Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202610
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815202610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu T.
D., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou,
so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 45 proti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom Ventúrska 14, 811 01
Bratislava,spisováznačka:17250/14zodňa31.12.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa25.02.2015
a vykonateľnosť dňa 01.03.2015, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku spisová značka: 17250/14 zo dňa
31.12.2014 až do právoplatného ukončenia veci 6C/400/2015.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov konania, z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 291,68 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť na účet Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042
21 Košice súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 Eur na základe pripojeného platobného predpisu,
v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poukázal na to, že dňa 25.02.2015 bol do sídla Advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalobcu
doručený Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Rozhodcovský súd v Bratislave so sídlom Ventúrska 14,
811 01 Bratislava, rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, č.k.:17250/14 zo dňa 31.12.2014, ktorým tento
súd rozhodol, že: žalovaný v Rozhodcovskom rozsudku - Roman Znak je povinný zaplatiť žalobcovi

čiastku vo výške 950,68 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a s úrokom z omeškania
vo výške 0,85% ročne z čiastky:58,08 Eur od 5.1.2014 až do 7.1.2014, 58,08 Eur od 5.2.2014 až do
9.2.2014, 58,08 Eur od 5.3.2014 až do 10.3.2014, 58,08 Eur od 5.4.2014 až do 8.6.2014, 29,08Eur od
9.6.2014 až do 6.7.2014, 58,08 Eur od 5.5.2014 až do 6.7.2014, 47,16 Eur od 7.7.2014 až do 6.8.2014,
7,16 Eur od 7.8.2014 až do 7.9.2014, 58,08 Eur od 5.6.2014 až do 7.9.2014, 25,24 Eur od 8.9.2014 až
do 6.10.2014, 58,08 Eur od 5.7.2014 až do 6.10.2014, 43,32 Eur od 7.10.2014 až do 5.11.2014, 3,32

Eur od 6.11.2014 až do 4.12.2014, 58,08 Eur od 5.8.2014 až do 4.12.2014 21,40 Eur od 5.12.2014 až
do zaplatenia, 58,08 Eur od 5.9.2014 až do zaplatenia, 871,20 Eur od 8.9.2014 až do zaplatenia, a to
až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovú čiastku vo výške1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne z čiastky 950,68 Eur až do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti Rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšku uplatneného žalobného návrhu vo

výške 80 Eur Rozhodcovský súd konanie zastavil. Žalovaného v Rozhodcovskom rozsudku - Romana
Znaka zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 278,82 Eur, do troch dní od právoplatnosti
Rozhodcovského rozsudku.

Žalobca dňa 03.12.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500036644, na

základe ktorej mu mal žalovaný poskytnúť úver vo výške 840,-Eur. Dňa 04.12.2013 žalovaný previedol
na účet žalobcu sumu 677,64 Eur. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 574,24 Eur. Spočiatku žalobca
uhrádzal dohodnutú výšku splátok, t.j. 58,08 Eur mesačne, avšak následne mu jeho príjem zo
zamestnania neumožňoval realizovať splátky v takej výške, a tak zamestnávateľ vo forme zrážok
mesačne vo výške 40,-Eur uhrádzal splátky žalovanému, a to odo dňa 01.06.2014 doteraz.

Žalobca si nie je vedomý porušenia zmluvných dojednaní, a preto namietal zmluvnú pokutu, ktorú mu
žalovaný vyčíslil v žalobnom návrhu, t.j. so žalovanou sumou 1.030,68 Eur, ktorá suma je uvedená
v žalobnom návrhu a taktiež nesúhlasil ani s vyčíslenou čiastkou v Rozhodcovskom rozsudku vo
výške 950,68 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo
výške 0,85% ročne, t.j. so zmluvnou pokutou spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.500,- Eur, a

následne s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z čiastky 950,68 Eur až do zaplatenia, ktorej
vyčíslenie nekorešponduje so zostatkovou sumou nesplatenej časti úveru podľa zmluvných dojednaní
a je nepreskúmateľné.

