Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/239/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111229054
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111229054.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky : P. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G., K. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom so sídlom Svidník,
Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy
49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpenému: De minimis, s.r.o. , Mateja Bela 6, Bratislava, IČO: 36
868 949, o určenie neplatnosti právneho úkonu a primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.10.2011 žiadala navrhovateľka určiť, že úverová
zmluva z 30.06.2011 je neplatná eventuálne úver zo zmluvy zo dňa 30.06.2011 je bezúročný a bez
poplatkov a zároveň žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške
501,20 Eur. Predmetný návrh odôvodnila skutočnosťou, že uzavrela vo veľkej finančnej tiesni zmluvu
o spotrebiteľskom úvere s odporcom vo výške 700 Eur. Tento úver mala splatiť sumou 1301,98
eur, pričom podľa ponuky odporcu úroky činili 24 %. Cena služby však je podstatne vyššia, čo si
neuvedomila pri uzatváraní zmluvy, kedy úrok činí 23,57 % a zvyšok predstavuje neprimerane vysoký

administratívny poplatok 140,70 Eur a náklady za inkasovanie hotovostných splátok 360,50 Eur. Pri
započítaní administratívneho poplatku ako aj nákladov za inkasovanie hotovostných splátok predstavuje
ročná percentuálna miera nákladov 220 %. V obdobných prípadoch banky poskytujú úvery za úroky
v priemere 12,75 %. Z uvedeného dôvodu je zmluva neplatná ako celok. Nejedná sa o čiastočnú
neplatnosť zmluvy, ale o neplatnosť úverovej zmluvy ako celku z dôvodu jednostranne nevýhodných
preformulovaných podmienok pre spotrebiteľa a okolnosti, pri ktorých došlo k uzavretiu zmluvy vo forme
výraznej finančnej tiesne. Odporca rozložil cenu úveru do úrokov, administratívneho poplatku a poplatku

za inkasovanie splátok, čím sa snažil zakryť enormnú cenu úveru 86 %, ako aj RPMN asi 220 % je
neprimeraná oproti priemeru na trhu vo výške 47,39 %. Z tohto dôvodu sa jedná o neplatný právny úkon
podľa § 39, pričom odporca sa dopustil aj nekalej obchodnej praktik, kedy do RPMN nezahrnul náklady
za preberanie splátok v hotovosti, čím došlo ku klamaniu spotrebiteľa.

Navrhovateľka uviedla, že bola neskúsená pri využívaní takýchto služieb. V prípade, že by súd nedospel
k záveru, že jedná sa o neplatný právny úkon, eventuálne sa domáha navrhovateľka určenia, že tento

úver je bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na skutočnosť, že zmluva o zabezpečí splátok je súvisiaca
a subsidiárna zmluva k úverovej zmluve, čoho dôkazom sú aj ustanovenia zmluvy o zabezpečení, napr.
čl. 1.4 o poradí, v ktorom sa jednotlivé časti úveru uhrádzajú. Taktiež žiadala priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo výške, v akej sa chcel odporca na jej úkor obohatiť poplatkami, t. j. 501,20 Eur.Naliehavosť právneho záujmu odôvodnila skutočnosťou, že nemá zrejmé, v akej výške je jej dlh voči
odporcovi, a tiež z dôvodu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý predpokladá úspech v konaní.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka podala žalobu bez
toho, aby sa pokúsila dosiahnuť s odporcom mimosúdne vyriešenie sporu. Namietol skutočnosť, že mala
byť vrátená suma 1301,98 Eur, nakoľko zo zmluvy o úvere vyplýva, že vrátená mala byť suma vo výške
941,48 Eur. Pri podpise zmluvy o úvere navrhovateľka nebola v tiesni a mala jasnú predstavu o tom, aké
finančné zaťaženie na seba berie. Predmetnú zmluvu uzavrela dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku

a vedomá si jej podmienok. Nešlo o jej prvú zmluvu uzatvorenú s odporcom, pričom doplnkovú službu
navrhovateľka nemusela využiť a mohla splácať splátky vkladom na bankový účet odporcu, prípadne
zvoliť si bezhotovostnú formu úveru, o čom bola poučená pred podpisom zmluvy prostredníctvom
formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Úrok dohodnutý v zmluve o úvere
vo výške 23,57 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi a tento úrok prevyšuje odplatu s priemerom
úrokov v bankách, pričom Občiansky zákonník hovorí o odplate za úver poskytovaný na finančnom

