Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202925
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612202925.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti A.: A., nar. XX.XX.XXXX. a A., nar. XX.XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny, Záhorácka 2942/60A, Malacky, deti rodičov: matka - R. L., nar. XX.XX.XXXX,
N. XXXX/X, O., zastúpená advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, Pribinova 3, Malacky a otec - T. A., nar.
XX.XX.XXXX, . evidovaný pobyt bezdomovca v meste O., o zákaz styku otca s mal. deťmi a o zmenu
zverenia mal. detí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zákaz styku otca s mal. deťmi z a m i e t a.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým A. a maloletou A. každú párnu stredu v kalendárnom
mesiaci v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Malackách,
odbor poradensko - psychologických služieb, bez prítomnosti matky, za osobnej účasti psychologičky
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, ktorá bude nepretržite prítomná pri stretnutí otca s
maloletými deťmi s tým, že matka zabezpečí účasť maloletých detí na stretnutiach.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 4C/113/2011 - 69 zo dňa 30.01.2012 v

časti úpravy styku otca s maloletým A. a maloletou A..

Súd konanie o návrhu otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z
a s t a v u j e.

Otec je povinný nahradiť trovy štátu v sume 244,68 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
Okresnému súdu Malacky.

Matka je povinná nahradiť trovy štátu v sume 244,68 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
Okresnému súdu Malacky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. detí podala na tunajší súd dňa 05.03.2012 návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi.
Svoj návrh odôvodnila tým, že styk otca s mal. deťmi bol upravený v rozsudku č.k. 4C/113/2011 - 69
zo dňa 30.01.2012, otec detí sa však nespráva v súlade so záujmami maloletých, domáha sa styku

s deťmi napriek tomu, že deti s ním výslovne nechcú ísť, sú choré a majú teplotu. Otec sa správa
nevhodným spôsobom, vynucuje styk s deťmi, neustále sa vyhráža a citovo vydiera, čo v konečnom
dôsledku narušilo vzťah mal. detí k nemu natoľko, že deti sa s ním nechcú stretávať. Otec sa správa
agresívne,neprimeranezaťažujeastresujemal.deti,kstykuprivolávapolíciu,čomázanásledoktraumudetí. Matka ďalej uvádza, že už samotný rozvod bol pre deti dostatočne psychicky náročný, nakoľko sa
neobišiel bez vydierania detí a následných dramatických scén zo strany ich otca. Z hľadiska zdravého
duševného vývoja oboch detí je podľa názoru matky zákaz styku otca s deťmi, aspoň na určitý čas,

jediným spôsobom, ako vzniknutú situáciu riešiť v záujme detí.

Otec sa dňa 23.03.2012 k návrhu písomne vyjadrila s tým, že žiada návrh matky zamietnuť. Uviedol,
že argumenty uvádzané matkou sú nepravdivé, účelovo skreslené a zámerom matky je zabrániť otcovi
v kontakte s deťmi s cieľom dosiahnuť ochladnutie vzťahov medzi otcom a mal. deťmi. Otec zároveň

navrhol, aby súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Kolízny opatrovník navrhol súdu zakázať styk otca s mal. deťmi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletých detí, zástupcu kolízneho
opatrovníka,rozsudkomOkresnéhosúduMalackysp.zn.4C/113/2011,lekárskymisprávami,znaleckým

posudkom č. 4 zo dňa 2.10.2013, správami psychológa, rodnými listami a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 4C/113/2011 - 69 zo dňa 30.01.2012, právoplatným dňa
10.02.2012, rozviedol manželstvo účastníkov a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. deťom s tým, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otec

bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 100,- € mesačne a na výživu mal. A. sumou 80,- €
mesačne. V rozhodnutí bol zároveň upravený styk otca s deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka 15.00 do 19.00 hod, každý nepárny týždeň od pondelka
15.00 hod kedy ich vyzdvihne v škôlke a v škole do utorka 8.00hod kedy ich odovzdá v škôlke na škole,
každý nepárny týždeň od stredy 15.00 hod.

Okresný súd Malacky uznesením č.k. 9P/85/2012 - 43 zo dňa 11.04.2012, upravil styk otca s mal.
deťmi až do právoplatného skončenia konania o zákaz styku vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
9P/85/2012 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň v sobotu od 10.00
hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že si otec deti v stanovený čas

vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovený čas ich odovzdá v mieste bydliska matky, každý
nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si
otecmaloletúPavlínuvstanovenýčasvyzdvihnevškolskomzariadeníamaloletéhoPatrikasivyzdvihne
v mieste bydliska matky o 15.15 hod. a obe deti v stanovený čas odovzdá v mieste bydliska matky.

