Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 19P/65/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308202166
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Klimková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8308202166.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci mal. E. Q., nar.

XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov,
pracovisko Medzilaborce, za účasti matky Y.. Ľ. U., bytom Y., Č.. E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Helenou
Schneiderovou, advokátkou, Floriánova 12, Prešov, za účasti otca Y. Q., bytom V. F. XX, zastúpeného
JUDr. Jánom Sopiakom, Advokátska kancelária, Štefánikova 17, Humenné a za účasti okresného
prokurátora v Humennom, o zákaz styku a o uloženie výchovného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd z a k a z u j e styk otca s mal. E. Q.Ň..

Súd návrh na vyslovenie výchovného opatrenia z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e rodičov nahradiť štátu trovy tohto konania, každého z nich po 1.247,95 eur na účet
tunajšieho súdu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom sp.zn. 19P/65/2008-1748 zo dňa 23.10.2013 zveril mal. E. Q. do
osobnej starostlivosti matke, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej po 100,-- eur mesačne s

účinnosťou od 29.10.2008 do 11.09.2013 a od 12.09.2013 po 150,-- eur mesačne, vyčíslil nedoplatok
na výživnom za čas od 29.10.2008 do 23.10.2013 v sume 4.590,09 eur, ktorý uložil zaplatiť otcovi v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zakázal styk otca s mal. E. Q., uložil matke maloletej
písomne podávať otcovi dieťaťa informácie o mal. E. Q. listom jedenkrát mesačne k poslednému dňu
v mesiaci, zaviazal matku prispievať na výživu mal. E. po 50,-- eur mesačne za čas od 15.04.2008 do
21.05.2008 a od 01.06.2008 do 28.10.2008, vyčíslil nedoplatok na výživnom za čas od 15.04.2008 do
21.05.2008aod01.06.2008do28.10.2008vsume305,45eur,ktorýuložilmatkemaloletejuhradiťotcovi

do troch dní od právoplatnosti rozsudku, návrh otca na zverenie mal. E. do jeho osobnej starostlivosti, na
zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, na úpravu styku s maloletou a na
určenie výživného zo strany matky za čas od 09.02.2008 do 14.04.2008, od 22.05.2008 do 31.05.2008,
od 29.10.2008 a od právoplatnosti rozsudku zamietol, zaviazal každého z rodičov nahradiť štátu trovy
tohto konania v sume po 1.124,02 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu a
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Opravným uznesením sp.zn. 19P/65/2008-1766 zo dňa 20.11.2013 Okresný súd Humenné opravil
poučenie rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/65/2008-1748 zo dňa 23.10.2013.Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 9CoP/4/2014-1939, 9CoP/5/2014-1939 a 9CoP/6/2014-1939
zo dňa 29.05.2014 zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 19P/65/2008-1766 zo dňa
20.11.2013 vo výroku o zákaze styku otca s mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, vo výroku o náhrade trov, ako

aj vo výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa. V prevyšujúcej
časti rozsudok potvrdil. Zároveň odmietol odvolanie otca proti uzneseniu č.k. 19P/65/2008-1676 zo dňa
20.09.2013.

Matka maloletej podala dňa 12.06.2008 na súd návrh na zákaz styku otca s mal. E., ktorý odôvodnila

tým, že po tom, čo otec vyhodil zo svojho bytu jej staršiu dcéru A. U., s ktorou musela opustiť jeho byt
aj ona, začal manipulovať mal. L. ešte viac ako predtým. Dovtedy väčšinu času maloletá trávila s ňou,
bola na ňu úplne naviazaná, bola šťastná, milá, prítulná, smiala sa, spievala si. Preto ju náhla zmena
u dieťaťa prekvapila. Akonáhle zbadá otca, úplne sa jej zmení výraz tváre a očí a vykonáva pre ňu
neuveriteľné veci. Počúva ho naslovo, dokonca mu stačí na ňu iba pozrieť a jemne kývnuť hlavou alebo
očami a ona už vie, čo má robiť, ako sa k nej správať v tom negatívnom zmysle. Dcérku zmanipuloval

natoľko, že keď ju stretne na verejnosti bije ju, kope do nej, uštedrila jej aj ranu päsťou do brucha a to
všetko na jeho príkaz. Je presvedčená, že otec na ňu zle vplýva, podáva jej nepravdivé informácie a
zavádza ju. Nepáči sa jej, že dcéru bozkával stále na ústa a dával blízko rozkroku. Má obavy o zdravie
dcéry, aby jej niečo neurobil, lebo sa na maloletú upol a tento vzťah nie je normálny.

Tento návrh matky na zákaz styku otca s maloletou bol na súde zapísaný pod č. 20P/68/2008.
Uznesením Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/65/2008-411 zo dňa 06.04.2010 boli spojené veci
OkresnéhosúduHumennésp.zn.19P/65/2008a20P/68/2008naspoločnékonaniestým,žesakonanie
bude viesť pod č. 19P/65/2008.

Na pojednávaní dňa 03.09.2014 matka maloletej trvala na zákaze styku otca s mal. E., pretože
rešpektuje vyjadrenie svojej dcéry. Zdôvodňuje to tým, že u maloletej stále pretrváva strach z otca,
sú tu stále tie nočné mory, len občas sa to zlepší a potom sa to znova obnovuje. Maloletá musí spať
pri zasvietenom svetle. Podľa jej názoru sú porušované práva jej dieťaťa tým, že má byť vypočutá
pred súdom a pritom má ešte len 12 rokov. Chodili na všelijaké psychologické sedenia, čomu otec

nevenoval ani minútu, ani sekundu. Myslí si, že dcéra už má toho dosť. Ďalej chce povedať, že otec
dieťaťa spochybňuje všetkých psychológov, pritom sú to vzdelaní ľudia, ktorí sa problematike rozumejú.
K tejto veci sa vyjadrovala psychologička PhDr. L., Mgr. N., PhDr. Q., PhDr. V. a tiež PhDr. Š.. Nakoniec
podala znalecký posudok znalkyňa Mgr. H.. V predchádzajúcich znaleckých posudkoch sa ani v jednom
nehovorí, že sa mýli ona. Vo veci sa vyjadrovala aj psychologička PhDr. L. ešte v marci 2008 a už

tam je uvedené, že dcéra sa bojí otca, pričom vtedy bola s otcom, staral sa o ňu on. To bola práve tá
psychologička, ku ktorej dcéru vodil a maloletá mala ten diktafón na krku.

Otec maloletej nesúhlasil so zákazom styku s mal. E.. Uviedol, že všetko, čo je uvedené v znaleckom
posudku Mgr. H. ako vyjadrenie mal. E., je klamstvo. Tvrdí, že dieťa je zmanipulované matkou, sociálnou

kurátorkou a psychológmi, ktorých navštevovala. Maloletú matka zobrala od neho násilím bez toho,
že by vyčkala na súdny postup. On mal vynikajúci vzťah s dcérou, ktorá nebola ním učená klamať,
nebola ním nahováraná proti matke. Všetky tieto tvrdenia sú klamstva tak zo strany matky ako aj
zo strany psychológov a sociálnej kurátorky. Znalci aj matka maloletej tvrdia, že sa dieťa otca bojí,
čo nie je pravda. Nepodrobil sa psychoterapeutickému vedeniu v zmysle znaleckého posudku, lebo

skutočne to považoval za nepotrebné. Súhlasil s uložením výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2
písm. d) Zákona o rodine len za predpokladu, že by to išlo na trovy matky dieťaťa, teda aby to všetko
hradila ona. Na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že aj po úspešnom absolvovaní psychoterapie u otca
by rešpektoval názor dieťaťa sa vyjadril, že potom nemá zmysel, aby on chodil k psychoterapeutovi
a podrobil sa psychoterapii, keď aj tak dieťa je zmanipulované proti nemu. Navrhol, aby súd uložil

výchovné opatrenia jemu a mal. E. v zmysle §37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, teda aby uložil
jemu a maloletej povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v
špecializovaných zariadeniach.

