Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200378
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211200378.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci

navrhovateľa: W.. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, Z., proti odporkyni: V.. Y. Z., I.. F.. K. XX/X, B.
Z., zastúpenej: Mgr. Teréziou Sedlákovou, advokátkou Klariská 7, Bratislava, o ochranu osobnosti, dňa
05.03.2012 takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e ta.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpeniavsume391,86€ainýchtrovkonaniavsume22,33€,naúčetprávnejzástupkyneodporkyne,

W.. G. M., advokátky, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.01.2011 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť
zaslať mu na adresu L. 8, XXX XX Z. v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku list s nasledovným
znením:

"Ospravedlňujem sa za ujmu, ktorú som spôsobila W.. O. M., uvádzaním nepravdivých tvrdení pri
výkone práce advokáta, ako zástupcu spoločnosti HYVA- CS, s.r.o., Peřinkova 2359, Kroměříž,
Česká republika, keď som v písomnom trestnom oznámení zo dňa 13.08.2009 pod sp. zn. T/4003/09

uviedla texty: "Reálne je nemožné, aby fyzická osoba (W.. O. M.) vykonávala toľko funkcií v toľkých
spoločnostiach a pri snahe kontaktovať uvedenú osobu bol klient upozornený, že ide o tzv. "bieleho
koňa" a so svojimi financiami sa môže zrejme rozlúčiť", .... "konaním W.. O.Í. M. ako konateľa
spol. EURO Bankrot, s.r.o. zjavne dochádza k porušeniu, resp. obchádzaniu zákona o konkurze a
reštrukturalizácii"...... nakoľko tieto sú nepravdivé a ohováračské a spôsobila som tým nedôvodne ujmu
na osobnostných právach W.. O. M.."

Podaným návrhom sa súčasne domáhal voči odporkyni náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
5.000,- Eur a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako zástupkyňa spoločnosti HYVA - CS, s.r.o., Peřinkova 2359,
Kroměříž,Českárepublika,neoprávnenezasiahladojehoosobnostnýchpráv,keďvpísomnomtrestnom
oznámení zo dňa 13.08.2009 pod sp. zn. T/4003/2009 uviedla nasledovný text:

"Reálne je nemožné, aby fyzická osoba (W.. O. M.) vykonávala toľko funkcií v toľkých spoločnostiach a
pri snahe kontaktovať uvedenú osobu bol klient upozornený, že ide o tzv. "bieleho koňa" a so svojimi
financiami sa môže rozlúčiť"..........."konaním W.. O. M. ako konateľa spol. EURO Bankrot, s.r.o. zjavne
dochádza k porušeniu, resp. obchádzaniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii".Navrhovateľ má za to, že uvedenými nepravdivými a ohováračskými výrokmi s cieľom poškodiť
navrhovateľa, odporkyňa neoprávnene zasiahla do integrity jeho osobnosti a ohrozila jeho vážnosť a

česť pred orgánmi činnými v trestnom konaní a inými osobami.

Odporkyňa návrh žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že podľa §
18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v záujme čo najlepšie a najúčelnejšie presadzovať a chrániť
záujmy svojho klienta, na jeho žiadosť podala predmetné trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,

v ktorom uviedla všetky skutočnosti, ktoré jej boli sprostredkované klientom, ako aj skutočnosti, ktoré
si je možné dostupným spôsobom overiť z verejne prístupných zdrojov, a ktoré by mohli mať vplyv
na výsledok vyšetrovania. Je pritom úlohou orgánov činných v trestnom konaní preveriť a preskúmať
odporkyňou, resp. akoukoľvek osobou tvrdené skutočnosti o spáchaní trestného činu. Samotný záver
orgánu činného v trestnom konaní a výsledok vykonaného vyšetrovania nemá možnosť ovplyvniť
a je jednoznačne presvedčená, že svojím postupom a v trestnom oznámení zvolenými slovnými