trhu, nie na trhu úverov poskytovaných bankami. Administratívny poplatok nie je v neprimeranej výške,
čím neexistujú dôvody neplatnosti zmluvy o úvere. Pokiaľ sa týka tvrdenej nekalej obchodnej praktiky
s tým, že náklady za doplnkovú službu, teda za preberanie splátok v hotovosti neboli zahrnuté do
RPMN, čím došlo ku klamaniu spotrebiteľa, nie sú dôvodné, s tým, že zákazník si môže slobodne
zvoliť, či mu bude poskytnutý úver bezhotovostne alebo hotovostne a táto možnosť výberu je zreteľne a

zrozumiteľne vyjadrená v úvode zmluvy o úvere. Táto služba je službou doplnkovou a nie je podmienkou
získania úveru. V prípade, že náklady za vyberanie splátok priamo v domácnosti sú vykonávané ako
nadštandardná služba, tieto sa nezahŕňajú do RPMN, čo potvrdilo aj stanovisko MF SR a SOI. Z tohto
dôvodu niet ani nároku na priznanie finančného zadosťučinenia.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkyne C. P., oboznámením zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, karty splátok, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zákazníckej karty,
štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, stanoviska SOI, ako aj ostatného
spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.06.2011 poskytol odporca navrhovateľke
spotrebiteľský úver vo výške 700 Eur s úrokovou sadzbou 23,57 %, pričom administratívny poplatok
činil 140,70 Eur. RPMN činila 70,38 %. Predmetný úver mal byť splatený zo strany navrhovateľky v 60-
ich týždenných splátkach po 15,70 Eur. Úver bol poskytnutý v hotovostnom režime, teda pri podpise
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podpisom tejto zmluvy navrhovateľka potvrdila prevzatie celej

čiastky úveru v hotovosti. navrhovateľka aj pred uzavretím zmluvy mala pôžičku od spoločnosti odporcu,
ktorú už splatila, preto kontaktovala obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Obchodný zástupca ju
poučil o možnosti poskytnutia hotovostnej, resp. bezhotovostnej pôžičky, pričom bezhotovostná pôžička
bola poskytovaná do 14 dní na účet žiadateľa, pričom navrhovateľka si vybrala hotovostnú pôžičku, kedy
jej boli finančné prostriedky vyplatené pri podpise zmluvy. Zároveň po poučení zo strany obchodného

zástupcu uviedla, že bude úver splácať priamo obchodnému zástupcovi, nie splátkami z účtu v banke.
Po obdržaní finančných prostriedkov navrhovateľka splatila necelú tretinu poskytnutých finančných
prostriedkov a následne prestala platiť s tým, že upovedomila obchodného zástupcu, že prestáva platiť
finančný úver a bude spor riešiť súdnou cestou.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Pokiaľ sa týka posudzovania samotného nároku navrhovateľky, táto sa domáhala vyhlásenia
eventuálnehopetitu,tedaišloosituáciu,kedynavrhovateľžiadazaviazaťodporcunajedendruhplnenia,
ale ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie.
V danom prípade, však navrhovateľka eventuálnym rozsudkom žiadala v oboch prípadoch určovacím
výrokomsúduurčiťneplatnosťúverovejzmluvy,resp.určiťto,žetentoúverjebezúročnýabezpoplatkov.

Nakoľko v oboch eventuálnych petitoch sa domáha navrhovateľka určenia, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, v oboch prípadoch musí byť splnená požiadavka naliehavého právneho záujmu,
ktorej splnenie odporca namieta.

