Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Cb/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201547
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714201547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

Pavol Urbanovský-KSIP, IČO: 17 747 023, miesto podnikania: 91322 Trenčianske Jastrabie 239, zast.
JUDr. Jánom Kanabom st., J.Zemana 101, Trenčín proti odporcovi DREVOKOV Krupina s.r.o., IČO: 36
052 400, so sídlom Červená Hora 1737, 963 01 Krupina, zast.JUDr. Milošom Barancom, advokátom,
Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 4.110,99 € s prísl.,takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.110,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 4.110,99 € od 23.09.2010 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
1.226,20 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 246,50 € a z trov

právneho zastúpenia v sume 979,70 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa JUDr. Jánovi
Kanabovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa l2.7.2013 bol na Okresný súd Žiar nad Hronom doručený návrh navrhovateľa zo dňa 9.7.2013, v
ktorom žiadal, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu vo výške 4.110,99
€ a ročný úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 4.110,99 € od 23.9.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 247 € a trov právneho zastúpenia za dva
úkony vrátane režijných paušálov a 20% DPH spolu vo výške 381,22 €.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o dielo z januára 2010, vykonal pre odporcu

kompletnú strešnú krytinu na nadstavbe bytového domu v Trenčíne-Centrum. Investorom aj stavebným
dozorom bol T.. O., ktorý všetky realizované odkontroloval a odsúhlasoval. Na základe vykonaných
prác boli vystavované priebežne faktúry za vykonané práce, ktoré odporca aj uhrádzal. Dokončením
diela bola vyhotovená tretia -konečná faktúra č.0142010 s dátumom splatnosti 22.9.2010 na celkovú
fakturovanúsumu4.110,99€.VofaktúrebolpresneuvedenýpopisprácsvýmerouacenouvrátaneDPH,
pričom odporca kvalitu prác nikdy nenamietal, nereklamoval, faktúru nevrátil a nerozporoval. Zároveň
však ku dňu spísania žalobného návrhu predmetnú faktúru neuhradil. Navrhovateľ poukázal nato, že

koncom roka 2010, keď urgoval úhradu tejto faktúry sa telefonicky viackrát kontaktoval s RNDr.Jozefom
Magyarom-konateľom spoločnosti, ktorý mu tvrdil, že každú chvíľu faktúru uhradia, že čakajú na platby
od ďalších zákazníkov a takto naťahoval čas. Nikdy nespomenul, že by boli práce nekvalitné, alebo že
by niektorú z vád reklamoval. Nakoniec mu prestal dvíhať telefón. Práce boli vykonané takmer pred 3
rokmi a ani v záruke, resp. ani po záručnej dobe nikdy odporca závady nereklamoval, ani faktúru nevrátil.
Prostredníctvom advokátskej kancelárie vyzval odporcu predžalobnou výzvou zo dňa 20.5.2013, ktorú
odporca prevzal 7.6.2013 a reagoval nato odpoveďou, ktorá im bola doručená 2.7.2013 v tom zmysle,

že doteraz nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela konečnému užívateľovi, ktorý odmieta dielo
prevziať z dôvodu zatekania strechy alebo kvapkania dažďových zvodov. Podľa názoru navrhovateľa už
z odpovede je evidentné, že ide o neserióznu firmu, pretože nikdy dovtedy žiadne vady nereklamovali
a je hlúposť, že ak by zatekala strecha, tak zatekajú aj dažďové zvody, ale nie strecha alebo dažďovézvody. Podľa ich zistení nie sú pravdivé tvrdenia odporcu, že vlastnými silami odstránili nejaké vady,
pretože sa kontaktoval na domovú dôverníčku predmetnej bytovky a podľa nich doteraz nikdy na bytovke
okrem nich nikto nebol a žiadne vady neodstraňoval. Preto je podľa nich evidentné, že prácu vykonali

kvalitne a zodpovedne a zo strany odporcu ide len o obyčajnú špekuláciu a snahu neuhradiť faktúru.

