Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204213
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415204213.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava proti žalovanej: S. H., bytom V. K.
XX/X, Ž., o návrhu na zaplatenie sumy 368,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 119,10 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 56 € počítaný od 26.04.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
63,10 € počítaný od 26.06.2012 do zaplatenia v pravidelných 20 € mesačných splátkach, posielaných
počnúc mesiacom november 2015 až do zaplatenia, vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s

plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
uzavretámedziSlovakTelekom,a.s.Bratislavaažalovanoudňa11.01.2012uvedenávbode4.prváveta
v znení: „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1. písm. b/ alebo v bode 2. alebo

v bode 3. tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je
účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uzavretú v tabuľke č. 1“ je n e p r i j a t e ľ n á.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 22.04.2015 domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 368,05 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 56 € od
26.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 63,10 € od 26.06.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 248,95 € od 26.04.2013 do zaplatenia titulom neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. Návrh

odôvodnil tým, že dňa 11.01.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi
jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava,
IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“) a žalovanou, na základe ktorej jej poskytoval služby v
programe PODLA SEBA 3NAJ, dňa 11.01.2012 uzavreli aj dodatok k zmluve, na základe ktorého bola
žalovanejposkytnutázľavanaslužbyamobilnýtelefón.Vnávrhupoukázalnato,žežalovanánezaplatila
faktúry vystavené za poskytnuté služby, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a došlo k odstúpeniu od
zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienok lehoty viazanosti, od ktorej sa

odvíjalazľavanaposkytnutéslužbyakoncovézariadenie,pretomuvznikolnároknazaplateniezmluvnej
pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve označil za absolútne oprávnené, nemajúce charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky s odôvodnením, že žalovaná pri podpise zmluvy bola oboznámená
s možnosťou jej uplatnenia, uzavretie zmluvy bolo jej slobodnom rozhodnutím, jej vstup do právnehovzťahu nebol vynútený a sama si zvolila aj okruh služieb a mobilný telefón. Na záver podotkol, že
nedodržaním doby viazanosti žalovanou sa mu nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb
za poskytnuté služby, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval za predpokladu určitého

očakávaného hospodárskeho výsledku, čo korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. V
návrhu uviedol, že dňa 09.06.2014 právny predchodca žalobcu ako postupca na jednej strane a on
ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod
pohľadávky voči žalovanej na neho.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 02.11.2015 nezúčastnili, svoju
neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd v záujme
hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb

zo dňa 11.01.2012 v spojení s dodatkom k nej, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a tiež
vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej.

Z výpovede žalovanej ako účastníčky konania súd zistil, že s uplatneným hovorným súhlasí a nemá
výhrady voči tomu, že to, čo pretelefonovala musí aj zaplatiť. Pokiaľ ide o dojednanie zmluvnej pokuty,

pri uzavieraní zmluvy bola uzrozumená s tým, že túto má zaplatiť v tom prípade, že by neuhradila
hovorné, jej výšku však nevedela ovplyvniť. Uzavretú zmluvu ani nečítala, nevie, či aj žalobca bol v
zmluve zaviazaný platiť nejakú zmluvnú pokutu. Dlh je ochotná splácať v splátkach po 20 € mesačne
vzhľadom na to, že poberá sociálne dávky vo výške 60 €, pracuje na aktivačných prácach a zarobí spolu
124 €. K osobným pomerom žalovaná uviedla, že je slobodná, nemá deti a v žije v spoločnej domácnosti

s matkou, ktorej prispieva mesačne sumou 60 €.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa

01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu; na náhradu škody spôsobenej na
verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 44 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je len čiastočne

dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel dňa 11.01.2012 so žalovanou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva o pripojení“) podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.

z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval žalovanej elektronické komunikačné
služby, ďalej žalovanej poskytol SIM kartu č. 8942102170016204953 za účelom umožnenia prihlásenia
sa žalovanej do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „PODLA SEBA 3 NAJ“. SIM
karte bolo pridelené telefónne číslo 0910387022. K uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými
účastníkmi dňa 11.01.2012 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb

„PODLA SEBA 3“ k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1 písm. a/ dodatku), ďalej záväzok poskytovateľa
zabezpečiť žalovanej predaj zľavneného mobilného telefónu zn. Sony Ericsson X8 za zľavnenú kúpnu
cenu 1 € (bod 1 písm. c/ dodatku), pričom žalovaná sa zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov
nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od

nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovanej (bod
2 dodatku), ďalej záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb
a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami (bod 1 písm. b/
dodatku); v prípade porušenia záväzku žalovanou uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo vbode 3 dodatku a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa strany dojednali povinnosť
žalovanej uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 € (bod 4 dodatku); v dodatku bolo
dojednané, že jeho platnosť a účinnosť nastáva dňom jeho podpísania zmluvnými stranami (bod 5 prvá

veta dodatku) a tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení (bod 7 dodatku).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanej z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty na žalobcu, a to dňom

podpisu zmluvy. Predmetná zmluva včítane jej prílohy je uložená na tunajšom súde pod Spr. A/131/15.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie
pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná využívala služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb
splatných v období od 08.03.2012 do 07.06.2012 fakturoval žalobca žalovanej faktúrou č. 7203583386
splatnou dňa 25.04.2012 na sumu 72,50 € (za obdobie od 08.03.2012 do 07.04.2012) a faktúrou č.
7206055267 splatnou dňa 25.06.2012 na sumu 63,10 € (za obdobie od 08.05.2012 do 07.06.2012) a
zmluvnú pokutu žalovanej účtoval faktúrou č. 7303480193 splatnou dňa 25.04.2013 na sumu 248,95 €

(za obdobie od 08.03.2013 do 07.04.2013). Vyúčtované hovorné vo výške 119,10 € ani zmluvnú pokutu
vo výške 248,95 € žalovaná nezaplatila riadne a včas.

