný v evidencii uchádzačov od 23.1.2014.
Dňa 25.3.2014 otec uzavrel dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou Q. G. - B. Q..J..H.. A.Š.,
z ktorej vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ustanoveným pracovným časom 40

hodín týždenne, s dohodnutou maximálnou dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a s dohodnutou
odmenou 86 €; z potvrdení uvedeného zamestnávateľa vyplýva, že za mesiac máj 2014 mu bola
vyplatená čistá mzda 74,48 €.

Matka maloletého, ako vyplýva zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bola naposledy

vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.11.2008 do 30.6.2011 a 1.7.2011 bola z evidencie
vyradená z dôvodu nástupu do pracovného pomeru do spoločnosti C. Q..J..H.. A., zo správy ktorého
zamestnávateľa súd následne zistil, že matka v tejto spoločnosti pracovala na základe „1,8 pracovnej
zmluvy od 1.7.2011 do 30.2.2012“, pracovný pomer bol ukončený dohodou na základe podnetu matky
a jej priemerný mesačný čistý príjem v čase trvania pracovného pomeru bol 33,41 €.

Matka bola a je poberateľkou rodinných prídavkov na maloletého v sume 23,10 € a od 1.7.2009 jej boli
vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške 65,72 € mesačne.
Matka sa dňa 10.3.2014 zamestnala u terajšieho zamestnávateľa Q. R.-Q. Q. Q..J..H.. A. na základe
dohody o vykonaní práce na dobu určitú do 30.6.2014 a jej priemerný mesačný čistý príjem u tohto
zamestnávateľa v mesiacoch marec, apríl 2014 bol 359,47 €.

Otec cestou svojej novej splnomocnenej zástupkyne, ktorej udelil plnomocenstvo dňa 28.10.2013,
požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním doručeným súdu dňa 5.2.2014.

Následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa 8.4.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.4.2014, súd otcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Maloletý pochádza z družského pomeru rodičov. Rodičia maloletého potom, čo bol súdom upravený
výkon ich rodičovských práv a povinností voči maloletému, ako vyplynulo z ich zhodných výpovedí,obnovili spolužitie a toto ich spolužitie trvalo do 2.8.2013, kedy sa matka spolu s maloletým po konflikte
s otcom dieťaťa odsťahovali, odvtedy rodičia dieťaťa spolužitie neobnovili.

Matka spolu s maloletým od začiatku sporného obdobia bývala v prenajatom 1-izbovom byte, v súvislosti
s ktorým bývaním hradila 250 € mesačne, v byte s maloletým bývala počas celého sporného obdobia
sama. Matka okrem tohto dieťaťa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a nevlastní žiaden majetok.
Z výpovedí matky súd zistil, že pracovný pomer v spoločnosti D. Š. - F. bol s ňou skončený z
organizačných dôvodov, z dôvodu znižovania počtu zamestnancov, v spornom období matka pracovala

v spoločnosti E. I. X. A.Š. na dobu určitú, výkon prác bol závislý na potrebe tohto zamestnávateľa a jej
príjem u tohto zamestnávateľa sa pohyboval od 30 do 150 € mesačne, k uvedenému nevedela predložiť
žiaden listinný dôkaz poukazujúc na to, že spoločnosť jej žiaden takýto doklad nevystavila.
Matka vo svojich výpovediach poukazovala na to, že v čase posledných 4 mesiacov spolužitia rodičov
dieťaťa otec údajne neprejavoval žiaden záujem o maloletého a o zabezpečovanie jeho potrieb.
Matkadôvodila,žerozdielmedzijejpríjmamiavýdavkamihradilazfinančnejvýpomociodsvojichbratov,

ktorí v prípade potreby na jej požiadanie jej požičiavali peniaze, niekedy 20, niekedy 50 €, vrátenie
ktorých jej niekedy odpustili, inokedy nie.

