Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209435
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812209435.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanými žalobami sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením 12C/159/2012 zo dňa 09.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.10.2012 spojil

na spoločné konanie veci 12C/164/2012, 12C/165/2012, 12C/171/2012, 12C/172/2012, 12C/176/2012,
12C/195/2012, 12C/199/2012, 12C/203/2012, 12C/206/2012, 12C/207/2012, 12C/208/2012,
12C/209/2012, 12C/211/2012, 12C/213/2012, 12C/221/2012, 12C/222/2012, 12C/225/2012,
12C/232/2012, 12C/233/2012, 12C/234/2012, 12C/238/2012, 12C/249/2012, 12C/251/2012,
12C/252/2012, 12C/253/2012, 12C/256/2012, 12C/261/2012, 12C/274/2012, 12C/278/2012,
12C/282/2012, 12C/287/2012, 12C/290/2012, 12C/292/2012, 12C/308/2012, 12C/338/2012,

12C/356/2012, 12C/365/2012, 12C/368/2012, 12C/380/2012, 12C/381/2012, 12C/383/2012,
12C/393/2012, 12C/396/2012, 12C/405/2012, 12C/406/2012, 12C/409/2012, 12C/412/2012,
12C/414/2012, 12C/423/2012, 12C/433/2012, 12C/435/2012, 12C/440/2012, 12C/446/2012,
12C/447/2012, 12C/462/2012, 12C/467/2012, 12C/485/2012, 12C/488/2012, 12C/498/2012,
12C/511/2012, 12C/519/2012, 12C/522/2012, 12C/530/2012, 12C/540/2012, ktoré sa v ďalšom konaní
vedú pod spisovou značkou 12C/159/2012.

Žalobca si vo všetkých spojených veciach uplatnil náhradu škody spolu vo výške 73.513,94 € a z titulu
nemajetkovej ujmy si uplatnil náhradu spolu vo výške 36.478,66 €. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca

vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútor
následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu sožiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:
1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené

ISTINA RS).
2. Rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP).
3. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP).

4. Rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Žalobca v jednotlivých žalobách, ktoré boli spojené do spoločného konania 12C/159/2012 žiadal v
zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním
vecí o prikázaní vecí inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu

Rožňava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veciam a k
účastníkom konania. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušný Okresný súd Rožňava, ktorý by
bol inak oprávnený veci prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť
zakladajúcu právo uplatňovať nároky žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, z ktorého vznikla
škoda žalobcovi. Preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o škode rozhodovať.

Keďže Okresný súd Rožňava bol sám škodcom v exekučných veciach, je vylúčené, aby rozhodoval spor
medzi žalobcom a štátom. Pridelenie vecí niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava by porušilo
právo žalobcu na prerokovanie vecí nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie na deň 18.11.2013 s poukazom na skutočnosť, že vo veci podal ústavnú sťažnosť voči

rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach 6NcC/35/2012-15 zo dňa 19.10.2012 a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť navrhol konanie v zmysle § 109
ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku prerušiť.

Súd uznesením zo dňa 18.11.2013 prerušil konania vedené pod sp.zn. 12C/159/2012 do rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti zo dňa 10.01.2012 podanej sťažovateľom
Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti porušovania základného práva sťažovateľa
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, vo veci sp.zn. 6NcC/35/2012 zo dňa 19.10.2012. Proti
tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie, na základe ktorého krajský súd v Košiciach uznesením
1Co/98/2014zodňa30.05.2014uznesenieoprerušeníkonaniazrušilavrátilvecsúdunaďalšiekonanie.

ŽalobcavkonanínamietalpredpojatosťsudcovOkresnéhosúduRožňava,vtomtosmeresúdpoukazuje
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6NcC/35/2012, zo dňa 19.10.2012, ktorým sudcovia
Okresného súdu Rožňava, až na sudkyňu JUDr. Editu Kušnírovú nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Rožňava, pod sp.zn. 12C/159/2012.

S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/98/2014, zo dňa 30.05.2014,
súd nariadil pojednávanie na deň 12.11.2014 a predvolal účastníkov konania. Žalobca podaním zo
dňa 07.11.2014 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu, poukázal na to, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach

sp.zn.1Co/98/2014,zodňa30.05.2014,akoajsrozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciach,ktorým neboli
vylúčení sudcovia z prejednávania veci. S týmto rozhodnutím zásadne nesúhlasí, pretože sú tu dané
objektívnej dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Rožňava. Toto rozhodnutie hodnotí
ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho zásadných práv, preto podal voči nemu ústavnú sťažnosť a
navrhol konanie vedené pod sp. zn. 12C/159/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o jeho sťažnosti. Jednalo sa o úplne rovnaký návrh na zrušenie pojednávania
a prerušenie konania, aký bol podaný ohľadom nariadeného pojednávania na deň 18.11.2013. K návrhu
pripojil fotokópiu sťažnosti adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky bez uvedenia dátumu na
sťažnosti, kedy bola vyhotovená a bez prezenčnej pečiatky prijatia tejto sťažnosti adresátom.

Účastníci sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom žalobca žiadal pojednávanie zrušiť z
dôvodu námietky zaujatosti a zároveň opätovne žiadal konanie prerušiť z dôvodu podanej sťažnosti na
ústavný súd.Žalovaný sa vo veci písomne ospravedlnil, navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti v zmysle svojho
písomného vyjadrenia vo veci a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd opätovne rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý podal podaním zo dňa 07.11.2014
z tých istých dôvodov. O prvej žiadosti o prerušenie konania už bolo rozhodnuté vyššie oboznamovaným
uznesením sp. zn. 12C/159/2012 zo dňa 18.11.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach,
sp.zn. 1Co/98/2014 zo dňa 30.05.2014.

Podľa § 109 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku
(1) Súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy. 12)

(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenie rieši postup v konaní, ak nastane potreba prerušenia konania.
Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach
1Co/98/2014 zo dňa 30.05.2014 a preto podal voči tomuto rozhodnutiu ústavnú sťažnosť.

Súd poukazuje vo veci na tú skutočnosť, že bol dodržaný postup v zmysle ustanovení §§ 14 až 16
Občianskeho súdneho poriadku a na podanú námietku zaujatosti žalobcu nadriadený súd rozhodol tak,
že nevylúčil JUDr. Jarmilu Dušákovú z prejednávania a rozhodovania veci a preto nie je dôvod na
prerušenie konania, keďže samotný sudca sa necíti byť zaujatý a o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté

v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Je potrebné zdôrazniť, že o návrhu na prerušenie konania
z tých istých dôvodov už bolo raz právoplatne rozhodnuté a preto ak žalobca sa opätovne domáha
prerušenia konania a nenastali nové skutočnosti, bolo potrebné opätovne návrh zamietnuť.

Súd preto vykonal pojednávanie a dokazovanie v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením §

101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd teda považoval neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní za neospravedlnenú a jeho návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania za nedôvodný, nakoľko otázka námietky nestrannosti súdu a
sudcov bola vyriešená vyššie citovanými rozhodnutiami a preto súd konal aj v neprítomnosti žalobcu.

Žaloby NZP

Žalobca v žalobách označených NZP sp.zn. 12C/159/2012, 12C/164/2012, 12C/165/2012,
12C/171/2012, 12C/172/2012, 12C/176/2012, 12C/195/2012, 12C/199/2012, 12C/213/2012,
12C/221/2012, 12C/222/2012, 12C/225/2012, 12C/238/2012, 12C/274/2012, 12C/338/2012,12C/405/2012, 12C/406/2012, 12C/409/2012, 12C/412/2012, 12C/414/2012 a 12C/423/2012 sa
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané po pätnásťdňovej lehote. Poukázal na právnu

úpravu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platných zneniach v obdobiach
od 1.2.2002 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od 1.6.2011, kde v exekučnom konaní je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do pätnásť dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby pätnástich dní. Žalobca hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny a v
rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas dlhého obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a) Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného

systému 70,00 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,00 € a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Celkovo žalobca
vynaložil v súvislosti so správou pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu

sumu 125,00 €, v každej vo vyššie uvedených veciach, ktorá suma by nezaťažila žalobcu, ak by
exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ak by
dodržal zákonom stanovenú dobu.

b)Žalobcasiuplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času
boli ohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného a najmä žalobca
mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, včas a efektívne uskutočniť rad
iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by
vedel,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolazamietnutá,bolopotrebnéuskutočniť

náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poukázal ďalej na neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípovprávneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady vychádzal analogicky z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia cca 660 €. Poukázal na nálezy ústavného súdu v konkrétnych

veciach a pri výpočte nemajetkovej ujmy v jednotlivých veciach žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,00 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu.

Vo veciach označených NZP navrhol rozhodnúť medzitymným rozsudkom tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Rožňava, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávky
žalobcuaďalejnavrholrozhodnúťrozsudkomvovecisamejtak,žežalovanýjepovinnýuhradiťžalobcovi
majetkovú škodu vo výške 2.625,- € (vo všetkých spojených veciach NZP) a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu vo výške 11.637,46 € (vo všetkých spojených veciach NZP).

Žaloby ISTINA RS

Žalobca v žalobách označených ISTINA RS sp.zn. 12C/308/2012, 12C/356/2012, 12C/365/2012,
12C/368/2012, 12C/380/2012, 12C/381/2012, 12C/383/2012, 12C/393/2012, 12C/433/2012,
12C/435/2012, 12C/440/2012, 12C/446/2012, 12C/447/2012, 12C/462/2012, 12C/467/2012,
12C/485/2012, 12C/488/2012, 12C/498/2012, 12C/511/2012, 12C/519/2012, 12C/522/2012,

12C/530/2012, 12C/540/2012 sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho
úradného postupu súdu, ak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok
bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy
na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie

práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzavretej zmluvy o úvere. Na
jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie
je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. a chýbajúci

subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tvorí teda neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok

rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní. Uvedený postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom
a to § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistovala

okolnosť,ktorábyumožňovalavytvoriťstavzakladajúcureálnunevymožiteľnosťistinyajejpríslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si
žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ktorú vyčíslil nasledovne:
a) Majetková škoda vo výške 68.088,94 € (vo všetkých spojených veciach ISTINA RS) predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde

k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Postup exekučného súdu
zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojej žiadosti o

náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vytvorenie absolútnej nemožnosti
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva a nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základv požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnym očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
(hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Spolu v jednotlivých spojených
veciach ISTINA RS si teda uplatnil z tohto titulu sumu 13.617,84 €. Vo veciach označených ako ISTINA

RS navrhol rozhodnúť medzitymným rozsudkom tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, ktorý nerozhodol o žiadostiach o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach pre pohľadávky žalobcu postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalej
navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že žiadal zaviazať žalovaného uhradiť majetkovú škodu vo všetkých
spojených veciach ISTINA RS vo výške 68.088,94 € a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 13.617,84 €.

Žaloby NP

ŽalobcavžalobáchoznačenýchNPsp.zn.12C/206/2012,12C/207/2012,12C/208/2012,12C/209/2012,
12C/211/2012, 12C/249/2012, 12C/251/2012, 12C/252/2012, 12C/253/2012, 12C/278/2012,

12C/282/2012, 12C/287/2012, 12C/290/2012, 12C/292/2012 sa domáhal majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o udelení poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na potrebný čas k posúdeniu a
rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Výšku majetkovej škody a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v žalobách označených NZP, ako je to
uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu v sume 125,- € za každú vec a pri
nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55,- € za každý mesiac omeškania rozhodnutia súdu. Podobne aj

v týchto žalobách navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, podľa ktorého je žalovaný zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, pretože
tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávky žalobcu
v zákonom stanovenej lehote. Ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom o náhrade majetkovej škody vo
všetkých spojených veciach ohľadom žalôb NP vo výške 1.750,- € a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške

9.951,- €.

Žaloby ZE

ŽalobcavžalobáchoznačenýchZEsp.zn.12C/203/2012,12C/232/2012,12C/233/2012,12C/234/2012,

12C/256/2012, 12C/261/2012 sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že Okresný
súd Rožňava v exekučných konaniach nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Žalobca podal návrhy na zmenu exekútora v súlade s § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku a legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a rozhodne o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom

poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek
tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom

čase. Žalobca si uplatnil:
a) majetkovú škodu vo výške 175 € za každú vec označenú ako ZE, ktorá pozostávala zo sumy 70
€ vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, 40 € na udržanie a správu informačného systému a 50 € na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15 € na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.b) Ohľadom nemajetkovej ujmy žalobca uviedol jej výpočet tak, že si uplatnil náhradu vo výške 55,32 €
mesačne za obdobie bezdôvodnej nečinnosti súdu, teda nerozhodnutie o zmene exekútora z dôvodov,
ako bolo uvedené v odôvodnení žaloby označenej ako NZP.

Žalobca teda navrhol vo všetkých spojených veciach označených ako ZE rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vnikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a ďalej žiadal rozhodnúť rozsudkom vo veci

samej tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody vo všetkých spojených
veciach označených ZE sumu vo výške 1.050,- € a z titulu nemajetkovej ujmy vo všetkých spojených
veciach označených ZE sumu 1.272,36 €.

Žalovaný k podanej žalobe v písomnom vyjadrení uviedol procesné námietky, z ktorých vyplýva, že
žaloby žalobcu sú zmätočné podania, nakoľko v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky

v označení povinných, nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní a chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. V žalobách nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, nakoľko žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o

návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných
žalôb nie je jednoznačné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa
tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza, z ktorých titulov si uplatňuje nárok. Čo sa týka namietaných

prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v žalobách týkajúcich
sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom v ostatných typoch žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Formu
žiadosti o informácie o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účelnému odstráneniu. Ďalej poukázal na to, že všeobecný

súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už 27.9.2012 boli súdu doručené žaloby vo veciach, ktoré boli spojené

do konania 12C/159/2012, z čoho je zrejmé, že žalobca žaloby nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty,
aleskôr.Jednalosatedaopredčasneuplatnenýnároknasúde,vzmysleustanovenia§16ods.1Zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o predbežné prerokovanie nároku žalobcu neposkytol súčinnosť žalovanému
a tak zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Žalovaný zdôraznil, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so
Zákonom č. 514/2003 Z.z. je:
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Žalovaný k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pri žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora súd
doručí návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie s vyžiadaním si pôvodného spisu s vyčíslením jeho

doterajších trov, keďže súčasne s uznesením o zmene exekútora rozhodne aj o trovách tohto exekútora,
pričom v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň poverí nového exekútora, ktorému postúpi vec spolu
s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný
pripustil, že v niektorých jednotlivých veciach mohlo dôjsť k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora
po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny

exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť a v takých prípadoch súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v
tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil pôvodný exekučný
spis. Žalobca má možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade uplynutia lehoty a to podaním sťažnostipredsedovi súdu. Naviac poukázal na judikatúru ústavného súdu a rozhodnutie sp.zn. I.US/16/2002,
v ktorom nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky nepovažuje za porušenie základného práva
účastníka,pretožesúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Poukázalnato,žeprirozhodnutíozmene

exekútora súd musí vykonať súčasne viaceré rozhodnutia a úkony a preto nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote automaticky za zbytočné prieťahy v
konaní a teda za nesprávny úradný postup. Naviac z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku
vyplýva, že do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora pôvodný exekútor vykonáva exekučné
konanie a teda nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Žalovaný k rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote uviedol, že uvedená lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 1.6.2011
a namietal nároky žalobcu vo všetkých veciach, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúciepodanápo1.6.2011zdôvodu,že15dňoválehotanavydaniepoverenianavykonanieexekúcie
vo veciach, kde ide o exekučný titul v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) alebo d) Exekučného poriadku neplatí.
Podľa platnej úpravy pred 1.6.2011 je v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada

Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Súd preto správne aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
d)Exekučnéhoporiadkuajnarozhodcovskérozsudkypred1.6.2011.Opätovnepoukázalnarozhodnutie
ústavného súdu sp.zn. I.US/16/2002.

