Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/1275/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101898162
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Ješová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7101898162.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Ivet Töröková, nar. 24.9.1966,
bytom Ružová 48/5, Košice, proti povinnému: I. VISVARIA spoločnosť s ručením obmedzeným Košice,
Baštová 4, Košice, IČO: 17 080 461. II. GASTRODOM VISVARIA, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Košice, Gorkého 2, Košice, IČO: 31 684 815, o vymoženie 581,75 € s prísl., v konaní vedenom pred
súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, sídlo exekútorského úradu Murgašova 3, Košice, pod

sp. zn. EX 420/01 o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú .

II. Exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Nazáklade návrhuoprávnenéhozodňaX.X.XXXXa povereniakvykonaniuexekúcieč.XXXXXXXXXX
* vydaného N. súdom Q. I dňa XX.X.XXXX bol exekúciou poverený súdny exekútor J.. B. T..

Súdny exekútor dňa 8.2.2012 podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z
obchodného registra bez právneho nástupcu, teda z hľadiska exekučného konania právne zanikol.
Zároveň požiadal súd o priznanie náhrady trov exekúcie v celkovej výške 43,11 €.

Okresný súd Košice I z výpisu povinného z obchodného registra zistil, že povinný v I rade bol dňa
26.5.2005 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Dôvod výmazu: ex offo výmaz.
Povinný v II rade bol dňa 12.8.2009 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Dôvod

výmazu: ex offo výmaz.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže
začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

0Er 1275/2001- 2 -

Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.
s. p.) sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) použijú ustanovenia

predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O. s. p.).

Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právnická
osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z

tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu je takým neodstrániteľným nedostatkom konania, pre
ktorý súd nemôže v konaní ďalej pokračovať, a preto musí byť konanie zastavené v súlade s § 107
ods. 4 O.s.p.

Na základe uvedených zákonných ustanovení súd exekučné konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

0Er 1275/2001

- 3 -ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súd vo väzbe na ust. § 203 Exekučného poriadku skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným.
Súd je toho názoru že oprávnený nemohol predvídať zánik povinného niekoľko rokov po začatí
exekučného konania výmazom povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zavinenie
oprávneného následkom ktorého je zastavenie exekučného konania teda súd nekonštatoval. Preto pri
rozhodnutí o náhrade trov súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní nie je možné rozhodnúť o

náhrade trov na základe ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z uvedeného vyplýva že náhradu trov súdneho exekútora nie je možné uložiť ani oprávnenému tohto
exekučného konania.

Súd má možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom
uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku je úvaha o tom, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či v rámci

náležitej opatrnosti mohol predvídať jej zastavenie z niektorého z dôvodov uvedených v Exekučnom
poriadku. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude
povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný.

Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky,
a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: nález Ústavného súdu III. ÚS

432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v
podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na
to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým

záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351//07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS
236//08-12.

V inom uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010, konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce

sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008, konštatoval, že „ani v prípade, ak
by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl.
20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných práv sťažovateľa,

nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to

0Er 1275/2001

- 4 -

najmä s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny
prv, než mu táto bola priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa

rozhodnúť. Tento záver vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá
povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade,
ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto
podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods.1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej
sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na
to, že zákon nestanovuje podľa názoru sťažovateľa žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou

je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora
nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

Vprejednávanomprípadenemožnokonštatovaťzavinenieoprávnenéhonazastaveníexekúcie,nakoľko
ten si len uplatňoval svoje právo vyplývajúce z exekučného titulu. Ani pri náležitej opatrnosti v čase

začatia exekučného konania nemohol predvídať výmaz povinného z obchodného registra po niekoľkých
rokoch Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený o takomto dôvode, ktorý by mohol viesť k zastaveniu
exekúcie, nemal v čase začatia exekučného konania vedomosť a s poukazom na uplynulý čas od začatia
exekučného konania až po výmaz povinného, nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že
exekúciabudezastavenázdôvoduzánikupovinného.Nazákladeuvedenéhovyplýva,ženebolisplnené
predpoklady stanovené zákonom na to, aby súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Nakoľko exekučné konanie nebolo zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu zániku
povinného bez právneho nástupcu, súd nerozhodol o náhrade trov súdneho exekútora, ktoré súdny
exekútor požadoval na základe ustanovenia § 203 ods. 2 exekučného poriadku.

Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného
dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže

uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v
prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie
povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom

na ustálenú judikatúru Ústavného súdu, rozhodol tak, že exekúciu zastavil a exekútorovi náhradu trov
exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných

vyhotoveniach.

0Er 1275/2001

- 5 -

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.