Poukázal na to, že žalobca uzavrel so žalovaným spotrebiteľský typ zmluvy a mal za to, že nie všetky

dojednané podmienky v tejto Zmluve sú platné. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už vopred pripravenú a žalovaný dopisoval
do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobcu, ktoré údaje však obsah tejto zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť a ani neovplyvnili. Tu poukázal na Smernicu Rady
Európy Č.93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1-3, ods. 4 písm. 5), k) m), §54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobca mal za to, že zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, ako aj
úroku z omeškania vo výške 0,85% ročne, a to z vyplatenej časti úveru, ako aj zo zostatku nevyplatenej
časti úveru navýšeného o zmluvné pokuty sú neplatné, pretože z týchto dojednaní vyplýva porušenie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

V tomto prípade je potrebné skúmať, či vôbec išlo o platnosť Zmluvy o úvere, či nebola v
rozpore so zákonom s tým, že nebolo možné Rozhodcovským súdom, ani inak rozhodnúť v
neprospech žalobcu.

Žalobca žalobou uplatnený nárok neuznáva ako celok a má za to, že žaloba vo veci bola podaná

neoprávnene, predčasne, pretože žalobca poskytnutý úver spláca prostredníctvom zrážok zo mzdy od
svojho zamestnávateľa vo výške 40,- Eur mesačne, a to pravidelne od 01.06.2014 doteraz, tak ako to
jeho zárobkové možnosti umožňujú.

Žalovaný nemal dôvod na okamžitú splatnosť úveru, tak ako to uvádza v žalobnom návrhu, a navyše

žalobca má za to, že nie je správne vyčíslená celková výška dlhu voči nemu, t.j. vo výške 1.030,68 Eur,
resp. vo výške 950,68 Eur, tak ako to ustálil Rozhodcovský súd.

Žalobca namietal aj príslušenstvo k istine, t.j. zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok, úrok z
omeškania zo sumy omeškaných splátok, ako aj zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov, ktoré

sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

V zmysle Rozhodcovskej zmluvy č.8500036644 zo dňa 03.12.2013, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou
a podmienkou pre poskytnutie úveru a podpísaniu Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, žeakékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z

dohodnutýchrozhodcovskýchsúdov,t.j.napr.RozhodcovskýmsúdomvBratislavesosídloVentúrska14
Bratislava a pod., pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe tejto
skutočnosti v danej veci rozhodol aj Rozhodcovský súd v Bratislave so sídlom Ventúrska 14 Bratislava.

Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím Rozhodcovského súdu, ktorý bol doručený jeho právnej zástupkyni

a touto žalobou sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1
zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,atovzmyslepísm.a/,kderozhodcovskýrozsudokbol
vydaný vo veci , ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, písm. c/, písm. d/ a písm. j/, kde
má za to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Na základe týchto skutočností žalobca navrhol súdu, aby odložil vykonateľnosť Rozhodcovského

rozsudku, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej o predmetnej žalobe.

Žalobca spochybnil platnosť Zmluvy o revolvingovom úvere, keďže išlo zrejme o
spotrebiteľskú zmluvu, mal za to, že nespĺňala náležitosti a bola uzatvorená v rozpore so zákonom, kde
pre platnosť tejto Zmluvy je potrebné presne uviesť vymáhanú pohľadávku, presne vypočítať úrok z

omeškania, prípadne ostatné úroky, uviesť aj koľko je vymáhaný úrok a domnieval
sa, že táto Zmluva postráda tieto údaje a bola uzatvorená v rozpore so zákonom, pričom v Zmluve o
revolvingovom úvere zrejme nie je uvedený údaj o RPMN, ročná úroková sadzba, údaj o priemernej
hodnote RPMN, údaj o výške splátok istiny úveru, výške splátok úrokov z úveru a výške splátok iných
poplatkov, ktoré Zmluva o spotrebiteľskom úvere nevyhnutne musí obsahovať.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti, odplata poskytnutého
úveru podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách, pri uzatváraní tejto Zmluvy žalovaný postupoval
bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave zo dňa 23.8.2011, č.k.
161Cm 944/2010, v ktorom súd skonštatoval, že „úrok z úveru je jedným z definičných znakov
zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluvy v časti odplaty (úrokov), je
nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere
ako celok".

