Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/597/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214850
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214850.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/265/2012-137 zo dňa 14. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zo dňa 21.09.2012 zamietol (výrok I.).
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 558,24 eur.
Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd za preukázané zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
17Er/2359/2010, že súdny exekútor dňa 12.05.2010 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, a to na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu a výpisu z
obchodného registra. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia však súdny exekútor nedoručil súdu
spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale len rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu ako exekučný
titul. Podaním zo dňa 20.09.2010 súd požiadal oprávneného, aby predložil za účelom posúdenia žiadosti
o vydanie poverenia, úverovú zmluvu. Dňa 07.09.2010 požiadal súd o súčinnosť súdneho exekútora a
žiadal ho o doručenie spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po tom, čo bola sporná zmluva doručená
exekučnému súdu, súd ju posúdil a uznesením č. k. 17Er/2359/2010 zo dňa 25.10.2010 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal
oprávnený odvolanie, no v dôsledku späťvzatia odvolania následne súd exekúciu zastavil uznesením č.
k. 17Er/2359/2010 zo dňa 09.11.2011. Súd konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a zložitosť
konania o preskúmavanie rozhodcovského rozsudku z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie
je možné považovať konanie exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie za neprimerane dlhé.
Súd ďalej citoval viaceré ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. na základe ktorých rozhodol. Poukázal

na to, že navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania konštatoval, že mu mala vzniknúť škoda v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Podľa presvedčenia súdu škoda, ak vôbec
žalobcovinejakávznikla,nemohlavzniknúťvpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomsúdu,
ktorý predchádzal rozhodnutiu o vydaní poverenia.Pokiaľ ide o návrh žalobcu o predložení znaleckého posudku, súdu sa javil ako neúčelný a vzhľadom na
preukázaný skutkový stav veci irelevantný pre právne posúdenie nároku žalobcu. Preto takýto dôkazný
návrh zamietol a dôkaz nevykonal. Navyše z vyjadrenia žalobcu nevyplývalo, v akom časovom horizonte

mienil takýto znalecký posudok súdu predložiť a teda, či by vyčkávaním na predloženie takého dôkazu
neboli spôsobené zbytočné prieťahy, ktoré žalobca súčasne opakovane v súdnych konaniach vyčíta.
Súd nemal preukázanú ani existenciu nezákonného rozhodnutia, ani existenciu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorým by mohla žalobcovi vzniknúť tvrdená škoda a nemajetková ujma. Súd
preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech
však právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplývalo, že by mu v tomto štádiu konania
preukázateľne trovy vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a
žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd
I. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.
2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte

návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného.Jetomutakajpreto(okremdôvodovoznačenýchvnávrhu),žerozhodnutiekrajskéhosúdu

je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom

za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich protitvrdení. Podľa neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, hodlal
v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Opieral sa o

tvrdenia, že aj sám súd zistil, že o návrhu neoblo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto
nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.

s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti pričom uskutočnil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd v prvom
rade poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti podľa § 15a
O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 15 spisu). Odvolací súd mal ďalej preukázané, že Krajský súd
v Žiline uznesením č. k. 9NcC/76/2014-68 zo dňa 16.10.2014 vylúčil sudkyňu Mgr. Katarínu Janotovú

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8C/265/2012. Ostatní
sudcovia Okresného súdu Martin vylúčení neboli. Predchádzajúca sudkyňa Mgr. Magdaléna Šmidtová,
ako aj terajší zákonný sudca JUDr. Dušan Pagáč podľa tohto uznesenia krajského súdu nie sú vylúčení
z prejednania a rozhodovania vo veci. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 11.11.2015
(č. l. 71 rub spisu). V tejto súvislosti preto odvolací súd posúdil nedôvodnosť námietky žalobcu, že vo

veci konal vylúčený sudca a uvádza, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s.
p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Pomer k účastníkom alebo k ich

zástupcom môže byť založený predovšetkým príbuzenským, či iným obdobným vzťahom, ktorému na
roveň môže byť v konkrétnom prípade postavený vzťah priateľský alebo naopak nepriateľský. Teda
predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je jeho určitý kvalifikovaný
pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by mohol vzbudiť pochybnosti o jeho nezaujatosti
v konkrétnom prípade. V danom prípade tieto skutočnosti zistené neboli. Samotný subjektívny názor

účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a
rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.
uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd

konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska
(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v

každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná
skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia
sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol
pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol a k tvrdeniu, že nemal možnosť

sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti,
kporušeniuprávažalobcunasúdnuochranu,akoajkodňatiujehomožnostikonaťpredsúdom,odvolací
súd k týmto uvádza:

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O. s. p. je
potrebné uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 14.04.2015. Právny zástupca
žalobcu predvolanie prevzal dňa 19.03.2015 (č. l. 112 rub spisu). Tým, že sa na pojednávanie žalobcaani jeho právny zástupca nedostavili, neobstojí jeho námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez
toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že
boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti

žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 14.04.2015 prejednal
a o nej rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám
zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní
pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Tým si žalobca a jeho právny zástupca sami zmarili
možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118
ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní
(vo vzťahu k prítomným účastníkom). Pokiaľ žalobca dňa 09.04.2015 požiadal o zrušenie pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, odvolací súd poukazuje na svoje
závery uvedené v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia.

Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Táto námietka žalobcu je nepravdivá, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
14.04.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť.

Okresný súd na označenom pojednávaní nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania.

Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalovaného, ku ktorým
nemal možnosť vyjadriť sa, je nedôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žaloba
žalobcu bola zamietnutá preto, že skutok v dôsledku ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda a

nemajetková ujma sa na Okresnom súde Martin nikdy nestal, nakoľko nebol preukázaný nesprávny
úradný postup označeného súdu v súvislosti s konaním o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania

ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli

vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .