Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/212/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226267
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112226267.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova

25, IČO: 35807598, zastúpený zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova
4, proti žalovanému: Slovenská republika, v konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd

rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 285,64 eur, a to z titulu náhrady
majetkovej škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 eur. Žalobca si v žalobe zároveň
uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že majetková škoda a nemajetková ujma
mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín.

Vo svojej žalobe uviedol, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade

s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere, navrhol
písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 3230669 uzavretej
s dlžníkom B. V.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo EX 152/2007. V rámci uvedeného exekučného konania súdny exekútor v snahe postupovať pri
nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie

spolusexekučnýmtitulommiestneavecnepríslušnémuexekučnémusúdu,t.j.OkresnémusúduTrenčín
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spísanú súdny exekútorom, prijal na ďalšie konanie a poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie, udelením poverenia.

Žalobca ako oprávnený podal v priebehu exekúcie exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho
exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne

o zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom založená zákonná povinnosť súdu rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv načas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu o tejto žiadosti, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenom čase.

Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol pripojenie príslušného súdneho spisu exekučného súdu.
Žalobca vo svojej žalobe tiež uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani
rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum jeho
doručenia súdu, pretože použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie
exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. V predmetnom prípade podľa jeho názoru

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa poškodený žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv
a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 25.01.2011 o zmene súdneho
exekútora. Obdobie nečinnosti exekučného súdu musel žalobca prekrývať svojou aktivitou cielenou na
udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov,
čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom.

Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu

70 eur, na udržanie a správu informačného systému 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu,
napublikačnévýdajespojenésurgenciami,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovaním
a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15 eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne 175 eur.

Ďalej si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, pričom neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Ďalej

nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol
spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata zisku z realizovaného
obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa
ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur, čo predstavuje aliktvótnym pomerom sumu 55,32
eur za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Keďže v predmetnej exekučnej
veci bol súd bezdôvodne nečinný viac ako 68 dní, uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy

sumu 110,64 eur. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle zákonného postupu písomne žiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
žalovaný na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Základom žalobou uplatneného nároku je tak tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe

Okresného súdu Trenčín, ktorého sa mal dopustiť v exekučnom konaní vedenom na tomto súde pod
sp.zn. 62Er/406/2007, a to tým, že v rozpore s Exekučným poriadkom nerozhodol o žiadosti na zmenu
súdneho exekútora v zákonnej tridsaťdňovej lehote podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Tento
postupcharakterizovanýnevydanímrozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčasebez zbytočných prieťahov a bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou vzniku materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Žalovanému bola žaloba a výzva na vyjadrenie k nej doručená dňa 21.12.2012. Dňa 01.06.2015 bolo
súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.05.2015. Žalovaný v ňom uviedol, že žaloba žalobcu
je zmätočným podaním, pretože sa v nej vyskytujú viaceré nedostatky. Žalobca neuviedol ani spisovú
značku príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako je dátum doručenia podania
na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorý by preukazoval vznik škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. Neoznačenie spisovej značky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného
súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu
na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu. V tejto súvislosti poukázal aj na
možnosť súdu odmietnuť takéto podanie podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Zo žaloby

ďalej nie je zrejmý ani titul na náhradu škody. Žalobca jednak namieta nezákonné rozhodnutie, teda
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia súdneho exekútora a jednak namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov v konaní. Čo sa týka namietaných prieťahov v konaní je potrebné poukázať na
skutočnosť, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca ani
v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody neuviedol, či využil možnosť podania

sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi súdu, resp. podania ústavnej sťažnosti.
Žalovaný má takisto za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, táto právomoc má iba predseda príslušného súdu alebo Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca podal žalobu pred uplynutím šiestich mesiacov
odo dňa, kedy bola žalovanému doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, teda odo dňa 23.04.2012. Tým nerešpektoval § 16 ods.1 a § 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z..
Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. V rámci predbežného prerokovania
nároku žalobca na základe výzvy žalovaného neposkytol žiadnu súčinnosť, čím zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné splniť tri podmienky súčasne. Ide o existenciu

nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi prvou a druhou podmienkou. K
existencii prvej podmienky uviedol, že zákonná 15 dňová lehota na poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré začali po 01.06.2011 neplatí ak ide o exekučný
titul, ktorým je rozhodnutie rozhodcovských súdov. Preto akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z
nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v exekučných konaniach

začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Pri konaniach začatých pred 01.06.2011 je
potrebné si vykladať dovtedy účinné znenie § 41 ods.2 písm.d/ Exekučného poriadku tak, že toto
ustanovenie zahŕňa aj rozhodnutia rozhodcovských súdov. Takýto výklad zodpovedá aj autentickému
výkladu, ktorý podala Národná rada Slovenskej republiky. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty

neznamená automaticky prieťahy v konaní. Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní uviedol, že je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie
právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa premietol do rozhodnutia súdu
o zamietnutí tejto žiadosti, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale by mohli viesť k
záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné

považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť, resp. nezákonnosť nie je možné posudzovať v
tomto konaní. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe. Poukázal ďalej na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd
nepoverí exekútora 15 dňová lehota neplatí, čo zodpovedá tomu, že ide o zložitý proces posudzovania
žiadosti.Ďalejuviedol,ženiejemožnésúhlasiťstvrdenímžalobcuoprekročenírozhodovacejprávomoci

exekučného súdu, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, pretože v zmysle
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, a
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný

takisto poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 9 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len
v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovalebovprávoplatnomrozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca si vo vzťahu k týmto predpokladom nesplnil ani povinnosť
tvrdenia ani povinnosť ich preukázania. Žalovaný takisto vzniesol všeobecnú námietku premlčania pri

každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009. Túto námietku premlčania odôvodnil s poukazom na § 19
ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z.. V časti uplatnenej majetkovej škody žalobca nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne preukázať vznik
a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení, ochrana

osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií. Ohľadom uplatnenej nemajetkovej
ujmy poukázal žalovaný na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže nemajetkovú ujmu si v konaní uplatňuje
právnická osoba. Žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov. Taktiež nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

žalobcu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či
rozumnou úvahou. Spôsob jej určenia vo výške 20 % z istiny a príslušenstva je krajne nesprávny.
Ako ďalší dôvod na zamietnutie žaloby žalovaný poukázal na negatívne vnímanie žalobcu verejnosťou
ako aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov, ďalej na povahu a predmet konaní,
v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, kedy všetky zložky štátnej moci zamerali

svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že činnosť žalobcu
na trhu spotrebiteľských úverov podmienila potrebu ochrany práv spotrebiteľov. S prihliadnutím na
charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Súčasne

v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia
práv musí byť považované za dostačujúce. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že pre vznik
práva na náhradu škody je nevyhnutná aj bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi príčinou
vzniku škody a touto škodou. Pritom je nepostačujúce, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, nepriamy.
Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich

orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda.
Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie (k uvedenému odporca

pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
RM/kb D (2010) 1360 /, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný preto považuje konanie

žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí
pozornejšie skúmať práve podania žalobcu, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť
opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti

medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, odporca
uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z., považuje žalovaný návrhy za neopodstatnené a žiada ich zamietnuť. Zároveň uplatnil aj nárok
na náhradu trov konania. Preto nemožno konštatovať, že postupom okresného súdu vznikla škoda.

Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Toto vyjadrenie žalovaného bolo
žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi riadne doručené.

Na prejednanie žaloby súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.06.2015. Vzhľadom k tomu, že
žalobca dňa 18.06.2015 navrhol prerušenie konania, súd nariadené pojednávanie odročil. O návrhu

na prerušenie konania súd rozhodol uznesením č.k. 15C/212/2012 - 95 dňa 26.06.2015. Proti tomuto
uzneseniu sa žalobca neodvolal. Súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.07.2015. Dňa
27.07.2015 bol súdu doručený opätovný návrh žalobcu na prerušenie konania. O tomto návrhu naprerušenie konania bolo súdom rozhodnuté dňa 29.07.2015 tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol.