Okrem toho otec maloletej navrhol pribrať do konania znalca, ktorý by zodpovedal otázku, z akého

dôvodu ho dcéra v súčasnosti odmieta, pretože od 28.10.2008 do dnešného dňa s dcérou vôbec nebol,
nemal s ňou žiadny kontakt. Matka za túto dobu ho v nijakom prípade neobvinila, že by sa snažil s dcérou
nejako skontaktovať, to znamená, že rešpektoval predbežný zákaz styku a stanovisko dieťaťa je také,
ako prejavilo na pojednávaní, čo podľa neho nie je normálne. Preto žiada prešetriť, či maloletá rozprávapravdu a či to uvádza zo svojej hlavy alebo bola navádzaná priamo alebo nepriamo matkou, sociálnou
kurátorkou, rodinnými príslušníkmi a ako tento stav riešiť, aby sa dostal do neutrálnej polohy, aby mohol
s dieťaťom normálne byť a komunikovať s ním tak, aby to dieťaťu neubližovalo.

Za prítomnosti znalkyne Mgr. H. a kolízneho opatrovníka bola vypočutá na pojednávaní dňa 03.09.2014
mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa vyjadrila, že chce byť s mamou, otca sa bojí. Nevie, prečo sa
ho bojí, ale že má strach, že ju zoberie od mamy. V žiadnom prípade sa s ním nechce stretávať a to
nijako, ani v takom prípade, ak by pri stretnutí bola mama alebo sociálna pracovníčka úradu práce, alebo

nejaká iná osoba.

Znalkyňa Mgr. H. vypovedala na pojednávaní, že všetkých členov rodiny v tejto veci vyšetrovala
štandardným spôsobom. Psychologické vyšetrenie pozostáva z rozhovoru a z psychologických metód.
Každého člena rodiny vyšetrovala jednotlivo. A pokiaľ otec namieta, že záznam z rozhovoru s dieťaťom
nie je pravdivý, k tomu uvádza, že zaznamenala iba to, čo jej dieťa hovorilo. Na záveroch svojho

znaleckého posudku zotrváva. A pri poslednej otázke, kde udáva, že by bola možnosť stretávania sa
otca s maloletou, tak je to len s tou podmienkou, že by sa podrobil psychoterapeutickému vedeniu u
psychológa, ktorého si sám vyberie. Tak by to mohlo byť aj v štátnom alebo súkromnom zariadení,
pričom v štátnom zariadení sa za psychoterapiu neplatí. Mal. E. na pojednávaní jednoznačne uviedla,
že sa nechce s otcom stretávať a nechce s ním byť v kontakte a to ani za prítomnosti inej osoby.

Maloletá bude mať v októbri toho roku 13 rokov. Je nadpriemerne inteligentná, v škole dosahuje výborné
vyučovacie výsledky. Rovnako jej osobnostný a emocionálny vývin zodpovedá veku dieťaťa. Je toho
názoru, že jej vyjadrenia sú dôležité v tejto veci a mali byť brané do úvahy ako názor dieťaťa pri
rozhodnutí súdu v tejto veci. Dieťa žije posledných 6 rokov u mamy, kde je spokojné, mama sa o dieťa
vzorne stará. Matka maloletú úmyselne proti otcovi neovplyvňuje. Odporučila, aby otcovi maloletej bolo

uložené výchovné opatrenie. Rozhodnutie dcéry v súčasnosti je podstatné, ale ešte by dala tomu šancu,
aby sa otec podrobil psychoterapii. Dcéra by navštevovala detského psychológa, teda iného psychológa
ako otec maloletej. Potom, keď bude ukončená psychoterapia u jedného aj u druhého, tak sa môže
prostredníctvom oboch psychológov zrealizovať spoločné sedenie. Avšak maloletá by sa znova vyjadrila
po psychoterapeutickom vedení, či sa chce alebo nechce s otcom stretávať a potom by mohlo byť podľa

toho rozhodnuté. Dcéra však už bude mať 13 rokov a v takomto prípade bude jej rozhodnutie veľmi
podstatné.

Zástupkyňa matky navrhla, aby súd rozhodol už na pojednávaní dňa 03.09.2014 a zakázal styk otca s
mal. E. vzhľadom na to, že súd prvého stupňa si splnil povinnosť a vykonal to, čo mu uložil Krajský súd

Prešov, teda vypočul maloletú a s jej výsledkami boli oboznámení. Mal. E. sa jednoznačne vyjadrila a
myslí si, že by to bolo len ďalšie trápenie maloletej, ak by sa mal započať nejaký ďalší proces terapií,
ktorý by maloletá mala podstúpiť. Poukázala na to, že znalecký posudok, ktorý vypracovala znalkyňa
Mgr. H.Á. je z roku 2012 a tam sa jasne vyjadrila, za akých okolností by styk otca s maloletou bol možný.
Teda podmienila to psychoterapeutickým procesom, ktorým by mal otec maloletej prejsť a on to doposiaľ

nezrealizoval, zanedbal to a teraz navrhuje isté postupy, s ktorými sa tak matka ako aj ona ako jej právna
zástupkyňa nevedia stotožniť. Myslí si, že všetci sme tu kvôli mal. E. a súd by mal rozhodnúť v prvom
rade v jej záujme. A pokiaľ sa otec dieťaťa podrobí psychoterapii a zmení sa niečo, tak nie je všetkým
dňom koniec, je to otvorená vec. Pokiaľ položila otázku otcovi dieťaťa, ako by si predstavoval tento styk
s maloletou, očakávala, že povie, že na sebe zapracuje, že urobí niečo preto, aby mal. E. zmenila postoj

k nemu, ale tejto odpovede sa jej nedostalo. Teda myslí si, že konanie je v štádiu, kedy by súd mal
rozhodnúť a mal by rešpektovať vyjadrenie mal. E. a zbytočne vec nepreťahovať.

Zástupca otca uviedol, že z výsledku pojednávania konaného dňa 03.09.2014 vyvstala potreba urobiť
opatrenie, ktoré odobrila aj znalkyňa, aby sa mohlo rozhodnúť vo veci samej. Pritom nemožno brať

za závažnú skutočnosť to, čo povie 12-ročné dieťa, ktoré je 8 rokov masírované rodičmi, hoci aj
nevedomky a nevie si vytvoriť názor. Preto navrhuje, aby súd uložil výchovné opatrenie otcovi a mal.
E. v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, teda aby uložil otcovi a maloletej povinnosť podrobiť
sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach a zároveň,
aby súd pojednávanie odročil.

Kolízny opatrovník poukázal na to, že v celom priebehu konania zisťovali názor mal. E., ktorý nikdy
nebol menený, resp. bol nemenný a posledné zisťovanie bolo vykonané dňa 18.08.2014. V plnom
rozsahu rešpektuje názor dieťaťa. Mal. E. v priebehu celého konania stále mala ten istý názor, žesa s otcom nechce stretávať. Aby uľahčili situáciu maloletej, tak odporúčali matke, aby navštevovala
psychologické poradne, teda psychologické poradenstvo, ktoré aj s maloletou absolvovala. V súčasnej
dobeplatípredbežnýzákazstyku,pretosaotecsdcérouajtaknestretáva.Vidíakovhodnéabsolvovanie

psychoterapeutického vedenia u otca s tým, že po úspešnom absolvovaní tohto vedenia potom by si
mohol podať samostatný návrh na zmenu alebo na zrušenie zákazu styku. V súčasnej dobe akceptuje
terajší právny stav a navrhuje, aby bolo konanie ukončené a teda navrhuje zákaz styku otca s mal. E..
Nevie si predstaviť, aby v súčasnej dobe prebiehali spoločné psychoterapie s poukazom na vyjadrenie
súdnej znalkyne, ktorá uviedla, že nevyšetrila dieťa s otcom spoločne, pretože je tam zákaz styku a

nevie, či to bude možné aj v súčasnej dobe, keď trvá predbežný zákaz styku a budú na veci pracovať
dvaja psychológovia. Ešte raz skonštatoval, že zdieľa názor mal. E., rešpektuje jej právo vyjadriť sa pred
súdom a prosí, aby súd zohľadnil tento jej názor a navrhol rozhodnúť na pojednávaní dňa 03.09.2014 v
zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia. Ďalej sa vyjadril, že aj po úspešnom absolvovaní psychoterapie u
otca by rešpektoval názor dieťaťa. Stále maloletej vravia, že má dvoch rodičov, má možnosť sa s nimi
stretávať. Bolo jej vysvetlené, za akých okolností sa môže s otcom stretávať, či za prítomnosti matky,

alebo sama, alebo inej osoby. Maloletá to bohužiaľ odmieta a jej názor preto plne rešpektuje. Kolízny
opatrovníkďalejuviedol,žemal.E.vsúčasnejdobenemážiadnevýchovnéproblémy.Jevýbornážiačka,
nie je u nej žiadne záškoláctvo, neprejavujú sa u nej žiadne sociálnopatologické javy. Preto dáva na
zváženie súdu, či vôbec je vhodné uloženie výchovného opatrenia, lebo tu ide o vzťahové veci a nie o
výchovný problém maloletej dcéry.

