Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 33C/88/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109220877
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109220877.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateľky:

L. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, právne zastúpená JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so
sídlom Dolné Rudiny 1, Žilina proti odporcovi: KIA Motors Slovakia s.r.o., so sídlom Mariánske námestie
30/5, Žilina, IČO: 35 876 832, o určenie zodpovednosti a rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za
chorobu z povolania, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni chorobou z povolania číslo poistnej
udalosti Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina 111600900226 podľa hlásenia choroby z povolania č. 3/09,
vystaveného U.. P. U., vedúcim oddelenia Klinického pracovného lekárstva a toxikológie KRANKAS,

s.r.o. Žilina, priznané dňa 12.5.2009 U.. T. M., N.., zástupcom prednostu Kliniky pracovného lekárstva
a toxikológie Martinskej fakultnej nemocnice Martin, od 13.3.2008 týkajúceho sa žalobkyne v rozsahu
100 %.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 697,51 EUR, a to na účet právneho
zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 29.7.2009 sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporca zodpovedá za
škodu spôsobenú jej chorobou z povolania v rozsahu 100 % a zároveň žiadala nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že u odporcu pracovala v období od 16.1.2006 do 15.1.2009 ako výrobný
pracovník oddelenia Lakovňa - brusička a pulírantka útvaru inšpekcie. Dňa 13.3.2008 ju z nočnej zmeny

odviezla pohotovostná zdravotná služba, nakoľko nemohla pohnúť prstami, čo sa stalo už aj predtým,
a to z dôvodu, že sa celá triasla. Bola práceneschopná od 13.3.2008 do 1.3.2009. Naďalej má veľmi
vážne problémy s rukou pre ukrutné bolesti, nespí aj 5 nocí a keď zaspí tak len z únavy. Trpí chronickými
bolesťami a lieči sa v ambulancii pre liečbu bolesti. Musí brať silné antidepresíva. Bežné činnosti v
domácnosti musí za ňu robiť manžel. Dňa 12.5.2009 vydal zástupca prednostu pracovného lekárstva
a toxikológie Martinskej fakultnej nemocnice Martin U.. T. M., N.. hlásenie choroby z povolania alebo
ohrozenia chorobou z povolania evidenčné č. 3/09, podľa ktorého jej bola prvýkrát zistená choroba z

povolania dňa 13.3.2008 a ako organizácia kde choroba z povolania vznikla je uvedený odporca. Nikdy
predtým nemala žiadne zdravotné problémy s pravou hornou končatinou, 5 rokov pred nástupom do
pracovného pomeru k odporcovi bola na materskej dovolenke, od októbra 2000 do 31.7.2005 poberala
rodičovský príspevok.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 6.10.2009, ktorý žiadal návrh
zamietnuť. Poukázal na fakt, že pri prvom šetrení rizikových faktorov práce tesne po nástupe
navrhovateľky na dočasnú PN dňa 13.3.2008 nebola potvrdená ani choroba z vibrácii, ani chorobaz dlhodobej nadmernej jednostrannej záťaže (ďalej len DNJZ). Podľa hlásenie choroby z povolania,
táto bola zistená dňa 13.3.2008 na základe hygienického prieskumu vykonanom Regionálnym úradom
verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ) Žilina dňa 23.5.2008 iba pre podozrenie na chorobu

z vibrácii. Dôvodom bol fakt, že neboli prítomné príznaky, ktoré by poukazovali na poškodenie
zdravia navrhovateľky z dôvodu DNJZ. Navyše vibrácie neprekračovali 0,5 násobok akčných hodnôt
expozície vibráciám. Následné šetrenie podozrenia na ochorenie DNJZ vykonali pracovníci RÚVZ
takmer po roku od poškodenia zdravia navrhovateľky vo februári 2009, bolo konzultované 30.4.2009 na
Celoslovenskej komisii pre posudzovanie chorôb z povolania, z čoho odporca nemá závery. Odporca

namietal nedostatočné preukázanie podmienok pre vznik a priznanie choroby z povolania DNJZ.
Zdravotné ťažkosti navrhovateľky sa zhoršili až po operácii karpálneho tunelu. Pracovisko odporcu
v čase poškodenia zdravia navrhovateľky nebolo rizikovým pracoviskom. Neskôr bolo zaradené do
3. kategórie rizikových prác z dôvodu, že ide o prácu vykonávanú v nevhodnej základnej pracovnej
polohe. Namietal, že navrhovateľka bola vystavená dlhodobej, nadmernej a jednostrannej záťaži pravej
ruky, keď prácu brusička a pulírantka vykonávala od 27.11.2006, od začiatku skúšobnej výroby, až do