Žalovaný k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej

lehote uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím môže uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1.6.2011, pričom 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe

zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučných titulov
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15 dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu. Žalovaný poukázal v súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd opätovne posudzoval
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, čím prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.US/60/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K otázke existencie prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania

nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len
Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať

z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu
alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže táto skutočnosť nebola zistená v konaní, neboli
preukázané ani prieťahy v konaní.

Žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., pričom ak žalobcovi mala vzniknúť škoda
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote, vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonomstanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne a
to od momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (od momentu rozhodnutia o zmene exekútora,
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na

vydaniepoverenianavykonanieexekúcie).Vzhľadomnato,žežalobcasaoškodedozvedelvniektorých
prípadoch viac ako pred tromi rokmi, bola vznesená námietka premlčania.

Žalovaný k materiálnej škode, ktorá bola v jednotlivých veciach vyčíslená v paušálnej sume 125,- €, resp.
175,- € a materiálna škoda vo výške istiny s príslušenstvom uviedol, že ju neuznáva a je len hypotetická.

Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. a namietal skutočnosť, že žalobca vo svojej
žalobe neuvádza, či vyčíslené vecné náklady predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Mal zato,
že žalobcom uvedené vecné náklady nie je možné považovať za zmenšenie majetku poškodeného, ani
za ušlý majetkový prospech a teda nie je možné domáhať sa tejto náhrady podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. Uplatnené paušálne nároky vo výške 125 €, resp. 175 € v jednotlivých veciach sú nadhodnotené
a navyše nepreukázané. V časti majetkovej škody, kde sa uplatňovala istina s príslušenstvom žalovaný

uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa
domáha, nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a nepreukázal ani nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej žalovaný uviedol,
že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť

získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania. Ak by aj nastala situácia, že si žalobca
toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností
priznal požadované nároky od dlžníkov a tiež by musel preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné
v dôsledku pochybenia Okresného súdu Rožňava (nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo
by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky). Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a ani

nepreukáže a to najmä s ohľadom na to, že niektorí dlžníci by boli insolventní, iní dlžníci by boli po smrti
a podobne. Žalovaný teda nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak,
ako si ju uplatnil žalobca, nakoľko žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.

Žalovaný k nemajetkovej ujme (ktorú si žalobca uplatnil v čiastke 660,- € alebo 663,88 € za rok prieťahov,

alebo 20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za zásah do základných práv
žalobcu) poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. Ďalej poukázal na rozhodovanie
vo veci poskytnutia finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, kde každý prípad sa posudzuje
osobitne a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy 660,- €, resp. 663,88 € za rok prieťahov.
Ďalej je potrebné robiť rozdiel medzi vznikom nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických

osôb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/675/2011 ohľadom
odškodňovania právnickej osoby za nemajetkovú ujmu a namietal skutočnosť, že žalobca nepreukázal,
ani bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a neuviedol ani
to, ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Tiež nepreukázal, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a z toho dôvodu žalovaný nemal za preukázané

vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 7 ods. 2 a
3 Zákona 514/2003 Z.z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kbD/2010/1360, kde
bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov a od

slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu. V rozpore s dobrými
mravmijeskutočnosť,žežalobcasiuplatňujevočištátunároknanáhraduškodynapriektomu,žeprijeho
podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný k otázke príčinnej súvislosti poukázal na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznil, že v
konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol ozamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp. o
zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Uplatnil si trovy konania.

Žalovaný k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedený
znalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.
Posudok je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladov

daných žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu
exekučného súdu, nakoľko táto otázka sa rieši v samotnom súdnom konaní. Žalovaný teda namietal
správnosť záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu
vzniknutú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi k spojenej veci tunajšieho súdu, ako

aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

V žalobách označených ZE, kde bolo namietané, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd
nerozhodol v zákonom stanovenom čase bolo zistené:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 6Er/284/2006 (pripojený k spojenej veci
12C/203/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 26.04.2006, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 05.05.2006. Oprávnený podal návrh na
zmenu súdneho exekútora 06.10.2010. Súd vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na
zmenu exekútora a vyčíslenie doterajších trov exekúcie, pričom výzvu prevzal 18.10.2010, keďže na

výzvu exekútor nereagoval, dňa 30.11.2010 súd znova vyzval exekútora na predloženie exekučného
spisu EX 814/06 s tým, aby vyčíslil doterajšie trovy exekúcie, ak si ich uplatňuje. Súd uznesením
zo dňa 15.02.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
exekúciu a zaviazal oprávneného uhradiť exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi exekučné trovy
vo výške 24,94 €. Proti tomuto uzneseniu dňa 14.03.2011 podal žalobca odvolanie, dňa 30.06.2011

bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením
8CoE/11/2011 zo dňa 26.09.2011 vrátil vec súdu I. stupňa ako predčasne predloženú. V zmysle
tohto uznesenia krajského súdu, súd uznesením zo dňa 21.10.2011 zamietol návrh oprávneného na
zmenu exekútora. Vec znova bola predložená krajskému súdu 03.01.2012 a Krajský súd v Košiciach
uznesením sp.zn. 8CoE/16/2012 zo dňa 25.04.2012 potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú, tiež vo výroku o zastavení exekúcie a trovách exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/12/2004 (pripojený k spojenej veci
12C/261/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 05.02.2004. Dňa 05.05.2004 exekútor bol vyzvaný na doplnenie návrhu na výkon exekúcie.

Poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 20.09.2004. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho
exekútora 23.11.2010. Súd dňa 15.12.2010 vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa k návrhu
na zmenu exekútora a vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Exekútor podaním zo dňa 30.12.2010
oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora a zároveň žiadal doterajšie trovy exekúcie vo výške 82,50
€. Súd uznesením zo dňa 28.06.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil, zamietol

návrh na zmenu exekútora a zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,21
€. Proti tomuto uzneseniu žalobca ako oprávnený podal odvolanie, medzitým však súd uznesením zo
dňa 20.10.2011 zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
16.11.2011. Krajský súd v Košiciach uznesením 12CoE/3/2012 zo dňa 30.04.2012 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Rožňava, zo dňa 28.06.2011 vo výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a túto zastavil, ako aj vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/27/2005 (pripojený k spojenej veci
12C/256/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 14.02.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18.02.2005. Oprávnený podal návrh na

zmenu súdneho exekútora 22.11.2010. Súd vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na
zmenu exekútora a vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Exekútor vyčíslil trovy exekúcie 04.01.2011.
Súd uznesením zo dňa 17.03.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil, zamietol návrh
na zmenu exekútora a zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi Ing. Karolovi Mihálovi, trovy vo výške69,52 €. Dňa 14.04.2011 oprávnený proti uzneseniu podal odvolanie. Po doručení odvolania stranám na
vyjadrenie dňa 06.07.2011 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd
prípisom zo dňa 07.11.2011 vrátil vec prvostupňovému súdu, ako predčasne predloženú. V súvislosti s

prípisom krajského súdu, súd uznesením zo dňa 05.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.07.2012
návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Dňa 01.08.2012 znova bola predložená vec na
rozhodnutie krajskému súdu. Oprávnený - žalobca dňa 07.09.2012 podal návrh na prerušenie konania.
Krajský súd v Košiciach, prípisom zo dňa 15.02.2013 znova vrátil vec ako predčasne predloženú, po
vykonaní úkonov nariadenými krajským súdom, súd uznesením zo dňa 20.11.2013 ustanovil povinnému

opatrovníka a dňa 19.02.2014 znova predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd v
Košiciach uznesením 12CoE/31/2014, zo dňa 30.06.2014 návrh oprávneného na prerušenie konania
zamietol a potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/339/2005 (pripojený k spojenej veci
12C/234/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 19.12.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 29.12.2005. Oprávnený podal návrh na
zmenu súdneho exekútora 22.11.2010. Súd vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na
zmenuexekútoraavyčísleniedoterajšíchtrovexekúcie.Exekútorvyčísliltrovyexekúcie10.01.2011.Súd
uznesením zo dňa 22.02.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavilexekúciu.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa17.05.2012vspojenísuznesenímKrajského

súdu v Košiciach sp. zn. 5CoE/4/2012 zo dňa 29.03.2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/196/2005 (pripojený k spojenej veci
12C/233/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 08.08.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 19.09.2005. Oprávnený podal návrh na

zmenu súdneho exekútora 23.11.2010. Súd vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na
zmenu exekútora a vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Exekútor vyčíslil trovy exekúcie 30.12.2010.
Súduznesenímzodňa28.02.2011zamietolnávrhnazmenuexekútora,vyhlásilexekúciuzaneprípustnú
a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12CoE/21/2012 zo dňa 15.03.2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/104/2005 (pripojený k spojenej veci
12C/232/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 10.05.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 16.05.2005. Oprávnený podal návrh na
zmenu súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Súd vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa k návrhu

na zmenu exekútora a vyčíslenie trov exekúcie. Exekútor vyčíslil trovy exekúcie 30.12.2010. Súd
uznesením zo dňa 28.02.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavilexekúciu.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa23.03.2012vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Košiciach sp. zn. 16CoE/8/2011 zo dňa 01.02.2012.