Na vykonanom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil žiadny z účastníkov konania, súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: žiadosťou súdneho exekútora JUDr. Márie
Krasňanovej zo dňa 23.02.2007 z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 62Er/406/2007,
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2007, poverením zo dňa 05.03.2007, návrhom na
zmenu súdneho exekútora zo dňa 18.11.2010 z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.

62Er/406/2007, uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 62Er/406/2007. Žalovaný
ani žalobca sa pojednávanie nezúčastnili. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový
stav:

Dňa 28.02.2007 bola Okresnému súdu Trenčín, ako exekučnému súdu, doručená žiadosť súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného žalobcu, proti
povinnému B. V.. O tejto žiadosti rozhodol exekučný súd v konaní vedenom pod sp.zn. 62Er/406/2007
tak, že dňa 05.03.2007 poverenie vydal. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Dňa 25.01.2011 exekučný súd rozhodol tak, že tejto žiadosti, resp. návrhu

vyhovel.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci“ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§9ods.4zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociprávonanáhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred

predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods.3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.Vprípade,akibasamotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.Súd na základe tvrdení žalobcu uvedených v žalobe zistil, že tento si uplatňuje právo na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Trenčín, ktorého sa mal tento orgán verejnej moci dopustiť tým, že o návrhu na zmenu súdneho

exekútora nerozhodol v zákonnej lehote. Súd preto zisťoval existenciu nesprávneho úradného postupu,
t.j. v prejednávanom prípade úradného postupu, ktorým bola porušená povinnosť orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. existenciu zbytočných
prieťahov v konaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu musia byť splnené tri kumulatívne podmienky. Nimi sú nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Na predmetné konanie, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, sa vzťahuje zákon č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, účinný ku dňu začatia exekučného konania. V danom prípade ide o nedodržanie
zákonného úradného postupu podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania

aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku súd do 30 dní od doručenia návrhu
na zmenu exekútora, rozhodne o zmene exekútora. V danom prípade mal súd rozhodnúť o návrhu na

zmenu súdneho exekútora do 21.12.2010, avšak rozhodol až dňa 25.01.2011, teda 1 mesiac a 4 dni
po uplynutí zákonnej lehoty.

Súd má za to, že omeškanie exekučného súdu s vydaním uznesenia o návrhu na zmenu súdneho
exekútora bolo preukázané. I keď súd dospel k zisteniu, že exekučný súd o zmene súdneho exekútora

nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, má za to, že omeškanie súdu nemohlo ani hypoteticky
spôsobiť vznik škody u žalobcu, ktorú tvrdí. Súd má za to, že omeškanie exekučného súdu s vydaním
poverenia o 1 mesiac a 4 dni (a nie 68 dní ako to tvrdil žalobca), je z pohľadu možného vzniku tvrdených
následkov na strane žalobcu zanedbateľné.

Takisto vznik majetkovej škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v sume 175 eur, nebol v konaní
preukázaný.Samotnýžalobcakonštatuje,ževýškaškodyjestanovenánazákladepaušalizáciereálnych
vecnýchnákladov,atozdôvodu,žepresnúškodubybolomožnévyčísliťlensnepomernýmiťažkosťami.
Z tohto tvrdenia je zrejmé, že samotný žalobca nevie aká skutočná škoda mu vznikla, iba ju subjektívne
paušálne vyčíslil. Náklady vynaložené na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70 eur, neboli v konaní preukázané. Súdu
nie je zrejmé aké konkrétne náklady boli takto vynaložené. Takisto podľa názoru súdu neexistuje
príčinná súvislosť medzi rozhodnutím súdu o návrhu na zmenu exekútora po zákonnej lehote a týmito
nákladmi žalobcu. Táto príčinná súvislosť je však takisto nevyhnutným predpokladom pre zodpovednosť
žalovaného za škodu. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 eur tiež neboli

v konaní preukázané. Súdu takisto nie je zrejmé aké konkrétne náklady a za akým účelom boli takto
vynaložené. Náklady na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné náklady spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume
15 eur neboli v konaní preukázané. Z obsahu vyššie uvedeného exekučného spisu žiadne urgencie ani
doručené písomné podania žalobcu nevyplývajú. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa

