Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112217577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112217577.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: L. F., bytom V. XX,

zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 111, proti odporcom: 1/
L. U., bytom P., Z. XXXX/XX, 2/ Z. V., bytom V. XXX, 3/ U. G., bytom B. O. Z., V.Á. XXX/XX, odporca
v 3. rade zastúpený JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 27, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele registra C, evidovanej na
katastrálnej mape v katastrálnom území V. pod parc. č. XXX o výmere 585 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XX v k. ú. V.,

p r i k a z u j e parcelu č. XXX/X o výmere 195 m2 tak ako je vytvorená geometrickým plánom Ing. P.
Y. č. XX/XXXX z 26.03.2012, ktorý bol úradne overený dňa 04.04.2012 pod č. T. - XXX/XXXX Správou
katastra F., do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. až 3. rade každému v podiele po 1/9 k celku,

p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa parcelu č. XXX/X o výmere 390 m2, tak ako
bola vytvorená geometrickým plánom Ing. P. Y. č. XX/XXXX z 26.03.2012, ktorý bol úradne overený dňa

04.04.2012 pod č. T. - XXX/XXXX Správou katastra F.,

náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade navzájom n e p r
i z n á v a ,

odporkyňa v 3. rade je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi 1/3 -inu účelne vynaložených trov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.06.2012 žiadal navrhovateľ zrušiť podielové
spoluvlastníctvo k parc. č. XXX a túto vyporiadať. Poukázal na skutočnosť, že táto parcela slúžila ako

spoločný dvor pre účastníkov konania, no nerušený stav bol v poslednom období zmenený na nezhody
a slovné ataky medzi podielovými spoluvlastníkmi, ktorí sa nedohodli o spôsobe zrušenia podielového
spoluvlastníctva, preto je dôvodné, aby o tomto rozhodoval súd a ukončil tak susedské spory.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa nevyjadrili k meritu veci, poukázali na skutočnosť, že sú viac menej formálne
vedení na liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, ktorá má v rámci ich rodinnej
dohody pripadnúť odporkyni v 3. rade.

Odporkyňa v 3. rade uviedla, že navrhuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti bez toho, aby došlo k nejakej
výplate v prospech navrhovateľa, teda aby jej bol pridelený taký reálny podiel, ktorý prislúcha jej podielu
podľa listu vlastníctva.Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom,
oboznámením čiastočného výpisu z LV č. XX, geometrického plánu č. XX/XXXX Ing. Y.,

fotodokumentácie predmetnej nehnuteľnosti ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený
tento skutkový stav:

Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape
pod parc. číslom XXX o výmere 585 m2 zastavaných plôch a nádvoria v katastrálnom území V., pričom

navrhovateľ je podielovým vlastníkom v rozsahu 2/3-ín, odporcovia každý v podiele 1/9. Predmetná
parcela je v prírode užívaná ako dvor, ktorý sa nachádza medzi obytnými domami navrhovateľa, resp.
odporkyne v 3. rade. Jedná sa o pomerne úzku a dlhú parcelu, po ľavej strane ktorej v smere od
hlavnej cesty sa nachádzajú nehnuteľnosti, a to rodinný dom, ktorý vlastnícky patrí navrhovateľovi
ako aj ďalšie hospodárske budovy, prípadne záhradka, pričom všetky nehnuteľnosti po ľavej strane
spornej nehnuteľnosti patria navrhovateľovi, všetky nehnuteľnosti na pravej strane od tejto nehnuteľnosti

patria odporkyni v 3. rade, a to či už obytný dom alebo hospodárske prístavby. Na spornom pozemku
sa nenachádzajú žiadne stavby, pozemok je využívaný na prístup pre vlastníkov oboch susediacich
nehnuteľností.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom
spoluvlastníctveúčastníkovkonania,pričommedziúčastníkminedošlokdohodeozrušeníavyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. V danom prípade sa jedná o konanie, kedy nie je súd viazaný návrhmi

