Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231422
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613231422.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová v právnej veci žalobcu: Lawyer
Partners a.s., so sídlom: Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35944471, právne zast. Chabadová,
s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom: Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: P.
Ď., nar. X.X.XXXX, bytom R. X. Y., Š. X. X/X, právne zast. JUDr. Miloš Taragel, advokát a JUDr. Natália
Počubayová, advokátka, so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 28,88 Eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odpor
16,50 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 24. 7. 2006 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 28,88 Eur (870,- Sk) a náhrady vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok
Slovenského rozhlasu, Mýtna 1 v Bratislave (ďalej len "Sro") bola na žalobcu postúpená predmetná
pohľadávka, ktorú má teraz žalobca voči žalovanému. S postúpením tejto pohľadávky zo Sro na
žalobcu bol žalovaný oboznámený zo strany Sro oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.
10. 2005 a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vo výške
žalovanej sumy. Vyššie uvedená pohľadávka žalobcu voči žalovanému vzniká z titulu nezaplatených
koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného v celkovej
výške 1410, - Sk, (40,80 Eur) pričom žalobca si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu 870,- Sk (28,88
Eur). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 212/1995 o
koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov nesplnil ani po doručení písomnej výzvy
na plnenie, porušuje teda naďalej ustanovenie § 3 ods. 3, § 4a ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona.
Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní s platením koncesionárskych poplatkov po dobu dlhšiu ako
jeden mesiac odo dňa ich splatnosti, vyzval ho Sro na ich zaplatenie. Žalovaný však túto výzvu ignoroval,
naďalej odmieta komunikovať a nie je ochotný poskytnúť potrebnú súčinnosť na urovnanie záväzkových
vzťahov. Rovnako tiež neoznámil žalobcovi skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik povinnosti platiť
koncesionársky poplatok (t. j. zničenie, alebo neopraviteľnosť prijímača, resp. jeho predaj, darovanie,
prípadne zverenie na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe). Zároveň sa s poukazom na § 8 ods.
1, 3 ZoKP dostal žalovaný do omeškania. S poukazom na vyššie popísaný skutkový a právny stav sa
žalobca domáha od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy predmetnou žalobou na vydanie platobného
rozkazu. Zároveň žiada náhradu vzniknutých trov konania, a to súdneho poplatku vo výške 500,- Sk a
trov právneho zastúpenia vo výške 1.964,- Sk, teda spolu trovy konania vo výške 2.464,- Sk.

Spolu s návrhom žalobca predložil dôkazné listiny, a to výpis nedoplatkov žalovaného ev. č. 0086952976
za obdobie rokov 2002, 2003, 2004 a od 1-6/2005, kde je celkový nepremlčaný dlh vypočítaný na
sumu 870,- Sk a podľa ktorého za mesiace 5/2004 a 4/2005 boli zaplatené platby po 40,- Sk. Ďalej
predložil protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k
Realizačnej zmluve č. 1 zo dňa 20. 9. 2005, Realizačnú zmluvu č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 15. 7. 2005, výzvu na úhradu nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov
podľa Zák. č. 212/1995 Z. z. a potvrdenie Slovenského rozhlasu o tom, že preukázal dlžníkovi
postupovanej pohľadávky z koncesionárskych poplatkov postúpenie tejto pohľadávky a zároveň ho
vyzval na úhradu nedoplatku na koncesionárskom poplatku písomnou formou v podobe doporučenej
zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. dňa 20. 10. 2005 pod podacím číslom 05059249. Z
predmetného potvrdenia vyplýva, že výzva bola doručovaná na adresu E. XX, R. Y..

Súd vydal dňa 25. 2. 2014 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V
jeho odôvodnení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal
žalovanému, že je osobou povinnosť platiť koncesionárske poplatky v zmysle Zákona č. 212/1995 Z.
z.. Nesplnil si povinnosť vyzvať platiteľa na úhradu nedoplatkov, pretože ani výzva ani oznámenie o
postúpení pohľadávky mu doručená nebola. Zároveň vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žaloba
bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právna zástupkyňa žalobcu nezúčastnila, svoju neúčasť
písomne ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci za jej neprítomnosti. V písomnom vyjadrení k
odporu uviedla, že v konaní si neuplatňuje premlčaný nárok, nakoľko žaloba bola podaná na Okresnom
súde v Sp. Novej Vsi 26. 7. 2006, a to elektronickou formou. Nakoľko sa jedná o nedoplatok za mesiace
7-12/2003, 1-4/2004, 6-12/2004, 1-3, 5,6/2005 žaloba je podaná v zákonnej lehote, a teda uplatnená
pohľadávka nie je premlčaná. Vzhľadom na uvedené naďalej trvala na podanom návrhu a súhlasila,
aby súd konal v jej neprítomnosti.