20.03.2007 a do návrhu na zmenu exekútora uplynuli viac ako tri roky. Toto obdobie je dostatočným
na to, aby súdny exekútor vymohol od povinného sumu 10.080,-Sk. Preto je tvrdenie žalobcu o tom,
že existuje priama príčinná súvislosť medzi oneskoreným rozhodnutím exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora a nevymožením jeho pohľadávky a vznikom škody na jeho strane účelové. Aj s
ohľadom na túto skutočnosť je pochybné, či by v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora

v zákonnej lehote 30 dní, došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu
účelu exekučného konania. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý
na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, pričom vzhľadom ajna čas od začatia exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora je zrejmé, že dôvodom
nevymoženia pohľadávky oprávneného je zrejmá nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním
rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote preto nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej

škody.

Ak žalobca poukazuje na vznik nemajetkovej ujmy odôvodňujúc ju tým, že boli ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že došlo k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii

povinného, súd uvádza, že na základe týchto dôvodov, nie je možné konštatovať vznik nemajetkovej
ujmy. Na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy je možné zaviazať subjekt zodpovedný za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, teda žalovaného podľa § 17 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
a ak ju nie je možné uspokojiť inak. Podľa tohto ustanovenia sa pri určení výšky nemajetkovej ujmy

prihliada najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení. Vzhľadom k okolnostiam daného prípadu je možné prihliadať najmä na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo. Po prihliadnutí na túto okolnosť a okolnosť, že žalobcovi

nevznikla nesprávnym úradným postupom žiadna skutočná škoda, súd konštatuje, že nie je potrebné
rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, pričom postačujúce je konštatovanie porušenia práva.

Súd k dôvodom žaloby ďalej uvádza, že všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o porušení práva
na súdnu ochranu a o poskytnutí primeraného finančného zadosťučinenia, tak ako to v žalobe navrhuje

žalobca, pretože rozhodovanie o týchto skutočnostiach patrí do právomoci iných súdov. Okresný súd
Trenčín môže rozhodovať iba o tom, či žalobcovi vznikla v dôsledku napríklad nesprávneho úradného
postupu škoda, o splnení povinnosti škodcu na jej náhradu a o priznaní nemajetkovej ujmy. Ak teda
žalobca žiada, aby súd deklaroval porušenie jeho práva na súdnu ochranu a porušenie princípov
právneho štátu a v dôsledku existencie príčinnej súvislosti medzi týmito porušeniami a vznikom škody,

uložil žalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, je žaloba žalobcu aj z tohto dôvodu nedôvodná.
Žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade
s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázkou, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný súd Slovenskej republiky,

ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade
škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale len Ústavný
súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli

oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup svojho alebo iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Vzhľadom k tomu, že súd zamietol žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov, nevykonal v záujme
hospodárnosti konania dokazovanie o ohľadne skutočnosti, či si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorého sa domáha v tomto konaní, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 a
nasl. zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V prípade, že by tomu tak

nebolo, súd by žalobu zamietol z tohto dôvodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhradatrov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný a právo na náhradu trov konania si uplatnil vo svojom vyjadrení. Rozsudok
súdu bol verejne vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 30.07.2015. V lehote troch dní odo dňa
vyhláseniarozsudkusižalovanýtrovykonanianevyčíslil.Vzhľadomktomu,žezobsahuspisumužiadne

trovy konania nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal, neviazaný v zmysle § 151 ods.2
Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku, ktorým sa
konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.