Podľa názoru súdu takto formulovaný eventuálny petit nezodpovedá teoretickým predpokladom

eventuálneho petitu, kedy navrhovateľ môže žiadať, aby bol odporca zaviazaný na určité plnenie a pre
prípad, že nastane určitá situácia, kedy toto plnenie možné nie je, môže byť zaviazaný odporca na
poskytnutie iného plnenia. Eventuálnym petitom teda je petit, kedy sa navrhovateľ primárne dožaduje
prisúdenia určitého plnenia a len pre prípad, že tento primárny petit bude zamietnutý (pre nemožnosť
plnenia), súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom, teda eventuálnom petite. Typickým

príkladom tejto situácie je to, že sa navrhovateľ domáha od žalovaného vydania veci, a v prípade
preukázania neexistencie tejto veci, resp. jej neexistencie u odporcu, sa domáha, aby bol odporca
povinný mu zaplatiť je peňažný ekvivalent. Súd nemôže vyhovieť obom petitom a nemá ani možnosť
voľby medzi nimi, nakoľko o eventuálnom petite sa rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza
do úvahy. V každom prípade však v zmysle formulácie navrhovateľky sa jedná o oboch prípadoch o

určovacie petity, ktoré je nutné skúmať z hľadiska § 80 písm. c/ O.s.p.

V zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby vecná
legitimácia, teda hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. V takomto
prípade je na podanie určovacej žaloby vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu, či práva, o

ktoré v určovacej žalobe ide. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka má vecnú legitimáciu na
žalovateľnosť neplatnosti úverovej zmluvy. Zároveň je druhým predpokladom aj preukázanie existencie
tzv. naliehavého právneho záujmu. Konštantná judikatúra je založená na tom, že naliehavý právny
záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, pričom naliehavý právny záujem
na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo postavenie navrhovateľa

vo forme jeho práva ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Z uvedeného vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená, čo sa týka
naliehavéhoprávnehozáujmuvprípadoch,keďmožnožalovaťpriamonasplneniepovinnosti.Určovacia
žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte
nedošlo. Pri porušení subjektívneho práva spravidla možno žalovať priamo na plnenie, a preto nie je v

takýchto prípadoch daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľke bol poskytnutý úver, ktorý nebol z
jej strany splatený, pričom v priebehu doby splácania sa obrátila navrhovateľka na súd s predmetnou
žalobou. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu,

nakoľko navrhovateľka bez vrátenia čo i len istiny, ktorú by bola povinná splatiť aj v prípade, že by bola
zmluva neplatná, resp. že by bol úver bezúročný a bez poplatkov, je povinná zaplatiť. To znamená,
že v tomto štádiu nie je jej postavenie právne neisté. Nepochybnou skutočnosťou je to, že poskytnutú
finančnú sumu vo výške 700 Eur je povinná vrátiť, pričom až následne by mohlo dôjsť k podaniu žaloby
o plnenie zo strany odporcu v tomto konaní. V zmysle rozhodnutia R 24/95 je naliehavý právny záujem v

zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie, no v danom
prípade je zrejmé, že takéto rozhodnutie nemôže predísť žalobe na plnenie, nakoľko navrhovateľka
nesplatila ani istinu, o ktorej je nepochybné, že túto splatiť je povinná, preto vychádzajúc zo stavu v čase
rozhodnutia súd má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, resp.
určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

V prípade, ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu je vylúčené,
aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Z tohto dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, a pokiaľ
nedošlo k vysloveniu, že praktiky odporcu sú spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľka nemohol súdvyhovieť ani návrhu v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné ustanovenie O.s.p. právne vytvára bariéru proti začatiu
súdnych konaní, ktoré nemajú reálny význam pre účastníka konania a v konečnom dôsledku spôsobujú
zaťaženie súdu bez toho, aby to slúžilo potrebám praktického života, tak ako to nastalo v tomto prípade.
Súd poukazuje na skutočnosť, že je nutné zabrániť vyvolávaniu akademických (zbytočných) sporov bez
praktického významu pre ich účastníkov, hlavne s poukazom na stav veci, kedy nebola zaplatená istina.

Predmetný naliehavý právny záujem by mohol byť daný v čase, ak by došlo k splateniu istiny a právne
postavenie navrhovateľky by bolo neisté v tom, či má zaplatiť sumu, ktorá prevyšuje poskytnutú istinu
alebo nie. V tomto štádiu sa však vec nenachádza. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh navrhovateľky
ako nedôvodný.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 151 ods. 3 O.s.p., keď z dôvodu zložitého prejednávaného prípadu

súd rozhodol, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.