Prokurátor sa na pojednávaní dňa 03.09.2014 nezúčastnil.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.

Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,

obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť tak, že uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu

poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názoryslobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí
venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Rodičia maloletej nie sú manželia. Nežijú v spoločnej domácnosti od 09.02.2008. Od 28.10.2008 je
maloletá nepretržite v starostlivosti matky. Dovtedy bola vo výchove otca okrem času od 22.05.2008 do
31.05.2008, kedy bola u matky.

Matka maloletej predložila súdu fotokópiu znaleckého posudku znalkyne PhDr. H. Q. zo dňa 24.11.2008,

ktorý vypracovala na požiadanie Okresného riaditeľstva PZ Humenné, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, Odbor justičnej polície v Humennom v konaní ČVS: ORP-235/OVK-HE-2008.

V tomto znaleckom posudku znalkyňa uvádza, že matka maloletej sa prejavuje umiernene, je láskavá,
kľudná, bezstarostná, radšej ustúpi akoby išla do konfliktu. Vo vzťahu k rodine a k práci pristupuje
zodpovedne, je svedomitá, spoľahlivá. Nebol u nej zistený sklon patologicky klamať alebo vymýšľať si

situácie, ktoré nastali a ktoré prežila. Je skôr naivná, priamočiara, neznáša prefíkanosť, pretvárku a
neúprimnosť. V časti psychodiagnostického vyšetrenia otca znalkyňa uvádza, že jeho správanie je v
súčasnosti riadené emóciami, ktoré strhávajú osobnosť. Má sklon podľa okolnosti bagatelizovať alebo
zveličovať skutočnosti a manipulovať druhými. Je zvýšene senzitívny, vnútorne ľahko zraniteľný, má
sklon prekrúcať alebo vysvetľovať si veci po svojom. Konfliktné situácie aranžuje do podoby, že ich

zaviňuje niekto druhý. Dokáže sa tváriť ako obeť, ktorá je nechápaná, snaží sa vždy presadiť svoju
pravdu. Vo vzťahu k mal. L. sa správa majetnícky, svojím manipulatívnym správaním a jej popudzovaním
voči matke sa snaží dieťa citovo k sebe pripútať, obmedzuje svojou láskou jej voľnosť, má tendenciu
uzatvárať dieťa do spoločného sveta s ním. Je úplne posadnutý myšlienkami na malú, neustále na ňu
myslí, nutkavo chodí do jej blízkosti, aby ju aspoň na chvíľu videl. Cez maloletú rieši vlastný konflikt

a nenaplnený citový život, nevydarený vzťah. Manipuluje situácie a udalosti tak, že sa v nich napokon
prezentuje úplne pasívne a druhí sú zodpovední za priebeh udalosti a tak, aby sa vždy ukázal v tom
najlepšom svetle.

Podľa znalkyne Dr. Q. mal. E. je vo všeobecnosti schopná správne vnímať a reprodukovať

prežité udalosti, ktoré majú pre ňu neutrálny charakter, na ktorých nie je osobne ani emocionálne
zainteresovaná. Reprodukcia prežitých udalostí maloletou, ktoré sú predmetom vyšetrovania, je u
nej emocionálne skreslená, podlieha vplyvu otca, dieťa je učené klamať, podvádzať, predstierať, je
nekritické vo svojich vyjadreniach v dôsledku silnej koalície s otcom proti matke.

V psychologických metódach prejavuje maloletá výrazne negatívny vzťah k matke. Neprisudzuje jej ani
jednu pozitívnu vlastnosť. Manifestuje sa voči matke citovo hostílne, až nenávistne. Podobné negatívne
vlastnosti prisudzuje sestre A.. Opačne je to vo vzťahu k otcovi, u ktorého nepodáva ani jednu negatívnu
charakteristiku. Prejavované nenávistné pocity voči matke sú u maloletej navodené nepriateľským
vzťahom rodičov a ovplyvňované otcom voči matke, nie samotným správaním matky voči nej, ani

situáciami, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Dieťa tohto veku vo svojej prirodzenej podstate si želá
oboch milujúcich rodičov, kompletnú rodinu, želá si, aby konflikty medzi rodičmi skončili pozitívne, ich
zmierením. Toto u maloletej absentuje, pretože je otcom dlhodobo indukovaná voči matke. Od rozchodu
rodičov je otcom dieťaťa spochybňovaná materinská láska a starostlivosť na strane matky spätne do
útleho detstva. Prestáva fungovať bazálny vzťah dieťaťa k matke založený na dôvere k nej, pocite

bezpečia a ochrany v jej prostredí, čím je vážne ohrozený nielen zdravý citový, ale aj celkový osobnostný
vývin maloletej. Maloletá má spochybnený základný identifikačný citový a osobnostný vzor správania,
ktorý je dôležitý pre jej ďalší vývin vo vzťahu k sebe samej, k vytvoreniu pozitívnej ženskej roly a
roly matky. Dieťa je učené klamať, podvádzať, predstierať svoje emócie, je absolútne identifikované s
otcom v jeho emóciách a postojoch voči matke, vníma otca ako ideálnu postavu, nekriticky až nezdravo

na ňom začalo citovo lipnúť. Otec s ňou citovo manipuluje. Maloletá má tendenciu ochraňovať otca,
aby citovo netrpel, že je sám, opustený. Dieťa nie je fyzicky ani psychicky týrané svojou matkou, ale
veľmi senzitívne prežíva správanie matky a sestry vo vzťahu k sebe. To, čo je bežné pokarhanie alebo
súrodenecká hašterivosť u iných detí, maloletá prežíva ako jej citové odmietanie, prejavy nelásky vo
vzťahu k nej. Naopak u maloletej ide o skryté psychické týranie - manipulácie otca detskou psychikou,

ktoré sa prejavuje u maloletej stimulovanými a podporovanými negatívnymi emóciami vo vzťahu k
matke a neprimeranými efektívnymi prejavmi. Dieťa trpí vzájomnými konfliktami medzi rodičmi, ich
prejavovanou nevraživosťou voči sebe, súperením kto z koho, riešením sporov medzi dieťaťom za
privolania polície. Ak by nebolo týchto konfliktných situácií a popudzovania dieťaťa voči matke, dieťaby nebolo traumatizované. Napriek búrlivým, afektívnym stavom, ktoré sa vyskytujú u maloletej a to
najmä v prítomnosti otca a v súvislosti s konfliktnými situáciami, tieto sú maloletou prežívané plytko,
pretože sú čiastočne predstierané, dieťa si uvedomuje, že otec všetko nahráva proti matke a ako uviedlo

znalkyni, iba si precvičuje hlasivky, lebo vie, v ktorých situáciách má kričať. Preto aj správanie otca v
týchto situáciách je zdanlivo pasívne a matka je tá zlá, ktorá si dosť emocionálne uplatňuje svoje právo
starostlivosti o dieťa. Maloletá potrebuje najmä kľudné, láskavé a milujúce prostredie a najmä úpravu
svojho citového vzťahu k matke, ináč bude ohrozený jej zdravý citový a osobnostný vývin.