formuláciami neporušila osobnostné práva navrhovateľa, ba naopak plnila si len svoje povinnosti.
Odbornástarostlivosťozáležitostijejklienta,ktorýbolvzhľadomnazhromaždenédôkazypresvedčenýo
pravdivosti svojich tvrdení, preto nemôže byť podľa odporkyne považovaná za zasahovanie do integrity
navrhovateľa a za cielené poškodzovanie jeho práv. Podaním trestného oznámenia žiadala ňou tvrdené
skutočnosti preveriť a tieto ďalej nerozširovala a nesprístupňovala tretím osobám. Záverom zhrnula, že

jej vyjadrenia o osobe navrhovateľa neboli šírené pred tretími osobami a v okruhu osôb, kde navrhovateľ
vykonáva svoju odbornú činnosť a prácu, ale boli len súčasťou vyšetrovacieho spisu, ktorého obsah je
pre tretie osoby neprístupný a nemali ani len potenciálne možnosť spôsobiť navrhovateľovi ujmu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnej zástupkyne odporkyne,

čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 23.03.2009 bola odporkyni ako advokátke udelená spoločnosťou HYVA- CS, s.r.o., Peřinkova 2359,
Kroměříž, Česká republika, generálna plná moc na zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých právnych
záležitostiach vo veci vymáhania pohľadávky vo výške 12.101,83 € s príslušenstvom od dlžníka: STM

Trucks, spol. s.r.o., Dialničná cesta 11, Senec, medzi iným aj na podanie trestného oznámenia.

Podaním zo dňa 13.08.2009, doručeným Okresnej prokuratúre v Pezinku dňa 17.08.2009, odporkyňa
podala oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu (ďalej len "trestné
oznámenie"). Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podávala odporkyňa na základe vyššie

uvedenej plnej moci, ktorá jej bola udelená klientom, spoločnosťou HYVA- CS, s.r.o., Peřinkova 2359,
Kroměříž,Českárepublika,IČO:26892766aktorámalaakoveriteľneuhradenésplatnépohľadávkyvoči
spoločnosti STM Trucks, spol. s.r.o., IČO: 36 035 637, Diaľničná cesta 11, Senec, a to pre podozrenie
zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, trestného činu poškodzovania
veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného

zákona, trestného činu podvodného úpadku podľa § 227 Trestného zákona alebo zavineného úpadku
poľa § 228 Trestného zákona, trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa
§ 242, resp. iného trestného činu ekonomickej povahy.

K trestnému oznámeniu boli ako prílohy pripojené plnomocenstvo, ktoré jej bolo udelené spoločnosťou

HYVA - CS, s.r.o., kópia platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.06.2009, č.
k. 32Rob/199/2009-49, inventúra pohľadávok, predžalobná výzva zo dňa 25.03.2009, odpoveď
advokátskej kancelárie BLAHA, ERBEN & PARTNERI zo dňa 02.04.2009, opätovná výzva k plneniu
zo dňa 07.04.2009, ktorou bol právny zástupca spoločnosti STM Trucks, spol. s.r.o., upozornený, že v
prípade neuhradenia pohľadávky v lehote 5 dní od doručenia výzvy bude v ďalšom postupe a v zmysle

pokynov klienta podané trestné oznámenie doložené dôkazmi preukazujúcimi úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa a uprednostniť iných veriteľov.

V rámci opísania skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu odporkyňa uviedla: "V máji
2009 spoločnosť STM Slovakia, spol. s.r.o. previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti STM Trucks,

spol. s.r.o. na osobu W.. O. M., L. XXX/X, XXX XX Z., ktorý sa stal konateľom tejto spoločnosti.
Túto osobu taktiež nie je možné zastihnúť. Naviac táto osoba figuruje vo viacerých spoločnostiach
(podľa Obchodného registra 36 spoločností!!!), časť z nich je už zrušená ex offo (napr. ABACOP,
spol. s.r.o., IČO: 31 643 078). Je možné, že p. W.. O. M. figuruje ako osoba, ktorá má zabezpečiťzrušenie "vytunelovaných" spoločností. Reálne je nemožné, aby fyzická osoba vykonávala toľko funkcií
v toľkých spoločnostiach a pri snahe kontaktovať uvedenú osobu bol klient upozornený, že ide o tzv.
"bieleho koňa" a so svojimi financiami sa môže zrejme rozlúčiť. V minulosti bol W.. O. M. spoločníkom a

konateľom spoločnosti EURO Bankrot, s.r.o., v súčasnosti je konateľom v jej dcérskej spoločnosti ZOD,
s.r.o. Jeho konaním v nadväznosti na konanie predošlých konateľov zanikajúcich spoločností zjavne
dochádza k porušeniu, resp. obchádzaniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to predovšetkým z
dôvodu nepodania včasného návrhu na konkurz v čase, keď sa takáto spoločnosť dostane do platobnej
neschopnosti, a teda k trestnému činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242,

resp. § 243 TZ."

