Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/77/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710214509
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7710214509.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu Y. proti

žalovaným v X.rade Mariánovi Pestuchovi, nar. XX.X.XXXX, v X.rade Róbertovi Pestuchovi, nar.
XX.X.XXXX, obidvaja trvale bytom Veľké Zalužice XX, o zaplatenie 5.311,03 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 311,03
EUR s 10 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 318,50

Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 28.10.2010 domáhal proti žalovaným zaplatenia 5.311,03 Eur s
10 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2009 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 13.11.2008, poskytol žalovaným ako dlžníkom spoločne a nerozdielne finančnú
hotovosť vo výške 160 000,00 Sk, t.j. 5.311,03 Eur, ktoré odporcovia riadne prevzali a prevzatie
finančných prostriedkov potvrdili svojim podpisom na zmluve. Podľa zmluvy sa odporcovia zaviazali
peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 31.1.2009, avšak doposiaľ pôžičku žalobcovi nevrátili. Žalobca sa
pokúsil o mimosúdne riešenie veci viacerými urgenciami, avšak bezvýsledne. Neuhradením pohľadávky

v lehote splatnosti sa žalovaní dostali do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na 10% úrok z
omeškania z dlžnej sumy ročne v súlade s ustanovením § 517 O.z. v spojení s Nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z.

Žalovanísnávrhomnesúhlasili.Vovyjadrenívodporeprotiplatobnémurozkazu,ktorýbolvovecivydaný
uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú ani čo do základu, ani čo do výšky, pretože z ich strany voči
žalobcovi neexistuje žiadny dlh. Všetky peniaze boli riadne vrátené, čo môžu preukázať pred súdom

tak listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami. Ďalej uviedli, že podrobnosti preukazujúce neopodstatnenosť
nároku žalobcu preukážu priamo na pojednávaní pred súdom.

Súd rozsudkom zo dňa 8.6.2011 vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 5311,03 Eur s 10% ročným úrokom z omeškania od 1.2.2009 do zaplatenia a trovy
konania.
Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4Co/354/2011-69 zo dňa 16.12.2013

rozsudok súdu I. stupňa zrušil, pretože súd rozhodol predčasne, pokiaľ napriek skutočnosti, že
predvolanienajedinénímnariadenépojednávanianeboložalovanýmdoručenébezzisteniaaposúdenia
podmienok náhradného doručenia o veci rozhodol. Preto bol postup súdu postihnutý vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Zároveň tento postupsúdu prvého stupňa znamená, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a
e/ O.s.p.
Odvolací súd súdu prvého stupňa nariadil odstrániť hore vytýkané pochybenia, t.j. po zistení adresy

bydliska resp.pobytu žalovaných a ich riadnom predvolaní na pojednávanie, týchto vypočuť k ním
tvrdenému splneniu dlhu pôžičky, vykonať dokazovanie originálom listinného dôkazu týkajúceho sa
jednotlivých splátok s podpisom príjemcu, a k tomu dôkazu osobitne vypočuť žalovaných k účelu týchto
splátok, ich úmyslu pri ich poskytovaní ako aj k osobe príjemcu, ktorý prevzatie jednotlivých splátok
potvrdil svojim podpisom a následne k týmto dôkazom vypočuť žalobcu a splniť si poučovaciu povinnosť

podľa§ 120 ods. 4 O.s.p.

Súd vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia odvolacieho súdu, opakovane poučil účastníkov
konania podľa 120 ods. 4 O.s.p. a na každom pojednávaní vyzýval k návrhom na dokazovanie. Vo veci
bolo rozhodnuté bez prítomnosti účastníkov konania dňa 1.10.2014. Žalobca súhlasil, aby sa konalo a aj

rozhodlo v jeho neprítomnosti, obaja žalovaní súhlasili, aby sa konalo a rozhodlo aj bez ich prítomnosti.
Zároveň obaja prehlásili, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú a žiadajú, aby súd rozhodol na
základe doposiaľ zisteného skutkového stavu.