13.3.2008. Dovtedy absolvovala vstupné školenia v závode a na pracovisku, prehlbovanie kvalifikácie v
Kórei, po ukončení stavebných prác vykonávala pomocné práce a upratovanie až do začiatku skúšobnej
výroby. Počas výkonu práce na linke bola práceneschopná a na ošetrení u lekára celkom 65 dní. Teda v
skutočnosti na linke pracovala iba okolo 1 roka. Jej práca nebola jednostranná, nakoľko každé 2 hodiny
sa striedala pri práci s brúskou a pulírkou s ďalšími 5 zamestnancami. Práca s brúskou sa vykonáva

pravou rukou. Ľavou rukou brusič nanáša leštiacu pastu pre zamestnanca s pulírkou, takže pulírku môže
zamestnanec držať oboma rukami. Navrhovateľka nikdy vedúcim zamestnancom neoznámila zdravotné
ťažkosti s pravou rukou, čím z nedbanlivosti porušila svoju základnú informačnú a prevenčnú povinnosť
a takto si spôsobila poškodenie zdravia z nedbanlivosti sama. Domnieva sa, že k poškodeniu ruky mohlo
dôjsť z mimopracovných príčin, najmä v súvislosti so stavebnými prácami na stavbe jej rodinného domu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov U. Z., U. P., U. F., M. U., B. Y., K.
R., M. U., oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to predovšetkým hlásením
choroby z povolania z mája 2009, dokladom o dočasnej práceneschopnosti, lekárskym posudkom o
bolestnom,rozhodnutímsociálnejpoisťovnez2.4.2009,22.7.2009,pracovnouzmluvouz5.1.2006spolu
s dodatkami, oznámením o nepredĺžení pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú z 7.1.2009,

záznamom zo šetrenia chorôb z povolania z 23.5.2008, rozhodnutím RÚVZ Žilina č. A/2008/03954/
PPL z 5.9.2008, vyjadrením RÚVZ Žilina z 27.11.2009, kazuistikou pre Celoslovenskú komisiu pre
posudzovanie chorôb z povolania dňa 30.4.2009, znaleckým posudkom č. 4/2010 znalca U.. U.. P. L.,
U. a zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi navrhovateľkou a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.1.2006 vznikol pracovný

pomer na vykonávanie práce - výrobného pracovníka na prevádzke Lakovňa s dňom nástupu do práce
16.1.2006 na dobu určitú a to 1 rok. Neskoršími dodatkami k pracovnej zmluve bol tento pracovný pomer
predlžovanýdo15.1.2009.Listomzodňa7.1.2009odporcaoznámilnavrhovateľke,ženepredlžujesňou
pracovný pomer a tento končí dňa 15.1.2009. Navrhovateľka po nástupe do práce vykonávala čistiace a
upratovacie práce asi do októbra 2006. Medzi tým bola na školení v Korei a po návrate 23.4.2006 začali

pracovať na 4 hodiny tak, že brúsili a pulírovali karosérie. Riadna výroba sa však začala až v októbri
2006 a do novembra 2007 táto výroba bola kľudná. Po tejto dobe mali vyššie tempo. Pracovala na linke
30 metrov dlhej, na ktorej z každej strany mali byť 3 zamestnanci, nie však vždy v skutočnosti boli v
plnom počte. Práca navrhovateľky spočívala v tom, že sa striedali dve zamestnankyne každé 2 hodiny
na opravách chýb karosérie áut, keď jedna brúsila a naniesla pastu a druhá pulírovala. Zo začiatku

výroby na karosériách bolo veľa chýb a niekedy sa nestíhali chyby opraviť, z ktorého dôvodu bola linka
zastavená. Uvedené mal súd preukázané aj z výpovedi svedkov U. F., M. U., B. Y., K. R., M. U. -
zamestnancov odporcu vypočutých v konaní.