Na návrh vydal Okresný súd Žiar nad Hronom dňa l5.11.2013 platobný rozkaz, sp.zn. 16Rob/645/2013-
l8, ktorý bol odporcovi doručený dňa 9.l2.2013 a proti ktorému podal odporca dňa 19.12.2013 odpor,
keď v tento deň bol tento odpor doručený na Okresný súd v Žiari nad Hronom. V podanom odpore

namietol odporca miestnu príslušnosť súdu. K samotnej veci uviedol, že dielo nebolo riadne odporcovi
odovzdané a k dnešnému dňu vykazuje vady-zatekanie strechy. Toto svoje stanovisko vyjadril aj v
odpovedi na predžalobnú výzvu právneho zástupcu navrhovateľa, ktorú navrhovateľ k návrhu pripojil a
z tohto dôvodu nárok navrhovateľa namietal. Po právnej stránke odkázal odporca na ustanovenie § 548
a § 554 Obchodného zákonníka.

Následne bola vec postúpená podľa § 105 ods.1 O.s.p. v spojení s § 84 O.s.p. na Okresný súd Zvolen,
keďže odporca namietol miestnu príslušnosť pri prvom úkone, ktorý mu patril a sídlo odporcu je v obvode
Okresného súdu Zvolen, o čom boli účastníci konania upovedomení.

K podanému odporu zaslal navrhovateľ svoje vyjadrenie zo dňa 20.2.2014, doručené tunajšiemu súdu

dňa 24.2.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že on práce vykonal riadne a načas za účasti stavebného
dozoru T.. O. a za odporcu T.. Z. C.G., ktorí všetky práce odsúhlasovali a kontrolovali. Uviedol, že
keďže odporca žiadne vady diela nereklamoval, ani nenamietal vznáša námietku nedostatku včasnej
notifikácie, keďže odporca nespochybnil nikdy práce, ktoré pre neho vykonal. Keďže odporca si nesplnil
svoju oznamovaciu povinnosť a nevzniesol námietku včasného nesplnenia povinností vady diela jemu

ako zhotoviteľovi oznámiť tak ako vyžaduje § 562 ods.2 Obchodného zákonníka z dôvodu nesplnenia
povinnosti včasného oznámenia vád diela nemôže sa odporca úspešne domáhať zamietnutia žalobného
návrhu. Na okraj uviedol, že on viackrát telefonicky urgoval úhradu faktúry u odporcu, ktorý sa sústavne
vyhováral, že v krátkej budúcnosti to uhradí, že čaká platbu za predaj bytu, úhradu za ďalšiu stavbu a
podobne. Nakoniec mu prestal dvíhať telefón. Ohľadne odovzdania diela uviedol, že po dokončení prác

spoločne s T.. C., ktorý bol konateľom odporcu, dielo odovzdali, konkrétne domovej dôverníčke formou
preberaciehoprotokolu.Keďžeodporcadotejdobyneodovzdaldomovejdôverníčkekotolňu,parkovacie
miesta a všetko čo odporcovi vyplývalo zo zmluvy voči spoločenstvu vlastníkov, je to problém odporcu,
pretože on dielo včas a riadne dokončil a odporcovi odovzdal. Žiadne zatekanie strechy preukázané
nebolo, pretože ak by strecha zatekala boli by 3 roky od dokončenia diela túto vadu reklamovali, keď nie

odporca tak domová dôverníčka. Ide o úmyselnú neochotu preplatiť predmetnú faktúru, pričom znáša
námietku včasnej notifikácie vád diela, čo je podmienkou hneď ako odporca takéto vady diela zistil, čo
sa však nestalo a preto požiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu žalovanú sumu spolu s úrokom
z omeškania a trovami konania.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 5.5.2014, pričom na toto pojednávanie sa dostavil navrhovateľ,
ako i právny zástupca navrhovateľa, a tiež právny zástupca odporcu, nedostavil sa odporca. Právny
zástupca navrhovateľa ako i právny zástupca odporcu mali doručenie predvolania na toto pojednávanie
vykázané riadne a včas. Právny zástupca odporcu podaním doručeným na tunajší súd prostredníctvom
e-mailu dňa 29.4.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že v predvolaní na pojednávanie