V žalobách označených ako ISTINA RS, kde súd zamietol návrh na vydanie poverenia napriek existencii
exekučného titulu, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/643/2010, ktorý je pripojený k spisu 12
C 530/2012 v spojenej veci 12 C 159/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená 12.08.2010, pričom súd dňa 18.08.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 14.04.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.05.2011 a uznesením zo dňa
23.05.2011 zastavil exekučné konanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/866/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/522/2012 v spojenej veci 12 C 159/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená 18.12.2009, pričom súd dňa 04.01.2010 vyzval oprávneného na doručenie
zmluvy o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Urgenciou
zo dňa 12.04.2010 opätovne vyzval oprávneného na doručenie žiadaných listín, na čo oprávnený

nereagoval. Súd uznesením zo dňa 12.07.2010 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.03.2011 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 4CoE/525/2010, zo dňa 13.01.2011. Uznesením zo dňa 17.03.2011 zastavil
exekučné konanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.04.2011.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/82/2011, ktorý je pripojený k spisu
12C/519/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 30.01.2011. Súd výzvou zo dňa 10.02.2011 vyzval rozhodcovský súd na
doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa
13.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/201/2011, ktorý je pripojený k spisu
12C/511/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 16.03.2011. Súd výzvou zo dňa 17.03.2011 vyzval rozhodcovský súd na
doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo
dňa 03.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.06.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/927/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/405/2012 a týka sa aj veci 12C/498/2012, v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor
podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Súd výzvou zo dňa
05.03.2010 vyzval právneho zástupcu žalobcu o predloženie zmluvy o úvere s prílohami a so

všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský
rozsudok) z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a
ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Keďže v stanovenej lehote požadované doklady neboli predložené,
tieto boli urgované dňa 15.04.2010. Uznesením zo dňa 13.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
04.08.2010, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený - žalobca podal odvolanie. Krajský súd uznesením 1CoE/83/2010
zo dňa 25.02.2011 odvolacie konanie zastavil. Súd uznesením zo dňa 09.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 03.06.2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/200/2011, ktorý je pripojený k spisu

12C/488/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 16.03.2011. Súd výzvou zo dňa 17.03.2011 vyzval rozhodcovský súd na
doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo
dňa 13.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.06.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/702/2011, ktorý je pripojený k spisu
12C/485/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 16.08.2011. Uznesením zo dňa 05.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
27.09.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/691/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/467/2012vspojenejveci12C/159/2012súdzistil,žeexekútorpodalnávrhnaudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie dňa 12.10.2009, pričom súd vyzval 09.11.2009 oprávneného na doručenie zmluvy
o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Oprávnený doručil

súdu 14.12.2009 oznámenie, že nepredloží zmluvu o úvere vrátane príloh. Súd dňa 01.02.2010 vyzval
exekútora na doručenie zmluvy o úvere s prílohami, na čo exekútor nereagoval. Súd uznesením zo
dňa 16.04.2010 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1CoE/95/2010 zo dňa 24.02.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 22.05.2010 a uznesením zo dňa 09.05.2011 súd zastavil exekučné konanie, uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/717/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/462/2012vspojenejveci12C/159/2012súdzistil,žeexekútorpodalnávrhnaudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie dňa 25.08.2010, pričom súd dňa 04.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie

rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo
dňa 18.04.2011. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011 , zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.05.2011 a uznesením zo dňa
23.05.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.06.2011.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/376/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/440/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 07.06.2010, pričom súd dňa 17.06.2010 vyzval oprávneného na doručenie
zmluvy o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Oprávnený
doručil súdu 24.09.2010 zmluvu o úvere vrátane príloh. Dňa 04.10.2012 vyzval rozhodcovský súd
na doručenie rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 18.04.2011. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011 , zamietol žiadosť súdneho

exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesenienadobudloprávoplatnosť07.05.2011
a uznesením zo dňa 24.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
19.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/1/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/222/2012 a týka sa aj veci 12C/447/2012, v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor

podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.01.2010. Súd výzvou zo dňa
15.01.2010 vyzval právneho zástupcu žalobcu o predloženie zmluvy o úvere s prílohami a so
všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský
rozsudok) z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/
a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z.. Keďže žiadané doklady neboli predložené, tieto boli urgované

02.03.2010,urgovanéboliajuexekútora.Uznesenímzodňa13.07.2010,ktorénadobudloprávoplatnosť
04.08.2010, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu oprávnený - žalobca podal odvolanie. Krajský súd uznesením 11CoE/66/2010
zo dňa 21.04.2011 odvolacie konanie zastavil. Súd uznesením zo dňa 30.06.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 27.07.2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/624/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/446/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 03.08.2011, pričom súd dňa 12.09.2011 vyzval oprávneného na doručenie
zmluvy o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Oprávnený

podaním zo dňa 06.10.2011 oznámil, že žiadané doklady nevie predložiť, pretože povinného nevie
identifikovať. Súd tiež vyzval rozhodcovský súd o predloženie spisu. Podľa záznamu zo dňa 05.01.2012
rozhodcovský rozsudok sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe. Súd uznesením zo dňa
05.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.02.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.02.2012 súd zastavil exekučné konanie a

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.03.2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/753/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/435/2012vspojenejveci12C/159/2012súdzistil,žeexekútorpodalnávrhnaudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie dňa 09.09.2010. Súd dňa 14.09.2010 vyzval rozhodcovský súd o predloženie spisu.

Podľa záznamu zo dňa 11.05.2012 rozhodcovský rozsudok sa nachádza na CD nosiči v elektronickej
podobe. Súd uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd
zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/34/2011, ktorý je pripojený k spisu
12C/433/2012vspojenejveci12C/159/2012súdzistil,žeexekútorpodalnávrhnaudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie dňa 17.01.2011. Súd dňa 19.01.2010 vyzval rozhodcovský súd o predloženie spisu.
Podľa záznamu zo dňa 12.05.2011 rozhodcovský rozsudok sa nachádza na CD nosiči v elektronickej
podobe. Súd uznesením zo dňa 12.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd
zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/302/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/393/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 10.05.2010. Súd dňa 18.05.2010 súd vyzval oprávneného , aby predložil
zmluvu o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ako aj kópiu zmenky v lehote 15
dní. Keďže žiadané doklady v lehote 15 dní nepredložil, dňa 04.08.2010 bol znova urgovaný. Oprávnený
žiadané doklady prípisom zo dňa 13.09.2010 súdu zaslal. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011, ktorénadobudlo právoplatnosť 07.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.05.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/718/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/383/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 25.08.2010. Súd prípisom zo dňa 04.10.2010 vyzval rozhodcovský súd o
predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu. Podľa záznamu zo dňa 18.04.2011 rozhodcovský

rozsudok sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 20.05.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/730/2010, ktorý je pripojený k spisu

12C/381/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 30.08.2010. Súd prípisom zo dňa 04.10.2010 vyzval rozhodcovský súd o
predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu. Podľa záznamu zo dňa 18.04.2011 rozhodcovský
rozsudok sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.05.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/61/2011, ktorý je pripojený k spisu
12C/380/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 21.01.2011. Súd uznesením zo dňa 16.05.2011 žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.06.2011. Uznesením
zo dňa 13.06.2011 exekučné konanie súd zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/260/2010, ktorý je pripojený k spisu