V nadväznosti na vyššie uvedené vyjadrenia, podal navrhovateľ počas jeho výsluchu ako svedka v
trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Oddelení skráteného vyšetrovania
Senec, pod ČVS: ORP-195/OSV-SC-2010, pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, do zápisnice trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania prečinu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona, ktorého sa mala v súvislosti s
citovanými vyjadreniami dopustiť odporkyňa. Navrhovateľ uviedol, že sa ho dotýka označenie "biely
kôň", ktoré je preňho urážlivé a za ohováranie považuje, že odporkyňa uvádza, že jeho konaním
ako konateľa spoločnosti EURO Bankrot, s.r.o. zjavne dochádzalo k porušeniu, resp. obchádzaniu
zákonov.Zdôraznil,žejebezúhonnouosobouapoukázaltiežnauznesenieÚradušpeciálnejprokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2010, č. k. VII/1Gv 252/09-3768, ktorým bolo
trestné stíhanie voči jeho osobe, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a
teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005, zastavené.

Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru, Oddelenie skráteného vyšetrovania Senec zo dňa

20.12.2010, ČVS: ORP-1249/OSV-SC-2010 bola trestná vec na odporkyňu navrhovateľom podaného
trestného oznámenia odovzdaná Obvodnému úradu Senec, Odbor všeobecnej vnútornej správy, na
prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. písm. a) zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V odôvodnení uznesenia poverený

príslušník Policajného zboru poukázal aj na skutočnosť, že trestné oznámenie odporkyne je zo
dňa 13.08.2009 a uznesenie o zastavení trestného stíhania voči obvinenému (navrhovateľovi) bolo
špeciálnym prokurátorom vydané až dňa 17.02.2010.

Obvodným oddelením PZ Senec bolo dňa 09.08.2011 oznámené, že trestné konanie vo veci trestného

oznámenia spoločnosti HYVA - CS, s.r.o., vedené pod ČVS: ORP-195/OSV-SC-2010, pre prečin
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nie je doposiaľ
právoplatne skončené s tým, že v danej veci bola cestou Okresnej prokuratúry Pezinok do Českej
republiky zaslaná žiadosť o výsluch svedka - poškodeného, ktorá ešte nebola vybavená. V uvedenej
trestnej veci doposiaľ nebolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie voči konkrétnej

osobe.

Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi plne pridržiaval podaného návrhu. Zdôraznil, že tvrdenia odporkyne
o tom, že je tzv. "bielym koňom" a porušuje zákon o konkurze a reštrukturalizácií sa ho mimoriadne
dotýkajú, nakoľko je osobou známou v podnikateľských kruhoch, prednášal na Národohospodárskej

fakulte, v roku 2010 dostal cenu za literatúru, je zakladateľom politickej strany Právo a spravodlivosť
a jeho podnikateľská činnosť sa zameriava na likvidáciu obchodných spoločností. Tvrdenia odporkyne
ho robia nedôveryhodným v očiach orgánov činných v trestnom konaní a iných občanov, ktorí sa o
týchto výrokoch dozvedia a tieto považuje za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Poukázal
na to, že odporkyňa, ktorá by ako advokátka mala dodržiavať etiku advokáta, ho amatérsky označila

slangovým výrazom "biely kôň", ktorý sa používa na označenie osoby konajúcej nekalo a páchajúcej
trestnú činnosť v obchodných spoločnostiach ako nastrčená osoba.