Znalkyňa PhDr. H. Q. bola k svojmu znaleckému posudku vypočutá vo veci OR PZ Humenné, Úrad
justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície Humenné ČVS: ORP-235/OVK-HE-2008, kde sa
vyjadrila, že dieťa je psychicky manipulované otcom, kde sa mimo iného vyjadrila, že dieťa je psychicky
manipulované otcom, vedené k tomu, ako sa má správať, že má kričať, brániť sa a prejavovať sa
agresívne voči matke. Dieťa sa aj takto správa, hysterický kričí a plače, ale vzápätí je schopné ihneď sa
ukľudniť, teda tieto situácie prežíva plytko, bez výraznejšej odozvy na psychiku.

UznesenímOkresnéhosúduHumennésp.zn.20P/68/2008-57zodňa01.12.2008vspojenísuznesením
Krajského súdu Prešov sp.zn. 8CoP/2/2009-82 zo dňa 19.01.2009 bol predbežne zakázaný styk otca
s mal. E. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.
20P/68/2008.

Uznesením Okresného súdu Humenné sp.zn. 20P/68/2008-63 zo dňa 01.12.2008 bola do konania
pribratá znalkyňa z odboru psychológie Mgr. N. N., ktorá podala súdu znalecký posudok dňa 13.02.2009.

Znalkyňa Mgr. N. N. v znaleckom posudku uvádza, že vzťah pána Q. s dcérou má toho času podobu

nutkavého maladaptívneho správania, nad ktorým má nízky stupeň kontroly a kritičnosti. Tým, že sa
situácia stále rieši, ale nedosahuje svojho cieľa, je frustrovaný a tieto nesplnené očakávania v ňom
vyvolávajú úzkosť a neistotu. Tiež sa snaží prekonávať systematickým pripravovaním dôkazov, aktívnym
odvolávaním sa na svoje otcovské práva na príslušných orgánoch. V úlohe otca je starostlivý, milujúci,
ale aj majetnícky a kontrolujúci, s tendenciou vytvárať s dieťaťom koalície proti svetu a najmä matke.

Tým sa saturuje jeho potreba po blízkom emocionálnom vzťahu a keďže ho nedokáže dlhodobo udržať
s dospelou partnerkou, nezdravo sa fixuje na dieťa, čo je neproduktívne pre zdravý emocionálny vývin
dieťaťa.

Vzťah pani U. k dcére je zrelší, dostatočne vnímavý voči potrebám a kriticky vie prehodnotiť aj svoje

postoje, dokáže v záujme detí korigovať svoje výchovné postupy a pred znalkyňou preukázala aj ochotu
urobiť aj niektoré kompromisy v záujme maloletej. Na svoje deti je materinsky naviazaná, schopná
uspokojovať ich základné citové potreby. Rozumie tomu, že správanie jej dcéry je teraz zmenené,
odmietavé a napriek tomu je voči dieťaťu trpezlivá a skôr ochraňujúca. V stresovo vypätých situáciách
dokáže skratovo zareagovať aj agresívne voči maloletej, agresivita však nie je trvalejšou súčasťou jej

výchovného prístupu. Prejavila ochotu navštevovať detského psychológa v záujme maloletej dcéry a
ochotu konzultovať svoje výchovné postupy.

Na základe zistených skutočností z psychologického vyšetrenia maloletej znalkyňa konštatuje, že ide o
aktívnu manipuláciu s emóciami a postojmi maloletej a ide tým aj o nepriame psychické týranie dieťaťa

zo strany otca. Jej nenávistné prejavy smerom k matke sú jasne indukovaným materiálom od otca.
Neprežíva ich tým spôsobom ako ich navonok mechanicky prezentuje.

Podľa znalkyne je dieťa silne citovo fixované na matku. Tento vzťah je však spochybnený a dieťa
popiera svoje skutočné emócie k matke. V emocionalite je prítomné množstvo rigidných, obranných

mechanizmov, najmä projektívna identifikácia s agresorom, radšej sa so správaním otca identifikuje, než
by sa odvážila brániť iným spôsobom - je to signifikantný znak psychicky týraných a manipulovaných
detí. Emocionalita dieťaťa má jasné známky preťaženosti a náznaku nevyrovnanosti, výrazne v popredí
aktivované neurotické prejavy a obrany. Prítomnosť týchto obrán je znakom, že mal. E. je citovo
zneistená, spochybnené sú jej pocity smerom k matke ako dôležitej objektovej osoby, čo spôsobuje

masívnu vnútornú úzkosť, ktorú musí maloletá nejako kompenzovať. Najčastejšie sa to deje únikom
do afektov, negativizmu, výbojnosťou, citovou provokáciou a agresivitou voči najstabilnejšej emočnej
osobe, ktorou je jednoznačne matka maloletej.Nenávistné prejavy maloletej E. smerom k matke sú jasne indukovaným materiálom od otca. Neprežíva
ich tým spôsobom, ako ich navonok mechanicky prezentuje. Maloletá je vystavená osobnostnému a
emocionálnemu riziku - nedostatočne vytvorenému identifikačnému citovému a osobnostnému vzoru.

Tým, že zo strany otca zjavne dochádza k priamemu ovplyvňovaniu maloletej a opakovanému
spochybňovaniu lásky a vzťahu s matkou, je spochybňovaná aj jej základná istota a vzťah k dôležitej
osobe.

Otec však svojim správaním k maloletej, správaniu smerom k jej matke spochybňuje aj svoju dôležitosť

v psychickom vývine maloletej, nakoľko nie je schopný zrelo rezonovať s potrebami matky a s potrebami
dieťaťa. V popredí je túžba po dosiahnutí vlastného cieľa. Nestáva sa preto zdravou autoritou, ale
ohrozením. Toto ohrozenie môže dieťa neskôr vnímať aj v širšom vnímaní vonkajšieho sociálneho sveta,
čím je ohrozený aj sociálny prejav dieťaťa a najmä zaobchádzanie s vlastnou agresivitou. Maloletá E. v
tejto konfliktnej situácii sa nemôže zdravo psychosociálne vyvíjať.

VzťahkotcovijenarušenýpráveprejehoopakovanéagresívneprejavyvočimatkeasestreA..Vpopredí
vzťahu je práve strach z otca a strach zo straty lásky matky, ktorý je otcom maloletej indukovaný.

Na závere svojho znaleckého posudku znalkyňa Y.. N. N. udáva, že je v najlepšom záujme maloletej
potvrdiť zákaz styku otca s maloletou, preto na odstránenie vyššie uvedeného správania odporúča

zakázať styk otca s maloletou a otcovi psychoterapeutické vedenie s cieľom získať kritický náhľad na
svoje prejavy a ich škodlivosť pre maloletú E..

Dňa 29.03.2008 bola mal. E. vyšetrená psychologičkou PhDr. X. L., kde ju na psychologické vyšetrenie
priviedol otec. V písomnej správe od Dr. X. L. z tohto psychologického vyšetrenia maloletej sa uvádza, že

u E. je časová orientácia ešte nepresná, ale prekvapujúco vie presne povedať dátum, kedy matka odišla
z domu. V prežívaní dieťaťa sa objavujú pocity neistoty, ohrozenia, ako aj pocity obmedzovania, tlaku,
zákazu, projekcia nadmerného tlaku na výkony, prítomné sú aj náznaky začínajúceho negativizmu v
súvislosti s výchovným nežiaducim prístupom alebo nadmerným trestaním (resp. subjektívne vnímaným
ako nadmerné). Dielčie výsledky vyšetrovania vypovedajú o tom, že dieťa nie je v emocionálnej pohode

a že jeho obavy a úzkosť jednoznačne súvisia so situáciou v rodine, i keď ich dieťa neguje. Na otázku,
aké starosti ju najviac trápia, maloletá povedala, že nerozumie tomu, prečo sa mama nevráti a prečo
vôbec odišla. A po chvíli, akoby sa spamätala, dodala, že sa netrápi veľmi iba trocha. V odpovediach
maloletej sa objavujú motívy previnenia a trestu, ktorý je adekvátne spracovaný, tiež motív strachu a
úzkosti. Opakovane sa objavujú reakcie naznačujúce konflikt v oblasti vzájomných vzťahov v rodine,