Z výsluchu matky súd zistil, že trvá na podanom návrhu, nakoľko zákaz styku otca s mal. deťmi vníma
ako nevyhnutný. Mal. A. odmieta stretávanie sa s otcom a to z dôvodu otcovho nevhodného správania k
matke, ktoré sa prejavilo aj vo vzťahu A. a otca. Otec si styk s deťmi vynucoval aj v sprievode polície, čo
obe deti traumatizovalo. Mal. A. úplne odmieta stretávanie sa s otcom po incidente zo dňa 20.4.2012,

kedy otec fyzicky napadol matku aj mal. A.. Od tohto incidentu obe deti absolútne odmietajú styk s otcom
a tento sa ani nerealizuje. Matka uviedla, že otec naposledy inicioval stretnutie s mal. A. dňa 11.09.2012,
od tej doby o obe deti neprejavuje žiaden záujem. Matka uviedla, že vzťah s mal. A. bol narušený už
skôr, otec javil záujem o stretávanie len s mal. A., ktorú výraznejšie preferoval. Taktiež uviedla, že deti
sú po dlhšom odlúčení od otca, oveľa pokojnejšie, situácia v domácnosti sa ukľudnila, deti prospievajú.

Mal. A. si naviac za uplynulé dva roky výrazne zlepšil svoj školský prospech. Uviedla, že napriek jej
snahám komunikovať s deťmi o ich otcovi, mal. A. sa o otcovi vôbec nechce baviť, odmieta ho ako otca
aj oslovovať, mal. A. sa pri zmienke o otcovi začne správať hystericky. Obe deti odmietajú aj starých
rodičov z otcovej strany, nakoľko títo sa negatívne a nevhodne vyjadrovali na adresu matky v prítomnosti
detí. Ďalej uviedla, že negatívne vníma, ako sa k danej situácii postavil otec, ktorý namiesto toho aby

sa snažil situácia nejako riešiť, len živí nenávisť voči nej. Otec si vyživovaciu povinnosť na obe mal. deti
plní riadne a včas.

Z výsluchu otca súd zistil, že žiada návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko je účelový a
nezakladá sa na pravde. Otec zároveň uviedol, že netrvá na návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, v

tejto časti žiadal konanie zastaviť. Otec má hlásený pobyt bezdomovca v meste O., prevažne sa zdržiava
u svojich rodičov v obci U., kde by aj realizoval stretávanie s deťmi a deti tam majú vytvorené vhodné
podmienky. Uviedol, že jeho rodičia mali s deťmi vytvorený nadštandardný vzťah a vnúčatá im chýbajú.
Celá situácia je preňho ťažká, deti nevidel takmer tri roky, stretávanie s deťmi však neiniciuje z dôvodu,že sa bojí rodiny zo strany matky mal. detí. Naposledy, keď prišiel po deti, deti plakali nechceli ísť s ním a
on sám bol matkou fyzicky napadnutý. Uviedol, že deti sú ovplyvnené a zmanipulované svojou matkou a
jej rodičmi. Poukázal, že keď bol naposledy upravovaný jeho styk s deťmi v rozvodovom rozsudku, tak v

tej dobe mal nadštandardný vzťah s mal. A., ktorý ho podporoval v čase rozvodu. Otec ďalej uviedol že
sám rozvod zle znášal, psychicky sa zrútil a mal. A. s ním v tej dobe spával v jednej posteli, nakoľko sa o
otca bál. A. svoju matku v tom čase odmietal, pretože bola iniciátorom rozvodu. Otec poukázal, že matka
podala návrh na zákaz styku len dva mesiace po rozsudku o rozvode manželstva, ktorým bol upravený
styk. Poprel, že by kedykoľvek fyzicky napadol matku a mal. A., uviedol, že on sám bol dňa 20.4.2012

fyzicky napadnutý matkou a bol nútený vyhľadať lekárske ošetrenie. Uviedol, že obe mal. deti sú matkou
zmanipulované a mal. A. vo svojich tvrdeniach na jeho osobu klame, pretože je korumpovateľný a za
euro povie čokoľvek.