Dňa 13.3.2008 navrhovateľku odviezla z nočnej zmeny pohotovostná záchranná služba, nakoľko
nemohla pohnúť prstami. Svedok U. Z. potvrdil, že vtedy navrhovateľka prišla za ním, že ju bolí ruka a

doviedol ju k supervízorovi U. P.. Svedok U. P. uviedol, že po príchode navrhovateľka si držala ruku, že
ju strašne bolí. Spísali záznam o pracovnom úraze s U. X. a zavolali požiarnikov, ktorí ju zaviezli na
pohotovosť. Obaja tiež potvrdili, že vykonávali sa nadčasy, avšak nikto zamestnancov nenútil, aby tieto
nadčasy vykonávali. Uvedené mal súd preukázané aj z výpovedí ostatných svedkov. Rovnako žiadenzo zamestnancov nežiadal znížiť tempo na linke. Svedkyne F., U. pracovali dňa 13.3.2008 na rovnakej
zmene ako navrhovateľka a videli, že jej puchla ruka. Svedkyňa Y. uviedla, že navrhovateľka nosila
obviazanú ruku už pred Vianocami 2007. Svedkyňa R. potvrdila, že odišla zo zamestnania od odporcu,

nakoľko mala zdravotné problémy, odviezla ju pohotovosť a mala prasknutú sternokosť, presilenú ruku.
Lekár jej dal potvrdenie, že nie je schopná vykonávať uvedenú prácu. Vie, že aj navrhovateľka sa
sťažovala na ruku.

Navrhovateľka na to bola uznaná dočasne práceneschopnou od 13.3.2008 do 2.3.2009. Pri vstupnom
vyšetrení dňa 5.1.2006 sa nenašla zdravotná kontraindikácia na navrhovanú prácu. Dňa 13.3.2008 bola

ošetrená traumatológom s dg. tendovaginitis antebrachii. Dňa 20.3. a 26.3.2008 pre pretrvávajúci opuch
a podozrenie na poškodenie n. medianus bola odoslaná na neurologické a EMG vyšetrenie. 1.4.2008
bola vyšetrená v neurologickej ambulancii so záverom karpálny tunel z profesionálneho preťaženia +
výrazný vasoakrálny syndróm a bola jej odporučená zmena pracovného zaradenia, práca s vibračnými
nástrojmi je nevhodná. 29.4.2008 bola vyšetrená na ambulancii klinického pracovného lekárstva U.. P.
U., ktorý pre podozrenie pre profesionálny pôvod ochorenia zahájil šetrenie na profesionalitu ochorenia

a vyžiadal hygienické prešetrenie pracoviska od RÚVZ Žilina. 26.5.2008 neurochirurg stav uzatváral ako
syndróm karpálneho tunela vpravo a indikoval operačné riešenie, ktoré bolo vykonané dňa 4.6.2008.
RTG vyšetrenie 6.10.2008 potvrdilo napriamenú lordózu C chrbtice a počínajúcu chondrózu disku
C4-5, na LS chrbtici plochšia lordóza. 4.11.2008 navrhovateľka absolvovala angiologické vyšetrenie so
záverom vasodiskinéza prstov HK dx a predpodkladá sa profesionálna expozícia vibračným zariadením

s vasodiskinézou, možnou i neuropat. zložkou. 23.12.2008 a 21.1.2009 opäť vyšetrená neurológom s
dg. komplexný regionálny bolestivý syndróm PHK v akútnej fáze, susp. epicondylitis ulnaris. 14.1.2009
pri reumatologickej kontrole s rtg rúk bola potvrdená skôr diagnóza algodystrofický syndróm pravej ruky.
19.3.2009 opakovane vyšetrená v algeziologickej ambulancii, v uvedenuý deň vo FNsP Banská Bystrica
so záverom: chronický algodystrofický syndróm PHK (predlaktia a ruky) s prevažujúcou neuropatickou

zložkou, pričom prednosta kliniky predpokladá, že k stavu došlo vplyvom dlhodobej práce s vibračnou
brúskou. Na jej podklade došlo postupne k vývoju neuropatie v oblasti pravej ruky. Šija a rameno nie
sú príčinou ťažkostí, sporné je tiež hovoriť o algodystrofickom syndróme, nakoľko nie sú splnené všetky
kritéria tejto diagnózy a skôr sa prikláňa k regionálnej neuropatii s trofickým deficitom po dlhodobej
expozícii vibráciám a k epicondylitíde z preťaženia svalov predlaktia.