jednak medzi rodičmi, ale aj medzi otcom a dieťaťom. Na rozdiel od verbálnych vyjadrení dieťaťa (v
rozhovore o situácii v rodine) sa v teste nevyskytuje žiadna pozitívna reakcia otca smerom k dieťaťu,
ale viac negatívnych reakcií - otec dieťaťu nevyhovie, odmietne ho, ohrozuje ho a naopak u matky je
smerom k dieťaťu viac pozitívnych reakcií a to i v tých prípadoch, keď dieťa žiadalo otca, ale vyhovela
mu matka. Tam, kde psychologička identifikovala smerovanie otázky, odpovedala maloletá jednoznačne

v neprospech matky, ale ak zámer nepostrehla, jej odpovede boli odlišné. Dieťa prezentuje vysoko
pozitívny vzťah k otcovi a odmietavý postoj k matke. Takmer všetky jej výroky o matke boli negatívne,
miestami až hostílne. Pri rozhovore v rôznom kontexte sa L. opakovane spontánne vyjadrovala o tom,
že ona má radšej otca, je jej s ním dobre a chce s ním byť aj naďalej, mama jej nechýba a nechce, aby
sa k ním vrátila, ani ona nechce ísť k nej. Tvrdí, že táto situácia jej vyhovuje, popiera akékoľvek pocity

smútku. Vyššie spomínané reakcie dieťaťa v testoch však naznačujú, že dieťa neprežíva realitu tak
jednoznačne. Prezentovaný negatívny postoj k matke nekorešponduje s reálnym prežívaním dieťaťa.
Je v ňom stále prítomná pozitívna väzba na matku, ktorá v živote dieťaťa predstavovala jeho bazálny,
emocionálny vzťah a stále je pre dieťa zdrojom istoty a bezpečia. Momentálna situácia v rodine
spôsobuje dieťaťu emocionálnu nepohodu. Nerozumie tomu, čo sa deje, ale trápi sa tým a vyvoláva to

v ňom neistotu a úzkosť a to napriek negovaniu týchto pocitov z jeho strany. Dlhodobejšie neriešenie
situácie a nevyjasnenie vzťahov a pozícií v rodine môže prispievať k ďalšej neurotizácii dieťaťa a
nedá sa vylúčiť ani nepriaznivý dopad na jeho bežné fungovanie - už dlhší čas trpí nechutenstvom,
momentálne udáva (a zhoduje sa s pozorovaním psychologičky počas psychologického vyšetrenia)
zhoršenú schopnosť koncentrácie, pozornosti, ľahšiu unaviteľnosť a horšiu výkonnosť, čo perspektívne

môže ohroziť úspešné zaškolenie i celkovú školskú výkonnosť dieťaťa.

Dňa 20.10.2010 bol na súdnom pojednávaní vypočutý ako svedok PhDr. A. Š., psychológ Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, ktorý sa vyjadril, že na požiadanie Úradupráce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce psychologickými metódami vyšetril
mal. E. Q. a z vyšetrenia vyplynulo, že maloletá je pod silným negatívnym vplyvom otca, na základe čoho
odporučil, aby vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti sa nariadilo znalecké dokazovanie.

V tom čase, keď vyšetroval maloletú, bola mal. E. u otca. Pri vyšetrení sa vo vyjadreniach maloletej
vyskytovalo viacej detailov a výrazov, ktoré by dieťa v jeho veku vôbec nemalo vedieť. Išlo o 5 a pol ročné
dieťa, ktoré rozprávalo ako dospelá osoba. Pán Q. sa môže v literatúre dočítať o syndróme zavrhnutého
rodiča, kedy rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti, negatívne vplýva na dieťa, vsugeruje mu
myšlienku, že druhý rodič je zlý, že ho nemá rád, atď..

Do konania bola pribratá aj ďalšia znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí
a klinická psychológia dospelých Mgr. I.J. H., ktorá v závere svojho znaleckého posudku zo dňa
08.04.2013 uvádza:
Vzájomný citový vzťah medzi mal. E. a matkou je veľmi dobrý. Sú na seba citovo naviazané. Preukázalo
sa to pri psychologickom vyšetrení, pri rozhovore, testových metódach i pri vzájomnej neverbálnej

komunikácií, kedy sa dieťa s matkou objímali, matka mala dieťa v náručí. Matka adekvátne uspokojuje
dieťa po citovej stránke, vytvára pre dieťa harmonické prostredie, správa sa k dieťaťu láskavo, je pre
maloletú zdrojom istoty a bezpečia.

Vzťah k otcovi je v súčasnosti negatívny. Dieťa uviedlo, že z otca má strach. Sleduje ich aj s mamou po

meste na aute, nemôže nikde sama chodiť, skrýva sa pred ním. Negatívny vzťah k otcovi sa preukázal i
v testových metódach (kresba rodiny - otca nezačlenila do ich rodiny a v nedokončených vetách k otcovi
smerujú predovšetkým negatívne odkazy). V spolužití s otcom (rok 2008) sa u dieťaťa pravdepodobne
vytvoril pocit zodpovednosti za jeho prežívanie, emócie, taktiež prežívala pocit viny, ak sa nestotožnila
s jeho názormi, príkazmi. Tiež mala z otca obavy, strach a to konkrétne z jeho reakcií. Stáva sa, že

deti sú priťahované k rodičovi, ktorý sa správa dominantne, agresívne, túžia s ním udržať dobrý vzťah.
Adaptívnehorodičasanesnažiasizískaťaudržať,pretožesúsijeholáskouavzťahomistí.Umaloletejto
s vysokou pravdepodobnosťou fungovalo podobne. Dieťa má mamu rado, vie, že pri nej bude v bezpečí,
mamy sa nebojí, aj keď mamu odmietala, správala sa k mame nevhodne, tak mama stála vždy pri nej,
bola trpezlivá, prejavovala jej lásku a pozornosť. Vzťah s otcom je pre ňu komplikovaný, problematický

a spojený s pocitmi strachu a neistoty.

Rodičia maloletej sa rozišli vo februári 2008 a maloletá bývala v spoločnej domácnosti s otcom až do
októbra 2008. Dieťa malo vo februári 2008 6 rokov a 4 mesiace a bolo vo veku, kedy je dieťa zvýšene
ovplyvniteľné svojimi rodičmi, rodičia sú v tomto veku pre dieťa najväčšou autoritou. Dieťa preberá

nekriticky ich názory, postoje, hodnoty. Je vysoko pravdepodobné, že v čase, keď žilo v spoločnej
domácnosti s otcom, bolo aj otcom ovplyvňované proti matke. Dieťa bolo pravdepodobne učené klamať,
podvádzať, muselo nosiť do školy diktafón, s ktorým sa bálo priblížiť k matke, pretože otec denne
diktafón kontroloval. Rovnako bolo v tom období na psychologickom vyšetrení s diktafónom, kde muselo
povedať, že chce byť v spoločnej domácnosti s otcom a mamu nechce ani vidieť. Dieťa v tom období

matku viackrát fyzicky napadlo. V súčasnosti má dieťa 11 rokov a 5 mesiacov a vstupuje do obdobia
dospievania, kedy sa stáva kritickou k okoliu a teda aj k svojim rodičom. Býva v spoločnej domácnosti
s mamou a sestrou, ku ktorým má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu. Dieťa si už začína vytvárať vlastný
názor na správanie rodičov, nepreberá automaticky ich názory, je menej ovplyvniteľné rodičmi ako vo
veku 6 rokov.

Matkamávytvorenýkmal.E.pozitívnycitovývzťah.Snažísakvalitnebudovaťjejhodnotovúsféru,vedie
ju k pracovitosti, zodpovednosti, plneniu si školských povinností, rozvíja jej záujmovú oblasť, prejavuje
sa k dieťaťu láskavo, ochraňujúco, dostatočne saturuje jej citové potreby.