Z výpovedí otca súd zistil, že otec počas celého sporného obdobia býva sám v 2-izbovom byte, ktorý je
vo vlastníctve jeho matky, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné platby 150 €, vlastní auto značky

Ford Escort 15-ročné, iný majetok nevlastní, ani on okrem maloletého T. ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá.
Svoju živnostenskú činnosť pozastavil, tvrdil, že „pred 5 rokmi“, čo otec upresnil, že v súčasnosti má
živnosť pozastavenú už 2.krát, prvýkrát ju mal pozastavenú v roku 2010, čo zdôvodňoval nedostatkom
prác a zákazok, ktoré by mohol fakturovať, od pozastavenia živnosti bol evidovaný na úrade práce,

následne pracoval len na dohodu s príjmom 30 € mesačne, popri ktorej činnosti chodieval na brigády,
kde dostával „výplatu na ruku“, čím si vedel zarobiť okolo 300 € mesačne a to ešte aj v čase spolužitia
rodičov dieťaťa, tvrdil, že tieto brigády vykonával zhruba do augusta 2013, následne už ich nevykonával
dôvodiac tým, že neboli takéto práce.
Ďalej z výpovedí otca súd zistil, že tento nemal nikdy uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú a tvrdil,

že naposledy bol riadne zamestnaný v spoločnosti L., predtým pracovný pomer uzavretý nemal.
Na pojednávaní dňa 11.6.2014 tvrdil, že náklady na bývanie v uvedenom 2-izbovom byte mu hradí jeho
matka, ktorá mu nedáva žiadne finančné prostriedky, ale ktorá ho zároveň i stravuje, vzápätí uviedol, že
matke zo svojho terajšieho príjmu 80 €, (pri platení výživného 50 €), dáva 20 € na stravu, pričom matka
mu zakupuje hygienické prostriedky.

Vzhľadom na rozpornosť tvrdení rodičov súd nariadil vo veci uznesením sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa
22.1.2014 znalecké dokazovanie z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí.

Dňa 5.2.2014 otec cestou svojej právnej zástupkyne vzal v celom rozsahu späť svoj návrh, ktorým žiadal

o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a súhlasil so zverením maloletého do
starostlivosti matky, styk navrhoval „ponechať v neobmedzenom rozsahu“.

Matka so späťvzatím návrhu otca súhlasila.

Tunajší súd uznesením sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa 13.5.2014 zrušil uznesenie o nariadení znaleckého
dokazovania.

Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že šetrením pomerov v októbri 2013 zistil, že matka bývala s
maloletým v spoločnej domácnosti so svojimi 2 staršími súrodencami, jej výdajmi boli náklady na bývanie

150 €, nákup potravín, oblečenia, na začiatku školského roka výdaje na zakúpenie školských pomôcok
pre maloletého, otec obýval zrekonštruovaný 2-izbový byt so samostatnou detskou izbou so študijným
priestorom, matka pracovala v spoločnosti E., kde pripravovala bagety, otec pracoval na dohodu o
vykonaní práce v spoločnosti „N.“ brigádoval a jeho mesačný príjem bol cca 300 €, za bývanie platil
160 €, na potraviny a výživné 50 €, udával zvýšené výdavky na vakcíny, keďže bol alergikom, cca 30 €,

nosil dioptrické okuliare, tvrdil, že v septembri 2013 prispel na nákup školských potrieb pre maloletého
40 - 50 €; kolízny opatrovník šetrením pomerov, ako uviedol na pojednávaní konanom vo veci dňa
18.12.2013, zistil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu i pobyt maloletéhov ich domácom prostredí, matka medzičasom zmenila bydlisko a aj v novej domácnosti mala vytvorené
vhodné podmienky pre pobyt maloletého a to v už spomínanom podnájme v 1-izbovom byte.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.4.2014 vyplýva, že v čase podávania tejto správy matka, od

10.3.2014, bola zamestnaná ako operátorka výrobnej linky s hrubým príjmom 450 €.

Zo správy E.-V. Q. A.-B. zo dňa 4.11.2013 vyplýva, že maloletý T. bol umiestnený v tomto zariadení
v útvare diagnostické centrum od 3.9.2013 na základe žiadosti matky, následne po zistení tejto
skutočnostísaotecosobneinformovalodôvodochumiestneniamaloletéhovzariadení,vočiumiestneniu