Po doplnení dokazovania bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 13.11.2008 uzavrel žalobca so žalovanými zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovaným
spoločne a nerozdielne peňažnú sumu 160 000,00 Sk bezúročne. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili
obaja žalovaní svojimi podpismi na zmluve. Podľa zmluvy boli žalovaní povinní vrátiť svoj dlh žalobcovi
do 31.1.2009.

Žalobca v návrhu a tak isto aj na pojednávaní tvrdil, že žalovaní doposiaľ svoj dlh voči nemu neuhradili.
Uviedol, že z vyjadrenia žalovaných v odpore je zrejmé, že pôžička poskytnutá bola. Žalovaní to
nepopreli ani v odpore a vyplýva to aj z písomnej zmluvy o pôžičke, ktorú obaja žalovaní podpísali,
pričom podpisy boli overené aj u notára. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní nepreukázali a podľa

jeho názoru ani nedisponujú dôkazmi o tom, že peňažné prostriedky boli vrátené, pretože sa tak
nestalo. So žalovanými mal ešte uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie nebytových priestorov na
Námestí osloboditeľov 68 v Michalovciach. Ani nájomné za tieto priestory žalovaní neplatili. K tvrdenému
potvrdeniu žalovaných o zaplatení dlhu na čl. 44 spisu uviedol, že tento doklad pozná, nejde však o
splácanie pôžičky, ale o úhradu dlhov na nájomnom za nebytové priestory. Podpisy o prevzatí finančných

čiastok patria jeho bratovi a časť podpisov je otcových. Brat a otec chodievali ku žalovaným takmer
denne a takým spôsobom vyberali nájomné za užívanie nebytových priestorov. Upresnil, že štyri podpisy
patria aj jemu. V tieto dni však preberal namiesto brata nájomné. Poprel, aby pôžičku poskytol jeho brat
a nie on. Potvrdil, že hotovosť žalovaným odovzdával jeho brat a nie on. K písomnej zmluve uviedol, že
zmluvu vypracoval jeho právnik a že túto zmluvu podpísal. Podpísanú zmluvu odovzdal bratovi spolu s

hotovosťou a brat odovzdal peniaze aj zmluvu na podpis žalovaným.

Žalovaný Y. vypovedal, že je pravda, že im žalobca pôžičku poskytol a že ju mali vrátiť do 31.1.2009.
Do termínu splatnosti nemali k dispozícii celú sumu 160 000,00 Sk, preto pristúpili k tomu, že dlh začali
splácať po splátkach tak, ako to predložili súdu. Uviedol, že písomnú dohodu o povolení splácať dlh

nemali,žalobcastýmvšaksúhlasil. Podľajehovyjadreniažalobcasúhlasilajstým,abysplátkypreberali
iné osoby ako je žalobca. Žalovaný ďalej tvrdil, že k takémuto spôsobu úhrady dlhu došlo aj preto, že s
tým súhlasil už nebohý brat žalobcu, pretože pôžičku v skutočnosti neposkytol žalobca ale jeho nebohý
brat. Podpisy na doklade o prevzatí pôžičky sú podpisy brata žalobcu, po jeho smrti preberali prostriedky
otec žalobcu a žalobca. K nájmu nebytových priestorov uviedol, že tento záväzok si riadne plnili o čom

majú svedčiť účtovné doklady ich firmy Y., ktorú predali. Žalovaný nevedel uviesť, komu firmu predali,
pretože sa tak stalo už pred štyrmi rokmi, nevie, ani kto je súčasný majiteľ firmy. Účtovnými dokladmi
nedisponuje, pretože tieto by mohla mať jeho účtovníčka.

Žalovaný C. potvrdil poskytnutie pôžičky aj termín jej splatnosti. Tvrdil však, že pôžičku poskytol nebohý

T., brat žalobcu, a nie žalobca sám. Je pravda, že ako veriteľ na zmluve bol žalobca, avšak všetko robil
nebohý T., žalobca tam bol iba nastrčený ako figúrka. Pôžičku im osobne odovzdal T. v Michalovciach.
Pri preberaní pôžičky boli prítomní obaja žalovaní a T.. Ten im dovolil aj splácať dlh v splátkach tak, ako
je uvedené na doklade, ktorý predložili súdu. K sume 7140,00 Eur, ktorá je zaevidovaná predloženompotvrdení uviedol, že je preto vyššia ako pôžička 160 000,00 Sk, pretože išlo aj o platenie úrokov z
pôžičky. Tiež tvrdil, že nájom za nebytové priestory uhrádzali riadne pravdepodobne cez účet, splácanie
pôžičky sa evidovalo v diari.