Zo záznamu z šetrenia chorôb z povolania z 23.5.2008, ktorý vykonali zamestnanci RÚVZ Žilina,
vyplýva, že bolo vykonané meranie vibrácii v lakovni, pričom akčné ani limitné hodnoty výsledného
normalizovaného zrýchlenia vibrácii neboli prekročené.

RÚVZ Žilina rozhodnutím č. A/2008/03954/PPL z 5.9.2008 rozhodlo o zaradení práce na pracovisku
Lakovňa - finál linka do kategórie 3. pre rizikový faktor fyzickej záťaže.

RÚVZ Žilina listom zo dňa 27.11.2009 adresovaný súdu sa vyjadril, že pri hodnotení fyzickej záťaže
na pracovisku Lakovňa - finálna linka sa zaoberali prácou spojenou s fyzickou a polohovou záťažou,
ktorá sa preukázateľne podieľa na zmene zdravotného stavu (najmä poškodenie podporno-pohybovej
sústavy a periférnych nervov v dôsledku DNJZ). Tieto ochorenia postihujú kosti, kĺby, šľachy, svaly,
nervy, cievy a vznikajú pri rozličných činnostiach spojených s DNJZ končatín s nedostatočným časom na

odpočinok a regeneráciu namáhaných oblastí. Nárast výskytu týchto poškodení úzko súvisí s výskytom
pracovných činností, ktoré sú spojené so statickým zaťažením pracovníka (práca v stoji), vnúteným
pracovným tempom (práca na linke) a s vynakladaním nadmernej sily pri práci (úchop pracovného
nástroja). Medzi najčastejšie ochorenia z DNJZ patria úžinové syndrómy nervov, z nich je syndróm
karpálneho tunela najrozšírenejší. Riziková činnosť z tohto hľadiska je opakovaná práca, vnútené

pracovné tempo pri stereotypnej práci s nedostatkom času na relax. Ochorenie z DNJZ v zmysle platnej
terminológie patrí medzi ochorenia, ktoré vznikajú z práce spojenej s fyzickou záťažou. Pri hodnotení
fyzickej záťaže na pracovisku Lakovňa - Final linka - leštenie karosérie pre získanie popisov pracovných
postupovaanalýzpracovnýchčinnostíprivykonávaníčinnostibolapoužitámetódapriamehosledovania
jednotlivýchčinnostínapracoviskuspojenásodstopovanímspomocoustopiekazároveňpoužitievideo-

záznamov. Pri hodnotení pracovných polôh sa vychádzalo z legislatívneho porovnania prijateľnosti resp.
neprijateľnosti polôh jednotlivých častí tela pri vykonávaní pracovných činností vo vzťahu k skutočnosti.
Bolo zistené, že sa jedná o pracovisko so zvýšeným výskytom ťažkostí PPS a prítomnosť rizikových
faktorov, ktoré v budúcnosti môžu spôsobiť poškodenia PPS. Lokalizácia ťažkostí v oblasti šije a pliecje typická pre vnútenú pracovnú polohu so záklonom hlavy bez podopretia hlavy a držania rúk vo
vnútenej polohe. Zotrvanie v tejto polohe, monotónnosť práce a nároky na presnosť pri práci potencujú
vplyv vnútenej pracovnej polohy. Vyššia intenzita ťažkostí v oblasti zápästia a rúk je typická pre práce,

kde je potrebné používať svaly, dlane a predlaktia pri krajnej polohe zápästia. Celkove zamestnanci
na tomto pracovisku majú dlhé zotrvanie v jednej pracovnej polohe, vysoké pracovné tempo, ale aj
jednotvárnosť práce. Zo záverov hygienického prieskumu L. Y. vykonávala jednostrannú stereotypnú
prácu vo vnútenom pracovnom tempe so stálym a pevným držaním nástroja (zvýšené svalové napätie
pri úchope rúk a pri vyvinutí tlaku na nástroj), ktorý pri práci vibruje (akčná a limitná hodnota výsledného

normalizovaného zrýchlenia vibrácií nebola prekročená).