dieťaťa v zariadení ale nemal námietky. Na základe psychologického vyšetrenia psychológom a
špeciálnym pedagógom u dieťaťa boli potvrdené špecifické vývinové poruchy učenia - dyslexia,
dysgrafia, dysortografia a L., maloletý sa v zariadení javil ako dieťa s poruchou aktivity a pozornosti typu
ADHD, pričom v minulosti mu bola diagnostikovaná parciálna epilepsia so sekundárnou generalizáciou,
vzhľadom na uvedené pobyt maloletého v zariadení podľa názoru zariadenia bol opodstatnený, podľa
pedagogického hodnotenia maloletý si postupne zvykol na režimové pravidlá zariadenia, výraznejšie

problémy v správaní sa nevyskytli, subjektívne vnímal pre seba ako dôležité zlepšiť správanie voči
rovesníkom a „zlepšiť pamäť“ na menej zaujímavé vyučovacie predmety, o syna sa pravidelne osobne aj
telefonicky v tom čase zaujímali obaja rodičia, dovtedy vykonali návštevy - matka 3.10.2013, 10.10.2013
a otec 3.10.2013, 10.10.2013, jesenné prázdniny maloletý strávil u matky 6 dní a u otca 3 dni, pričom
čas návštev si rodičia dohodli telefonicky so sociálnou pracovníčkou, ktorá bola vždy osobne prítomná

pri návštevách, obaja rodičia boli oboznámení s pokynmi a podmienkami k umiestneniu dieťaťa, otec
osobne na stretnutí so špeciálnym pedagógom a psychológom konzultoval priebeh pobytu maloletého
v zariadení.

Zo správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý od septembra 2013 bol žiakom 7.ročníka E.-V. Q.

V. B. s internátnym pobytom, výdaje za jeho pobyt pozostávali z platby 8 €, bol sledovaný ako epileptik
u neurologičky, užíval lieky s mesačným doplatkom 12 €.

Zo správy Detskej fakultnej nemocnice Košice, oddelenia detskej neurológie zo dňa 18.12.2013 vyplýva,
že maloletý bol hospitalizovaný od 12.12. do 17.12.2013, bol prijatý z dôvodu otrasu mozgu po úraze

hlavy potom, čo si udrel pri hre hlavu, zo správy vyplýva, že bol sledovaný pre epilepsiu, pri prepúšťaní
mu bola odporúčaná medikamentózna liečba, kľudový režim a vzhľadom na výsledky vyšetrenia
psychiatrom s konštatovaním závažnej reakcie na stres s autoagresívnymi prejavmi, odporúčali
konzultovať medikamentóznu liečbu s psychiatričkou.

Z výpovede rodičov i zo šetrení kolízneho opatrovníka jednoznačne vyplynulo, že maloletý má pozitívny
vzťah k obom rodičom, s oboma sa chce kontaktovať, maloletý kolíznemu opatrovníkovi, ktorý s ním
vykonal rozhovor v rámci E., uviedol, že si je vedomý, že jeho pobyt v E. je dočasný do zlepšenia jeho
študijnýchvýsledkov,maloletýuviedol,ževzariadenísacítildobre,malzáujemnatom,abybolzaradený
do skupiny, kde bude mať lepšie podmienky pre kontaktovanie sa s rodičmi, čo si vyžadovalo zlepšenie

študijných výsledkov v rámci bodového hodnotenia dieťaťa, maloletý jednoznačne uviedol, že chcel byť
zverený do starostlivosti matky a s otcom sa stretávať v čase víkendov a ak by s matkou mal víkendový
program, chcel byť s otcom v čase bežných školských dní, kolízny opatrovník ďalej konštatoval, že pobyt
maloletého v zariadení je v prospech dieťaťa, ktoré si zlepšilo známky, štvorky si opravil na dvojky.
S pobytom maloletého v uvedenom E. súvisia na strane matky len výdavky na lieky okolo 20 - 30 €

mesačne,pitie,sladkostiapodobne,(keďžematkabolasociálneodkázanouostatnépoplatkyvzariadení
nemusela platiť), zároveň matka maloletému hradí bežné výdavky na štandardné potreby dieťaťa, ako
sú potreby súvisiace s ošatením, výdavky počas pobytov v domácom prostredí a podobne.
Maloletý má potreby primerané veku dieťaťa.
Vsúčasnostimatkadieťaťaeštenevedelačimaloletýbudepokračovaťvliečebnompobyteajvbudúcom