Z výsluchu mal. A. súd zistil, že sa nechce s otcom stretávať. Uviedol, že pri poslednom osobnom
stretnutí mu otec zlomil prst na ruke, a to tak, že mu privrel ruku do dverí, ďalej uviedol, že otec vtedy

udrel aj matku, ktorá mala z toho otras mozgu. Ďalej uviedol, že otec ho navštevoval aj v škole, kde mu
nadával pred spolužiakmi. Otec sa k nemu, ako aj k matke, vždy správal hrubo, a preto nerád chodil aj
k starým rodičom do Lábu, lebo tam sa chovali rovnako. Mal. A. uviedol že sa otca bojí a teraz, keď sa
nestretávajú, mu je oveľa lepšie. Uviedol, že otca párkrát stretol náhodne v meste, pozdravil ho, ale otec
na neho nereagoval. Mal. A. požiadal súd, aby sa nemusel s otcom už vôbec stretávať. Uviedol, že ak

sa bude musieť s otcom stretnúť, tak radšej utečie, alebo si niečo urobí.
Z výsluchu mal. A. súd zistil, že sa nechce stretávať s otcom, tohto sa bojí, lebo ublížil mame aj A..
Uviedla, že otec veľmi kričal a ona sa bojí, že sa to bude opakovať. Uviedla, že ju otec bil a bojí sa, ak
bude s ním, že jej ublíži. Rovnako uviedla, že nechce ísť k starým rodičom do U., lebo sa zle vyjadrovali
o matke.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol, aby súd rešpektoval prejavený názor mal. detí a zakázal styk
otca s mal. deťmi.

Z lekárskej správ chirurgickej ambulancie zo dňa 20.04.2012 a 25.04.2012 mal súd preukázané zranenie

mal. A. a to pohmoždenie a odrenina 4. prsta ľavej roky s následnou fixáciou sadrovou dlahou, ako aj
pohmoždenie ľavého stehna. Pri ošetrení mal. A. uviedol, že mu zranenie spôsobil otec.

Zo psychologickej správy Mgr. P. H., klinický psychológ, zo dňa 21.11.2011 súd zistil, že mal. A.ažko
zvláda správanie otca voči matke po odchode zo spoločnej domácnosti, nedokáže spracovávať a

reagovať na útoky otca voči matke, ktoré otec prezentuje v jeho prítomnosti. To vyvoláva odmietavé
postoje mal. A. voči otcovi a odmietanie kontaktu s ním.

Zo psychologickej správy Mgr. P. H., klinický psychológ, zo dňa 05.04.2012 súd zistil, že mal. A.
manifestuje negativistické postoje voči prostrediu otca a návštevám u neho.

Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Kamila Činovského, PhD., zo dňa 02.10.2013 vyplýva, že maloleté
deti majú k matke výrazne kladný vzťah, prežívanie v spoločnosti matky je bez napätia a úzkosti. Vzťah
mal. Pavlíny k otcovi je emočne ambivalentný, z útleho detstva má na otca dobré spomienky, negatívne
však hodnotí otcov vzťah k matke a bratovi, toto správanie otca k nim odcudzuje. Vzťah mal. A. k otcovi

je emočne negatívny, vyvíjal sa os útleho detstva, najmä pre výrazné rozdiely vo výchovnom prístupe
otca k nemu, ktoré boli poznačené hostilitou a k jeho sestre sa vyznačovali skôr pozitívnym vzťahom.
Znalec uviedol, že zo strany otca a jeho rodiny sa vyskytujú príznaky negatívneho ovplyvňovania detí
vo vzťahu k matke. Zo strany matky a jej rodiny sa nevyskytovali príznaky negatívneho ovplyvňovania
detí vo vzťahu k otcovi. Psychologickým vyšetrením matky bolo znalcom zistené, že predpoklady matky

k osobnej starostlivosti o mal. deti sú vhodné. Z dôvodu, že otec sa odmietol podrobiť psychologickému
vyšetreniu vrámci znaleckého dokazovania, znalec skúmal otcove predpoklady k osobnej starostlivosti
o mal. deti prostredníctvom výsledkov projektívnych metodík a testov u detí, a dospel k zisteniam, že
predpoklady otca k osobnej starostlivosti boli vyhodnotené ako menej vhodné. Znalec uviedol, že obe
deti odmietajú sociálny styk s otcom, mal. A. najmä pre negatívnu osobnú skúsenosť s neprimeraným