Dňa 30.4.2009 bol prípad prerokovaný na Celoslovenskej komisii pre posudzovanie chorôb z povolania
pri MZ SR, ktorá priznala profesionalitu ochorenia v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ako
ochorenie z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia s diagnózou sy canalis carpi 1.dx.

Dňa 4.5.2009 bolo vystavené Hlásenie choroby z povolania č. 3/09 pre položku DNJZ - choroby
periférnych nervovo s diagnózou G 56.0 s dátumom prvého zistenia a priznania 13.3.2008, podpísané

U..P.U.,vedúcimoddeleniaklinickéhopracovnéholekrástvaatoxikológieKrankass.r.o.ŽilinaaU..T.M.
N.., zástupkyňou prednostu kliniky pracovného lekárstva a toxikkológie Martinskej fakultnej nemocnice
Martin.

Zároveň bol vystavený lekársky posudok o bolestnom vo výške 150 bodov, zvýšený o 50% na celkových
225 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia pre chorobu z povolania bolo vystavené dňa 4.8.2010

vo výške 700 bodov.

Podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej len ZP), za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z
povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v
pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby
z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z

povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa § 196 ods. 1 ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou

škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaisteniebezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa § 8 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej

zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

Predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
je skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za
plnenie pracovných úloh sa považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru
(predovšetkým z pracovnej zmluvy), o inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a o činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty. Pracovné povinnosti sú povinnosti, ktoré pre zamestnanca

vyplývajú z pracovného pomeru, ako aj z ustanovení Zákonníka práce, prípadne z ďalších všeobecne
záväznýchpracovnoprávnychpredpisov.Povinnostivšakmôžuprezamestnancavyplývaťajzpracovnej
zmluvy a pracovného poriadku alebo z inej internej úpravy zamestnávateľa. Chorobou z povolania
je ochorenie, ktoré vzniká v príčinnej súvislosti s vykonávanou prácou v dôsledku nepriaznivého
pôsobenia chemických, fyzikálnych, biologických a iných rizikových faktorov pracovného prostredia.

Zoznam chorôb z povolania v zák.č. 461/2003 Z.z. definuje podmienky, za ktorých ochorenie možno
považovať za profesionálne.

Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2010 znalca U.. U.. P. L., U. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
choroby z povolania vyplýva, že profesionálne choroby pohybového aparátu a nervov končatín z DNJZ
boli zaradené do zoznamu chorôb z povolania v roku 1975. Poškodenie periférnych nervov vplyvom

fyzikálnych faktorov je v súčasnej dobe najčastejšie hláseným profesionálnym ochorením. DNJZ
pohybového ústrojenstva a nervov končatín na a za hranice ich biologickej odolnosti, nadmerný tlak,
ťah alebo torzia na niektoré tkanivá alebo vysoká opakovaná početnosť týchto pohybov vykonávaných
lokálnymi svalovými skupinami za podmienok, kedy po záťaži nepríde k plnému zotaveniu, vedú k
mikrotraumatizácii s postupne vznikajúcimi prejavmi poškodenia šliach a ich úponov, kĺbov a nervov.

Syndróm karpálneho tunela je stav, kedy stredový nerv ruky nemôže náležite pracovať. Najčastejšia
príčina jeho vyvolania je mechanická pri zvýšenej námahe, chronickej mikrotraumatizácii pri častom
opakovaní flexie a extenzie ruky, pri dlhotrvajúcom napätí šliach flexorov (držanie nástroja), práca
s vibračnými nástrojmi, taktiež činnosti s vysokým počtom opakovaných pohybov rúk prispievajú k
rozvoju syndrómu. Algodystrofický syndróm je definovaný ako nešpecifický príznakový súbor s nejasnou

patogenézou, vyskytujúci sa prevažne na končatinách. Najčastejšími príčinami vzniku sú úrazy a
mikrotraumy rôzneho druhu, operačné zákroky, miestne zápalové afekcie, ischemické obehové poruchy,
kompresia cievno-nervového zväzku, nervové lézie, metabolické poruchy.

Navrhovateľka pracovala podľa šetrenia RÚVZ Žilina z 4.2.2009 u odporcu 2 roky a 2 mesiace vo funkcii
operátorka finálnej inšpekcie ako brusička a pulírovačka karosérie, vykonávala manuálne činnosti.