Otec dieťaťa nie je s maloletou v kontakte vzhľadom na predbežný zákaz styku. Často maloletú pozoruje
z auta pri ceste do školy, máva jej, chodí okolo ich domu, dieťaťu to prekáža, prekáža to i matke dieťaťa
a dospelej sestre. Matka kvôli tomu podala na otca dieťaťa aj trestné oznámenie. Dieťa sa otca bojí,
opakovane musela maloletá telefonovať matke, aby pre ňu prišla a odprevadila ju domov. Tento stav už
trvá veľmi dlho a je pre dieťa neúnosný.

Osobnosť matky dieťaťa je primerane diferencovaná, jej hodnotový rebríček je kvalitný, v centre
pozornosti sú jej deti a práca. Je spoločenská, aktívna, dokáže sa prispôsobiť, jej empatické schopnosti
sú primerane vypestované. K deťom sa správa citlivo, snaží sa uspokojovať ich potreby. Je k sebedostatočne kritická. Nie je prítomná tendencia prezentovať sa v lepšom svetle. Neboli u nej zistené
sklony ku klamaniu.

Osobnosť otca dieťaťa je akcentovaná. V popredí sú dominantné črty osobnosti, snaha po
sebapresadení, je rád, keď veci idú podľa jeho predstáv. Je podozrievavý, veci chce mať pod kontrolou,
veľmi intenzívne prežíva všetko, čo sa ho dotýka. K okoliu sa správa príliš kriticky, obviňuje okolie, u neho
je prítomná tendencia prezentovať sa v lepšom svetle, manipuluje okolím, vysvetľuje si veci po svojom.

Od rozchodu rodičov vo februári 2008 bola matka otcom znevažovaná pred dcérou, nefungoval základný
citový vzťah medzi matkou a dieťaťom, čím bol ohrozený zdravý emocionálny a osobnostný vývin
dieťaťa. Dieťa bolo identifikované s otcom vo svojich negatívnych postojoch k matke.

V závere znaleckého posudku znalkyňa Mgr. H. uvádza, že na základe aktuálneho psychologického
vyšetrenia tiež odporúča ako znalkyňa pred ňou v roku 2009 u otca psychoterapeutické vedenie,

najlepšie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo u iného psychológa s cieľom vytvorenia náhľadu
na otcovo správanie a na dopad jeho správania pre mal. E.. Pokiaľ otec bude v psychoterapeutickom
vedení, mohol by byť umožnený kontakt dieťaťa s ním v prítomnosti psychológa alebo sociálneho
pracovníka na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny jednu hodinu v týždni. Dôležité bude, aby sa otec
nevracal do minulosti, nič sa nesnažil dieťaťu vysvetľovať, neviedol dieťa proti matke a sestre, ale sa

snažil dať dieťaťu najavo, že dcéru má rád, že mu na nej záleží. Mal by podporiť starostlivosť zo strany
matky dieťaťa. V žiadnom prípade by nemal nič natáčať, pretože by tým dieťa traumatizoval. O tom, či
je už dieťa pripravené na kontakt s otcom, by mal rozhodnúť psychológ, pri ktorom by tiež dieťa bolo
pripravené na stretnutie s otcom. Kontakty dieťaťa s otcom by mali odbúrať sledovanie dieťaťa otcom pri
ceste do školy. Rovnako by otec nemal dieťa sledovať pri akomkoľvek pohybe dieťaťa po meste, dieťa

má právo chodiť samé do školy, na krúžky, môže sa prechádzať s kamarátkami po meste, atď.

Znalkyňa ďalej v znaleckom posudku uviedla, že obnovenie kontaktu s otcom môže byť pre dieťa
prínosné v jeho osobnostnom vývine, ak otec bude postupovať podľa odporúčaní psychológa. Je
dôležité, aby dieťa opäť nadobudlo dôveru k otcovi a tým aj k okolitému svetu. Zlepšenie vzťahu s

otcom môže mať pozitívny vplyv v budúcnosti pri nadväzovaní vzťahových väzieb. Treba počítať s
tým, že obnovenie kontaktu dieťaťa s otcom bude dlhodobá záležitosť. Otec by mal konzultovať všetky
nejasnosti s psychológom, nič by nemal urýchľovať.

V konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým deťom je prioritný záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní

vo veciach starostlivosti o maloleté deti súd musí mať na zreteli základné princípy, na ktorých je založený
zákon o rodine, medzi ktoré patrí aj tá skutočnosť, že súd má dbať na vývinové potreby dieťaťa, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a na to, aby sa dieťaťu zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre
jeho zdarný a zdravý telesný a duševný vývin.

Pri rozhodovaní súd musí zohľadniť charakterové a morálne vlastnosti rodičov, aby bola zabezpečená
riadna starostlivosť a výchova dieťaťa. Dieťa má právo vyrastať v pokojnom, stabilnom prostredí tak,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovného a sociálnemu rozvoju.

Vo veci je jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že starostlivosť matky o maloletú je na veľmi
dobrej úrovni. Mal. E. riadne navštevuje školu, kde prospieva, má dobré výchovnovzdelávacie výsledky.
Nie sú s ňou žiadne výchovné problémy, je výborná žiačka, nie je u nej žiadne záškoláctvo, neprejavujú
sa u nej žiadne sociálno-patologické javy. Matka sa jej maximálne venuje a vzorne sa o ňu stará. Kolízny
opatrovník, ktorý často skúma pomery maloletej a starostlivosť o ňu, nezistil u matky žiadne nedostatky

vo výchove dieťaťa.

Znalkyňa PhDr. H. Q. v znaleckom posudku zo dňa 24.11.2008 uviedla, že mal. E. potrebuje najmä
kľudné, láskavé, milujúce prostredie a najmä úpravu citového vzťahu k matke, ináč bude ohrozený jej
zdravý a osobnostný vývin. Takéto prostredie jej otec nedokáže vytvoriť, pretože spochybnil rolu matky

a vážne ohrozil citový a celkový osobnostný vývoj maloletej. Dieťa je ním učené klamať, podvádzať a
predstierať svoje emócie. Maloletá nie je fyzicky ani psychicky týraná svojou matkou, ale naopak, u mal.
E. ide o skryté psychické týranie - manipulácie otca detskou psychikou.Druhá znalkyňa Mgr. N. N. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 11.02.2009 uvádza, že na svoje
deti je matka materinsky naviazaná, schopná uspokojovať ich základné citové potreby. Rozumie tomu,
že správanie jej dcéry je teraz zmenené, odmietavé a napriek tomu je voči dieťaťu trpezlivá a skôr

ochraňujúca.Uotcanaopakznalkyňakonštatuje,ženazákladezistenýchskutočnostízpsychologického
vyšetrenia ide u neho o aktívnu manipuláciu s emóciami a postojmi maloletej a ide tým o nepriame
psychické týranie dieťaťa zo strany otca. Jej nenávistné prejavy smerom k matke sú jasne indukovaným
materiálom od otca. Neprežíva ich tým spôsobom, ako ich navonok mechanicky prezentuje. Dieťa je
silno citovo fixované na matku. Tento vzťah je však spochybnený a dieťa popiera svoje skutočné emócie

k matke. V emocionalite je prítomné množstvo rigídnych obranných mechanizmov, najmä projektívna
identifikácia s agresorom. Radšej sa so správaním otca identifikuje, než by sa odvážila brániť iným
spôsobom - je to rignifikatný znak psychický týraných a manipulovaných detí. Otec svojím správaním
k maloletej smerom k jej matke spochybňuje aj svoju dôležitosť v psychickom vývine maloletej. Nie je
schopný zrelo rezonovať s potrebami matky a s potrebami dieťaťa. V popredí je túžba po dosiahnutí
vlastného cieľa. Nestáva sa preto zdravou autoritou, ale ohrozením. Tým je ohrozený aj sociálny prejav

dieťaťa a najmä zaobchádzanie s vlastnou agresivitou. Mal. E. sa v tejto konfliktnej situácii nemôže
zdravo psychosexuálne vyvíjať. Vzťah k otcovi je narušený práve pre jeho opakované agresívne prejavy
voči matke a A.. V popredí vzťahu je práve strach z otca a strach zo straty lásky matky. Znalkyňa Mgr. N.
N. odporučila súdu zakázať styk otca s mal. E. a otcovi maloletej psychoterapeutické vedenie s cieľom
získať kritický náhľad na svoje prejavy a ich škodlivosť pre mal. E..