školskom roku.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 11.6.2014 otec už netrval na ním podanom návrhu, ktorým sa
domáhal zníženia výživného z jeho strany na maloletého na minimálne zákonom stanovené výživné,
pričom, ako už bolo uvedené, súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a

navrhoval určiť výživné z jeho strany na maloletého vo výške 30 € mesačne dôvodiac tým, že dosahuje
príjem, ako je uvedené vyššie, 80 € mesačne, z ktorej sumy doposiaľ 50 € mesačne zasielal ako výživné
na maloletého syna, zároveň otec žiadal v prípade spätnej úpravy výživného zohľadniť ním zakúpené
veci v prospech maloletého v spornom období, ako to uviedol vo svojom písomnom podaní doručenomsúdu dňa 17.3.2014, v ktorom uviedol nákupy pre maloletého: v auguste 2013 - čiapka, spací vak,
karimatka, tričká za 47,47 €, v septembri 2013 nohavice, tričká, slipy, ovocie, pitie, kresliace potreby,
obal na zošity za 27,08 €, v októbri 2013 tepláky, ponožky, fixy, ovocie, nohavice, posteľná plachta,

výdavky na výlet v Maďarsku, hračka, sveter, spolu za 58,51 €, v novembri 2013 lyžiarske oblečenie,
lopty, papier na kreslenie, sladkosti, vitamíny, lieky, tričká, ovocie, strava a ponožky, spolu za 136,06 €, v
decembri 2013 sveter, rukavice, rolák, oblečenie do ústavu, ovocie, spolu za 19,51 €, k čomu uviedol, že
tieto veci zakúpil maloletému z dôvodu, že pri návštevách V. E. V. B. a počas hospitalizácie maloletého
v roku 2013 tento nebol dostatočne vybavený potrebnými vecami, k uvedeným nákupom doložil kópie

pokladničných dokladov z ktorých vyplýva, že 23.8.2013 bola vykonaná kúpa pletenej čiapky v hodnote
3 €, 3.8.2013 bola vykonaná kúpa trička s polovičným rukávom za 2,49 €, 26.8.2013 kúpa dvoch topov,
spolu v hodnote 4,98 €, 23.8.2013 bol urobený nákup v celkovej hodnote 37 € a to samonafukovacia
karimatka za 22,99 € 2-krát, spací vak po 10 € 2-krát, sáčok veľký JYSK 33 % recyklovateľný 0,15,
ku ktorému nákupu otec uviedol, že išlo o výdavky na stanovanie s maloletým, 7.9.2013 bol vykonaný
nákup slip, 3 tričiek a nohavíc, spolu v hodnote 7,99 €, 8.9.2013 nákup nápojov v hodnote 5 €, k čomu

otec uviedol, že išlo o pitie pre maloletého do ústavu, 27.9.2013 nákup ovocia v celkovej hodnote 3,71
€, k čomu otec uviedol, že išlo o nákup ovocia maloletému do ústavu, 1.9.2013 nákup žiackej knižky
pre základné školy v hodnote 2,17 €, 16.9.2013 nákup detských nohavíc za 4,99 €, 1.9.2013 školských
pomôcok v hodnote 2,52 €, 17.9.2013 džús za 0,62 €, k čomu otec uviedol, že išlo o pitie pre maloletého
do ústavu, 8.10.2013 chlapčenské tepláky, teplé ponožky, spolu v hodnote 6,80 €, 3.10.2013 ovocie

do ústavu pre maloletého v hodnote 2,64 €, 28.10.2013 nohavice v hodnote 12,50 €, 7.10.2013 fixky
v hodnote 2,40 €, k čomu otec uviedol, že išlo o fixky maloletého odnesené mu do ústavu 11.8.2013
posteľná plachta, 15.10.2013 fixky spolu v hodnote 4,20 €, ku ktorým otec uviedol, že mu ich odniesol
akodarčekdoústavu,otecpredložil2bločkyvmaďarskomjazykuspoznámkou,žeišloonákuppotravín
na pobyt na stanovenie s maloletým v Maďarsku v októbri 2013, ďalej pokladničný doklad o kúpe svetra