bola vyznačená poznámka o nutnosti zabezpečiť prítomnosť konateľa odporcu na pojednávaní s
tým, že mu bolo oznámené klientom, že v tento deň sa bude nachádzať v zahraničí na plánovanej
pracovnej ceste a teda jeho účasť na pojednávaní ani nevie zabezpečiť. Predmetné podanie bolo súdu
doručené následne aj poštou dňa 2.5.2014. V reakcii na túto žiadosť súd telefonicky oznámil právnemu
zástupcovi odporcu dňa 30.4.2014, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovať. O

tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam dňa 30.4.2014. Súd postupoval v súlade s § 101 ods.2
O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd sa na predmetnom pojednávaní oboznámil s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa,
právneho zástupcu odporcu, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, a tiež listinnými dôkazmi,

ktoré označil, a ktorých fotokópie doložil do súdneho spisu navrhovateľ a to: predžalobnú výzvu zo dňa
20.5.2013 z čl.5 vrátane doručenky zo dňa 7.6.2013, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 28.6.2013
z čl.6, faktúru č.014/2010 z čl.7, upomienku zo dňa l2.4.2012 z čl.8, upomienku zo dňa 22.8.2012 z čl.9,
podacie lístky z čl.10, pričom zistil tento skutkový stav.Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa pridržiava podaného
žalobného návrhu a žiada, aby súd rozhodol v zmysle tohto návrhu. Pokiaľ v podanom odpore odporca
namietal, že dielo nebolo oficiálne odovzdané a zároveň, že má dielo vady uviedol, že podľa jeho

názoru sa jedná o protichodné tvrdenia, pretože ak by dielo nebolo odovzdané, nemohla by byť zistená
údajná vadnosť tohto diela. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS
613/2013 z 24.10.2013, v ktorom podľa jeho názoru Ústavný súd SR poukázal na ustanovenie § 428
ods.2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že pokiaľ objednávateľ diela nenamietal jeho vady, tak
na takúto vadnosť diela nemôže súd prihliadnuť, keď ony túto skutočnosť namietajú. Odporca žiadne

vady nenotifikoval a ony zároveň majú zato, že dielo žiadne vady ani nemá a žiadne nároky z tohto titulu
nemôžu byť odporcovi priznané. Tiež z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia, ktoré súdu krátkou
cestou aj doručili má vyplývať, že ak objednávateľ namietal vady diela je z toho zrejmé, že muselo
dôjsť aj k odovzdaniu diela, pretože inak by údajné vady diela nemohli byť zistiteľné. V záverečnej reči
uviedol, že trvajú na tom, že odporca žiadnym spôsobom, teda nielen písomne ale ani ústnou formou
nepreukázal, že by kedykoľvek notifikoval vady predmetného diela. Odporca len namietal, že dielo

nebolo odovzdané, ale pokiaľ by dielo skutočne nebolo odovzdané, odporca by nemohol ani zistiť vady
diela. Uviedol, že ony trvajú na tom, že dielo odporcom bolo prevzaté. Až po 3 rokoch odporca reagoval
formou odpovede na opakovanú predžalobnú výzvu listom zo dňa 28.6.2013, keď poukázali na údajné
uplatnenie reklamácie a to takou formou, že dielo odmietajú prevziať z dôvodu zatekania strechy alebo
kvapkania dažďových zvodov, z čoho podľa neho vyplýva ďalší logický rozpor v tom zmysle, že buď

zateká strecha alebo kvapkajú dažďové zvody. Mali zato, že celá obrana odporcu je iba účelová aby
nemusel zaplatiť žalovanú sumu. Trval na tom, že odporca právne relevantným spôsobom nenamietal
zodpovednostný nárok, ktorý vyplýva z § 564 v spojení s § 436 Obchodného zákonníka, čo by bol
základný predpoklad nato, aby bolo účelné doplniť dokazovanie o údajnej vadnosti diela.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súd zistil, že celý návrh žiadali zamietnuť,