výchovným prístupom otca k nemu a násilné správanie voči matke, mal. A. odmieta sociálny styk otca
pre otcov negatívny emočný vzťah k matke a neprimeraný prístup k A.. Znalec taktiež uviedol, že otec bol
vyzvaný na psychologické vyšetrenie telefonicky aj písomne, pričom sa k psychologickému vyšetreniu
vyjadril negatívne. Znalec zistil najvyššiu pravdepodobnosť pravdivosti výpovedí u mal. detí.Podľa § 26 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Dohovor o právach dieťaťa (uverejnený ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí v
zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb.) v článku 7 ods. 1 deklaruje právo dieťaťa na starostlivosť svojich
rodičov a v článku 9 ods. 3 na pravidelný kontakt s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so

záujmami dieťaťa. V súlade s týmto Dohovorom aj Zákon o rodine zveruje rodičovské práva a povinnosti
obom rodičom a ukladá údu vlastným rozhodnutím upraviť rodičovské práva a povinnosti tak, aby boli v
súlade so záujmom dieťaťa. Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí aj osobná starostlivosť o dieťa.
Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže túto funkciu vykonávať len v rámci
upraveného styku s dieťaťom. Účelom úpravy styku je teda umožniť tomu rodičovi, ktorému nebolo

dieťa zverené do osobnej starostlivosti, podieľať sa na výchove dieťaťa a zabezpečiť tak dieťaťu osobný
kontakt s obomi rodičmi.

Predmetom konania je zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi, či už v podobe zákazu styku
otca s deťmi tak, ako to požaduje svojim návrhom matka, popr. obmedzenie styku otca s maloletými

deťmi. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza do úvahy len vtedy,
keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Súd teda v prvom rade skúmal či je
nevyhnutné a v najvyššom záujme dieťaťa zakázať otcovi stretávať sa s mal. deťmi tak, ako to požaduje
matka vo svojom návrhu. Pojem „záujem dieťaťa“ dáva zároveň súdu široké možnosti obmedziť alebo
zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa, a to nielen z hľadiska ohrozenia

jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj z ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska
nevhodnostiživotnéhopríkladurodičapremaloletédieťasozreteľomnaspôsobživota,ktorýrodičvedie.
Zákazom styku rodiča s dieťaťom sa rodičovi úplne odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek
spôsobom. Zákaz styku s dieťaťom možno vysloviť na neurčitú dobu, bez časového obmedzenia,alebo aj na dobu určitú, ak bude možné bezpečne ustáliť dobu, počas ktorej má obmedzenie alebo
zákaz tohto styku trvať. Je nepochybné, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je najzávažnejším zásahom
do rodičovských práv. Tento zásah sa však uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa, a je preto

nevyhnutné na tieto záujmy prihliadať. Je potrebné, aby v danom konaní súd poznal aj názor maloletého
dieťaťa,akjeschopnévzhľadomnasvojvekacelkovúrozumovúvyspelosť(duševnú,intelektuálnu)svoj
samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov má maloleté dieťa právo samostatne
a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, a ak sa v týchto veciach koná,
má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa súd musí venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku

a rozumovej vyspelosti.

„Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného
a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať
predpokladyprenarovnanienarušenýchvzťahovmedzirodičmiadeťmi,vrátaneprostriedkovdonútenia,

ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat
vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si
predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom
pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako

konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4
Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy
a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne,
prípadneažsasamovoľnečiinakzmeniapomeryajednazozúčastnenýchstránsanasúdznovuobrátis
formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený

súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným,
aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálnoprávnej
ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohoto opatrenia
trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným.
Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým (možno ho začať aj bez návrhu,

§ 81 ods. 1 OSP), je naopak konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou (súd je povinný vykonať aj iné
dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi, § 120 ods. 2 OSP), v ktorom je
naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať (§ 178
OSP). Rozhodnutie o zákaze styku teda musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí využiť
ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na

prehodnoteniedoterajšejstratégieavoľbuďalších,aktuálnevhodnýchopatrení.“ (UznesenieÚstavného
súdu ČR z 13. decembra 2006, sp. zn. III. ÚS 438/05)