Odporkyňa zotrvala na svojom vyjadrení k návrhu pričom uviedla, že predmetné trestné oznámenie
podávala na výslovnú žiadosť svojho klienta (spoločnosť HYVA-CS s.r.o., ktorej konateľom v čase

podania trestného oznámenia bol R.. V. F.), s cieľom poukázať na konanie predchádzajúceho konateľa
spoločnosti STM Trucks, spol. s.r.o., spočívajúce v snahe obísť veriteľov obchodnej spoločnosti a
všetko dať do likvidácie. O likvidácii spoločnosti sa jej klient dozvedel v rámci priateľských kontaktov
v obchodnom styku. Krátko pred podaním trestného oznámenia došlo k zmene konateľa aj spoločníkaspoločnosti STM Trucks, spol. s.r.o. s tým, že konateľom (možno aj spoločníkom) sa stal navrhovateľ.
Vzhľadom k tejto zmene dostal klient odporkyne z materskej spoločnosti pokyn, aby si preveril osobu,
na ktorú bola spoločnosť prevedená, a aby si strážil pohľadávku, ktorú má voči tejto spoločnosti s tým,

že klient bol aj samotnými pracovníkmi firmy STM Trucks, spol. s.r.o., s ktorými dlhodobo spolupracoval,
upozornený na to, že sa pravdepodobne jedná o tzv. "bieleho koňa" a svojich peňazí sa nedočká.
Rovnaké upozornenie dostal klient odporkyne aj pri následnom telefonickom rozhovore s pracovníčkou
spoločnosti STM Slovakia, s.r.o., ktorej sídlo bolo totožné so sídlom spoločnosti STM Trucks, spol, s.r.o.,
a u ktorej sa pokúšal dosiahnuť, aby táto spoločnosť prevzala záväzok spoločnosti STM Trucks, spol.

s.r.o. Odporkyňa taktiež poukázala na to, že tvrdenia tak, ako boli uvedené v žalobe, boli vytrhnuté
z kontextu trestného oznámenia. Súčasne potvrdila, že v čase podania trestného oznámenia nemala
vedomosť o tom, že proti navrhovateľovi sa viedlo takmer 6 rokov trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené
až 3/4 roka po tom, ako bolo ňou podané trestné oznámenie. Dodala, že jej nie je zrejmý dôvod, pre
ktorý sa navrhovateľ domnieva, že došlo k zníženiu jeho dôstojnosti voči orgánom činným v trestnom
konaní, nakoľko z ich činnosti vyplýva, že sa zaoberajú preverovaním skutočností uvedených v trestných

oznámeniachavovzťahukvyšetrovanýmosobámvychádzajúzprincípuprezumpcieneviny.Odporkyňa
vylúčila akýkoľvek iný motív ako ochranu záujmov svojho klienta, na žiadosť ktorého trestné oznámenie
podávala a sporné výroky v trestnom oznámení považuje za uvedené prijateľným spôsobom. Ďalej
poukázala na to, že protiprávnosť zásahu do osobnostných práv navrhovateľa je tiež vylúčená výkonom
práv a povinností a jej konaním v súlade s právnymi normami a pokynmi svojho klienta.

Vo vzťahu k odporkyňou namietanej absencii protizákonnosti konania navrhovateľ uviedol, že toto
tvrdenie vyvracia samotné uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci zo dňa
20.12.2010, ktorým bola trestná vec pre prečin ohovárania odovzdaná na priestupkové konanie za
účelom preverenia, či nedošlo k spáchaniu priestupku.

V mailovej komunikácii s odporkyňou zo dňa 04.05.2011, R.. V. F. potvrdil skutočnosti popísané
odporkyňou v trestnom oznámení. Uviedol, že po predaji spoločnosti STM Trucks, spol. s.r.o., voči ktorej
mala spoločnosť HYVA-CS s.r.o. neuhradené splatné pohľadávky, sa nebolo možné ani telefonicky ani
písomne spojiť s novým majiteľom spoločnosti. Bolo zistené, že na adrese nového sídla spoločnosti je

hlásených asi dvadsať ďalších firiem, v ktorých figurovala ako nový "majiteľ, či konateľ" rovnaká osoba,
na ktorej meno si vzhľadom na časový odstup nevedel spomenúť. V snahe nájsť kontakt na túto osobu
sa niekto z opýtaných vyjadril, že sa pravdepodobne jedná o "bieleho koňa" a preto sa spoločnosti
HYVA- CS, s.r.o. ani nepodarí nájsť akýkoľvek kontakt na obchodnú, či súkromnú adresu uvedenú v
Obchodnom registri. Nakoľko zo zistených skutočností nadobudli dôvodné podozrenie, že za predajom

spoločnosti STM Trucks, spol. s.r.o. na nasadeného "bieleho koňa" bola snaha zbaviť sa dlhov, rozhodli
sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní.