Znalkyňa Mgr. I. H. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 08.04.2013 uviedla, že vzájomný citový
vzťah medzi matkou a mal. E. je veľmi dobrý. Obe sú na seba citovo naviazané, matka adekvátne
uspokojuje potreby dieťaťa po citovej stránke, vytvára pre maloletú harmonické prostredie, správa sa k
nej láskavo, je pre dieťa zdrojom istoty a bezpečia. Vzťah maloletej k otcovi je v súčasnosti negatívny.

Dieťa má z neho strach a chce zostať v maminej výchovnej starostlivosti. Je vysoko pravdepodobné, že
v čase, keď dieťa žilo s otcom v roku 2008, bolo otcom ovplyvňované proti matke, bolo pravdepodobne
učené klamať, podvádzať a muselo do školy nosiť diktafón, s ktorým sa bálo priblížiť k matke, pretože
otec denne diktafón kontroloval. Rovnako aj pred psychológom v tomto období na psychologickom
vyšetrení maloletá musela povedať, že chce bývať s otcom a mamu nechce ani vidieť. Od rozchodu

rodičov vo februári 2008 bola matka otcom znevažovaná pred dcérou, čím bol ohrozený zdravý
emocionálny a osobnostný vývin maloletej. Matka je pre maloletú vhodným identifikačným modelom,
snaží sa uspokojovať všetky potreby dieťaťa, prejavuje dieťaťu dostatok lásky a pozornosti, vedie ju k
zodpovednosti, pracovitosti, pomoci okoliu. Ďalej znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že na základe
aktuálneho psychologického vyšetrenia tiež odporúča tak, ako znalkyňa pred ňou v roku 2009, u otca

psychoterapeutické vedenie s cieľom vytvorenia náhľadu na jeho správanie a na dopad jeho správania
na mal. E..

Vo veci je preukázané, že v roku 2008, keď bola mal. E. v starostlivosti u otca, jej zdravý psychický
vývin bol vážne ohrozený. Otec maloletú psychický a citovo manipuloval proti matke, čo sa prejavovalo

až neprimeranými, afektívnymi prejavmi maloletej voči nej. Išlo o aktívnu manipuláciu s emóciami a
postojmi maloletej a tým aj o skryté psychické týranie. Dieťa bolo učené klamať, podvádzať, predstierať
svoje emócie.

Znalkyňa Mgr. N. N. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 11.02.2009 odporučila zakázať styk otca

s mal. E. a otcovi psychoterapeutické vedenie, aby získal kritický náhľad na svoje prejavy a ich
škodlivosť pre mal. E.. Otec maloletej toto odporúčanie nerešpektoval a neriadil sa ani rovnakým
stanoviskom znalkyne Mgr. H. a ku dňu 03.09.2014, kedy súd rozhodol v tejto veci, sa nepodrobil
psychoterapeutickému vedeniu.

Dve znalkyne sa zhodli na tom, že otec potrebuje psychoterapeutické vedenie a znalkyňa Mgr. H.
v znaleckom posudku poukázala aj na to, že treba počítať s tým, že obnovenie kontaktu dieťaťa s
otcom bude dlhodobá záležitosť. Podľa názoru súdu, vzhľadom na preukázané manipulovanie otca s
psychikou maloletej v minulosti proti matke a tým poškodzovanie dieťaťa, len znalec psychológ môže
povedať, či otec je už dostatočne pripravený za predpokladu, ak by sa podrobil psychoterapeutickému

vedeniu, na kontakt s maloletou bez jej ohrozenia a či je psychoterapia u neho úspešná a rovnako,
či je splnená podmienka u maloletej pre tento styk s otcom tak, aby to bolo v súlade s jej záujmom a
zdravým vývojom, pretože akékoľvek pokusy o kontakt otca s maloletou by mohli mať na dieťa závažné
nepriaznivé následky, lebo aj za krátky čas nevhodného kontaktu s ním nie je vylúčené, že by sa moholobnoviť stav, aký bol v období pred 28.10.2008 a narušiť zdravý psychický vývoj maloletej a jej vzťah k
matke. Preto v tomto prípade je nevyhnutné, aby bola vylúčená akákoľvek pochybnosť o možnosti otca
opätovne negatívne manipulovať s psychikou dieťaťa.

Otec maloletej teda nesplnil podmienku podrobiť sa psychoterapeutickému vedeniu, hoci túto možnosť
mal od februára 2009 v zmysle znaleckého posudku znalkyne Mgr. N. N.. Znalkyňa Mgr. H. vo svojom
znaleckom posudku uviedla, že ak by bol otec v psychoterapeutickom vedení, pri zachovaní ňou
uvedeného postupu by mohol byť umožnený kontakt otca s dieťaťom. Súd je však povinný vo veci

rozhodnúť podľa skutkového stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku, ktorého výrok musí byť
pre každého jednoznačne zrozumiteľný a vykonateľný bez uloženia povinností, ktoré by boli závislé
od splnenia nejakých podmienok a predpokladov, ktoré by sa v budúcnosti ani nemuseli naplniť. V
súčasnosti sa nedá odhadnúť dĺžka času potrebného na preliečenie otca, jednak vzhľadom na jeho
postoj k tejto potrebe a aj preto, že do jeho priebehu môžu zasiahnuť rôzne ďalšie subjektívne a
objektívne prekážky.

Súčasný skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním odôvodňuje zakázať styk otca s mal. E.,
lebo otec nedáva záruku, že sa nemôže zopakovať situácia, aká bola v čase, keď mal maloletú v
osobnej starostlivosti a manipuloval ju proti matke, čo znalkyne označili až za skryté, resp. nepriame
týranie dieťaťa. Znalkyňa Mgr. H. pri odporúčaní možnosť obnovenia kontaktu otca s maloletou

vychádzala zo skutočností, že mal. E. je vo veku, kedy je menej ovplyvniteľná rodičmi, čo však ale
neznamená, že je neovplyvniteľná úplne. Ďalej uvádza v znaleckom posudku, že obnovenie kontaktu
otca s maloletou môže byť pre dieťa prínosné v jeho osobnostnom vývine, ak otec bude postupovať
podľa odporúčaní psychológa. Otec maloletej doposiaľ prejavil nespokojnosť so všetkými znalcami a
psychológmi, preto nie je pravdepodobné, aby sa riadil odporúčaniami ďalšieho prípadného psychológa.

Na pojednávaní dňa 03.09.2014 dokonca spochybnil aj to, čo uviedla mal. E. pred znalkyňou Mgr.
H.V. a čo znalkyňa zaznamenala v znaleckom posudku ako jej vyjadrenie. Na súdnom pojednávaní sa
maloletá jednoznačne vyjadrila, že sa nechce s otcom stretávať, že nechce s ním byť v kontakte a to za
žiadnych podmienok, teda ani za prítomnosti matky, sociálnej pracovníčky alebo inej osoby. V čase, čo
žila s otcom, si uvedomovala, že sa musí navonok prejavovať v rozpore s tým, čo cítila k matke, lebo

ju otec kontroloval cez nahrávanie diktafónom tak v škole ako aj u psychologičky. Otcom bola učená
klamať, podvádzať, predstierať svoje emócie a manipulovaná ním až do takej miery, že išlo o skryté
psychické týranie. Preto je pochopiteľné, že maloletá otca odmieta a za žiadnych podmienok sa s ním
nechce stretávať. Mal. E. bude mať v októbri 13 rokov. Je nadpriemerne inteligentná, v škole dosahuje
výborné vyučovacie výsledky. Rovnako jej osobnostný a emocionálny vývin zodpovedá veku dieťaťa.

Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej
vyspelosti. Na jeho vyslovený názor súd prihliadne. Preto je v danom prípade dôvodné zakázať styk
otca s mal. E..

Výsluchom maloletej je preukázané, že má z otca strach a vyplýva to aj zo znaleckého posudku Mgr. H..

Vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 03.09.2014 svedčia o tom, že nie je vnútorne presvedčený o jeho
potrebe psychoterapeutického vedenia, inak by sa mu už bol dávno dobrovoľne podrobil a preukázal
splnenie tejto podmienky. Vzhľadom na jeho osobnostné vlastnosti je tu obava, že nebude spokojný ani s
psychológom, ktorý by mal realizovať psychoterapeutické vedenie, keďže tvrdí, že psychológovia klamú
aklameajmal.E.atakistoniejespokojnýanisposlednouznalkyňouMgr.H.anavrholpribraťdokonania

ďalšieho znalca. Preto odročenie pojednávania za účelom psychoterapeutického vedenia otca, ktoré
nemusí skončiť pozitívne, by neúmerne predlžovalo toto súdne konanie, ktoré sa týka úpravy pomerov
maloletého dieťaťa, kde vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné vec ukončiť v záujme nadobudnutia
právnej istoty dieťaťa a právoplatnej úpravy jeho pomerov.

Ak by mal otec o maloletú dcéru ozajstný záujem, už dávno by sa bol riadil odporúčaním psychológov
a znalcov, ale on práve naopak, až teraz požaduje, aby mu túto povinnosť uložil súd a ešte aj s
podmienkou, aby náklady znášala matka dieťaťa a aby túto povinnosť uložil aj maloletému dieťaťu.

Otec maloletej navrhol uložiť jemu a mal. E. výchovné opatrenie, konkrétne, aby sa podrobili sociálnemu

poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

V zmysle zákona o rodine, uložiť výchovné opatrenie prichádza do úvahy v prípade nevhodného
správania sa dieťaťa a v prípade, ak rodič porušuje povinnosti vyplývajúce mu z rodičovských práv apovinností, alebo zneužíva rodičovské práva. V danom prípade nie je možné konštatovať, že u mal. E.
ide o nevhodné správanie sa a u matky dieťaťa, aby porušovala rodičovské práva a povinnosti, alebo
zneužívala rodičovské práva. O maloletú sa vzorne stará, dieťa má výborné vyučovanie výsledky, nie

sú s maloletou žiadne výchovné problémy. Z ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine vyplýva, že ak
je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach,
čo v danom prípade splnené nie je, pretože v zmysle tohto ustanovenia zákona o rodine sa má uložiť
výchovné opatrenie tak dieťaťu ako aj jeho rodičom spolu, pričom toto výchovné opatrenie maloletej

a matke uložiť nemožno, lebo v zmysle uvedeného nie sú na ich strane splnené pre toto výchovné
opatrenie podmienky, preto súd návrh otca na uloženie výchovného opatrenia zamietol.

Ak má byť rešpektovaný názor maloletého dieťaťa, ktorý je v tomto prípade adekvátny jeho rozumovej
a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku, je potom namieste zakázať styk otca s mal. E.. Zákon o
rodine jednoznačne preferuje záujem dieťaťa a nie záujem rodiča, ktorý je až druhoradý. Túto situáciu

spôsobil otec maloletej svojím zavineným správaním v minulosti, čím narušil dôveru medzi ním a mal.
E.. V danom prípade je jednoznačné, že nie je v záujme maloletej nútiť E. k stretávaniu sa s otcom
proti jej vôli.

Výsledky znaleckého dokazovania nie sú pre súd pri rozhodovaní záväzné v tom zmysle, že by bol

povinný závery znalca bez ďalšieho rešpektovať. Znalecké dokazovanie sa vyhodnocuje ako každý
ďalší dôkaz - jednotlivo a tiež vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Znalkyňa Mgr. H. odporučila
súdu vyčkať ešte za psychoterapeutickým vedením u otca s tým, že súčasne by sa mohla realizovať
aj psychoterapia u mal. E. u detského psychológa a keď bude u oboch ukončená psychoterapia, sa
môže prostredníctvom oboch psychológov zrealizovať spoločné sedenie. Súd je však toho názoru, že

psychológ nemôže len tak, bez rozhodnutia súdu v tak závažnej veci ako je táto, povedať, že otec
dieťaťa je už pripravený na styk s maloletou a zrealizovať kontakt s dieťaťom už aj vzhľadom na to, že
matka dieťaťa by sa proti takémuto rozhodnutiu psychológa nemohla brániť. Mal. E. je u matky šťastná,
doposiaľ podstúpila už dosť konzultácií a vyšetrení u psychológov a ďalšie psychologické vedenie len
za tým účelom, aby sa vyšlo v ústrety otcovi, ktorý za 5 rokov neurobil nič preto, aby sa riadil pokynmi

znalcov, by mohlo mať pre maloletú ďalšie stresujúce účinky.

Preto súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti na pojednávaní dňa 03.09.2014 zakázal styk otca
s mal. E. Q. a jeho návrh na vyslovenie výchovného opatrenia zamietol.

K tomu je potrebné uviesť, že otec maloletej a jeho právny zástupca navrhol uložiť výchovné opatrenie
a zároveň odročiť súdne pojednávanie. Takýto postup však v zmysle platných právnych predpisov nie
je možný, lebo ak by súd uložil výchovné opatrenie, išlo by o rozhodnutie vo veci samej, čiže o konečné
rozhodnutie a súčasné odročenie pojednávania v takomto prípade z dôvodu, že bolo uložené výchovné
opatrenie, nie je možné.

Otec maloletej na pojednávaní 03.09.2014 navrhol pribrať do konania ďalšieho znalca, ktorý by
zodpovedal na otázku, z akého dôvodu ho dcéra v súčasnosti odmieta, pretože od 28.10.2008 s dcérou
vôbec nebol, nemal s ňou žiadny kontakt. Matka za tú dobu v nijakom prípade ho neobvinila, že by sa
snažil s dcérou nejako skontaktovať. To znamená, že rešpektoval predbežný zákaz styku a stanovisko

dieťaťa také, aké prejavilo na pojednávaní dňa 03.09.2014, nie je normálne. Preto žiada prešetriť, či
dieťa rozpráva pravdu a či to rozpráva zo svojej hlavy alebo bolo navádzané priamo alebo nepriamo
matkou, sociálnou kurátorkou, rodinnými príslušníkmi. Znalec by sa tiež vyjadril k tomu, ako tento stav
riešiť, aby sa dostal do neutrálnej polohy, aby otec mohol s dieťaťom normálne byť a komunikovať, aby
to dieťaťu neubližovalo.

To, čo otec maloletej navrhuje dokazovať ďalším znaleckým dokazovaním, je už vo veci preukázané.
Mal. E. vyšetrili 3 znalci, psychológ Dr. Š. a psychologička Dr. L. a ich závery sú zhodné. V konaní nebolo
preukázané, aby maloletú niekto proti otcovi ovplyvňoval a výsledkom je spomínané psychoterapeutické
vedenie odporúčané otcovi. Ďalšie znalecké dokazovanie by pre maloletú znamenalo opätovné stresové

situácie a neprinieslo by vo veci nové skutočnosti, resp. také, ktoré by podstatne ovplyvnili výsledok
dokazovania, len by sa tým neúmerne predlžilo konanie a účastníkom by narástli ďalšie trovy konania.
Preto súd návrhu otca na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania nevyhovel.V tomto konaní vznikli štátu trovy na svedočnom, za poskytnutie lekárskej správy o zdravotnom stave
mal. E. a na znalečnom v celkovej čiastke 2.495,91 eur, na úhradu ktorých súd zaviazal každého z
rodičov po jednej polovici s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p., pretože úkony vykonané v konaní a

celkové dokazovanie sa uskutočnilo v súlade so záujmom mal. E..

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., teda tak, že žiadny z
nich nemá právo na ich náhradu, lebo ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia na Krajský súd

v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa § 204 ods. 1 O.s.p. preto,
že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že

odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.