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi nebol dôvodný. Je nepochybné, že vzťahy

medzi rodičmi navzájom, ako aj vzťahy medzi maloletými deťmi a ich otcom sú vážne narušené, avšak
napriektomu,nemožnomierutohtonarušenievyhodnotiťakonezvratnú.Súdjetohonázoru,ževdanom
konaní nie je v najlepšom záujme mal. detí zakázať styk otca s nimi. S prihliadnutím na vek oboch
maloletých detí, ako aj na závažnosť predmetu konania, boli obe mal. deti v konaní vypočuté, pričom obe
jednoznačne deklarovali svoju vôľu nestretávať sa s otcom. Ich postoj k otcovi je zásadne ovplyvnený

postojom otca k matke maloletých detí, čo mal súd preukázané aj vykonaným znaleckým dokazovaním.
V tomto je postoj detí založený na racionálnych dôvodoch, nakoľko otec v minulosti volil nevhodný
spôsob riešenia partnerskej krízy. Postoj mal. Pavlíny je však v časti ambivalentný, keď aj znalcom bolo
poukázané, že v období pred rozvodom rodičov mala k otcovi výrazne kladný vzťah. Naviac mal. A. pred
súdom uviedla, že sa otca bojí, pretože ju bil, čo je však v rozpore so samotným tvrdením jej matky

(neuviedla fyzické ataky otca voči mal. Pavlíne), ako aj so zistením znalca. Je evidentné, že mal. A.,
čo je s ohľadom na vek dieťaťa pochopiteľné, nevie racionálne posúdiť situáciu v rodine. Súd je toho
názoru, že napriek jednoznačne prezentovanému názoru oboma maloletými deťmi, keď sa dožadujú
zákazu styku otca, nie sú deti schopné, vzhľadom k svojmu veku a rozumovej vyspelosti, pochopiť
dôsledok takéhoto rozhodnutia. V zmysle vyššie citovaného judikátu Ústavného súdu ČR, je súd povinný

zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi
rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu
a ak je primerané. V zmysle uvedeného je povinnosťou súdu pokúsiť sa o reparáciu aj takto vážnenarušenýchvzťahov.Nazákladeuvedeného,súdnávrhmatkynazákazstykuotcasmal.deťmizamietol,
pretože povinnosťou súdu je vytvoriť predpoklady na nápravu narušených rodinných vzťahov.

V zmysle ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností. Súd poukazuje, že pôvodná úprava styku otca s mal. deťmi,
obsiahnutá v rozsudku č.k. 4C/113/2011 - 69 zo dňa 30.01.2012, sa pre podstatnú zmenu pomerov, ktorá
v medziobdobí nastala, javí byť absolútne nevyhovujúca. Postoj mal. detí a ich vzťah k otcovi, ako aj
pomerne dlhé obdobie bez realizácie styku otca s deťmi (od apríla 2012), je dôvodom pre zmene úpravy

styku otca s mal. deťmi tak, aby takto upravený styk predstavoval čo najmenšiu psychickú záťaž pre
maloleté deti a zároveň bol príležitosťou pre reparáciu narušených väzieb. Sú zmenil pôvodnú úpravu
styku otca tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s tým, že styk bude prebiehať pod dohľadom a
záštitou psychológa, ktorý môže pomôcť v náprave a počiatočnom nadväzovaní komunikácie otca s
maloletými deťmi. Zároveň bude neutrálna pôda Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj samotná
prítomnosť psychológa na stretnutiach otca s deťmi, istiacim prvkom vytvárajúcim tzv.“ bezpečnú zónu“

pre maloleté deti. Súd je toho názoru, že prítomnosť matky pri stretnutiach nie je žiaduca a to z
dôvodu výrazne napätých a konfliktných vzťahov, ktoré medzi rodičmi sú. Bude teda len na otcovi
mal. detí, pokúsiť sa s pomocou psychológa opätovne nadviazať vzťah so svojimi deťmi a úplne
prehodnotiť svoj postoj k nim. Rovnako otec musí prehodnotiť aj spôsob komunikácie, ktorú vo vzťahu
k mal. deťom volí. Ak otec detí deklaruje, že svoje deti miluje, musí svoje správanie prispôsobiť ich

záujmom. V tomto konaní nie sú dôležité pocity rodičov, ale kľud a vytvorenie pokojného prostredia
pre maloleté deti. Je teda nanajvýš nevhodné, aby otec označoval svojho syna za skorumpovaného
klamára, ako tomu bolo priamo na pojednávaní súdu. Podobných vecí sa musí otec vyvarovať, pretože
ak nevyužije ponúknutú možnosť reparácie vzťahov, môžu sa mu deti definitívne odcudziť. Možnosť
stretávať sa s deťmi, je právo rodiča, ale nie jeho povinnosť. Takto upravený styk je pre otca jedinou