Právna zástupkyňa odporkyne vo svojom prednese uviedla, že odporkyňa smerovala svoje vyjadrenia
orgánom činným v trestnom konaní a tieto neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv

navrhovateľa. Trestné oznámenie podávala odporkyňa v rámci povinností smerujúcich k ochrane klienta,
ktorá smerovala k vymoženiu pohľadávky priznanej jej klientovi na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia,pričomtátopohľadávkadoposiaľnebolauspokojená.Trestnéoznámeniebolopodávanéna
neznámeho páchateľa a výroky v ňom uvedené nemohli v žiadnom prípade zasiahnuť do osobnostných
práv navrhovateľa, nakoľko tieto boli známe a určené len pre orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú

zo zákona povinné preverovať skutočnosti uvedené v trestnom oznámení. Odporkyňa nikdy netvrdila,
že navrhovateľ je "biely kôň", len uviedla, že vzhľadom k tomu, že osoba navrhovateľa figuruje vo viac
ako 36 - tich firmách, bol jej klient upozornený na to, že ide o tzv. "bieleho koňa". Ďalej uviedla, že na
spôsobilosť zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby sa vyžaduje, aby zásah bol neoprávnený, čo
sa v danom prípade nestalo, nakoľko odporkyňa podala trestné oznámenie pri plnení svojich povinností.

Taktiež musí byť splnená i podmienka, že konanie pôvodcu musí negatívne zasiahnuť do osobnostných
práv dotknutej osoby, čo taktiež nie je splnené, nakoľko nie je podstatný subjektívny pocit navrhovateľa
pri jeho výsluchu, ale objektívny postih, ktorý mu týmto mal byť spôsobený.

Navrhovateľnesúhlasilsobranouprotistranyzdôraznil,žeprineoprávnenomzásahudoprávnaochranu

osobnosti stačí spôsobilosť výroku spôsobiť ujmu na osobnostných právach. Navrhovateľ sa musel
dostaviť pred orgány činné v trestnom konaní a vysvetľovať, že nie je "biely kôň", pričom pri výsluchu
sa cítil ako taký "blbeček".Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len "O.z.") fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto,
že bola v značnej miera znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 O.z. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. č. 586/2003 Z.z."), advokácia
pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so

zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecnými
záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný a tento v celom rozsahu zamietol.

Ustanovenie § 11 a nasl. O.z. poskytujú ochranu rýdzo osobným právam fyzickej osoby, ktoré ovplyvňujú

rozvoj jej osobnosti a sú s ňou úzko spojené. Hlavným zmyslom a cieľom občianskoprávnej ochrany,
založenej na objektívnom zodpovednostnom princípe, je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti
človeka a poskytnutie ochrany pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti, ku ktorým
dochádza najčastejšie rozširovaním nepravdivých skutkových tvrdení (faktov, ktorých pravdivosť možno
objektívne verifikovať) alebo neprimeranej kritiky, t. j. neprimeraných hodnotiacich úsudkov (subjektívne

názory a postoje, ktorých pravdivosť nemôže byť predmetom dokazovania). Naopak o neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu
(napr. súhlas dotknutej osoby, výkon iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, svojpomoc,
plnenie zákonom uloženej povinnosti, nutná obrana či krajná núdza). V ustanovení § 11 O.z. sú len
príkladmo vymenované čiastkové osobnostné práva, ktorým zákon priznáva ochranu, ak je napadnutá

osobnosť človeka ako celok, a ku ktorým patrí aj právo na česť občana v rozmanitých spoločenských
vzťahoch. K prostriedkom osobnostnoprávnej ochrany vymenovaným v § 13 ods. 1 O.z., ktoré môžu
byť uplatnené samostatne alebo kumulatívne, patrí okrem negatórnej a reštitučnej žaloby aj satisfakčná
žaloba, ktorej úspešnosť je podmienená existenciou imateriálnej ujmy spôsobilej v značnej miere znížiť
dôstojnosť a vážnosť občana v spoločnosti.

