Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/470/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233814
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233814.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 7C/266/2012-78 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomnávrhnavrhovateľanazaplateniemajetkovejškodyvovýške125,-
eur a na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 715,- eur zamietol (výrok I.) a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporcovi
domáhal zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 715,- eur, ktorá
mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina, spočívajúcim v prieťahoch v konaní,

keď súd o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej
dobe.
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/1819/2010 mal súd zistené, že navrhovateľ ako oprávnený
podal dňa 23.03.2010 do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, v
Exekútorskom úrade v N. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O. Z. na vymoženie pohľadávky
678,- € s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 18.01.2010 sp.

zn. SR 22408/2009. Dňa 11.05.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd
za účelom skúmania podmienok v súvislosti s výkonom rozhodcovského rozsudku s poukázaním na
ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku výzvou zo dňa 09.08.2010 vyzval
Stály rozhodcovský súd na predloženie predmetného rozhodcovského spisu, príp. fotokópie zmluvy o
úveresrozhodcovskoudoložkouakópiedoručenkypotvrdzujúcejdoručenierozhodnutiapovinnému.Po
doručenípožadovanýchdokladovexekučnýsúddňa10.02.2011vydalpovereniepresúdnehoexekútora

JUDr. Rudolfa Krutého.
Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal zistené, že o žiadosti o vydanie poverenia doručenej
súdu dňa 11.05.2010 bolo rozhodnuté vydaním poverenia dňa 10.02.2011, k vydaniu poverenia teda
došlo po zákonom stanovenej lehote.Ďalej uviedol, že v predmetnej veci bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je
exekučnom konaní súd zo zákona povinný preskúmavať z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn.

3MCdo 11/2010). Pokiaľ exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil a právne ich
posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné
považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť
ani ako nesústredený, neefektívny. Vzhľadom na to, že v čase doručenia žiadosti o udelenie poverenia
pre takéto rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady a bola potrebná súčinnosť

rozhodcovského súdu, ktorý požadované doklady predložil až so značným časovým odstupom, dĺžku
konania pred Okresný súdom Žilina od doručenia návrhu na vydanie poverenia do vydania poverenia
v celkovom trvaní 9 mesiacov nepovažoval za neprimeranú, ktorú by vyhodnotil ako zbytočné prieťahy
v konaní.
Prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaného prípadu preto súd dospel k záveru, že postupom
exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní.

Pokiaľ ide o majetkovú škodu, v súvislosti s nevydaním poverenia v zákonom stanovenej lehote
navrhovateľ vznik škody v požadovanej výške nepreukázal a na preukázanie svojich tvrdení
ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Navrhovateľom tvrdené avšak žiadnym spôsobom
nepreukázané režijné náklady na správu pohľadávky nemôžu byť považované za faktickú škodu,
pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Súd nemohol vychádzať z

navrhovateľom tvrdených celkových nákladov na správu jeho pohľadávok prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného
systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, ktoré v

kontexte prejednávanej veci navrhovateľ vyjadril v paušalizovanej sume. Z hľadiska priamej príčinnej
súvislosti zo strany navrhovateľa nebolo v prejednávanom prípade preukázané, že by navrhovateľ
zamestnal akéhokoľvek zamestnanca, resp. že by prevádzkoval akýkoľvek informačný systém, práve
z dôvodu dotknutého exekučného konania vedeného na Okresnom súde Žilina. Navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal vznik ním tvrdených celkových nákladov, resp. v konaní neoznačil jediný dôkaz,

z ktorého by vznik akýchkoľvek ním tvrdených nákladov v akejkoľvek výške vyplýval.
V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou vo výške 715,- Eur súd opätovne zdôraznil, že zo
strany exekučného súdu nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré by bolo možné považovať
za nesprávny úradný postup. Súd skonštatoval porušenie práva na vydanie poverenia v zákonom
stanovenej lehote, ale vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti, ako je dĺžka porušenia, vykonávanie

úkonov súdu počas tejto doby na zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie, postavenie navrhovateľa
ako podnikateľského subjektu, ako aj a na závažnosť porušenia súdu, v rámci svojej úvahy posúdil, že
samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), o ktorých súd rozhoduje na návrh. Odporca ako úspešný účastník

si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo
na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na opätovné prejednanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“). K jednotlivým dôvodom odvolania bližšie uviedol, že riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody pre tento postup, z ktorého dôvodu nemohol
súd postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Pokiaľ tak spravil,
odňal mu tým právo na konanie pred súdom. Uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby,

ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená,
je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti
nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Ďalej uviedol, že konečné rozhodnutie vo veci súdom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj

o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania podáva odvolanie, a teda v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo
právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania, z ktorého dôvodu je meritórne rozhodnutie
predčasné. Okresný súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorýchje možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Okresný súd, bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti,
nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľa ďalej tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť

k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu

práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ
ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim
vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Vytýkal okresnému súdu, že sa v odôvodnení
rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu,
úplne však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a
správu informačného systému a z titulu výdajov v súvislosti s urgenciami. Z odôvodnenia rozsudku nie

je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková
škoda nevznikla, rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Hodlal v konaní pred
súdom predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého
vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,
navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo

veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Súd vo svojom rozhodnutí
nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Sám súd predsa zistil, že o
návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd zistil porušenie

práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré mu bolo riadne doručené, písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia § 156 ods.
3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací

súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky
navrhovateľa nepovažuje za dôvodné, keď nie všetky odvolacie námietky sa zároveň dotýkajú výroku a