šancou, ako postupne získať dôveru svojich detí. Deti majú právo na styk s rodičom, ale nemožno
ich k styku nútiť nevhodnými spôsobmi. Záujem a ochrana maloletého dieťaťa je nadradená záujmu a
právu rodiča. Súd v prejednávanej veci zamietol návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté otcom i
matkou a to oboznámenie sa súdu s výsledkom priestupkového konania incidentu zo dňa 20.04.2012,
ako aj so záverom príslušného OO PZ o výsledku podaného trestného oznámenia otca na matku,

opäť v súvislosti s incidentom zo dňa 20.04.2012. Pre súd je s ohľadom na predmet prejednávanej
veci dôležité, akým spôsobom, bol uvedený incident spracovaný a vnímaný mal. deťmi, než ako
tento konflikt vyhodnotili a uzatvorili príslušné orgány a inštitúcie v rámci priestupkového či trestného
konania. Je nepochybné, že porozvodový konflikt medzi rodičmi vyústil až do fyzického ataku, ktorého
výsledkom bolo aj zranenie mal. A.. Takto to bolo opakovane prezentované aj mal. A., pričom jeho

výpoveď vyhodnotil aj znalec z odporu klinickej psychológie ako vysoko pravdivú. Otec v priebehu
konania spochybňoval závery a validitu znaleckého posudku najmä z dôvodu, že nebol znalcom sám
vyšetrený, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že otec sa sám odmietol podrobiť
znaleckémuvyšetreniu,dokoncasvojimobštrukčnýmkonanímspôsobovalznačnéprieťahyvznaleckom
dokazovaní. Otec vedel o prebiehajúcom znaleckom dokazovaní, odmietal sa k znalcovi dostaviť, pričom

sám otec potvrdil súdu, že bol znalcom telefonicky kontaktovaný za účelom dohodnutia termínu. Taktiež
súd uvádza, že otcovi nič nebránilo predložiť súdu iný, ním zaobstaraný psychologický posudok na svoju
osobu, ak spochybňuje závery súdom ustanoveného znalca a preukázať tak svoje tvrdenia. Znaleckým
dokazovaním bolo vyvrátené aj tvrdenie otca, že matka a jej rodina manipulujú deti proti nemu, zo zistení
znalca a jeho záverov naopak vyplýva, že práve otec a jeho rodina negatívne ovplyvňovali deti voči

matke.

Pre úplnosť súd dodáva, že v predmetnom konaní tiež zvažoval nad postupnou úpravou styku, pri ktorej
by v určitých časových horizontoch (napr. po troch, resp. šiestich mesiacoch) rozširoval styk otca s mal.
deťmi nielen časovo, ale už aj bez prítomnosti psychológa, avšak k uvedenému súd nakoniec nepristúpil,

a to s ohľadom na značne narušené vzájomné vzťahy otca a detí, ergo postoj detí a samotný prístup
otca k nim. Nie je nateraz možné jednoznačne uviesť, že k reparácii vzťahov skutočne aj príde, nakoľko
najmä otec bude musieť zmeniť svoje správanie k mal. deťom. V prípade, ak nastane pozitívna zmena
vo vzájomných vzťahoch otca s mal. deťmi, čomu isto prispeje intervencia psychológa, nič nebude brániť
tomu, aby si otec podal návrh na rozšírenie styku s mal. deťmi. Na záver súd poznamenáva, že je

predovšetkým na matke a otcovi, aby svojim správaním, najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri
realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletých detí, ktoré sú vo veku,
v ktorom citlivo vnímajú akékoľvek negatívne emócie a pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný
vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme maloletých detí.Súd záverom taktiež uvádza, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, otec využil svoje
dispozičné právo a vzal svoj návrh na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti v celom
rozsahu späť, súd preto konanie v tejto časti podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. zastavil.

V zmysle ust. § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Ako vyplynulo
z nariadenia znaleckého dokazovania, tak znalecké dokazovanie na zákaz resp. zmenu úpravu styku
otca s maloletými deťmi bolo nariadené v záujme objektívneho zistenia stavu veci, keďže rodičia sa na

styku otca s maloletými deťmi nevedeli dohodnúť. Súd preto zastáva názor, že na trovách štátu, ktoré
vznikli v sume 989,36 €, by sa mali podieľať obaja rodičia v rovnakom rozsahu, teda každý v sume po
494,68 €, pretože v ich záujme bolo, rozhodnúť o styku otca s maloletými deťmi. Nakoľko však každý z
rodičov zložil preddavok na znalecké dokazovanie v sume 250 €, nezaplatená zo strany rodičov zostala
suma 489,36 €, ktoré boli vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov a v tejto sume tak vznikol štátu

na náhradu trov. Vzhľadom na uvedené preto súd uložil matke i otcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu
každému v sume 244,68 €.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).