12C/368/2012vspojenejveci12C/159/2012súdzistil,žeexekútorpodalnávrhnaudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie dňa 26.04.2010. Súd dňa 18.05.2010 vyzval oprávneného , aby predložil zmluvu o
úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ako aj kópiu zmenky v lehote 15 dní. Súd
uznesením zo dňa 21.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.08.2010 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 09.05.2011 súd zastavil

exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/756/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/238/2012atýkasaajspisu12C/365/2012vspojenejveci12C/159/2012súdzistil,žeexekútorpodal
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.09.2010. Súd výzvou zo dňa 14.09.2010

vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu. Z úradného záznamu zo dňa 11.05.2011
bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok sa nachádza na nosiči CD v elektronickej podobe na správe
Okresného súdu Rožňava, pod Spr. V 397/2010. Uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 03.06.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 09.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2011 exekučné

konanie súd zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/477/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/356/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 16.07.2010. Súd prípisom zo dňa 20.07.2010 vyzval rozhodcovský súd o

predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd uznesením
zo dňa 13.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 24.06.2011 súd zastavil exekučné
konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/131/2011, ktorý je pripojený k spisu
12C/540/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 21.02.2012. Súd prípisom zo dňa 04.03.2011 vyzval rozhodcovský súd opredloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd uznesením
zo dňa 12.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd zastavil exekučné
konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/1044/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/308/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 22.12.2010. Súd prípisom zo dňa 03.01.2010 vyzval rozhodcovský súd o
predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods.1 písm. b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa záznamu
zo dňa 13.05.2011 rozhodcovský rozsudok sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na
správe Okresného súdu Rožňava pod sp.zn. Spr. V49/2011. Súd uznesením zo dňa 16.05.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/755/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/396/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 09.09.2010. Súd prípisom zo dňa 14.09.2010 vyzval rozhodcovský súd o
predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol súdu
doručenývelektronickejpodobenaCDnosičipodľazáznamuzodňa11.05.2011.Súduznesenímzodňa
11.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 16.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2011.

V žalobách označených ako NZP, kde bolo namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia rozhodol
zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/819/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/159/2012, súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 04.10.2010. Súd dňa 21.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu.
Rozhodcovský súd prípisom zo dňa 24.11.2010 zaslal rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, ktorý je

exekučným titulom. Súd uznesením zo dňa 13.04.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.05.2011. Uznesením zo dňa
24.06.2011 súd exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/282/2011, ktorý je pripojený k spisu

12C/164/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 30.04.2010. Dňa 04.05.2010 právny zástupca oprávneného bol vyzvaný,
aby súdu predložil hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom a
to zmluvu o úvere spolu s prílohami so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ako aj kópiu zmenky
vystavenej povinným dňa 09.01.2009 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa

§ 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže doklady v
stanovenej lehote neboli predložené, tieto boli urgované zo strany súdu prípisom zo dňa 04.08.2010.
Oprávnený prípisom zo dňa 08.09.2010 predložil žiadané doklady. Z úradného záznamu zo dňa
18.04.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, sa nachádza na nosiči CD
v elektronickej podobe na správe Okresného súdu Rožňava pod sp.zn. Spr. V406/2010. Uznesením zo

dňa 18.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 23.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 24.06.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/821/2010, ktorý je pripojený k spisu

12C/165/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 04.10.2010. Súd prípisom zo dňa 21.10.2010 vyzval rozhodcovský súd o
predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol súdudoručenývelektronickejpodobenaCDnosičipodľazáznamuzodňa11.05.2011.Súduznesenímzodňa
11.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 09.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/93/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/171/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 19.02.2010. Súd dňa 30.04.2010 vyzval exekútora, aby predložil zmluvu

o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami v lehote 15 dní. Exekútor prípisom
zo dňa 14.05.2010 oznámil, že zmluva o úvere, ako listinný dôkaz bola preskúmavaná pri vydávaní
exekučného titulu Stálym rozhodcovským súdom , teda požadované poklady nebudú predkladať. Súd
uznesením zo dňa 20.05.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie dňa 18.10.2010. Bol predložený spis krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Košiciach uznesením 3CoE/547/2010 zo dňa 29.03.2011

uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd prípisom zo dňa 06.09.2011 vyzval rozhodcovský
súd o doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa
§ 45 ods.1 a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a tiež prípisom zo dňa 18.07.2011
vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s prílohami. Oprávnený prípisom
zo dňa 06.10.2011 predložil požadované doklady. Súd dňa 20.02.2012 vydal poverenie na vykonanie

exekúcie pre súdneho exekútora.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/1007/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/172/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2010. Súd prípisom zo dňa 15.12.2010 vyzval rozhodcovský súd o

predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol súdu
doručenývelektronickejpodobenaCDnosičipodľazáznamuzodňa11.05.2011.Súduznesenímzodňa
11.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/591/2011, ktorý je pripojený k spisu
12C/176/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 21.07.2011. Súd prípisom zo dňa 05.08.2011 vyzval právneho zástupcu

oprávneného, aby v lehote 15 dní predložil hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný
rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými
zmluvnými podmienkami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1
písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2012 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený prípisom zo dňa
05.09.2011 predložil požadované doklady. Súd prípisom zo dňa 16.09.2011 vyzval rozhodcovský

súd o predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov. Súd uznesením zo dňa 04.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.01.2012
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa
22.02.2012 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/647/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/213/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 12.08.2010. Súd 18.08.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza záznam o jeho doručení na elektronickom nosiči.
Súd uznesením zo dňa 13.04.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.05.2011. Súd uznesením zo dňa 07.06.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.06.2011 zastavil exekučné konania.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/473/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/221/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 16.07.2010. Súd prípisom zo dňa 03.08.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní predložil zmluvu o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými
podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č.244/2012 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený dňa 13.09.2010 predložil požadované doklady. Súd
uznesením zo dňa 15.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.04.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 09.05.2011 súd zastavil

exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/1/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/222/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 04.01.2010. Súd prípisom zo dňa 15.01.2010 vyzval právneho zástupcu

oprávneného, aby v lehote 15 dní predložil zmluvu o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými
podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2012
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže oprávnený nepredložil požadované doklady dňa 03.03.2010 a
21.05.2010 urgoval predloženie žiadaných dokladov. Napriek urgencii tieto neboli predložené. Súd
uznesením zo dňa 13.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.08.2010 zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 30.06.2011 súd zastavil
exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/13/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/225/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 11.01.2010. Súd prípisom zo dňa 15.01.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní predložil zmluvu o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými
podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2012
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže oprávnený nepredložil požadované doklady dňa 04.05.2010

urgoval predloženie žiadaných dokladov. Napriek urgencii tieto neboli predložené. Súd uznesením
zo dňa 08.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.02.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 16.02.2011 súd zastavil exekučné
konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/756/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/238/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 09.09.2010. Súd prípisom zo dňa 14.09.2010 vyzval rozhodcovský súd
o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 11.05.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 397/2010. Súd uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 03.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 09.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 08.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/844/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/274/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2010. Súd prípisom zo dňa 21.10.2010 vyzval rozhodcovský súd

o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 16.05.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 424/2010. Súd uznesením zo dňa 16.05.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 27.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/1002/2010, ktorý je pripojený k spisu

12C/338/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2010. Súd prípisom zo dňa 15.12.2010 vyzval rozhodcovský súd
o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. orozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 11.05.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 28/2011. Súd uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 05.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/927/2009, ktorý je pripojený k spisu

12C/405/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Súd prípisom zo dňa 04.01.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní predložil zmluvu o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými
podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2012
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže oprávnený nepredložil požadované doklady dňa 12.04.2010

urgoval predloženie žiadaných dokladov. Napriek urgencii tieto neboli predložené. Súd uznesením
zo dňa 13.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.08.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 09.05.2011 súd zastavil exekučné
konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/802/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/406/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 30.09.2010. Súd prípisom zo dňa 04.10.2010 vyzval rozhodcovský súd
o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 18.04.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 406/2010. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 23.05.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 30.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/846/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/409/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2010. Súd prípisom zo dňa 21.10.2010 vyzval rozhodcovský súd

o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 11.05.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 424/2010. Súd uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 16.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 16.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/964/2010, ktorý je pripojený k spisu

12C/412/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2010. Súd prípisom zo dňa 01.12.2009 vyzval rozhodcovský súd
o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 11.05.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,

ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 27/2011. Súd uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 01.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 09.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 09.07.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/1004/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/414/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2010. Súd prípisom zo dňa 15.12.2010 vyzval rozhodcovský súdo predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 11.05.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,

ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 28/2011. Súd uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 10.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 15.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 05.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/804/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/423/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 30.09.2010. Súd prípisom zo dňa 04.10.2010 vyzval rozhodcovský súd
o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. Zo záznamu zo dňa 13.04.2011 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom sa nachádza na CD nosiči v elektronickej podobe na správe súdu
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. Spr V 406/2010. Súd uznesením zo dňa 13.04.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 07.06.2011 súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 22.07.2011.