K všeobecným podmienkam vzniku práva na ochranu osobnosti patria zákonné podmienky, ktoré musia
byť splnené kumulatívne:
1. musí ísť o neoprávnený (protiprávny) zásah, ktorý je zároveň
2. objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej

postavenia v spoločnosti (nevyžaduje sa vyvolanie následku).

Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených
ustanovením § 11 O.z. a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom.
Vo väčšine prípadov sa jedná najmä o uverejnenie nepravdivých (difamujúcich) tvrdení zasahujúcich,

neprimeraných hodnotiacich úsudkov (hanobiaca kritika), či pravdivých tvrdení týkajúcich sa intímnej
sféry človeka (v širšom slova zmysle sem patrí aj rodinný život).Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť
fyzickej osoby v spoločnosti, a to nielen v bežnej, ale v značnej miere, má postihnutá osoba právo na
peňažnú satisfakciu. Jej výšku určí súd na základe voľnej úvahy, po zohľadnení závažnosti vzniknutej

ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu došlo, v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Pri rozhodovaní
o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať však súd za preukázanú existenciu okolností preukazujúcich,
že v danom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 O.z., a to najmä z hľadiska intenzity,
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine
a spoločnosti.

Súd má za to, že v prejednávanej veci nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa, pričom treba poukázať na to, že je nielen právom, ale aj povinnosťou každého, kto sa
dozvie o okolnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, oznámiť tieto skutočnosti orgánom
činným v trestnom konaní. Na odhaľovaní trestnej činnosti a jej páchateľov je daný verejný záujem celej
spoločnosti. Vo vzťahu k určitým kategóriám trestných činov môže porušenie oznamovacej povinnosti

dokonca naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu neoznámenia trestného činu podľa § 340
Trestného zákona. Na druhej strane zneužitie tohto práva v podobe lživého obvinenia iného v úmysle
mu privodiť trestné stíhanie je zákonodarcom kvalifikované ako trestný čin krivého obvinenia (§ 345
Trestného zákona).

O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby sa nejedná vtedy, ak ide o zásah dovolený (resp.
jeho možnosť je predpokladaná zákonom), pokiaľ tak nie sú prekročené zákonom stanovené medze.
Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti
je zasahované prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem. Aj takýto zásah do
osobnostných práv však zostáva povoleným len za predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a

zároveň nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je s ohľadom na
zabezpečenieelementárnejúctykdôstojnostijejosobnostizavšetkýchokolnostíbezpodmienečnetrvať,
teda v prípade, ak sa konajúca osoba dopustí excesu.

V prejednávanej veci malo k navrhovateľom vytýkanému zásahu do osobnostných dôjsť podaným

trestným oznámením.

V konaní bolo preukázané, že odporkyňa podávala trestné oznámenie na základe plnej moci, ktorá
jej bola udelená spoločnosťou HYVA-CS s.r.o.. Podanie trestného oznámenia ako podnetu na začatie
trestného stíhania predstavuje realizáciu výkonu iného subjektívneho práva. Na to, aby bolo možné

takéto konanie označiť ako exces je potrebné prihliadať predovšetkým na okolnosti, za ktorých došlo
k podaniu trestného oznámenia, pričom treba posúdiť, či pri podávaní trestného oznámenia existovali
okolnosti, ktoré boli objektívne spôsobilé podložiť presvedčenie osoby podávajúcej trestné oznámenie,
že určitou konkretizovanou osobou bol spáchaný trestný čin označený v trestnom oznámení a či sa
nejedná o svojvoľné resp. vymyslené obvinenie postihnutej osoby s prípadným cieľom takejto osobe

poškodiť a či v konkrétnom prípade bol naplnený predpoklad dobrej viery osoby, ktorá takého oznámenie
učinila.

