Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215205301
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215205301.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: F. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z.. X, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 494,07
eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského

úradu Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava pod spisovou značkou EX 7901/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.11Er/540/2015-18 zo dňa 20.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovej
asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 08 Bratislava 1, pod spis. zn. II/2014-2156 zo dňa 24.02.2014.
Za predmet rozhodcovského konania súd označil uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí

spotrebného úveru (ďalej aj „zmluva o úvere“) uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným dňa 28.08.2008, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému
úver a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných
splátkach. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na
rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou, preto na daný právny

vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia V. hlavy prvej časti zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“). Právny vzťah medzi oprávneným
a povinným posúdil ako spotrebiteľský podľa ustanovení § 2 písm. b) a § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2014

preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul ex offo z hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola
exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej
skúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií,
na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka
v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). S poukazom
na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým smernicu Rady 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do
všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úvere

predložený právnym predchodcom oprávneného je pripravený v univerzálnom znení na predtlačenom
tlačive, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ nemal reálny dosah podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah,
vrátane neoddeliteľnej súčasti -všeobecných obchodných podmienok, v ktorých časti IX, bode 3 si
zmluvné strany dohodli spôsob riešenia vzájomných sporov. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a zmluvu, vzhľadom na jej adhéznu povahu, mohol len ako

celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom, že spotrebiteľovi odopiera možnosť brániť svoje
práva na všeobecnom súde a ako spôsob riešenia sporov určuje konanie pred rozhodcovským súdom
v mieste sídla veriteľa za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj svoje majetkové a zárobkové
pomery, nemá možnosť relevantne sa brániť proti návrhu veriteľa. Takto koncipovaná rozhodcovská

doložka je spôsobilá dôsledkov podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (správne má byť § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka) vzhľadom k tomu, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zdôvodovuvedenýchvyššiemalsúdzato,žeuvedenározhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnou

podmienkou, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako materiálne nevykonateľný exekučný
titul a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na
základe vyššie uvedeného súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z
Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval
sa, že súd je oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky

rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne
posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V
danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom,

a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo

zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,

predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci
neprezumoval žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Normatívny text ustanovenia prisudzuje neprijateľnej zmluvnej podmienke len právny následok,
nevymedzuje však samotný pojem neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že
pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, právny predchodca

oprávneného postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú
ponuku neprijať. Podľa jeho názoru došlo medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným k
platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k
porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.Ďalej uviedol, že exekučný súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky aplikoval ust.
Občianskeho zákonníka v znení neskoršom ako v čase rozhodcovskej doložky, čím došlo k porušeniu
zákazuretroaktivityvychádzajúcejzčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyaknesprávnemuposúdeniu

zmluvného vzťahu medzi jeho účastníkmi, keďže tento je absolútnym obchodom v zmysle Obchodného
zákonníka a ustanovenia V. hlavy 1. Časti Občianskeho zákonníka sa na neho nevzťahujú.

Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z

právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu
tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ.
Oprávnený bol toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.

Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Taktiežnesúhlasilspostupomsúdu,ktorývdanejveciaplikovalsmernicuRadyč.93/13/EHSajudikatúru
Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to

vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnym
orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je
určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/
EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad

národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských
zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom
podľa ust. § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 08 Bratislava 1, pod spis. zn. II/2014-2156
zo dňa 24.02.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o
poskytnutí spotrebného úveru uzavretej dňa 28.08.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

V čl. II bode 5 zmluvy o úvere je upravený návrh Všeobecnej úverovej banky, a,s, (ďalej len „banka“)
ako právneho predchodcu oprávneného, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č.
510/2002 Z. z. o platobnom styku. Obsahom uvedeného bodu je i súhlas dlžníka s navrhovaným

riešením vzájomných sporov bankou.

Podľa čl. IX bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetkyspory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom
konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Zmluvné strany sa ďalej dohodli,

že rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho
pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote stanovenej
rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny
za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú
strana uviedla, alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak

adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú zásielku aj napriek oznámeniu
pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok
právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlásili, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu
rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch
zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,

môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd
SR) sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný

súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v

Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená“.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.10.2008 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaodseku3citovanéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.10.2008 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie okresného súdu, že právny vzťah, ktorý vznikol
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je právnym vzťahom spotrebiteľským, na ktorý
savzťahujúnormyspotrebiteľskéhoprávaažezmluvaoúvere,ktorúzmluvnéstranyuzavreli,jezmluvou
spotrebiteľskou bez ohľadu na jej právnu formu s poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka v

znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný
je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej
obchodnej činnosti. Odvolací súd ďalej uvádza, že pre aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa je
podstatná existencia právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto prípadná klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa

Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa.

Z uvedeného dôvodu okresný súd postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie

uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku
ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom

mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka- zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,

je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv
nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej
zmluve s adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak
ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť
klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť
rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných
obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej

doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade
spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na
formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú
doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami,
a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na

uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti

rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom

odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora
odvolacísúdnepovažovalzadôvodný,nakoľkoexekučnýsúdvrozhodnutíaplikovalvnútroštátnuprávnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, do ktorej bola uvedená smernica
implementovaná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté
uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.