V marci 2008 došlo u nej k rozvinutiu ochorenia horných končatín s nutnosťou dlhodobej liečby,
potvrdené odbornými vyšetreniami, na základe čoho jej bola priznaná a hlásená choroba z povolania.
RÚVZ nepotvrdil nadmerné hodnoty vibrácií a tým i možné ochorenie horných končatín z vibrácií,
avšak dlhodobosť, jednostrannosť a nadmernosť vykonávania prác operátorky podľa neho je nesporná,
navrhovateľka vykonávala jednostrannú stereotypnú prácu vo vynútenom pracovnom tempe so stálym

a pevným držaním nástroja, so zvýšeným svalovým napätím pri úchope rúk a pri vyvinutí tlaku na
nástroj a preto boli tieto práce na pracovisku Lakovňa finálna linka zaradené do 3. kategórie rizikových
prác. Napriek tomu, že navrhovateľka pracovala s nie príliš veľkou fyzickou záťažou s náradím s ľahšiu
hmotnosťou, vykonávala počas pracovnej zmeny vysoký a opakovaný počet pohybov prstov a rúk,
so zaťažením malých a drobných svalových skupín prstov a rúk. V tomto prípade sa za nadmernosť

považuje práve tento počet pohybov, nie hmotnosť výrobkov alebo náradia. U.. P. U. správne priznal
dňom zistenia ochorenia 13.3.2008 profesionalitu ochorenia pre chorobu DNJZ končatín s diagnózou
G 56.0 syndróm karpálneho tunela. Ide o chorobu z povolania v zmysle prílohy č. 1 k zák.č. 461/2003
Z.z. Hlásenie choroby z povolania bolo vydané po vyhodnotení klinického nálezu, stanoviska RÚVZ, po
vylúčení inej príčinnej ťažkosti navrhovateľky, po prerokovaní prípadu na Regionálnom konzultačnom

dni o chorobách z povolania v MFN Martin 26.2.2009 a Celoslovenskom konzultačnom dni o chorobách z
povolania pri MZ SR dňa 30.4.2009. Postup ambulancie klinického pracovného lekárstva Krankas s.r.o.
Žilina bol plne v súlade s platnou legislatívou. U.. U. veľmi svedomito vylúčil prípadný iný pôvod ťažkostínavrhovateľky. Bolesti v hornej končatine nie sú výsledkom iba jednej ohraničenej poruchy (napr. nervu),
ale väčšinou kombináciou niekoľkých. Následkom jedného poškodenia trpí celý pohybový systém
končatiny (nervy, svaly, šľachy, cievy, kĺby). DNJZ so svojimi mikrotraumami viac menej poškodzuje

všetky tieto súčasti, je len otázkou, ktorá súčasť bude poškodená najviac a ktorá sa prvá ohlási
zdravotnými ťažkosťami.

Choroba z povolania výrazne negatívne ovplyvnila pracovnú schopnosť navrhovateľky pre silnú
bolesť, obmedzenie pohyblivosti, oslabenie sily a úchopovej schopnosti ruky. Nakoľko je praváčka
a postihnutá je pravá ruka, prakticky nie je možné nájsť primeranú prácu, kde by nepotrebovala

pravú ruku. Odborné vyšetrenia jednoznačne vylúčili iné vonkajšie príčiny vzniku poškodenia zdravia
navrhovateľky.Faktorypracovnéhoprocesuuprechádzajúcichzamestnávateľovnavrhovateľky nemohli
ani spolupôsobiť pri vzniku poškodenia zdravia navrhovateľky, nakoľko tieto by sa boli prejavili už pri
vstupnej lekárskej prehliadke 5.1.2006 a klinicky oveľa skôr ako v marci 2008. Jej predchádzajúca
práca mala úplne iný charakter. Ani včasné lekárske vyšetrenia nemohli predísť vzniku, prípadne
rozvinutiu poškodenia zdravia navrhovateľky. Príčina poškodenia zdravia nespočíva vo vnútorných

príčinách organizmu navrhovateľky. Zhoršujúci zdravotný stav navrhovateľky má súvis so základným
ochorením a s pracovným procesom u odporcu. Diagnózy počas liečby sa u nej nemenili, iba rozširovali
na základe pridružených komplikácií. Podľa zdravotnej dokumentácie bola navrhovateľka primerane
liečená a odborné vyšetrovaná od začiatku ochorenia v marci 2008. Liečba sa nasadzuje až vtedy, ak
príznaky sú vážnejšie a svedčia pre určité ochorenie. Údaje u U.. M. boli vyslovené až vtedy, keď sa

navrhovateľka už liečila. Algodystrofický syndróm u navrhovateľky sa pridružil zrejme preto, že došlo k
poškodeniu DNJZ i vibráciami i ďalších tkanív, vzniká často po operáciach a poškodení nervu a jeho
príčina a patogenéze je stále nejasná.