Svedok T., otec žalobcu potvrdil, že pôžičku 160 000,00 Sk poskytol žalovaným jeho syn Y., ale hotovosť
odovzdával už nebohý syn T.. Poprel, že by finančné prostriedky poskytoval syn T. K dôkazu o úhrade
pôžičky uviedol, že ide o úhradu nájomného za užívanie nebytových priestorov, ktoré boli žalovaným
poskytnuté. K podpisom na doklade uviedol, že sú v prevažnej miere jeho, pretože nájomné preberal na

základe poverenia nebohého T.. Nájomné sa mohlo pohybovať v sume okolo 1 200,00 EUR mesačne. K
dennej úhrade podľa jeho výpovede sa pristúpilo na žiadosť žalovaných. Dohodli sa na splácaní 100,00
EUR denne, ale niekedy to boli aj nižšie sumy, alebo rozdielne od tejto sumy podľa toho, ako tvrdili či
majú alebo nemajú finančné prostriedky. Takto sa nájomné uhrádzalo už počas roka 2009.

Na požiadanie súdu svedok na číslach listu 49-50 identifikoval podpisy tak, že za mesiac január sú jeho

podpisy. V mesiaci február podpisy 1.2. a 2.2 sú jeho, 3.2. podpis syna T., od 4. až po 16.2 je jeho podpis,
17.2. je podpis syna T., 18.2. T. 19.2. T., 22.2. jeho podpis, 23.2. T., 24.2. jeho podpis a 25.2.-26.2 T. V
mesiaci marec 1.3. T. 2.3. žalobcov podpis, 3.3. T., 4.3. jeho, 5.3. T. 8.3. žalobcov podpis, 9.3. T., 10.3.
T., 11.3. T., 12.3. T., 15.3. T. až do 24.3., 25.3. žalobcov podpis, 26.3. T. 29.3... V mesiaci apríl od 7.4.
do 30.4. sú podpisy T.

Svedok T., brat žalobcu, k dokladu o úhrade pôžičky uviedol, že išlo o úhradu splátok nájomného, ktoré
mali uhrádzať žalovaní v 1. a v 2.rade. Uhrádzať mali nájomné firme X.. Tieto sumy preberal ak to bolo
potrebné od žalovaných na základe pokynu už nebohého brata T. ktorý bol konateľom spoločnosti X.
alebo ho o to požiadal otec. K pôžičke uviedol, že táto sa poskytla žalovaným na rozbehnutie podnikania

a že ju poskytol brat T. resp. si myslel, že ju poskytol brat T. ale písaná bola na brata Y.. Písomné
vyhotovenie zmluvy nevidel ani ju nepripravoval. Tvrdil, že žalovaní pôžičku neuhradili, uhrádzali iba
nájomné. Potvrdil, že finančné prostriedky z pôžičky žalovaným odovzdal brat T..

Z originálu diára za rok 2010, v ktorom boli evidované platby, bolo zistené, že v mesiaci január boli

evidované úhrady v splátkach v celkovej sume 1900,00 Eur, vo februári 1980,00 Eur, v marci 2100,00
Eur a za mesiac apríl úhrady bez súčtu. Iné platby diár neobsahoval. Celková suma splátok predstavuje
7140,00 Eur.

Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov súd zistil, že spoločnosť X. ktorej konateľom bol T., dala

do podnájmu spoločnosti Y.., ktorého konateľom bol Y. priestory na W.. Nájomné bolo dohodnuté na
360 000,00 Sk ročne. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 1.2.2008. Nájomné za rok 2008 bolo
splatné k 31.12.2008 za celý rok a od 1.1.2009 mesačne do 5. dňa v mesiaci. Úhrady nájomného bolo
možné vykonať prevodom na účet alebo v hotovosti k rukám prenajímateľa.

Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalovanými bolo zistené, že spoločnosť X. prijala
od spoločnosti Y. dňa 26.2.2010 sumu 1980,00 Eur ako nájom za február 2010, dňa 28.1.2010 sumu
1900 Eur ako nájom za január 2010 a dňa 31.12.2009 sumu 9800,00 Eur ako nájom za rok 2009.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke ponecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Vykonaným dokazovaním, a to z návrhu, z predloženej zmluvy o pôžičke aj z vyjadrenia žalovaných
k odporu, výpovedí účastníkov konania i svedkov mal súd preukázané, že žalobca žalovaným v 1. a
2. rade požičal spoločne a nerozdielne 160 000,00 Sk (5311,03 Eur). Žalovaní počas výsluchu tvrdili,

že pôžičku v skutočnosti poskytol T., a nie žalobca. Toto ich tvrdenie je vyvrátené výpoveďou žalobcu,
výpoveďou svedka T. staršieho, ale najmä písomným vyhotovením zmluvy, kde ako veriteľ je uvedený
žalobca. Súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že žalovaní v odpore nenamietali, že im pôžičku neposkytol
žalobca, až pri výsluchu pred súdom vypovedali, že pôžičku poskytol T. Žalovaný Y. dokonca najprv
vypovedal, že pôžičku im poskytol žalobca, v priebehu výsluchu to zmenil a tvrdil, že brat žalobcu.

Výpoveď svedka T. v tomto smere súd nepovažoval za relevantnú, pretože jeho výpoveď bola nepresná
a k pôžičke sa jednoznačne vyjadriť nevedel.

Sporné v konaní bolo, či pôžička bola vrátená. Žalovaní v odpore uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú
ani čo do základu ani čo do výšky, pretože z ich strany voči žalobcovi neexistuje žiadny dlh. Všetky
peniaze riadne vrátili, čo môžu pred súdom preukázať tak listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami. Ako

listinný dôkaz o úhrade pôžičky mali slúžiť záznamy o úhradách v diári žalovaných za rok 2010, ktorého
originál bol predložený aj na nahliadnutie súdu.

Po vykonanom dokazovaní súd nemal preukázané, že úhrady zaznamenané v diári sú úhradami dlhu
zo zmluvy o pôžičke a to z týchto dôvodov:

1.Podľa zmluvy o pôžičke pôžičku boli žalovaní povinní vrátiť do 31.1.2009. Nebola teda dohodnutá
splatnosť v splátkach ale jednorázovo. Žalovaní síce tvrdili, že im splátky povolil žalobca, resp. brat
žalobcu, avšak brat žalobcu nebol veriteľom z tohto záväzkového vzťahu a sám žalobca, ako veriteľ
povolenie splátok poprel. Ako podporný dôkaz v tomto smere môžu slúžiť aj samotné záznamy v diári

žalovaných, ktoré začínajú až od januára 2010, teda rok po splatnosti pôžičky.
2.Sumy, ktoré sú uhradené podľa dokladu predloženého žalovanými v súčte nezodpovedajú výške
poskytnutej pôžičky. Pôžička bola poskytnutá v sume 5311,03 Eur, úhrady v diári v súčte predstavujú
sumu 7140,00 Eur. Žalovaní síce tvrdili, že si mysleli, že je suma navýšená o úroky, podľa zmluvy o
pôžičke táto bola poskytnutá bezúročne. Zmluva je vyhotovená písomne, čiže žalovaní mali vedomosť

o tom, že pôžička sa nebude navyšovať o žiadne úroky.
3.Podpisy o prevzatí splátok v diári nie sú podpismi veriteľa, teda žalobcu, ale žalobcovho brata resp.
otca, iba v troch prípadoch je podpis žalobcov. Žalobca to vysvetlil tým, že nájomné prevzal vtedy, ak
tak nemohol urobiť otec alebo brat, a súd nemal dôvod tomuto vysvetleniu neveriť. Predmetom tohto
konanie nie je dokázať, kto a na základe čieho pokynu preberal sumy za nájomné, ale či sa úhrady

