Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200538
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za
účasti Z. W. P., E. X.X.XXXX, I. Š. XX, K. I. odvolaní navrhovateľa zo 4.2.2013 proti rozhodnutiu odporcu
č. V-6993/12 zo dňa 21.1.2013 takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislavenapadnutérozhodnutieodporcuč.V-6993/12zodňa21.1.2013 potvrdzuje.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-6993/12 zo dňa 21.1.2013 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom
v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. K. I. (ďalej aj ako „založené nehnuteľnosti“) a to
z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 159/2012 PTR zo dňa 29.11.2012, na základe
ktorej sa mal vykonať vklad záložného práva k špecifikovanej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o
zriadení záložného práva“, alebo „záložná zmluva“) bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ust. §
22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Táto zmluva

ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 101900537 zo
dňa 21.3.2012 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom
(ďalej aj ako „zmluva o úvere“, resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej
na strane záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“). Odporca dospel k
záveru, že pri udeľovaní plnej moci zúčastnená osoba v pozícii splnomocniteľa nemala možnosť voľby
výberu splnomocnenca, dohoda o splnomocnení zo dňa 22.3.1012 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“)

je totiž vypracovávaná ako formulárová typová zmluva už s označením splnomocnenca a predkladaná
dlžníkovispolusozmluvouoúvere.Podľanázoruodporcusplnomocnencavpodstatevybralnavrhovateľ
(veriteľ zo zmluvy o úvere) následkom čoho vznikajú pochybnosti o tom, či zúčastnená osoba skutočne
chcela uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva. Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 8Sžo 17/2007 (ďalej len „R 8Sžo/17/2007“), podľa ktorého prejav, ktorým osoba udeľuje
splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam musí spĺňať tie isté náležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 4.2.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na
ďalšie konanie. Nesúhlasil s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o ničím nepodloženépredpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú v rozpore
s obsahom administratívneho spisu. Namietal i záver odporcu o existencii rozporu spornej dohody o
splnomocnení s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry

(komentár k Občianskemu zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o
nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ bol v styku so splnomocnencom. Dohoda o
splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť

a zrozumiteľnosť). Dôvodil, že sa jedná o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon uzatvorený
na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek účasti navrhovateľa - ako ďalej uviedol, splnomocnenec
obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, tejto bolo poskytnuté potrebné poučenie
o právnych úkonoch v nej uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej
konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej
osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí

a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o
splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ okrem toho namietal, že
odporca prekročil rámec svojich kompetencií ak skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi.
Na záver zhrnul, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a dohodu o

splnomocnení nesprávne právne posúdil. K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému
dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so
splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal
poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.3.2013 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.

Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa sčasti vyjadrila podaním zo dňa 9.3.2015

v ktorom uviedla, že dohodu o splnomocnení nikdy nepodpísala, jej podpis musel byť sfalšovaný. Na
záver dodala, že úver zo zmluvy o úvere spláca sumou po 20 eur.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku- ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania

(§ 250g ods. 2 O.s.p.), ktorí svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich
účasti a v neprítomnosti zúčastnenej osoby, ktorá sa taktiež ospravedlnila a za použitia ust. § 250q ods.
2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s administratívnym spisom

odporcu, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 18.12.2012 podal u odporcu návrh na vklad
záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, k návrhu priložil dohodu o splnomocnení a zmluvu o
zriadení záložného práva. Po preskúmaní dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej
forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a riadne
identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp ako aj rozsah udeleného oprávnenia

- uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a
ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví
dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 21.3.2012 (ako

preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval dňa 22.3.2012 V
časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založené nehnuteľnosti (stavby: rodinný dom,
garáž). Súd považuje za potrebné uviesť, že tieto sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom
a iným druhom pera, akým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad

priložená zmluva o zriadení záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, kde ako záložný veriteľ
vystupuje navrhovateľ, bola, ako už bolo uvedené vyššie, na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení
zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok
navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere. Sporná dohodao splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom
jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom

je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách námietok, obsiahnutých v podanom
opravnom prostriedku:

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné
náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri

nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Ako už súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená
osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za
účelom zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej)
dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa.

Ako možno vyvodiť z odlišného písma a použitého druhu pera identifikačných údajov splnomocniteľa
na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o
týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri podpise splnomocniteľom
(zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne. Z uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosťzrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o
splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu ktorý uviedol
odporca, t.j. nie je uzatvorená v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony urobené
osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho
úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle
dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa (navrhovateľa). Zastúpením
sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa) a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho
pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že
by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného

práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne
posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Uvedený záver možno
vyvodiť aj zo skutočnosti, že dohoda o splnomocnení bola zo strany zúčastnenej osoby podpísaná v ten
istý deň ako zmluva o úvere (pričom splnomocnenie združenie ProHelp akceptovalo až nasledujúci deň)
čo je zrejmé z dátumov, uvedených ich týchto zmluvách. Teda dohoda o splnomocnení bola zúčastnenej

osobe predložená spolu so zmluvou o úvere a teda osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou
navrhovateľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie

ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia týchto dohôd. Takéto vyjadrenia vyslovené
v rámci námietok skôr svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje
aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec
(združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky

majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným
zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa
(navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v
(napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie zástupcu a navrhovateľa
je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného

plnomocenstva“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp prijalo plnú moc až nasledujúci deň po jej
udelení.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío

nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie
je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba de facto splnomocnila združenie
ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Okrem toho súd považuje za potrebné v uvedenej súvislosti opätovne poukázať na skutočnosť, že
už zo zbežného posúdenia dohody o splnomocnení (porovnania písma) je zrejmé, že špecifikáciu
nehnuteľností vo vlastníctve zúčastnenej osoby (t.j. založené nehnuteľnosti) vyplnila osoba odlišná od
zúčastnenej osoby a v inom čase, ako došlo k podpisu dohody o splnomocnení. Súd má za to, že v
čase jej podpisu splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) táto špecifikáciu založených nehnuteľností

neobsahovala - v opačnom prípade by tak osobné údaje splnomocniteľa a špecifikácia založených
nehnuteľností boli napísané rovnakým písmom a aj perom. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné,
pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho
splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach
udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle,

pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve
zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia
rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu
prezentovaným v napadnutom rozhodnutí s odkazom na R 8Sžo/17/2007, podľa ktorého prejav, ktorýmosoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam musí spĺňať tie isté
náležitosti označenia nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založeným nehnuteľnostiam. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona

a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Námietku navrhovateľa, podľa ktorej odporca skúmaním zmluvy o úvere prekročil vlastné kompetencie
vyplývajúce z ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona považuje súd za bezpredmetnú, a to z dôvodu, že
odporca túto zmluvu v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyhodnocoval.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli

splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad
vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver vyplýva
z obsahu administratívneho spisu a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri

výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).