S poukazom na závery znaleckého dokazovania a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru,
že odporca plne zodpovedá za chorobu z povolania zistenú u navrhovateľky dňa 13.3.2008 uznaný

hlásením choroby z povolania č. 3/09.

Odporcovi sa ani čiastočne nepodarilo zbaviť zodpovednosti s poukazom na ust. § 196 ZP. Ako
vyplynulozozáverovznaleckéhodokazovania,navrhovateľkabolaodvznikuchorobyprimeraneliečená,
navrhovateľka neporušila žiadne predpisy o bezpečnosti práce a tiež nebolo v konaní preukázané, že
príčina vzniku choroby by mala spočívať v jej činnosti mimo výkonu práce alebo u predchádzajúcich

zamestnávateľov navrhovateľky. Odporca len z dotazníka vyplneného navrhovateľkou pri vstupe do
pracovného pomeru, keď uviedla, že za najväčší úspech v osobnom živote považuje postavenie
rodinného domu, usudzoval, že príčina vzniku choroby by mohla byť aj v súvislosti so stavebnými
prácami na stavbe tohto rodinného domu. Žiadnym spôsobom však nepreukázal uvedené tvrdenie a
spomenutie do osobného dotazníka navrhovateľkou, ako úspech postavenie rodinného domu, ešte

nepreukazuje, že sama tieto stavebné práce aj vykonávala. Z výpovede svedkov vyplynulo, že títo sa
sťažovali na tempo na linke, že majú zdravotné problémy a z týchto dôvodov aj svedkyňa R. ukončila
pracovný pomer u odporcu, a to na základe lekárskeho doporučenia.

Tvrdenie odporcu, že hygienické šetrenie RÚVZ na pracovisku bolo vykonávané až po zistení choroby
z povolania u navrhovateľky neobstojí. Práve z dôvodu, že bolo u navrhovateľky podozrenie, že trpí

chorobouzpovolania,nažiadosťU..U.bolovykonanédanéšetrenieameranie.Voveciniejepodstatné,
že uvedené meranie a následne zaradenie pracoviska do 3. kategórie rizikových prác bolo vykonané
až po zistení choroby z povolania u navrhovateľky. Uvedené merania boli vykonávané práve z dôvodu,
aby bolo zistené, či práce, ktoré vykonávala navrhovateľka mohli byť príčinou vzniku jej ochorenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom konaní mala plný úspech navrhovateľka, preto
jej súd priznal náhradu trov konania spočívajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 697,51
€ v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Trovy právneho zastupovania pozostávajú z nasledovných úkonov právnej služby:- 24.7.2009 prevzatie a príprava zastupovania 53,49 €,

- 29.7.2009 písomné podanie návrhu na súd 53,49 €,

- 9.11.2009 účasť na odročenom pojednávaní (1/4) 13,37 €,

- 30.12.2009 písomné vyjadrenie k vyjadrenie odporcu 53,49 €,

- 18.1.2010 účasť na pojednávaní pred súdom, presahujúcim

2 hodiny 110,98 €,

- 31.5.2010 účasť na pojednávaní pred súdom 55,49 €,

- 19.8.2010 písomné stanovisko k súhrnnému vyjadreniu

odporcu 55,49 €,

- 11.4.2011 vyjadrenie navrhovateľky k znaleckému posudku 57,-€,

- 24.11.2011 účasť na pojednávaní pred súdom 57,-€,

- režijný paušál v roku 2009 4x 6,95 27,80 €,

- režijný paušál v roku 2010 4x 7,21 28,84 €,

- režijný paušál v roku 2011 2x 7,41 14,82 €,

- DPH 20% 116,25 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).