nakoľko nie je dôvodný. Trval na tom, že k žiadnemu odovzdaniu diela nedošlo a pokiaľ navrhovateľ
uvádzal,žehoniktozvlastníkovbytov,resp.žiadnaináosobaakoodporcaneupozornilalebonenamietal
predmetné vady, že nato ani nebol dôvod, pretože navrhovateľ vykonával predmetné dielo v tzv.
subdodávke a teda vady diela zákazník reklamoval voči jeho mandantovi, čiže odporcovi. Konkrétne sa
jednalo o takú vadu, že tieklo zo strechy a tiež zatekali dažďové zvody, ktoré neboli kvalitne urobené.

Na otázku súdu, kedy konkrétne a akým spôsobom namietal odporca neodovzdanie diela, právny
zástupca odporcu uviedol, že v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 28.6.2013. Na otázku súdu
kedy odporca namietal vady diela, právny zástupca odporcu uviedol, že to bolo v tej odpovedi na
predžalobnú výzvu. Ale ešte predtým ako namietali tieto vady u navrhovateľa, tak sa ich odporca
svojpomocne snažil odstrániť, pretože má na to kapacity, avšak vady boli rozsiahle a bolo treba na to

väčšie finančné náklady. Na otázku súdu, kedy presne došlo k zisteniu týchto vád, právny zástupca
odporcuuviedol,ženeviepresneuviesťčasovýúdaj lebomutoodporcanepovedal,alebolotovobdobí,
kedy sa odporca pokúšal predať byty v tej stavbe kde sa realizovalo dielo. V záverečnej reči uviedol,
že nakoľko navrhovateľ nepreukázal protokolárne odovzdanie diela majú s poukazom na ustanovenie
§ 554 Obchodného zákonníka zato, že navrhovateľ dielo nedokončil, neukončil, keďže dielo nebolo

odovzdané. Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval formuláciu uvedenú v odpovedi na predžalobnú výzvu
zo dňa 28.6.2013 v tom zmysle, že odporca odmietal dielo prevziať z dôvodu zatekania strechy alebo
kvapkania dažďových zvodov, táto formulácia bola volená z dôvodu, že na niektorých vchodoch sa
vyskytlo zatekanie strechy a niekde kvapkanie dažďových zvodov. Poukázal tiež na ustanovenie § 548
Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela vzniká

momentom, kedy je dielo riadne vykonané a keďže v tomto prípade to zo strany navrhovateľa nebolo
splnené žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že odporca si ho objednal na zhotovenie diela,
pričom dielo sa riadne spravilo podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia. Priebežne si odporca sám,
aj prostredníctvom svojho stavebného dozoru odkontrolovával vykonávanie diela, čoho dôkazom je aj

úhrada prvých dvoch faktúr, ktoré boli riadne zaplatené. Následne bola vystavená konečná faktúra,
ktorá predstavuje doplatok z celkovej ceny diela s tým, že táto faktúra už uhradená nebola a to napriek
viacerým telefonickým urgenciám a sľubom konateľov odporcu T.. M. a p. C. počas takmer 2 rokov, keď
následne sa obrátil na právneho zástupcu, ktorý ich vyzval na úhradu predmetnej faktúry, avšak tiež
bezvýsledne a preto bol podaný tento žalobný návrh na súd. Na otázku súdu, či došlo alebo nedošlo k

odovzdaniu diela, a ak áno akou formou, navrhovateľ uviedol, že k odovzdaniu diela došlo v podstate
najprv ústnou formou medzi ním a odporcom, konkrétne O..M. a p. C. s tým, že si nie je istý, či priamo pri
tom bol vtedy prítomný aj stavebný dozor, ktorým bol T.. O. a dielo bolo prevzaté a následne bol o tom
vyhotovený aj preberací protokol a s týmto išli spolu so zástupcami odporcu za domovou dôverníčkouna bytovom dome kde sa dielo realizovalo, nepamätal si presne či sa volala p. W. alebo p. W., ktorá
povedala, že to podpíše, keď sa ešte dokončia veci, ktoré mala dorobiť firma odporcu a jednalo sa
o nejaké parkovacie miesta a niečo s kotolňou. Navrhovateľ uviedol, že si presne niektoré veci už