Súd považoval návrh za dôvodný v časti žalovaného hovorného, t. j. neuhradenej ceny za poskytnuté
elektronické komunikačné služby, preto žalobcovi prisúdil sumu 119,10 € a keďže s platením tejto sumy

sa žalovaná dostala do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
56 € od 26.04.2012 do zaplatenia a zo sumy 63,10 € od 26.06.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky
úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu26.04.2012a26.06.2012(prvýdeňomeškaniažalovanejsúhradoudlžnýchsúm,t.j.deňnasledujúci
po splatnosti jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %), žalobcovi tak

vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie §

10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách), táto zmena mala dopad aj na prejedávanú vec, keď k uzavretiu zmluvy
o pripojení a k využívaniu služieb žalobcu žalovanou došlo v celom rozsahu za účinnosti tejto novej
právnej úpravy. Preto súd uzavretú zmluvu o pripojení podriadil pod právny režim Zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách.

Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na žalovanú je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah.

V prejednávanej veci bolo potom nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja

od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľomosobitne nevyjednával. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu zmluvnú
pokutu dojednáva za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, pričom v v zmluvách, ktoré majú
formulárový charakter mení len ich výšku.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pripojení vznikol v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s

ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,

že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj
k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej

súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd
je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý

pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na
jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v
časeuzavretiadohodyozmluvnejpokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani

následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite
opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto

spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k
dodávateľovi.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s

príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne a s ohľadom na to, ako bola zmluvná pokuta v zmluve o
pripojení dojednaná ju súd považuje za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Dojednanie o zmluvnej pokute po prvé nemôže byť pre spotrebiteľa jasné a zrozumiteľné, keď aj
z predloženej faktúry a z podaného návrhu žalobcu nie je zrejmé, či právny predchodca žalovanej
fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € za porušenie povinností s poukazom na bod 1 písm.

b) dodatku (nezaplatenie ceny služieb riadne a včas, nedodržiavania povinností v súlade so zmluvou
o úvere, dodatkom, resp. všeobecnými obchodným podmienkami), alebo či zmluvnú pokutu uplatnil
za porušenie povinností žalovanej podľa bodu 2 (nepodanie žiadosti o vypojenie SIM karty po dobu
viazanosti, neumožnenie konania umožňujúceho žalobcovi zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo
zmluvu vypovedať po dobu viazanosti) alebo podľa bodu 3 (nepožiadanie o aktiváciu alebo zmenu

programu služieb s nižším mesačným poplatkom).

Zmluvné dojednanie (o zmluvnej pokute) uvedené vo výroku tohto rozsudku spôsobuje podľa názoru
súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej akospotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a
osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských

zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch
účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy
nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd
dáva do pozornosti preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v

súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho

zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s

poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí
dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože

stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom toto ukončenie ani nemusí
nastať. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
zrejme od nesplnenia povinnosti žalovanej zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Pokiaľ žalobca
v podanom návrhu zároveň poukazuje na to, že žalovaný porušil zmluvné podmienky týkajúce sa
dodržania lehoty viazanosti od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnuté služby a odovzdané koncové

zariadenie, súd konštatuje, zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinností upravených
vo vymedzených článkoch zmluvy (dodatku k zmluve), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu,
ktorým užívateľ služby príma. Naopak cena mobilného telefónu bola dojednaná ako maximálna kúpna
cena 1 €. Prípadná predajná cena mobilného telefónu a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie
primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo preto povinnosťou žalovanej zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na

obchodnej politike žalobcu, že takéto zľavy ponúka. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná
ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách
preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu.

Ak teda žalobca ako právny nástupca dodávateľa odvodzuje nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu žalobcovi právo nepriznáva, súd v zmysle § 153 ods. 4
O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozsudku. Na základe

uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € spolu s jej príslušenstvom z nej považoval
za nedôvodnú a v tejto časti návrh zamietol.

Súd súčasne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanej splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach a
podmienky ich splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní

súd zohľadnil finančnú situáciu žalovanej, ktorá je poberateľkou sociálnych dávok vo výške 60 € a jej
jediným zdrojom príjmu sú aktivačné práce, ktoré spolu s dávkami predstavujú sumu 124 € mesačne.
S prihliadnutím na výšku pohľadávky (119,10 € s príslušenstvom) a záujem žalovanej splniť dlh dospel
súd k záveru, že je primerané možnostiam žalovanej, aby žalobcovi priznanú sumu splnila v mesačných
splátkach po 20 €, a to aj s prihliadnutím na dobu splácania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.Vo veci bola úspešnejšia žalovaná, ktorej vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo

zaplatenie sumy 368,05 € s príslušenstvom, žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 248,95 €
s príslušenstvom, žalobca v časti o zaplatenie sumy 119,10 € s príslušenstvom, preto žalovanej vzniklo
právo na náhradu jej účelne vynaložených trov. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, preto
súd o trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo

sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia

súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).