V žalobách označených ako NP, kde bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po zákonnej
15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/839/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/206/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.12.2009. Súd dňa 20.07.2010 vyzval Slovenskú rozhodcovskú
a.s. Bratislava o doručenie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu, za účelom
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 ods. 1 písm. b/,c/, ods.2 Zák. 244/2002

Z.z.. Súd uznesením zo dňa 29.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, uznesene nadobudlo právoplatnosť 19.04.2011. Uznesením zo dňa 09.05.2011
exekučné konanie v časti istiny prevyšujúcej sumu 222,50 Eur a v časti úroku z omeškania
prevyšujúceho 9 % ročne zo sumy 242,50 Eur od 29.07.2009 do 16.09.2009, zo sumy 232,50 Eur
od 17.09.2009 do 04.11.2009 a zo sumy 222,50 Eur od 05.11.2009 do zaplatenia zastavil, uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 03.06.2011. Dňa 09.05.2011 vydal poverenie na vymoženie zaplatenia
sumy 222,50 Eur s prísl. Vedľajší účastník povinného podal dňa 15.08.2011 návrh na zastavenie
exekúcie,tentonávrhsúduznesenímzodňa12.01.2012zamietol,rozhodnutienadobudloprávoplatnosť
07.02.2012. Následne súd uznesením zo dňa 04.09.2013 exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu
podal oprávnený odvolanie a zároveň žiadal prerušiť konanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.

13CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 návrh na prerušenie konania zamietol a uznesenie prvostupňového
súdu, ktorým bola exekúcia zastavená potvrdil. Oprávnený - žalobca podal dovolanie, o ktorom doposiaľ
rozhodnuté nebolo.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/648/2010, ktorý je pripojený k spisu

12C/207/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.08.2010. Súd vo veci vydal poverenie dňa 26.11.2010.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/619/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/208/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2009. Súd dňa 09.11.2009 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní doručil súdu hmotnoprávne poklady preukazujúce nárok, priznaný
rozhodcovským rozsudkom a to predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými
zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bolo vydaný exekučný titul, z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Oprávnený

podanímzodňa14.12.2009považovaluvedenúvýzvuzaneopodstatnenúažiadalvydaťpoverenie.Súd
opätovne prípisom zo dňa 19.05.2010 žiadal predložiť žiadané doklady. Oprávnený tieto požadované
doklady predložil prípisom zo dňa 13.09.2010. Súd uznesením zo dňa 09.05.2011 exekučné konanie
v časti istiny prevyšujúcej sumu 60,40 Eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 8,5 % ročne zosumy 165,97 Eur od 17.09.2008 do 13.01.2009, zo sumy 95,59 Eur od 14.01.2009 do 12.02.2009 a zo
sumy 60,40 Eur od 13.02.2009 do zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.05.2011
a na zbytok súd vydal poverenie dňa 09.05.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/926/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/209/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Súd dňa 04.01.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní doručil súdu hmotnoprávne poklady preukazujúce nárok, priznaný

rozhodcovským rozsudkom a to predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými
zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bolo vydaný exekučný titul, z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Oprávnený
podaním zo dňa 09.04.2010 predložil požadované doklady. Súd uznesením zo dňa 28.03.2011 žiadosť
exekútora o udelenie poverenia v časti istiny prevyšujúcej 544,38 Eur a v časti úroku z omeškania
prevyšujúceho 9 % ročne zo sumy 544,38 Eur od 23.05.2009 do zaplatenia zamietol. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 18.04.2011. Uznesením zo dňa 09.05.2011 zastavil exekučné konanie v
časti istiny prevyšujúcej sumu 544,38 Eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9 % ročne zo
sumy 544,38 Eur od 23.05.2009 do zaplatenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.06.2011. Dňa
09.05.2011 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora na zbytok vymáhanej sumy.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/690/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/211/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.10.2009. Súd dňa 04.11.2009 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní doručil súdu hmotnoprávne poklady preukazujúce nárok, priznaný
rozhodcovským rozsudkom a to predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými

zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bolo vydaný exekučný titul, z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Požadované
doklady urgoval 11.02.2010. Oprávnený dňa 06.04.2010 predložil požadované doklady. Súd dňa
20.07.2010 vyzval rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu, v ktorom je exekučný titul.
Dňa 29.03.2011 súd uznesením žiadosť exekútora o udelenie poverenia v časti istiny prevyšujúcej

299,71 Eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9 % ročne zo sumy 299,71 Eur od 03.06.2009 do
zaplatenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.04.2011. Uznesením zo dňa 09.05.2011
zastavil exekučné konanie v časti istiny prevyšujúcej sumu 299,71 Eur a v časti úroku z omeškania
prevyšujúceho 9 % ročne zo sumy 299,71 Eur od 03.06.2009 do zaplatenia. Dňa 06.05.2011 vydal
poverenie na vymoženie zostávajúcej sumy. Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa dňa

15.08.2011 podalo návrh na zastavenie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 04.09.2013 exekúciu zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu oprávnený podal odvolanie a žiadal prerušiť konanie. Krajský súd Košice
uznesením 16CoE/76/2014 zo dňa 30.07.2014 prvostupňové rozhodnutie o zastavení exekúcie potvrdil
a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/762/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/249/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 07.09.2011. Súd prípisom zo dňa 07.12.2011 vyzval Stály
rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu. Súd
dňa 13.01.2012 vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Dňa 05.10.2012 právny zástupca

povinného podal návrh na odklad exekúcie a dňa 29.10.2012 aj návrh na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a žiadal exekúciu zastaviť. Súd uznesením zo dňa 05.11.2013 rozhodol, že odkladá
exekúciu do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného zo dňa 29.10.2012 na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a jej zastavenie. Proti tomuto rozhodnutiu oprávnený podal odvolanie. Súd uznesením
zo dňa 05.12.2013 exekúciu zastavil , aj proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie a zároveň

žiadal o prerušenie konania. Doposiaľ o týchto odvolaniach rozhodnuté nebolo.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/93/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/251/2012 a týka sa aj veci 12C/171/2012, v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor
podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.02.2010. Súd dňa 30.04.2010 vyzval

exekútora, aby predložil zmluvu o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami v
lehote 15 dní. Exekútor prípisom zo dňa 14.05.2010 oznámil, že zmluva o úvere, ako listinný dôkaz
bola preskúmavaná pri vydávaní exekučného titulu Stálym rozhodcovským súdom , teda požadované
poklady nebudú predkladať. Súd uznesením zo dňa 20.05.2010 žiadosť exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie dňa 18.10.2010.
Bol predložený spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Košiciach uznesením
3CoE/547/2010 zo dňa 29.03.2011 uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd prípisom zo

dňa 06.09.2011 vyzval rozhodcovský súd o doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaníatiežprípisomzodňa18.07.2011vyzvalprávnehozástupcuoprávnenéhonapredloženiezmluvy
o úvere s prílohami. Oprávnený prípisom zo dňa 06.10.2011 predložil požadované doklady. Súd dňa
20.02.2012 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/646/2008, ktorý je pripojený k spisu
12C/252/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.11.2008. Dňa 01.12.2008 súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/674/2008, ktorý je pripojený k spisu
12C/253/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.11.2008 a poverenie bolo vydané 14.11.2008.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/697/2008, ktorý je pripojený k spisu