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v odvolaní poukazuje mimo iného na rozhodnutia
a skutočnosti, ktoré v súdenej veci vôbec nenastali (napr. podanie žiadosti o zrušenie pojednávania,
podanie návrhu na prerušenie konania s predložením ústavnej sťažnosti, zamietnutie návrhu na
prerušenie konania). Odvolaciemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ
podáva rovnaké odvolanie vo viacerých obdobných veciach bez toho, aby rozlišoval medzi jednotlivými

rozhodnutiami súdov, v dôsledku čoho nie všetky odvolania korešpondujú so skutočným stavom v tej
ktorej veci.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Námietku navrhovateľa, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2
O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového
materiálu mal odvolací súd preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na

deň 16.04.2014. Právny zástupca navrhovateľa prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 02.04.2014,
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil (rovnako ani navrhovateľ) pričom svoju neprítomnosť
riadne a včas, vážnymi dôvodmi neospravedlnil. Navrhovateľ síce v odvolaní uvádza, že požiadal
o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov, táto skutočnosť však zo spisu nevyplýva. Nakoľko
navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho

strane, brániacu mu v účasti na pojednávaní (§ 119 O. s. p.) a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia
nedostavil, boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci v
jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho splnomocneného zástupcu. Navrhovateľ a jeho splnomocnený
zástupca nedostavením sa na riadne nariadené pojednávanie zároveň sami zmarili možnosť realizovať
svoje procesné práva, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a
tvrdeniam protistrany, ďalej právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. a § 120 ods. 4 O. s.

p., ktoré sa realizujú spravidla práve na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie,
keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez

prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní
dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti
sám zbavil (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil). Námietka navrhovateľa, že okresný
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je
účelová. Zo spisu vyplýva, že vyjadrenie odporcu bolo okresnému súdu doručené dňa 13.01.2014 a dňa

02.04.2014 bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, spolu s predvolaním na pojednávanie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil
predovšetkým na skutočnostiach zistených z exekučného spisu, ktorý oboznámil v rámci dokazovania
na návrh navrhovateľa, a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že okresný súd sa neoboznámil s predloženou ústavnou sťažnosťou a vo
veci samej rozhodol bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania,
ktorý súd zamietol, uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ návrh
na prerušenie konania v danej veci vôbec podal, rovnako nebola súdu predložená ani ústavná sťažnosť,

ktorá by mala súvis s danou vecou.

V súvislosti s navrhovateľom namietanou otázkou nestrannosti a zákonnosti sudcu odvolací súd
poukazuje na to, že uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8NcC/157/2013-22 zo dňa 08.03.2013
nebola konajúca sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. 7C/266/2012. Uvedené rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené
dňa 23.04.2013. Námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie
a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť, preto neobstojí. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd
poukazuje na to, že navrhovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom, sám v danej veci
na výzvu súdu oznámil, že námietku zaujatosti nepodal.

Nedôvodná je nakoniec i námietka navrhovateľa, že okresný súd napriek tomu, že zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, toto porušenie práva nekonštatoval a na tejto chybe
postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že postup súdu v predmetnej exekučnej veci nebol správny,

keď rozhodnutie nevydal v zákonom stanovenej lehote a túto skutočnosť i sám konštatoval. Zároveň
však uviedol i dôvod pre oneskorené rozhodnutie, ktorým bolo skúmanie exekučného titulu z hľadiska
jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ktorá činnosť si vyžadovala súčinnosť rozhodcovského
súdu, ktorý požadované podklady predložil s časovým odstupom. Tu, rovnako ako okresný súd,
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného

súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/2002, I.ÚS 70/2002, I.ÚS 16/2002, I.ÚS 63/2000) samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie
zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majúvplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať
na všetky podstatné okolnosti prípadu, ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd. Tento
sa dostatočne zaoberal aj ďalšími atribútmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, t.j. vznikom škody a príčinnou súvislosťou.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i so závermi prvostupňového súdu o nepreukázaní
majetkovej škody i nemajetkovej ujmy, keď v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na závery
uvedené v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Okresný súd sa náležite

vysporiadal s otázkou preukázania existencie škody v dôsledku navrhovateľom tvrdeného nesprávneho
úradného postupu súdu, z ktorého dôvodu odvolací súd nepovažoval za veci zodpovedajúce tvrdenia
navrhovateľa, že prvostupňový súd sa zaoberal len škodou, ktorá súvisela so správou pohľadávky
počas nečinnosti exekučného súdu a ignoroval všetky ostatné tvrdenia týkajúce sa uplatnenej škody.
Rovnako nie sú na mieste ani tvrdenia navrhovateľa o chýbajúcich dôvodoch pri nemajetkovej ujme, keď
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd konštatoval porušenie práva navrhovateľa,

pričom mal za to, že samotné konštatovanie tohto porušenia je dostatočným zadosťučinením.

S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané proti výroku o trovách konania,
eventuálneodporcaprotitomutovýrokuodvolanienepodal,odvolacísúdnapadnutýrozsudokokresného
súdu, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p..
Úspešnýmúčastníkomodvolaciehokonaniabolodporca,ktorýsivšaknáhradutrovodvolaciehokonania
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.