Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3P/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715208991
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3715208991.2

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudca Mgr. Silvia Kysucká, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
D. L., P.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov D. L., P.. XX.XX.XXXX, bytom E. Y., Z. XXXX/XX a D. Y., P..
XX.XX.XXXX, bytom Y. J., E. XXXXX/XX, o návrhu matky na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. D. L., P.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude vychovávať,
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D., P.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- eur
mesačne od 28.08.2015, ktoré výživné je povinný poukazovať do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky maloletého.

Zameškané výživné za obdobie od 28.08.2015 do 29.02.2016 vo výške 200,- eur je otec p o v i n n
ý zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zverenia mal. D., P.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca v sume 100,- eur mesačne od 01.05.2015, ktoré
výživné by mal poukazovať vždy do 25. dňa v mesiaci na účet matky maloletého, pričom výživné za
obdobie od 01.05.2015 do 30.06.2015 v sume 200,- eur má zaplatiť jednorázovo do 25.05.2015. Otec

sa má s maloletým stýkať každý párny týždeň v roku od soboty do nedele za prítomnosti matky do
dovŕšenia 2 rokov veku maloletého. V návrhu uviedla, že vzťah a spolužitie medzi rodičmi bolo ukončené
dňa 01.05.2015, z ktorého vzťahu pochádza maloletý D., P.. XX.XX.XXXX, ktorý toho času žije s matkou.
S otcom maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu o výživnom ako aj o zverení maloletého do výchovy
a úpravy styku otca s maloletým.

Matka na pojednávaní uviedla, že styk otca s maloletým dieťaťom nežiada upraviť, keď otec sa s
dieťaťom stretávať nechce.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že so zverením dieťaťa matke súhlasí,
no výživné vo výške 100,- eur mesačne má problém platiť, je ochotný platiť 75,- eur mesačne. Bývalý
priateľ matky platí na jej dcéru 50,- eur. Zároveň uviedol, že s dieťaťom sa stretávať nechce.Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že navrhuje zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a prečítaním, resp. oboznámením sa s
obsahom nasledovných listinných dôkazov: Rodný list maloletého, Potvrdenie zo sociálnej poisťovne zo
dňa 30.12.2015, Správa od spoločnosti E. - Y., H..Z..A.., E. zo dňa 20.01.2016, Správa od spoločnosti
E.-E., H..Z..A.., zo dňa 20.01.2016, Zoznam prijatých faktúr s úhradami zo dňa 20.01.2016, Odpoveď
na lustráciu v registri zo sociálnej poisťovne, Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 11P/93/2015 - návrh,

Objednávka od H. Y., H..Z..A.. zo dňa 09.07.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rodného listu maloletého D., narodeného dňa 03.09.2014 bolo preukázané, že v kolónke otec je
zapísaný D. Y., P.. XX.XX.XXXX a v kolónke matka je zapísaná D. L., P.. XX.XX.XXXX.

Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 11P/93/2015 bolo zistené, že matka maloletého podala na tunajší súd

dňa 07.07.2015 návrh označený ako „mimosúdna dohoda o výživnom na maloleté dieťa, jeho zverenie
do výchovy a úpravy styku otca s dieťaťom, ak rodičia nežijú spoločne“ zo dňa 17.05.2015, ktorým
sa domáhala, aby maloletý D. bol zverený do starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť v sume 100,- eur mesačne od 01.05.2015, ktoré výživné bude poukazovať vždy do 25. dňa v
mesiaci na účet matky maloletého, pričom zameškané výživné za obdobie od 01.05.2015 do 30.06.2015

predstavuje čiastku 200,- eur. Zároveň žiadala schváliť dohodu o úprave styku otca s maloletým. Danú
dohodu podpísal i otec maloletého.

Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 30.12.2015 bolo zistené, že otec maloletého nie je k dátumu
30.12.2015 evidovaný v dôchodkovom informačnom systéme, t.j. nie je mu vyplácaná žiadna z dávok

dôchodkového poistenia.

Spoločnosť E. - Y., H..Z..A.., E., správou zo dňa 20.01.2016 tunajšiemu súdu oznámila, že otec u nich
nepracuje na pracovný pomer ani na živnosť.

Zo správy od spoločnosti E.-E., H..Z..A.., zo dňa 20.01.2016 bolo zistené, že u nich otec pracuje ako
SZČO na základe objednávok, kde podľa zoznamu prijatých faktúr s úhradami bolo preukázané, že v
období od 02.11.2015 do 30.12.2015 otec maloletého vystavil 7 faktúr v celkovej výške 14 750,- eur,
z ktorým mu do dňa 20.01.2016 bola uhradená suma 9 800,- eur. Z dokladov predložených otcom na
pojednávaní vyplynulo, že otcovi bola dňa 29.01.2016 vyplatená suma 4 950,- eur, ktorú vyfakturoval

predmetnej spoločnosti 30.12.2015.

Matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur ako aj rodinné
prídavky na dve deti. Popri materskej dovolenke pracuje pre spoločnosť E. s mesačným zárobkom cca
170,- eur v čistom. Okrem mal. D. má vyživovaciu povinnosť k mal. D., P.. XXXX, ktorú má matka z

predchádzajúceho vzťahu, ktorej otec prispieva na výživu sumou 50,- eur, kupuje jej veci, stretáva
sa s ňou a venuje sa jej. Býva u rodičov v byte, kde na bývanie prispieva sumou 200,- eur. Majetok
väčšej hodnoty nemá. Uviedla, že má priateľa, s ktorým nebýva. Tiež uviedla, že s otcom maloletého od
01.05.2015 nežije v spoločnej domácnosti. Na výživnom v sume 100,- eur mesačne od 01.05.2015 sa
dohodli s otcom dieťaťa, ktorú dohodu podpísali u notára, avšak otec sa na pojednávanie, kde mala byť

predmetná dohoda schválená, nedostavil. Do dnešného dňa, t. j. 16.02.2016 prispel na výživné sumou
800,- eur a kúpil 5 balení plienok. Sumu 800,- eur započítala na výživné od 01.05.2015 do 31.12.2015.
Tiež uviedla, že otec maloletého jej napísal, že radšej prestane pracovať ako by jej mal dávať peniaze.

Maloletý D. má XX D.. Jeho zdravotný stav je dobrý. Matka s ním má bežné výdavky.

Otec od 01.07.2007 pracuje ako živnostník. Podľa jeho vyjadrenia v spoločnosti E.-E., H..Z..A.., má
pod sebou troch ľudí, čím sa vyfakturované sumy za prácu delia medzi štyri osoby. Tiež má k dispozícii
firemné auto, ktoré môže používať aj na súkromné účely. Predtým pracoval v spoločnosti H. Y., H..Z..A..,
E. Y., kde mal základný plat 550,- eur mesačne. V uvedenej spoločnosti pracoval niekoľko rokov ako

živnostník. V auguste 2015 pracoval na živnosť pre I. S., kde jeho príjem bol okolo 650,- eur. Toho
času býva na slobodárke v E., kde mesačne platí sumu 213,- eur. Majetok väčšej hodnoty nemá. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Odkedy sa rozišiel s matkou maloletého, od 01.05.2015, stretol sa s
dieťaťom maximálne päťkrát, pričom je pravdou, že od rozchodu s matkou maloletého dieťaťa prispelna dieťa sumou 800,- eur, ktorú čiastku platil po častiach. Uviedol, že na dieťa je ochotný prispievať
čiastkou 75,- eur a s dieťaťom sa nechce stretávať. Potvrdil, že dohodu zo dňa 17.05.2015 podpísal.

Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal šetrenie v domácnosti matky, pričom matka má vytvorené vhodné
podmienky u svojich rodičov na výchovu dieťaťa. Má k dispozícii jednu izbu, v ktorej žije spolu s deťmi.
Čo sa týka výživného, myslí si, že otec má prostriedky na to, aby platil výživné v takej výške, ako sa
s matkou dohodli v máji 2015.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodu rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 zákon a o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého D. nie sú manželia a nežijú v
spoločnej domácnosti. Matka maloletého chcela dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otec s týmto
súhlasil, a preto súd zveril maloletého D. do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadol i na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka, že matka má u svojich rodičov vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o

maloleté dieťa a tiež aj na skutočnosť, že otec dieťaťa sa s ním nechce ani len stretávať.

Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy osobné, majetkové i zárobkové pomery otca ako i
odôvodnené potreby maloletého D., a rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého
dieťaťa výživným vo výške 100,- eur mesačne od 28.08.2015, t.j. od podania návrhu, ktorá výška
je podľa názoru súdu primeraná s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca ako povinného a na

odôvodnené potreby maloletého. Sám otec sa na sumu výživného vo výške 100,- eur mesačne zaviazal
v mimosúdnej dohode zo dňa 17.05.2015, ktorú podpísal, hoci v tom čase podľa vlastného vyjadrenia
pracoval s príjmom 550,- eur mesačne. Súd vychádzal aj z aktuálneho príjmu otca, keď otec vyfakturoval
spoločnosti, pre ktorú pracuje na živnosť značne vysoké sumy v období od 02.11.2015 do 30.12.2015,
celkovo vo výške 14 750,- eur, ktorá suma mu bola aj vyplatená. Aj keď by bolo pravdivé tvrdenie otca,

že vyfakturovaná suma sa delí medzi 4 osoby (čo nepreukázal), súd má za to, že suma pripadajúca na
jednu osobu, t.j. 3 687,50 eur je dostačujúca na to, aby otec mohol platiť výživné na dieťa v sume 100,-
eur mesačne. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že o dieťa sa v podstate výlučne a celodenne
stará matka, keďže za ostatných 9,5 mesiaca bol otec s dieťaťom v kontakte podľa vlastného vyjadrenia
len asi 5-krát a dieťa je ešte v útlom veku. Súd teda prihliadol i na celodennú starostlivosť matky o

dieťa, ako aj na to, že matka momentálne je na rodičovskej dovolenke a okrem mal. D. má v osobnej
starostlivosti ešte jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu.

Vsúvislostisurčenímvýživnéhovznikolotcovidlhnavýživnomzaobdobieod28.08.2015do29.02.2016
vo výške 200,- eur (za mesiac január až február 2016 á 100,- eur/mesiac, keďže otec doteraz prispel na

výživné sumou 800,- eur, čo je výživné za obdobie 05/-12/2015), ktoré je otec povinný zaplatiť matke
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal výživné od 01.05.2015, ako žiadala matka, nakoľko táto nepreukázala zákonom
stanovené dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto relevantým dôvodom by mohol byť zdravotný

stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok alebo konanie, ktoré má znaky trestného
činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku vo výživnom (vyhrážky, násilie).

Styk otca s D. súd neupravil, keďže matka toto nežiadala upraviť a otec sa s dieťaťom stretávať nechce.

O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu

na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).