Pojednávania sa zúčastnil žalovaný a jeho právny zástupca. Tento napadol postup žalobcu pri zasielaní
oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy na úhradu nedoplatku, ktorá bola zaslaná na adresu E.
XX, R. Y., kde žalovaný nikdy nebýval. Ďalej uviedol, že viac ako 30 rokov žije na adrese trvalého
pobytu R. X. Y., Š. X. X, kde koncesionárske poplatky riadne platí a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na
adrese uvedenej na žalobe využíval iba ako chalupu, aj to veľmi sporadicky a v roku 2007 ju odpredal.
Na uvedenej adrese žiadny prijímač nemal a nikdy neuhrádzal z tejto adresy žiadne koncesionárske
poplatky. Ďalej navrhoval žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyzvať
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a tiež, že mu nikdy nebolo zákonne doručené oznámenie o
postúpení pohľadávky.

Predmetom tohto konania je platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových
prijímačov a televíznych prijímačov, ktoré upravoval do 1.4.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o
koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Z prechodného ustanovenia § 13 ods. 7 zákona
č. 68/2008 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch vyplýva,
že na vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, na ktoré vznikla platiteľovi povinnosť do
31.03.2008, je potrebné použiť predchádzajúcu právnu úpravu a teda zákon č. 212/1995 Z. z. o
koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V danom prípade bolo potrebné predmetnú
vec posúdiť práve podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pretože predmetom uplatneného nároku boli
nezaplatené koncesionárske poplatky v období rokov 2003 a 2004, teda pred účinnosťou novej právnej
úpravy. Súd preto na danú vec aplikoval Zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a
o zmene Zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení
neskorších predpisov v znení rozhodnom v čase.

Podľa § 3 ods. 1,3,6 zák. č. 212/1995 Z.z., platiteľom poplatku je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní,
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá
prijímač eviduje v účtovníctve. Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi

poplatku vo výške stanovenej týmto zákonom do 15-tého dňa v mesiaci. Povinnosť zaplatiť poplatok
vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho potom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí
posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.

Podľa § 3 ods.8 zák. č. 212/1995 Z.z., platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 je povinný vyberateľovi
poplatkov oznámiť do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť opäť
vznikla po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok s uvedením mena, priezviska,
rodného čísla a adresy trvalého bydliska; právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby presné
označenie ich názvu, sídla, obchodného mena a identifikačného čísla, oznámiť do 30 dní zmenu trvalého
bydliska, zmenu priezviska fyzických osôb, zmenu názvu, obchodného mena, sídla a identifikačného
čísla právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb.

Podľa § 4 ods.1 zák. č. 212/1995 Z.z., príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas.
Z poplatku podľa § 3 je vyberateľ poplatkov oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu.

Podľa § 4a zák. č. 212/1995 Z. z. mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre
fyzickú osobu je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk. Mesačná výška poplatkov za používanie
rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb je 40 Sk, za
používanie televíznych prijímačov 100 Sk, a to za každý prijímač. Mesačná výška poplatku pre fyzickú
osobu, ktorá je poberateľom dôchodku, 1c) ak nežije v domácnosti 1d) s inou osobou s pravidelným
príjmom zo zárobkovej činnosti, je za používanie rozhlasových prijímačov 20 Sk a za používanie
televíznych prijímačov 50 Sk.

Podľa § 8 ods.2 zák. č. 212/1995 Z.z., ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie
ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia
alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.

