Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216543
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214216543.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45
869 464, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, proti povinnej:
M. M., bytom R. XXX/XX, D. Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 663,88 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/1170/2014-14 zo dňa
18.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota,
KálmanaMikszátha268,oudeleniepoverenianavykonanieexekúcievedenejpodsp.zn.EX1816/2014.
Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1,2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený predložil ako
exekučnýtitulrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 11.11.2011 sp. zn. IDC12100196. V odôvodnení poukázal
na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že ak oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemohol
spor prejednať a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Aj v tomto prípade teda exekučný súd

skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy buď vo forme
písomnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. Za týmto účelom súd preskúmal
Zmluvu o úvere č. 1153754108 zo dňa 17.12.2008 ako aj predložené obchodné podmienky pre úver
Poštovej banky, a. s., kde v článku 11 Prechodné a záverečné ustanovenia v bode 11.2 je uvedené:
"Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe

ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov."
Súd vyslovil záver, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu
alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovým
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelostispotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na
ktoré by spotrebiteľ bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo zvlášť dojednané. Podpis na úverovej
zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť

bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu
podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia
vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri
preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, súd zisťoval, či
predložený rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v

príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Po
preskúmaní urobil záver o tom, že exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože
ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a následné zastavenie exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
lebo sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené, že v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo sa už prv začalo konanie, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
súd nesprávne vec právne posúdil. Uviedol, že jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle
§ 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní. V časti bodu 10 všeobecných obchodných podmienok bola klientovi daná možnosť neprijať túto
zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak by
oprávnený tak nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Navyše zo znenia rozhodcovskej
doložky je zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nebol nútený riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní

a mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je
prekážkoupreopätovnéprejednanieveci,pričomtentorozsudokdisponujeatribútomprávnejzáväznosti
rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre
exekúciu. Nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a poukázal
na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe
ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP.
Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu

vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením. Súd
prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V súvislosti s
exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2008) tak, ako je citovaná vyššie
(článok 11 bod 11.2 obchodných podmienok). Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny
záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v

obchodných podmienkach veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, ktorý
navyše nebol ani konkretizovaný. Rozhodcovská doložka nebola priamo zakomponovaná do žiadnej
zmluvy podpísanej povinnou, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
a to v neprospech spotrebiteľa. Predmetná formulácia článku 11 bodu 11.2 obchodných podmienokveriteľa nevykazuje znaky platného právneho úkonu, navyše toto ustanovenie nie je dostatočne určité
v určení, v akých prípadoch sa môže viesť rozhodcovské konanie, na ktorom rozhodcovskom súde a
dojednanie (ako súčasť zmluvy) nebolo účastníkmi ani podpísané. Možným vylúčením všeobecného

súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný
prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie
obchodných podmienok aj odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej
zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie majúcej sa
viesť na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu ani nemal byť
vydaný. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a jeho rozhodnutie

je tak nulitným aktom. Súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať

povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny

predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť
danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o

tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vzhľadom na to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s ďalším argumentmi odvolania oprávneného.
Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd v závere poznamenáva, že oprávnený podaním zo dňa 21.12.2014, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 29.12.2014, t. j. po vydaní uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, požiadal, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku zastavil a aby mu bol vrátený súdny poplatok. Keďže k zastaveniu exekúcie podľa

uvedeného zákonného ustanovenia môže dôjsť len v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom, a nie v prípade zamietnutia žiadosti, súd prvého stupňa a ani odvolací súd o tomto
návrhu ako právne bezvýznamnom nerozhodovali. Oprávnený v snahe dosiahnuť zrejme zastavenie
konania(niezastavenieneprebiehajúcejexekúcie)moholzvoliťpostupvsúlade sustanoveniami
§ 251 ods. 4, § 208 a § 222 ods. 2 OSP, čo sa však v tomto prípade nestalo.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.