12C/278/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 01.12.2008 a poverenie bolo vydané 19.12.2008.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/303/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/282/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.06.2009 a poverenie bolo vydané 22.06.2009.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/925/2009, ktorý je pripojený k spisu
12C/287/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Dňa 05.01.2010 súd vyzval právneho zástupcu

oprávneného , aby v lehote 15 dní doručil súdu hmotnoprávne poklady preukazujúce nárok, priznaný
rozhodcovským rozsudkom a to predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými
zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bolo vydaný exekučný titul, z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Oprávnený
požadované doklady nepredložil. Preto bol vyzvaný exekútor, aby tieto doklady predložil. Oprávnený

prípisom zo dňa 07.09.2010 požadované doklady predložil. Súd uznesením zo dňa 25.03.2011 zamietol
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniavčastiistinyprevyšujúceho891,76Euravčastiúrokuz
omeškaniaprevyšujúceho10,50%ročnezosumy891,76Eurod20.01.2009dozaplatenia.Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 04.05.2011. Uznesením zo dňa 23.05.2011 súd zastavil exekučné konanie
v časti istiny prevyšujúcej 891,76 Eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 10,50 % ročne zo

sumy 891,76 Eur od 20.01.2009 do zaplatenia, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.06.2011. Dňa
23.05.2011 súd vydal poverenie na vymoženie zostávajúcej pohľadávky.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/261/2010, ktorý je pripojený k spisu
12C/290/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.04.2010. Súd dňa 29.04.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní doručil súdu hmotnoprávne poklady preukazujúce nárok, priznaný
rozhodcovským rozsudkom a to predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými
zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bolo vydaný exekučný titul, z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Keďže

požadované doklady neboli predložené, prípisom zo dňa 06.08.2010 znovu boli urgované. Súd dňa
20.07.2010 tiež žiadal rozhodcovský súd o predloženie spisu. Požadované doklady boli predložené
13.09.2010. Súd dňa 25.11.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Er/721/2010, ktorý je pripojený k spisu

12C/292/2012 v spojenej veci 12C/159/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.08.2010. Súd dňa 27.08.2010 vyzval rozhodcovský súd o
predloženie rozhodcovského spisu, v ktorom bol exekučný titul. Dňa 26.11.2010 bolo vydané poverenie
na vykonanie exekúcie.Zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom
Slašťanom PhD, znalcom v odbore právne vzťahy k cudzine, ktorý je súčasťou spisu ako listinného

dôkazu platného vo všetkých veciach, kde sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej
ujmy. Zo záverov v bode I vyplýva, že primárne právo neumožňuje Európskej únii zasahovať do
právomoci členských štátov, stanoviť a následne podrobne upraviť možnosť riešenia sporov v rámci
rozhodcovského konania. Nie je možné konštatovanie ani v súlade so smernicou č. 93/13/EHS,
že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania by bolo zakázané. Ani

súdny dvor v žiadnom svojom rozhodnutí nekonštatoval, že rozhodovanie spotrebiteľských sporov
v rozhodcovskom konaní je zakázané, alebo že rozhodcovská zmluva predstavuje nekalú a
zakázanú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Z bodu II. vyplýva, že právo EÚ všeobecne a
bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľa, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní.

Zo záverov znaleckého posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave-ZnaleckýmústavomBratislavazodboruekonómiaamanažment,evidovanéhonaOkresnom
súde Rožňava pod Spr V136/14 vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej

republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačnéhosystémuznaleckýkolektívrealizovalvýpočetmajetkovejujmyvzniknutejžalobcovi,pričom

táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NZP a NP predstavuje výška
majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Z hromadných sťažností doručených Okresnému súdu Rožňava 4.3.2010 v exekučných veciach, kde
vystupoval žalobca ako oprávnený, ktoré sú datované 25.2.2010 vyplýva, že žalobca namietal postup

súdu v konaní a podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahov v konaní z dôvodu,
že podal návrhy na vykonanie exekúcie a exekútor požiadal o vydanie poverenia. Žiadal preveriť postup
súdu, nakoľko v zákonom stanovenej lehote nebolo vydané poverenie pre exekútora, čo spôsobuje
zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Okresný súd Rožňava v odpovedi zo dňa 16.3.2010 pod Spr
8/2010 považoval sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní za neodôvodnenú, nakoľko nezistil prieťahy

v konaní z dôvodu, že súd vo všetkých namietaných veciach vykonával úkony za účelom preskúmania
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu
2.9.2010, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie

exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 29/2010 vyplýva, že súd
považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu

2.9.2010, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 30/2010 vyplýva, že súd
považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu
26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v ktorej bolo namietané nedodržanie
15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora. Zdôraznil, že exekučným titulom je
rozhodcovskýrozsudok,kdesamusíaplikovať15dňoválehotanarozhodnutieopoverení.Nedodržaním
lehoty došlo k prieťahom a k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Z odpovede Okresného súdu

Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010 vyplýva, že sťažnosť sa považuje za neodôvodnenú a
správny postup súdu vyplýva aj z potvrdzujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach v niektorých
exekučných veciach.Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 25.5.2011 doručenej súdu
27.5.2011, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.6.2011 pod Spr 21/2011 vyplýva, že súd

považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu (vo všetkých spojených
veciach) nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v jednotlivých spojených veciach a to:
a) z titulu nezákonného rozhodnutia, keď rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, čím založil prekážku veci rozhodnutej ohľadom exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu,
b) z titulu nesprávneho úradného postupu, keď nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie a tiež po zákonnej lehote a rozhodol o zmene exekútora po zákonnej lehote.

Žalobca si uplatňoval nároky v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.:
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona:
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu, 2)

Nezákonné rozhodnutie

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 až 3 citovaného zákona:

(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.

(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 až 4 citovaného zákona:

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide

o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané

v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady

Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

Nesprávny úradný postup

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 citovaného zákona:

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy
zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť
štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8).

Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenenépríslušným orgánom. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná, ak bola preukázaná:
a) protiprávnosť rozhodnutia,
b) právoplatnosť rozhodnutia,
c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov,
d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia.

Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci
konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade
škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť
protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa

zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil
orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.
Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť
porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po
tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie.

Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na
dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie alebo
iný opravný prostriedok.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným

postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocimácharakterobjektívnejzodpovednosti
(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí

v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením
alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť

splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných
štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v
ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré

viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah

príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.
Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony

úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s
rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade
s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánualebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
orgánuštátunezakladajúvadykonania(napr.prizhromažďovanípodkladovprerozhodnutie,hodnotenie
zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Štát zodpovedá

za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o návrhu, ktorým si poškodený uplatňoval svoju
pohľadávku voči dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi skutočne mal
a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa
pohľadávka stala nedobytnou.
NedodržanielehotyurčenejvExekučnomporiadkumôžemaťzanásledokvznikzodpovednostizaškodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka exekučného konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve (iba) týmto postupom.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní.

Predbežné prerokovanie nároku

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou

fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie
šesťmesačnálehotaplynúcapráveoduplatnenianárokupoškodenéhoupríslušnéhoorgánu(§4a§11);

až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo
veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného
nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy boli žalovanému doručené 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli

na tunajšom súde podané 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaný však do
rozhodnutia súdu vo veci neuspokojil žalobcom uplatnené nároky a preto boli splnené podmienky na
prejednanie nároku žalobcu v tomto konaní.

Škoda a nemajetková ujma

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Žalobca si vyčíslil škodu vo výške 125 Eur (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 Eur (v každej žalobe
ZE) a vo výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou
vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v

zákonných lehotách. Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého
záverov vyplýva, že výška škody je 30,76 Eur pri žalobách NZP a NP a 31,68 Eur pri žalobách ZE. Už
z uvedeného vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil
žalobca. Aj týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom.

Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 Eur za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP,
resp. 55,32 Eur pri žalobách ZE. U žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.

Nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom
sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho práva na prerokovanie vecí bez zbytočných

prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania,
nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí,
alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd,
kde táto doba bola často dlhšia ako samotné súdne konanie.

Žalobca navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať
ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho postupu súdu vo veciach
ISTINA RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť vyhotovené len v
budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný postup, resp.
nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy.