Podľa § 8 ods.3 zák. č. 212/1995 Z.z., ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve,
Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu
nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická
osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú platiteľmi poplatkov sú povinné vyberateľovi
poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo
čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo
hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je premlčaný, avšak iba čiastočne
a to za mesiac 7/2003. Nakoľko podľa nálezu Ústavného súdu SR č. I ÚS 289/08-115, zo dňa 27.
11. 2008 žaloby na vydanie platobného rozkazu, ktorými sa žalobca domáha zaplatenia dlžných súm -
koncesionárskych poplatkov za rozhlasový prijímač, ktoré sú takého istého znenia ako nárok žalobcu
v tomto konaní, boli zákonne podané na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 24. 7. 2006, a to
elektronickou formou a podpísané zaručeným

elektronickým podpisom. Podľa výpisu nedoplatkov žalovaného pod ev. č. 0086952976 žalobca sa
domáhal žalobou elektronickou formou podanou na tunajší súd dňa 24. 7. 2006 (žaloba vypracovaná
dňa 20. 7. 2006) zaplatenia nedoplatku za mesiace 8-12/2003, 1-4/2004, 6-12/2004, 1-3, 5,6/2005
(v zákonnej trojročnej premlčacej lehote), pričom predpis bol mesačne na sumu 40,- Eur s dátumom
splatnosti ku 16-tému dňu toho ktorého mesiaca v roku. Z uvedeného je teda zrejmé, že žaloba týkajúca

sa uvedených mesiacov bola podaná včas, avšak s výnimkou mesiaca 7/2003. Ako je zrejmé z vyššie
citovaného ustanovenia zákona, poplatok bol splatný do 15-tého dňa v mesiaci t.j. do 15.7.2003 a teda
jeho splatnosť nastala 16.7.2003. Žaloba však bola podaná až dňa 24.7.2006 t.j. po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty, teda v tejto časti je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30,- Sk premlčaný.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že mu nebola doručená výzva na úhradu nedoplatku, súd poukazuje
na citované ustanovenia § 8 ods. 2, 3 zákona o koncesionárskych poplatkoch, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že žalobca má právo sa domáhať nedoplatku za používanie rozhlasového prijímača na súde až
po splnení zákonom stanovenej povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa poplatku a márnom uplynutí
určenej lehoty na dobrovoľné plnenie povinnosti. V predmetnej veci žalobca nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by bolo preukázané, že by táto povinnosť bola skutočne splnená a že žalobca resp. jeho právny
predchodca výzvu žalovanému skutočne doručil. Za takýto dôkaz nemožno považovať predloženie
písomného textu výzvy resp. potvrdenia predchodcu žalobcu, pretože z týchto listín nie je jednoznačne
preukázané doručenie výzvy žalovanému. Ak žalovaný prestal platiť koncesionárske poplatky, resp.
tieto neplatil vôbec, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo. Mal právo
vyzvať žalovaného na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie
skutočnosti, že žalovaný už nie je vlastníkom prijímača. Žalovanému nevznikla automaticky povinnosť
preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by mu
vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu. V tomto smere teda žalobca v konaní dôkazné
bremeno neuniesol. V zmysle § 120 ods. 1 v spojení s § 132 O.s.p. má dôkazné bremeno zásadne ten,
v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka
nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Žalobca teda nesplnil zákonom stanovenú
podmienku uplatnenia predmetného nároku na súde, ktorou je preukázanie, že žalovanému bola výzva
na úhradu nedoplatku doručená a že by následne márne uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. Okrem
toho súd dodáva, že ako je zrejmé zo lustrácie v Registri obyvateľstva, žalovaný je od 12.1.1986
prihlásený na adrese pobytu R. X. Y., Š. X. X a z tejto adresy boli koncesionárske poplatky riadne
hradené. Na adrese R. Y., E. XX nikdy nebýval, išlo iba o chalupu využívanú sporadicky na relax. V
konečnom dôsledku podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, žalobca kvalifikovane nepreukázal
ani to, že Slovenský rozhlas žalovanému oznámil, že pohľadávku voči nemu postupuje na žalobcu,
t.j. že nastali právne následky postúpenia pohľadávky a skutočnosť, že žalovaný má povinnosť plniť
žalobcovi. Súd preto z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech,
ich náhradu nepriznal, nakoľko má zato a vzal za preukázané, že v danom prípade sa jedná o drobný
spor a trovy právneho zastúpenia v konaní by boli skutočne

neprimerané voči samotnej žalovanej pohľadávke. Priznal mu však právo na náhradu zaplateného
súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 Eur tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.