účastníkov konania ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto súd ani
nevyhotovoval uznesenie o pripustení zmeny návrhu, pokiaľ v priebehu konania došlo ku zmenám v
návrhoch o tom, akým spôsobom by malo byť vyporiadané podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi
konania. V konaní bolo preukázané, jednak z ohliadky na mieste samom, ako aj z geometrického plánu
Ing. Y. č. XX/XXXX, že je možný prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,

teda reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. V danom prípade súd pristúpil
ku reálnemu rozdeleniu veci tak, že prikázal novovytvorenú parcelu XXX/X do výlučného vlastníctva
navrhovateľa, pričom parcelu XXX/X ponechal v podielovom spoluvlastníctve odporcov, nakoľko títo
prejavili takúto vôľu naďalej zotrvať v takomto spoluvlastníckom vzťahu. V danom prípade sú skúmal
nielen či existuje možnosť reálneho rozdelenia veci, ale či takéto reálne rozdelenie veci zabezpečí

aj pokojné užívanie veci zo strany nových vlastníkov. Aj táto podmienka bola splnená, nakoľko je
zrejmé, že novovytvorené parcely sú dostatočne široké na to, aby umožňovali prístup jednotlivým
vlastníkom k ich nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú bezprostredne pri rozdeľovanej nehnuteľnosti.
Samotná odporkyňa v 3. rade uviedla, že jej postačuje prístup v rozsahu, ktorý jej prináleží, k týmto
nehnuteľnostiam tak, aby mala prístup ku všetkým týmto nehnuteľnostiam, ku ktorým prichádza buď

pešo alebo len s pomocou nejakého úzkeho dopravného prostriedku akým je fúrik, čo bolo v tomto
geometrickom pláne zachované. Taktiež výmera, ktorá jej pripadla, presne zodpovedá podielu týmto
podielovým spoluvlastníkom, teda odporcom v 1. až 3. rade. Taktiež výmera pripadajúca navrhovateľovi
zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, ktorý má týmto spôsobom zabezpečený prístup ku svojim
nehnuteľnostiam, Takéto rozdelenie veci nevyžaduje reálne žiadne nejaké vysoké výdavky zo strany

účastníkov konania pri takejto veci, nakoľko sa jedná o parcelu bez akýchkoľvek súvislých porastov
alebo nejakých stavieb. Z tohto dôvodu nebolo nutné vykonať aj zriadenie vecného bremena, nakoľko je
možné užívať túto nehnuteľnosť bez toho, aby boli vlastníci, ktorí týmto spôsobom dostali do vlastníctva
jednotlivé časti nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom vzájomne rušení alebo obmedzovaní. Pre obochje zabezpečený prístup k ich nehnuteľnostiam, či už z prednej časti parcely, ktorá začína pri verejnej
komunikácii alebo zo zadnej časti parcely, na ktorú nadväzujú ich parcely, ktoré vlastnícky im patria.

Z dôvodu, že bolo možné vykonať reálnu deľbu medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, súd
pristúpil k tomuto spôsobu, tak ako je to uvedené v geometrickom pláne na oddelenie pozemku č. XXX/
X a XXX/X. Príslušný geometrický plán bol overený Správou katastra F., a preto je podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade navzájom súd rozhodol
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Súd prihliadol na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade reálne nevyužívajú
svoje vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, medzi nimi nedochádzalo k rozporom vo vzťahu k
navrhovateľovi, a preto podľa názoru súdu sú tu skutočnosti ako skutočnosti hodné osobitného zreteľa
pre rozhodovanie o náhrade trov konania.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v
3. rade, súd zaviazal odporkyňu v 3. rade nahradiť navrhovateľovi 1/3-inu účelne vynaložených trov v
zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. Toto rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza zo skutkových okolností
prípadu, kedy bolo preukázané, že nezhody ohľadom užívania tejto nehnuteľnosti vyplynuli práve medzi
navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade, ktorí aj reálne vlastnia susediace nehnuteľnosti. Bolo v záujme

oboch týchto strán, aby táto vec bola vyriešená a túto otázku v prípade ich nedohody mohol riešiť len
súd. Z tohto dôvodu má súd za to, že je spravodlivé, aby obe strany niesli náklady spojené so súdnym
uplatnením veci, a to v rozsahu, ktorý prináleží ich spoluvlastníckemu podielu ako to bolo v prípade
navrhovateľa, resp. výšky podielu, ktorý reálne užíva ako to bolo u odporkyne v 3. rade, ktorá reálne
využíva oprávnenia podielového spoluvlastníka v rozsahu 1/3-iny. Na vzniknutých nákladoch, na ktorých

sa doposiaľ podieľal len navrhovateľ, by mala participovať i odporkyňa v 3. rade, a preto ju súd zaviazal
nahradiť účelne vynaložené trovy navrhovateľovi vo výške 1/3-iny. O výške týchto trov súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, v ktorom bude posúdená prípadná účelnosť
trov predložených navrhovateľom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.