v hodnote 5,98 € zo dňa 8.10.2013, dokladu zo 14.10.2013 o kúpe hračky maloletému v hodnote 6 €,
dokladu o kúpe jedla v Mc Donalde niekedy v roku 2013 pre maloletého v hodnote 1,50 €, dokladu o
kúpe 4.11.2013 zubnej pasty Signál za 0,69 €, dokladu zo dňa 4.11.2013 o kúpe dámskej rekreačnej
obuvi v hodnote 24,90 €, k čomu otec uviedol, že išlo v skutočnosti o nákup detskej obuvi, dokladu zo
4.11.2013 o kúpe chlapčenských nohavíc v hodnote 3,99 €, dokladu zo dňa 12.11.2013 o kúpe 3 slipov

po 0,49 €, dokladu z novembra 2013 o kúpe 2 rukavíc po 1 € a trička za 3,39 €, dokladu zo dňa 4.11.2013
o kúpe lyžiarskeho oblečenia, nohavíc a ponožiek, spolu v hodnote 21,67 €, dokladu zo dňa 3.11.2013
o kúpe lopty za 3,50 €, dokladu zo dňa 3.11.2013 o kúpe kancelárskeho papiera, bez čitateľnej ceny
tohto, s vysvetlením otca, že išlo o dar pre maloletého do ústavu, dokladu zo dňa 5.11.2013 o kúpe
trička za 12,50 €, dokladu zo dňa 21.11.2013 o kúpe Pyridoxínu za 5,44 €, dokladu zo dňa 14.11.2013

o kúpe sladkostí v hodnote 2,43 € s poznámkou otca, že išlo o veci pre maloletého do nemocnice,
dokladu zo dňa 18.11.2013 o kúpe nápojov a ovocia pre maloletého, ktoré otec kúpil maloletému do
ústavu v hodnote 2,42 €, dokladu z 3.11.2013 o kúpe ponožiek v hodnote 7 €, dokladu zo dňa 14.11.
bez čitateľného roku nákupu, o kúpe pochutín v hodnote 2,05 €, dokladu zo dňa 26.11.2013 o kúpe
boxeriek, 2 ponožiek, trapkiek a ozdoby, spolu v hodnote 14,16 €, dokladu zo dňa 14.11.2013 o kúpe

cheeseburgera v hodnote 2 € s poznámkou otca, že išlo o jedlo T., dokladu zo dňa 18.11.2013 o kúpe
ponožiek v hodnote 6,30 €, dokladu zo dňa 5.12.2013 o kúpe dvoch svetrov, jedných rukavíc a jedného
roláka, spolu v hodnote 16,92 €, dokladu zo dňa 4.12.2013 o kúpe ovocia pre maloletého do ústavu
v hodnote 2,59 €, ďalších 2 dokladov v maďarskom jazyku s poznámkou otca, že išlo o stanovačku
s maloletým v Maďarsku a dvoch vysačiek z tovarov z ktorých nevyplýva druh tovaru a ktoré nie sú

pokladničnými dokladmi, na tovary v hodnote po 1,99 €.
Otec k uvedeným dokladom upresnil, že fixky i loptu kúpil maloletému ako darčeky.

K týmto dokladom sa vyjadrila matka, ktorá odsúhlasila len nákup trička v hodnote 2,49 € z 3.8.2013,
26.8.2013 nákup dvoch topov spolu za 4,98 €, 7.9.2013 nákup trička v hodnote 1 €, 8.10.2013 nákup

teplákovvhodnote4€adoplnila,ževspornomobdobíoteckúpilmaloletémuniejedny,aledvojetepláky,
k hodnote druhých sa vyjadriť nevedela.

Matka k popieraniu otcom tvrdených nákupov, o ktorých otec pôvodne tvrdil, že ich odovzdával priamo k
rukám matky, uviedla, že od rozchodu sa oni dvaja osobne nikdy vzájomne nekontaktovali a k jej rukám

otec nikdy neodovzdával žiadne veci pre maloletého.

Vzhľadom na popretie matkou nákupov vecí pre maloletého otcom v ostatnej časti otcom predložených
pokladničných dokladov, otec udával, že všetky dokladované nákupy v prospech maloletého počasuvedeného sporného obdobia, ako to dokladov uvedenými pokladničnými dokladmi od augusta 2013 do
decembra 2013, zbalil maloletému v čase pobytu maloletého u otca do dvoch tašiek, ktoré si maloletý
bral so sebou do liečebného sanatória a to v auguste 2013.