Premlčanie

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27b ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnymúradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.
decembra 2008.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky
zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ). V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu
dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od

momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v
peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na
základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Plynutie premlčacej doby podľa § 19 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na
príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona
aprerušenietrváaždomomentuskončeniaprerokovania.Najdlhšieprerušenieplynutiapremlčacejdoby
trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktoré umožňuje

poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok
poškodeného na náhradu škody.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nárokov žalobcu, ktoré mali vzniknúť v lehote troch
rokov pred podaním žaloby. Súd konštatuje, že ani v jednej zo spojených vecí nie je možné prihliadať

na námietku premlčania, nakoľko ak by nárok žalobcu existoval, nebol by premlčaný. Žaloba vo veciach
bola podaná dňa 27.9.2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nárokov v apríli 2012,
keď počas predbežného prerokovania premlčacia lehote neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v
jednotlivých spojených veciach, tak v žalobách ZE boli podané návrhy na zmenu exekútora v roku 2010,
v žalobách ISTINA RS bolo rozhodnuté o návrhoch na vydanie poverenia jeho zamietnutím od 10/2009,

v roku 2010, resp. 2011, o žalobách NZP bolo rozhodované v od 11/2009, roku 2010 až do roku 2011 a o
žalobách NP bolo rozhodované od 05/2009 - poverenie vydané v lehote 15 dní a následne od 10/2009
a v roku 2010. Trojročná lehota pred podaním žaloby je 27.9.2009 a preto žiaden z nárokov nemohol
byť premlčaný.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení do 31.5.2010:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 1.6.2010 do 31.5.2011:1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 1.6.2011:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení do 31.5.2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení od 1.6.2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s

výnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z §
240 ods. 1,2 Zákona 233/1995 Z.z.

V žalobách označených ZE - nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o zmene exekútora od podania

návrhu.

Vo veciach 12 Er 12/2004 (pripojený k spojenej veci 12 C 261/2012) , 12 Er 27/2005 (pripojený k
spojenej veci 12 C 256/2012), 12 Er 196/2005 (pripojený k spojenej veci 12 C 233/2012), 12 Er 104/2005
(pripojený k spojenej veci 12 C 232/2012) začalo exekučné konanie pred 1.9.2005 a vzhľadom na
vyššie uvedené prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu

exekútora. Naviac súd po doručení návrhu na zmenu exekútora vo veciach konal, nakoľko vyzval
pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov a následne vo všetkých vyššie uvedených veciach vyhlásil
exekúciu za neprípustné a exekúciu zastavil a rozhodol aj o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Vo veciach 6 Er 284/2006 (pripojený k spojenej veci 12 C 203/2012) a 12 Er 339/2005 (pripojený k

spojenej veci 12 C 234/2012) konanie začalo po 1.9.2005 a súd zamietol návrh na zmenu exekútora síce
po 30 dňovej lehote, avšak pred rozhodnutím vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie
a po obdržaní vyúčtovania vydal uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil
a zamietol návrh na zmenu exekútora, ktoré uznesenia boli potvrdené aj Krajským súdom Košice.

Súd konštatuje, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na
mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).

V žalobách označených ISTINA RS - rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania

návrhu, ale vo všetkých veciach zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú
rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto veciach nečinný, ale v každej žiadal v lehote
od jedného do desiatich dní pripojenie dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu
a po ich obdržaní okamžite vo veci rozhodol. Ani v jednom prípade nebolo možné vec posúdiť z

dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobca ani nevyužil možnosť podať opravný prostriedok
voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na udelenie poverenia a žiadne z rozhodnutí, ktorým sa
návrh na udelenie poverenia zamietol, nebolo zrušené. Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v
súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona 514/2003 Z.z., naviac nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní
od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,

kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v tomto prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do
31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011. Toto zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených
obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku pri vydaní poverenia, ale 15 dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade

nevydania poverenia, ak rozhoduje uznesením o zamietnutí návrhu. Preto aj žaloby označené ISTINA
RS boli nedôvodné. Naviac tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, o čom rozhodol rozhodcovský súd.
Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi, nakoľko súd
postupoval podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným

súdom ohľadom svojej pohľadávky. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutia rozhodcovských súdov, ktoré boli
vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že
rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V žalobách označených NZP - Vo všetkých veciach NZP bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia po

15 dňovej lehote, avšak súd vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia listinných dôkazov
na posúdenie exekučného titulu, pričom tak, ako bolo uvedené pri žalobách ISTINA RS, 15 dňová lehota
sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak bolo vydávané uznesenie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 Zákona č. 244/2002Z.z., kde exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011).

Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nie je možné hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. Súd vyzýval oprávneného, exekútora, resp. rozhodcovský súd v lehotách od
1-10 dní od podania návrhu na vydanie poverenia na doručenie dokladov. Ak by oprávnený rešpektoval
výzvy súdu a doručil by najmä úverovú zmluvu, súd by mal možnosť vo veci rozhodnúť skôr a teda práve
žalobca ako oprávnený spôsoboval v exekučných veciach prieťahy tým, že nerešpektoval výzvu súdu.

V žalobách označených NP - vo veci 12 Er 674/2008, ktorý je pripojený k spisu 12 C 253/2012 v
spojenej veci veci 12 C 159/2012 a vo veci 12 Er 303/2009, ktorý je pripojený pripojený k spisu 12 C
282/2012 v spojenej veci veci 12 C 159/2012 súd vydal poverenie pre exekútora v lehote 15 dní a
teda v uvedených veciach žaloba bola podaná nedôvodne. V ostatných veciach súd udelil poverenie
na vykonanie exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote, ale vo veciach konal väčšinou hneď po

doručení žiadosti o udelenie poverenia, žiadal od oprávneného doručenie listín a od rozhodcovského
súdu doručenie rozhodcovského spisu, kde posúdil nárok a rozhodol. Súd takto konal vo veciach, avšak
vo veľkej väčšine vecí nemohol rozhodnúť bez toho, aby oprávnený doložil doklady, z ktorých by sa dala
posúdiť oprávnenosť jeho návrhu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 1.6.2010, 15
dňová lehota sa nevzťahovala a neplatila pri exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku.

Súd preto nedodržanie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia nepovažoval za nesprávny úradný
postup, odkazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie, nakoľko neboli preukázané náležitosti v súlade s §
9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pretože neboli konštatované prieťahy v konaní oprávnenými osobami
(nedôvodná sťažnosť konštatovaná predsedom súdu).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1,2,3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní:
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného
rozhodcovského rozsudku a môže vyvodiť všetky dôsledky podľa právneho poriadku v tom smere, aby

spotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.Aksúdzistí,ženedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný preskúmať exekučný titul, ako aj platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku musí konštatovať rozpor rozsudku so zákonom, čo sa premietne buď v zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia, resp. v zastavení exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach
nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal
ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom

akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca bol v konaní nečinný, nakoľko okrem podanej žaloby a námietok
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovaného kpodanej žalobe, ani nedoplnil dôkazy požadované súdom a bez riadneho ospravedlnenia sa nezúčastnil
nariadeného pojednávania.

Súd vo veci v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní a pri
oboznamovaní sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú citované v rozsudku, sa oboznámil jednak s listinami,
ktoré predložil samotný žalobca a ďalej sa oboznámil s exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých
bol namietaný nesprávny postup súdu, pričom žalobca bol účastníkom týchto exekučných konaní ako
oprávnený a teda v každej exekučnej veci podával návrh na začatie exekučného konania, exekútorovi

predkladal exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok a obdržal všetky rozhodnutia exekučného
súdu. Súd sa teda oboznámil len s listinnými dôkazmi, ktoré všetky boli žalobcovi známe, čím neodňal
možnosť žalobcovi sa vyjadriť k oboznamovaným listinným dôkazom. Boli splnené všetky podmienky
na konanie a práve žalobca svojim postojom si sám zmaril možnosť zúčastniť sa na nariadenom
pojednávaní, kde súd vo veci rozhodol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy
konanianevyčíslilaneuplatnil,pretosúdžiadnemuzúčastníkovnepriznalprávonanáhradutrovkonania
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.