Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211209268
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211209268.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Kováč, konateľ a advokát, proti povinnému: L.
H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, o vymoženie sumy 1.251,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 06. 2011 č. k. 5Er/649/2011-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku,
exekútora so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, Ul. 1. mája 1053, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.251,27

eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 02. 08. 2010 sp.
zn. RK-1066/10-MK, vydaného JUDr. Michaelom Krnáčom, rozhodcom so sídlom v Žiline. Poukázal
na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi
účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000071634 zo dňa 18. 05.
2007, ktorou sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 696,67 eura. Opierajúc sa o
ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah
medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o revolvingovom úvere, posúdil ako spotrebiteľský
úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení
s § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 3, 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka,akoiSmernicuRadyč.93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v čl.
18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko táto
nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu. Spotrebiteľ tak ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska, pričom rozhodcovskú doložku si osobne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ má len možnosť zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto
dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je neplatná.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou zmluvy. Uviedol, že doložka výber spôsoburiešenia sporov zo zmluvy a rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude
v procesnej pozícii žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským
konaním, čo znamená, že sám môže podať žalobu. Ako osoba podávajúca žalobu, či už dlžník alebo

veriteľ sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo súdom rozhodcovským.
Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, z čoho je
zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. V čl. 18 ods. 1, 2 zmluvy
je upravené rozhodcovské konanie ako alternatíva k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom.
Rozhodcovská doložka je prípustná aj v spotrebiteľskej zmluve. Zákonné ustanovenie rozhodcovskej

doložky zakazuje výlučne také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľa nútilo pri podávaní žaloby postupovať
výlučne v rozhodcovskom konaní. Ako právny následok porušenia takéhoto zákazu zákon zakotvuje
neprijateľnosť výlučne len tohto ustanovenia v rozhodcovskej doložke, nie celej rozhodcovskej doložky.
Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou.
Ďalej uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu
je vymedzený ako preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a posúdenie

rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného
alebo v súlade s dobrými mravmi. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským
rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zmyslom exekučného konania nie
je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ v odôvodnení svojho rozhodnutia C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti

Cristina Rodrígues Noguiera bod 37, 40 a 47. V tomto smere poukázal na to, že spotrebiteľ mal možnosť
podať proti rozhodcovskému rozsudku žalobu o jeho zrušenie v lehote, ktorá je na tento účel stanovená.
Jeho pasívny postoj tým, že žalobu nepodal, nemôže naprávať vnútroštátny súd v exekučnom konaní. S
ohľadom na uvedené mal za to, že exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore
s právom Európskej únie, z ktorého obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Okresný súd mal

vychádzať z ust. § 44 Exekučného poriadku, čo neurobil.

Povinný ani súdny exekútor k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie

oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, exekútora so sídlom
Exekútorského úradu vo Vrábľoch, Ul. 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

predloženej súdu prvého stupňa dňa 31. 05. 2011. Spolu s ňou bol predložený návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.251,27 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK 1066/10-MK z 02. 08. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 24. 02. 2011 a vykonateľnosť dňa 28. 02. 2011. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere
z 18. 05. 2007 a zmluvné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia
preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže

zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený

výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská
zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle vyššie uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Je
nesporné, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o poskytnutí revolvingového

úveru, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 18. 05. 2007 pod č. 8000071634. Nepochybne
ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným
formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil
túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktoré závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej
doložky považujú za konštantné. V uznesení zo dňa 09. 02. 2012 sp.zn. 3Cdo/122/2011 Najvyšší súd
zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky (spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore sozákonom (uznesenie NS SR z 21. 03. 2012 sp.zn. 6Cdo/1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie, exekučný titul nie
sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b)

zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské
konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie NS SR z 31. 01. 2012, sp.zn.
2Cdo/5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci je nepochybne preukázané, že účastníci konania dňa

18. 05. 2007 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000071634, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli i zmluvné dojednania zmluvy. Podľa bodu 18 sa účastníci zmluvy dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnomkonaníalebopredrozhodcomvrozhodcovskomkonaní.Podľarozhodcovskejdoložkyuvedenej
v čl. 18.2 tejto zmluvy výber jednej z alternatív riešenia sporov tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 18.2 rozhodcovskej doložky akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou
zmluvy budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným
v zmluve vymenovaným rozhodcom. Podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou podmienkou zmluvy a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv
a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto

dojednanie vylúčiť. Sú preto na mieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu
ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokáže náležite uvedomiť, pričom naviac ani
nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami
zmluvy ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkami poskytovania úveru a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom

v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na
vzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Jepretodôvodnýzáver,žetaktoformulovanározhodcovská
doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.