nepamätá, mená a dátumy lebo je po ťažkom úraze hlavy, bol v kóme a týmto je to spôsobené. Na
otázku súdu kedy sa toto odovzdanie diela uskutočnilo uviedol, že si to tiež presne nepamätá, ale malo
by to vyplývať z návrhu, bolo to niekedy asi v septembri 2010. Je potrebné vychádzať podľa neho zo
žaloby, ktorá bola spísaná ešte v čase, keď bol pred nehodou. Na otázku súdu, či po dokončení diela
došlo zo strany odporcu k nejakým námietkam, resp. akýmkoľvek reakciám vo vzťahu k predmetnému

dielu, navrhovateľ uviedol, že nič nenamietali, nedošlo ani k vráteniu faktúry, nereklamovali žiadne vady
a to ani písomne, ani ústne. Na otázku súdu, či niekedy pred júnom 2013 došlo zo strany odporcu
k akémukoľvek oznámeniu o tom, že dielo má vady, odkazujúc na odpoveď na predžalobnú výzvu z
28.6.2013, navrhovateľ uviedol, že žiadna reakcia ohľadne vád diela nebola. Na otázku súdu, či niekto
iní okrem odporcu namietal tieto údajné vady, napr. uvádzaná domová dôverníčka, resp. nejakí vlastníci
bytovvbytovomdomekdesadielorealizovalo,natonavrhovateľuviedol,ženie,niktonijakýmspôsobom

žiadne vady predmetného diela nenamietal.
Z faktúry č.014/2010 zo dňa 8.9.2010 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený navrhovateľ, ako
odberateľ je uvedený odporca, dátum splatnosti 22.9.2010,keď na faktúre je uvedené, že sa fakturuje za
stavebné práce na nadstavbe bytového domu I. XXX, E., konkrétne v popise je uvedené aká konkrétna
montáž, resp. výroba bola vykonaná, v akom množstve, pri každej položke je uvedená aj cena za

jednotku ako i celková cena za tú ktorú položku. Tiež je uvedené, že došlo k uhradeniu splátky l a 2 v
celkovej výške 7.563,03 €, pričom celková suma na ktorú bola táto faktúra vystavená je 3.454,61 € bez
DPH plus l9% DPH 656,38 € a celková fakturovaná suma 4.110,99 €.
Z upomienky zo dňa l2.4.2012 súd zistil, že túto zasielal navrhovateľ odporcovi, v ktorej je uvedené, že
pri kontrole ich dokladov zistili neuhradenú pohľadávku faktúry 014/2010 splatnú 22.9.2010 vo výške

4.110,99 €, keď počet dní omeškania predstavuje 568 a o tejto veci už telefonicky informovali, pričom
prisľúbili dlžnú čiastku uhradiť, avšak sa tak nestalo. Vyzvali ich teda na úhradu dlžnej čiastky do 7 dní
od obdržania tejto upomienky.
Z upomienky zo dňa 22.8.2012 súd zistil, že ju zasielal navrhovateľ odporcovi, v ktorej ho vyzval na
úhradu faktúry č.014/2010 splatnej 22.9.2010 vystavenej na sumu 4.110,99 € najneskôr do 27.8.2012.