evidované v diári týkajú poskytnutej pôžičky. Žalobca aj obaja svedkovia zhodne uvádzali, že do diára
sa zaznamenávali úhrady nájomného a nie úhrady pôžičky. Súd môže iba prisvedčiť žalobcovi, že podľa
§ 562 Občianskeho zákonníka je možné dlh splniť aj plnením tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o
tom, že je oprávnený prijať plnenie, ale žalovaní súdu žiadny dôkaz o tom, že im veriteľ dovolil plniť dlh
inému a takýmto spôsobom nepredložili. V tomto kontexte súd poukazuje aj na znenie ustanovenia §40

ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne. Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne, teda aj podmienky zmeny splatnosti i miesta
plnenia dlhu mohli byť dohodnuté len písomne. Žiadna takáto písomná dohoda súdu predložená nebola
a prípadné hoci aj ústne dohody žalobca ako veriteľ poprel.
4.Žalovaní tvrdili, že záznamy v diári potvrdzujú úhradu pôžičky, pretože príjmové pokladničné doklady,

ktoré predložili majú slúžiť ako dôkaz o úhrade nájomného a teda že záväzky zo zmluvy o prenájme
boli splnené. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že príjmové pokladničné doklady iba
potvrdzovali, že nájomné evidované v diári bolo skutočne uhradené, o čom boli žalovaným vyhotovené
riadne účtové doklady - príjmový pokladničný doklad firmy X. Po porovnaní úhrad z diára a príjmových
pokladničných dokladov je aj podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu logické. Podľa záznamov v diári

v mesiaci január 2010 zaplatili žalovaní sumu 1900,00 Eur v splátkach, čomu zodpovedá príjmový
pokladničný doklad firmy X. o úhrade nájomného firmou Y. za mesiac január 2010, v mesiaci február
2010 bola v diári zaznamenaná suma 1980,00 Eur, čo zodpovedá príjmovému pokladničnému dokladu
firmy X. o úhrade nájomného firmou Y. za mesiac február 2010. Nie je preto preukázané, že záznamy
v diári žalobcov sú záznamami úhrady pôžičky.

Podľa názoru súdu obrana žalovaných v konaní je nepresvedčivá, bez relevantných skutkových a
právnych tvrdení, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že pôžička mohla byť vrátená. Zo zmluvy o pôžičke
vyplýva pre veriteľa v tomto prípade povinnosť poskytnúť dlžníkovi dohodnuté finančné prostriedky adlžník je povinný po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. V konaní bolo
preukázané, že žalobca si svoju povinnosť splnil a žalovaným požičal sumu 5311,03 Eur, žalovaní však
v konaní neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že pôžičku žalobcovi vrátili. Z uvedených

dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 5311,03
Eur, pretože tak to mali dohodnuté v zmluve (§511 ods. 1 Obč.zák.).

Žalovaní pôžičku, ktorú im žalobca poskytol nevrátili v dohodnutej dobe, preto je dôvodný aj nárok
žalobcu na úroky z omeškania. Žalovaní boli povinní dlh zaplatiť do 31.1.2009. Keďže tak neurobili, sú

od 1.2.2009 v omeškaní. Úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval, sú v súlade s ustanovením § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995, pretože k 1.2.2009 predstavovali 10% ročne (2% + 8%). Preto súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania zo žalovanej sumy 5311,03 Eur vo výške 10% ročne od prvého dňa
omeškania, t.j. od 1.2.2009 do zaplatenia žalovanej istiny.

O trovách konania súd pri vyhlasovaní rozsudku rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal

žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Žalobca trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní
od vyhlásenia rozsudku, preto mu ich súd v konečnom dôsledku priznal iba tak, ako vyplývali z obsahu
spisu okrem trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Trovami žalobcu bol v tomto prípade iba
súdny poplatok za podaný návrh v sume 318,50 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo

bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)