Otec následne predložil súdu poštové ústrižky o tom, že k rukám matky zaslal ako výživné sumu 50 €
dňa 14.3.2014, dňa 14.2.2014, dňa 13.1.2014 a sumu 100 € dňa 14.5.2014, a sumu 50 € 13.6.2014.

Matka namietala údaj uvedený na doklade o dôvode skončenia pracovného pomeru otca v spoločnosti

L., ku ktorému udávala, že majiteľ tejto spoločnosti je otcovým kamarátom a preto mala za to, že ide
o fiktívny doklad o skončení pracovného pomeru, resp. o dôvode jeho skončenia, o uvedenom však
nevedela predložiť ani navrhnúť žiadny dôkaz.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že má ukončené SOU s maturitou, je vyučený chladiar, základný
predmet jeho živnostenského podnikania boli činnosti vodár, plynár.

Otec, ako vyplynulo z jeho výpovede, nepožiadal Centrum bezplatnej právnej pomoci o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov.

Pokiaľ otec udával v minulosti výkon brigádnických prác, upresnil, že išlo o práce pre kamarátov, ako

bolo šoférovanie, upratovanie pivníc a podobne, pričom činnosť vodára a plynára, tvrdil, že nevykonával
odkedy má pozastavený výkon živnosti, tvrdil, že si hľadal prácu dopytovaním sa u rôznych firiem, alebo
odpovedaním na rôzne inzeráty, čo súdu ale nezdokladoval. Otec zdravotné problémy nemá žiadne.

Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca

hospodárstva SR v roku 2013 bola 824 €, v oblasti stavebníctva bola 614.

Napokon otec v jednej zo svojich výpovedí uviedol, že od decembra 2013 s maloletým nebol vôbec
v kontakte, čo zdôvodňoval okrem iného nedostatkom finančných prostriedkov na cestovanie za
maloletým, ako i tým, že v čase jeho ostatných návštev u maloletého v ústave bola vždy prítomná

sociálna pracovníčka, s maloletým nebol teda sám, bez prítomnosti ďalšej osoby a že táto pracovníčka
neustále zasahovala do procesu ich stretnutia, menila tému ich rozhovoru a údajne pracovníkom ústavu
vadilo, ak dieťaťu doniesol džúsy, ovocie a podobne.

Na pojednávaní dňa 11.6.2014 otec žiadal, aby výšku výživného určil súd.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej

starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať

aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo
požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia

návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky, keďže, ako vyplynulo jednoznačne z vykonaných dôkazov, predchádzajúce

právoplatné rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ako i o zvýšení výživného
stratili svoju účinnosť, lebo rodičia po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia sp. zn. Nc
961/2001 (i 27P 335/2004) obnovili spolužitie čo spôsobilo zánik účinností oboch uvedených rozhodnutí
súdu a teda v súčasnosti vzhľadom na to, že rodičia od začiatku augusta 2013 spolužitie prerušili
a toto doposiaľ neobnovili, je nevyhnutné, aby súd opätovne vykonal kompletnú úpravu výkonu ich

rodičovských práv a povinností a teda, aby aj rozhodol ktorému z rodičov maloletého T. zveruje do
osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka má vytvorené pre
maloletého vhodné podmienky pre jeho všestranný vývin, s E.M.-V. Q. v minulosti riadne spolupracovala,
pobyt maloletého v tomto sanatóriu zabezpečila po odporúčaní základnej školy, ktorú maloletý pôvodne
navštevoval z dôvodu študijných problémov maloletého a vzhľadom na jeho individuálne dispozície,

napokon samotný otec v priebehu pojednávania vo veci zmenil svoj názor a súhlasil sám so zverením
maloletého do starostlivosti matky, čo v konečnom dôsledku odporučil aj samotný kolízny opatrovník.
Pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými
potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym
i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom

súd zohľadnil i rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu
určeným na úhradu potrieb maloletého, na pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti zo strany
matky o dieťa formou starostlivosti o maloletého, i keď v danom období školského roka 2013/2014
súd zohľadnil skutočnosť, že maloletý vzhľadom už na spomínané problémy bol v E.-., zároveň súd
zohľadnil i príjmové, osobné a majetkové pomery na stranách obidvoch rodičov, vychádzal z výšok nimi