Z podacích lístkov pôvodne založených v spise na čl.10 a dodatočne doložených na pojednávaní do
súdneho spisu opätovne v čitateľnej verzii dátumu jedného z podacích lístkov súd zistil, že sa jedná o
dva podacie lístky, jeden s dátumom 7.5.2012, druhý s dátumom 23.8.2012, pričom pri oboch je ako
odosielateľ uvedený navrhovateľ a ako adresát odporca.
Z predžalobnej výzvy zo dňa 20.5.2013 súd zistil, že ju adresoval právny zástupca navrhovateľa

odporcovi, keď v nej uviedol, že napriek viacerým urgenciám a telefonátom sa odmlčali, zatajujú sa pri
telefonovaní a preto týmto spôsobom požadujú vykonať úhradu faktúry z 8.9.2010 vystavenej na sumu
4.110,99 €, faktúra č.014/2010, ktorú žiadali uhradiť do 3l.5.2013, v opačnom prípade bude podaný
návrh na súd s čím im vzniknú zvýšené náklady za súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia.
Z pripojenej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený právny zástupca navrhovateľa, ako

adresát odporca, deň uloženia zásielky 22.5.2013, dátum potvrdenia o príjmu tejto písomnosti 7.6.2013.
Z odpovede na predžalobnú výzvu zo dňa 28.6.2013 súd zistil, že túto adresoval odporca právnemu
zástupcovi navrhovateľa, v ktorej uviedol, že mu s poľutovaním oznamujú, že doteraz nedošlo k
protokolárnemu odovzdaniu diela konečnému užívateľovi, ktorý odmieta dielo prevziať z dôvodu
zatekania strechy alebo kvapkania dažďových zvodov. Doteraz sa im podarilo vlastnými silami odstrániť

závady na vchodoch 7,9 a l5 a ešte sa snažia odstrániť závady zatekania na vchodoch č.11 a l3.

Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákonu nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 554 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykoná dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom.Podľa § 554 ods.3 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť
zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo
dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom

objednávateľvedellebomuselvedieťvčaseuzavretiazmluvy,ževňombudezhotoviteľdielovykonávať.
Podľa § 554 ods.6 Obchodného zákonníka, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní
predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.
Podľa § 555 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa
predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi

nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554.
Podľa § 560 ods.1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.
Podľa § 562 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť
jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa § 562 ods.2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak

objednávateľ neoznámi vady diela:
a) bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa ods.1,
c) bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,

najneskôr však do 2 rokov a pri stavbách do 5 rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré
sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 562 ods.3 Obchodného zákonníka ustanovenia § 428 ods.2 a 3 sa použijú obdobne na účinky
uvedené v odseku 2.
Podľa § 428 ods.2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak

predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 428 ods.3 Obchodného zákonníka účinky odseku l a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú
dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 768k ods.3 Obchodného zákonníka-Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013
platí, že ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§340a), osobitné ustanovenia pre

čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva ( § 340b), ustanovenia o
omeškaní dlžníka (§365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi
(§369d) účinné od 1.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.
Podľa § 5l7 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu
omeškania po 3l.1.2013.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že

návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo v
zmysle Obchodného zákonníka s tým, že podstatné náležitosti zmluvy t.j. dohoda o predmete plnenia
akoajdohodaocene,ktorésavyžadujúnaplatnéuzavretiezmluvyodielonebolimedzistranamisporné.Odporca nenamietal výšku žalovanej sumy, ktorá predstavovala neuhradený doplatok ceny diela, ale
odporca v podanom odpore a následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
spochybnil samotný nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela ako taký, z dôvodu, že tento nárok na

cenu diela mal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení mu vzniknúť až vykonaním diela, keď
odporca mal zato, že povinnosť navrhovateľa vykonať dielo mala byť splnená jeho riadnym ukončením
a odovzdaním objednávateľovi, teda odporcovi, avšak odporca poprel, že by mu bolo dielo riadne
odovzdané a stále vykazuje vady, konkrétne zatekanie strechy, resp. kvapkania dažďových zvodov.
Súd však považoval túto obranu odporcu za účelovú a jeho tvrdenia za nepreukázané, keďže podľa