Súd má za to, že v prejednávanej veci sa o takýto exces nejedná. Odporkyňa postupovala v súlade so
zákonom, dovoleným a predpokladaným spôsobom a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že

trestné oznámenie bolo podávané na neznámu osobu, ako aj vzhľadom na obsah trestného oznámenia,
dôvody, ktoré viedli k jeho podaniu a ktoré boli podložené listinnými dôkazmi alebo vyplývali z verejne
prístupných registrov a v neposlednom rade aj odporkyňou zvolenú formuláciu napádaných vyjadrení
("je možné, že p. W.. O. M. figuruje ako osoba, ktorá má zabezpečiť zrušenie "vytunelovaných"
spoločností, ........pri snahe kontaktovať uvedenú osobu bol klient upozornený, že ide o tzv. "bieleho

koňa",......jehokonanímvnadväznostinakonaniepredošlýchkonateľovzanikajúcichspoločnostízjavne
dochádza k porušeniu resp. obchádzaniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to predovšetkým z
dôvodu nepodania včasného návrhu na konkurz, v čase, keď sa táto spoločnosť dostane do platobnej
neschopnosti...........").

Taktiež je treba uviesť že, v nadväznosti na informácie, ktoré boli odporkyni poskytnuté jej klientom,
táto vyslovila len určité podozrenia, ktoré mali byť predmetom preverovania orgánmi činnými v
trestnom konaní. V konaní naviac nebolo preukázané a ani navrhovateľom tvrdené, že by zo strany
odporkyne boli tieto podozrenia ďalej akýmkoľvek spôsobom rozširované pred tretími osobami arovnako do vyšetrovacieho spisu, ktorého súčasťou je podané trestné oznámenie, nemôžu, okrem osôb
zúčastnených na trestnom konaní, nazerať iné osoby. Konaním odporkyne preto nemohla byť ohrozená
vážnosť a česť navrhovateľa pred inými osobami.

Len samotný subjektívny pocit a vnímanie navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej pred orgánmi
činnými v trestnom konaní nezakladá nárok navrhovateľa na ochranu osobnosti. V tomto smere sa
treba stotožniť s obranou odporkyne, podľa ktorej je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
preveriťdôvodnosťkaždéhoprijatéhotrestnéhooznámenia,atopostupompodľaTrestnéhoporiadku,za

zachovania zásady prezumpcie neviny, ktorú nemožno spájať so subjektívnym presvedčením orgánov
činných v trestnom konaní a súdov v otázke viny.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nevykonal ani navrhovateľom požadovaný dôkaz výsluchom
npor. R.. L. k otázke, ako vnímala označenie navrhovateľa za "bieleho koňa", rovnako nevykonal
dokazovanie ani zabezpečením priestupkového spisu Obvodného úradu v Senci, ktorému bola

postúpená na prejedanie vec vedená pôvodne na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Senci
pod ČVS: ORP-1249/OSV-SC 2010, nakoľko vnímanie osoby navrhovateľa vyšetrujúcou osobu, ako
aj posúdenie veci v priestupkovom konaní, je z hľadiska uplatneného nároku bez právneho významu.
Naviac treba poukázať na to, že navrhovateľ bol s predvolaním na prvé pojednávanie vo veci poučený
podľa § 118a ods. 1, ods. 2 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr

do skončenia prvého pojednávania s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy,
za splnenia zákonných predpokladov, súd neprihliada, pričom doplnenie dokazovania navrhol v rozpore
s touto koncentračnou zásadou až po skončení prvého pojednávania vo veci.

Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom svedka F., nakoľko jeho výpoveď by nič nezmenila na

predchádzajúcich záveroch o absencii protiprávnosti konania odporkyne, ako aj z dôvodu, že nie
je právne relevantné, či odporkyňa konala alebo nekonala na pokyn svojho klienta, keďže sankcie
za nemajetkovú ujmu vzniknutú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby chránené
všeobecným osobnostným právom sú všetky na rozdiel od trestného a správneho práva založené na
prísnom objektívnom princípe, t.j. vznikajú bez zreteľa na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