dosahovaných príjmov v spornom období, avšak v danom prípade súd jednoznačne poukazuje na to,
že v súlade s ustanovím § 75 Zákona o rodine, u rodičov nevychádzal len s nimi reálne dosahovaných
príjmov, ale prihliadol aj k potencionalite týchto príjmov rodičov, kde predovšetkým na strane otca
vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, ak by riadne využil všetky svoje možností a
schopnosti, keďže jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania, že otec má dlhodobo živnosť,

súdu nijako nepreukázal dôvod pre ktorý výkon tejto živnosti pozastavil, na strane otca preto súd musel
zohľadňovať ako na strane povinného rodiča ním dosiahnuté vzdelanie, pracovné skúsenosti, zdravotný
stav otca a vzhľadom na uvedené vyhodnotiť potencionalitu jeho príjmov, súd dospel k jednoznačnému
záveru, že otec vzhľadom na uvedené je schopný dosahovať príjem vyplývajúci aj z údajov Štatistického
úradu minimálne vo výške 614 €, z čoho súd jednoznačne vyvodil, že potencionalita príjmov otca

je taká, že mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého súdom stanoveným výživným, pri
stanovení výšky ktorého súd zároveň prihliadol k tomu, že žiaden z rodičov okrem maloletého T. nemá
ďalšie vyživovacie povinnosti, i k tomu, že otec je vlastníkom motorového vozidla, na strane matky súd
zohľadnilto,žematkabezďalšiehohradípotrebymaloletéhonadrámecpríspevkovotcanatietopotreby.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca k vzniku dĺžného výživného za obdobie od
1.8.2013 do 30.6.2014 vo výške 787,53 € (t.j. súdom určené výživné po 100 € za 11 mesiacov sporného
obdobia, t.j. 1.100 €, z ktorého súd odpočítal preukázané príspevky otca na úhradu potrieb maloletého
a to je otcom zaplatené výživné po 50 € mesačne v marci 2014, vo februári 2014, v januári 2014, sumy100€vmáji2014asumy50€vjúni2014,t.j.spolu300€aodpočítanímmatkouodsúhlasenýchnákupov
otca pre maloletého v auguste 2013 trička za 2,49 €, v auguste 2013 dvoch topov spolu v hodnote 4,98 €,
v septembri 2013 trička v hodnote 1 €, v októbri 2013 teplákov v hodnote 4 €, (čo je spolu 12,47 €, ktoré

dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd dodáva, že ostatné otcom tvrdené nákupy v prospech maloletého z takto vzniknutého
dlžného výživného otcovi neodpočítal, keďže otec sám vo svojej výpovedi tvrdil, že všetky takto ním
zakúpené veci mal odovzdať ako najprv tvrdil, k rukám matky dieťaťa, následne tvrdil, že ich dal do

dvoch tašiek pre maloletého, ktoré si maloletý bral do ústavného zariadenia v auguste 2013, z čoho
teda nesporne vyplýva okrem iného to, že takto mu nemohol zbaliť nákupy z mesiacov september
až december 2013, nebolo možné odpočítať z dĺžného výživného ani veci o ktorých otec tvrdil, že ich
kúpil maloletému ako darčeky pre maloletého, ani náklady súvisiace s pobytom maloletého u otca, resp.
na ich spoločnom stanovaní v Maďarsku, keďže tieto plnenia nespĺňajú charakter výživného, rovnako
ako charakter výživného nespĺňajú ani drobnosti zakupované otcom maloletému pri jeho návštevách v

zariadení, ako boli nápoje, sladkosti, ovocie a podobne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie výživného
nad stanovených 100 € a návrh otca na určenie výživného v sume 30 € zamietol.

Keďže rodičia zhodne žiadali neupravovať styk otca s maloletým tento upravovaný nebol.

Vzhľadom na späťvzatie návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a na
určenie minimálneho výživného v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 96 O.s.p., v tejto časti súd konanie zastavil.

Vzhľadom na to, že v tomto konaní bolo nutné nanovo upraviť výkon rodičovských práv a povinností
rodičov voči dieťaťu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zamietol návrh otca na zníženie
výživného ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1, 2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).