názoru súdu aj v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka navrhovateľ
ako zhotoviteľ si splnil svoju povinnosť vykonať dielo tým, že umožnil objednávateľovi, teda odporcovi
s riadne vykonaným dielom nakladať a túto skutočnosť nenamietal ani odporca. Naopak z vyjadrení
odporcu uskutočnených priamo alebo prostredníctvom právneho zástupcu vyplýva, že napríklad k
zisteniu údajných vád diela malo dôjsť v období kedy sa odporca pokúšal predávať byty v danom
bytovom dome, resp. napr. v odpovedi na predžalobnú výzvu tvrdil, že vlastnými silami odstraňujú

závady na predmete diela, čo teda potvrdzuje, že odporca s dielom mal možnosť nakladať. Súd má
tiež zato, že navrhovateľ správne namietal logický rozpor v tvrdeniach odporcu, pretože pokiaľ sa
tento bránil tým, že dielo má vady, tak zákonite toto dielo ním muselo byť prevzaté aby mohlo dôjsť
k posúdeniu, resp. zisteniu, či dielo má alebo nemá vady. Pokiaľ odporca ešte namietal, že dielo
nebolo protokolárne odovzdané, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle príslušných citovaných

ustanovení Obchodného zákonníka, zákon vyžaduje povinnosť spísať o odovzdaní predmetu diela
zápisnicu podpísanú obidvoma stranami len v prípade, že o to požiada niektorá zo strán, takže ani
absencia tejto záležitosti nespôsobuje, že by dielo v dôsledku toho nebolo odovzdané riadne. Pokiaľ
odporca namietal, že dielo má vady, súd sa stotožnil s obranou navrhovateľa v tejto časti, že odporca
si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť v zmysle § 562 ods.2 Obchodného zákonníka, konkrétne súd

došiel k záveru, že objednávateľ, teda odporca neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu potom
čo ich zistil, nakoľko samotný odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že tak
neodovzdaniedielaakoiúdajnévadydielanamietalvodpovedinapredžalobnúvýzvu,tedavlistezodňa
28.6.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že týmito vadami diela má byť zatekanie strechy alebo kvapkanie
dažďových zvodov s tým, že tieto závady sa im doteraz podarilo odstrániť vo vchodoch č.7,9 a l5 a ďalej

sa snažia tieto závady odstrániť na vchodoch č.11 a 13. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ak
by aj súd vychádzal z toho, že tvrdenie odporcu o existencii vád je pravdivé, odporca ako objednávateľ
potom čo tieto vady zistil ich neoznámil navrhovateľovi ako zhotoviteľovi diela, ale sám začal tieto vady
odstraňovať bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom o tomto informoval navrhovateľa, či už o existencii
týchto vád, resp. o nárokoch z týchto vád, ktoré by si voči navrhovateľovi uplatňoval. Rozhodne preto

súd nemal preukázané, že by odporca bez zbytočného odkladu údajne zistené vady diela oznámil
navrhovateľovi.Vdôsledkunesplneniatejtooznamovacejpovinnostisícenedochádzapriamozozákona
k zániku práva uplatniť si nároky z vád diela, avšak nakoľko navrhovateľ ako zhotoviteľ v konaní namietol
nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti odporcu o zistených vadách, súd následne nemôže priznať
na základe tejto námietky právo z vád diela. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd prisúdil

navrhovateľovi žalovanú sumu a odporcu zaviazal k jej úhrade.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, keďže odporca cenu diela vyúčtovanú predmetnou faktúrou
neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania s jej úhradou, teda s úhradou dlhu a preto
navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej
faktúry. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku z omeškania, súd mal preukázané, že tento si navrhovateľ

uplatnil v zákonnej výške, nakoľko z údajov dostupných súdu bolo zistené, že výška základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky bola od 13.5.2009 do l2.4.2011.
Súd nepripustil návrhy právneho zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania formou výsluchu odporcu
a predloženia preberacieho protokolu, ktorý mal byť spísaný medzi navrhovateľom a odporcom
a odovzdaný domovej dôverníčke v predmetnom bytovom dome kde sa dielo realizovalo, nakoľko

skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť mal
preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal a súd nemal zato, že by vykonanie týchto
dôkazov mohlo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Nakoľko súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, navrhovateľ bol pri uplatnení svojho