To znamená, že na strane pôvodcu neoprávneného zásahu sa nevyžaduje ani existencia úmyslu
(priameho či nepriameho) ani nedbanlivosti (vedomej či nevedomej). Pôvodca neoprávneného zásahu
sa preto nemôže zbaviť svojej zodpovednosti napr. tým, že si nebol vedomý neoprávnenosti svojho
tvrdenia, príp. sa pri rozširovaní svojich tvrdení spoliehal z ľahkomyseľnosti na serióznosť poskytnutých
podkladov, resp. tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, že plnil iba pokyny svojho klienta a to

aj s poukazom na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého povinnosť
advokáta riadiť sa pokynmi svojho klienta nie je absolútna a advokát nie je viazaný pokynmi klienta,
pokiaľbytietobolivrozporesovšeobecnýmiprávnymipredpismi.Súdnapraxtovyjadrilatýmspôsobom,
že pôvodca neoprávneného zásahu sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti ani dôkazom, že konal
v ospravedlniteľnom omyle. Jedinou výnimkou sú prípady, kedy neoprávnený zásah bol spôsobený

niekým, kto bol použitý právnickou či fyzickou osobou na plnenie úloh tejto právnickej či fyzickej osoby
a kedy občiansko - právne sankcie postihujú priamo túto právnickú či fyzickú osobu za predpokladu,
že pôvodca zásahu uskutočňoval činnosť, ktorá z hľadiska vecného, miestneho a časového spadá do
pôsobnosti tejto fyzickej alebo právnickej osoby. Ide teda o prípady, kedy konanie pôvodcu zásahu je
považované priamo za konanie fyzickej či právnickej osoby (za predpokladu, že nedošlo k tzv. excesu,

t.j. vybočeniu z plnenia činnosti tejto fyzickej či právnickej osoby) napr. zamestnanec pri plnení svojich
povinností, člen štatutárneho alebo iného orgánu obchodnej spoločnosti či inej právnickej osoby, člen
vlády a pod.. O takýto prípad sa však nejedná v prípadoch zastúpenia, či už zákonného alebo na základe
plnej moci.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď súd dospel k záveru, že konaním odporkyne nedošlo
k neoprávnenému zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho
osobnostných právach, návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej odporkyni

patrí náhrada trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Trovy konania odporkyne pozostávajú z
náhrady cestovných výdavkov vo výške uplatnenej odporkyňou v sume 22,33 €, ktoré boli priznané v
súlade s ust. § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to za
cestu odporkyne na pojednávanie súdu dňa 06.04.2011 z Považskej Bystrice do Bratislavy a späť (zapreukázanú náhradu za spotrebované pohonné látky osobným motorovým vozidlom zn. MERCEDES
BENZ C 200 CDI, EVČ: PB 757BD, pri cene PHL 1,348 €, priemernej spotrebe 6,1 l/100 km a počte
344 najazdených kilometrov ) a trov právneho zastúpenia v sume 391,86 € podľa § 10 ods. 1, ods. 8,

§ 14 ods. 1 písm. a), c), ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to
1. za 3 úkony právnej služby á 91,29 €, t.j. 273,87 €
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.06. 2011,
- účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2012

- účasť na pojednávaní dňa 26.9.2011
2. za 1 úkon právnej služby á 22,82 €
- účasť na pojednávaní dňa 06.06.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci
3. režijný paušál v sume 29,86 €
- za 3 úkony právnej služby v roku 2011 á 7,41 €, t.j. 22,23 €
- za 1 úkon právnej služby v roku 2012 á 7,63 €

Odmena advokáta tak predstavuje 326,55 € + 65,31 € (20% DPH), t.j. celkom 391,86 €.

Súd nepriznal právnej zástupkyni odporkyne odmenu, ktorú si vyčíslila v celkovej sume 578,62 €
vrátane DPH, keď pri výpočte odmeny nesprávne vychádzala z tarifnej hodnoty veci 5.000,- € (suma
navrhovateľom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy), nakoľko vo veciach ochrany osobnosti s
požadovanou náhradou nemajetkovej ujmy je však podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifnou
hodnotou suma 2.000,- €, pri ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

potom predstavuje sumu 91,29 €.

Právna zástupkyňa odporkyne žiadala náhradu trov konania zaplatiť na účet vedený v Z. Z. M., pobočka
E.Č. Z. W. O. M., č. ú.: XXXXXX-XXXXXXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v piatich vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).