práva v celom rozsahu úspešný a v zásade by mal mať nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Navrhovateľ si v podanom návrhu uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v podaní zo
dňa 5.5.2014, doručené tunajšiemu súdu 7.5.2014 s tým, že pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia
požadoval priznať náhradu za 5 úkonov právnej služby v celkovej výške 953,99 € vrátane režijných
paušálov a 20% DPH. Tiež si uplatnil náhradu cestovného vo výške 87,98 € za účasť na pojednávaní

dňa 5.5.2014 vlastným motorovým vozidlom Volvo-S80, ŠPZ TN 717CE pri priemernej spotrebe nafty
7,3 l/100 km, cena nafty 1,356 €/l a cena za l km v zmysle vyhlášky o cestovných náhradách 0,183 € za
cestu Trenčín-Zvolen a späť v dĺžke 260 km ( 0,099 € + 0,183 €= 0,282 x 260 km = 73,32 € + l4,66 €
DPH). Taktiež si uplatnil náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 5.5.2014 v trvaní 4 hod.
( 8 polhodín x 13,40 € = 107,20 € + 21,44 € DPH) spolu strata času 128,64 €, a tiež si uplatnil nárok na
úhradu súdneho poplatku vo výške 247 €; teda celkové trovy konania žiadal priznať vo výške l.4l7,61 €.K

vyčísleniu trov konania predložil súdu zároveň osvedčenie o registrácii pre DPH na zdaniteľnú osobu
JUDr. Jána Kanabu, osvedčenie o evidencii-technický preukaz na motorové vozidlo EVČ TN-717CE kde
ako vlastník vozidla je uvedený JUDr. Ján Kanaba, a tiež prehlásenie o účasti na porade s advokátom,
ktorá sa mala uskutočniť dňa 2.5.2014 v čase od 9.00 h. do 10.20 h.
Navrhovateľ uhradil na výzvu súdu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 246,50 €, teda súd mu

priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v tejto výške.
Navrhovateľovi súd priznal zároveň aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 979,70
€. Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 4.110,99 € pre
určenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje
151,05 € podľa § 10 ods.1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorých
náhradu súd navrhovateľovi priznal predstavujú za 4 úkony právnej služby:
l./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa §13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 151,05 € a náhrada
podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
2./ návrh zo dňa 9.7.2013 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 151,05 € a náhrada podľa § l6

ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
3.)vyjadreniekodporuzodňa20.2.2014podľa§l3aods.1písm.c)vyhláškyvovýške151,05€anáhrada
podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,
4.) účasť na pojednávaní dňa 5.5.2014 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 151,05 € a náhrada
podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €. Spolu súd priznal odporcovi tarifnú odmenu advokáta vrátane

režijných paušálov zvýšené o 20% DPH vo výške 763,08 €. Taktiež súd priznal cestovné náhrady za
použitie osobného motorového vozidla tak, ako boli navrhovateľom uplatnené v súlade s § 16 ods.4
vyhlášky, ako aj náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhlášky, tiež tak ako bola vyčíslená
navrhovateľom t.j. cestovné vo výške 87,98 € a náhradu za stratu času 128,64 €.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon-ďalšia porada s

klientom pred prvým pojednávaním v zmysle § 13a ods.1 písm.b) vyhlášky vo výške 199,91 €, keď
tento úkon právnej služby súd nepovažoval za účelný, nakoľko v čase medzi podaným písomným
vyjadrením k odporu a pojednávaním nemal súd vedomosť o tom, že by došlo k nejakej relevantnej
zmene skutkového, resp. právneho stavu veci, ktorá by nevyhnutne vyžadovala na uplatnenie práv
účastníka konania ďalšiu poradu medzi klientom a advokátom. Preto pokiaľ vykonanie uvedeného úkonu

právnej služby nezodpovedá kritériu nevyhnutnosti a účelnosti, nemožno za takto vykonaný úkon priznať
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)