Žalobca poukázal aj na Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, zo dňa 25.9.2013, č.k. 3Co 151/2013,
kde súd konštatoval, že „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne
upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ.". Absolútne neplatným právnym úkonom
je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky,

poplatky), v konečnom dôsledku by mohlo ísť o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na
trestnoprávny postih chýba úmysel". K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti
zmluvy úverovej povahy poukázal odvolací súd na rozsudok NS ČR, č.k.: 21Cdo 1484/2004, kde pre
tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

Žalobca poukázal aj na čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS, kde zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Žalobca uviedol, že problém nastal už pri uzatváraní úverovej zmluvy. Pôvodne žalovaného oslovil s

tým, že chcel uzavrieť úverovú zmluvu, následne ho sprostredkovateľ navštívil v práci, kde aj podpísal
zmluvu, avšak žiadal úver vo výške 2.000,- Eur a žalovaný mu bez vysvetlenia ponúkol dve zmluvy, raz
na sumu 1.200,- Eur a raz na sumu 800,- Eur. Prvá bola na 1.500,- Eur avšak poplatok za poskytnutie
úveru bol 300,- Eur, teda suma, ktorou disponoval bolo 1.200,- Eur, v druhom prípade sa jednalo o 800,-
Eur avšak táto zmluva nie je predmetom tohto konania, tiež tam bol poplatok 300,- Eur, kde mu bolo

poskytnutých cca 680,- Eur. Teda bol nútený podpísať dve zmluvy. Aj to ho následne kontaktovali, že
je nejaký problém. Opätovne sa stretli a podpísal pravdepodobne ďalšiu zmluvu, s ktorou ani nemal
možnosť sa oboznámiť a prečítať si ju. Poskytnutý úver vo výške 1.200,- Eur spláca aj teraz, nakoľko
po vynechaní jednej splátky žalovaný okamžite pristúpil prostredníctvom zamestnávateľa k zrážkamzo mzdy a aj v tejto dobe mu zrážajú 53,70 Eur ako splátku na tento úver. Podľa jeho výpočtov má
splatených už 1.266,- Eur. Predmetný úver si bral ako spotrebiteľ, nemá ani oprávnenie na podnikanie.
Právny zástupca ho zastupoval už v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok mu bol doručený

dňa 25.02.2015.
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Vo všeobecnosti a pred uvedením
argumentácie k jednotlivým tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že podaná žaloba vychádza zo
skutkovo a právne nepresných, zavádzajúcich a neopodstatnených tvrdení.

Odvolávajúc sa na podanú žalobu na prvom mieste namietal dôvodnosť tvrdení žalobcu ohľadne
rozhodcovskej zmluvy, na ktorej základe bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na
konanie o žalobe veriteľa (tu ako žalovaný) na zaplatenie dlžnej sumy voči dlžníkovi (tu žalobca). V tomto
smere podotkol, že žalobcove tvrdenia ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sú nielen v rozpore s
obsahom rozhodcovskej zmluvy, ale aj s tými zákonnými ustanoveniami, na ktoré sa odvoláva. Namietal
aj skutočnosť, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná v zákonom stanovenej

lehote.

Právomoc rozhodcovského súdu bola založená riadne a v súlade so zákonom. Rozhodcovská
zmluva od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu predstavuje individuálne dojednanie
právneho úkonu. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú

rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Samostatnosť však vyplýva
predovšetkým z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného
ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela nikdy vzniknúť alebo naďalej po jej uzavretí trvať, a to bez
akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť
jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec

ovplyvniť.

V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie
podstatná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez toho, aby takéto rozhodnutie spotrebiteľa
spočívajúce v nesúhlase s nejakým ustanovením, právnym úkonom atď. malo vplyv na uzavretie

hlavného zmluvného vzťahu. V takej situácii totiž možno hovoriť o tom, že spotrebiteľ má reálnu možnosť
meniť obsah vzájomných vzťahov s dodávateľom aj inak, ako len dodávateľom navrhnuté zmluvy
akceptovať ako celok alebo nie. V tomto prípade rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou úverovej
zmluvy. Z pohľadu úpravy celého komplexu vzájomných vzťahov je nesporné, že rozhodcovská zmluva
vôbec nemusela ani vzniknúť, resp. mohla zaniknúť bez toho, aby to malo vplyv na úverový vzťah.

Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie resp. ďalšie trvanie nie je podmienkou
uzavretia a trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2). Žalobca nemusel na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote mohol od nej odstúpiť. Vlastným
úkonom teda mohol ovplyvniť a ovplyvnil vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy.

Poučenie dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie
hlavnej zmluvy o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník
rozhodcovskú zmluvu uzavrel mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia
dôvodu, t.j. potom čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Veriteľ totiž (v súlade s článkom 2 ods.
2.3 zmluvných ustanovení zmluvy o úvere) vyplatil dlžníkovi úver v deň uzavretia zmluvy o úvere (t.j. v

rovnaký deň ako bola uzavretá rozhodcovská zmluva). Dlžník mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú
zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov, t.j. bez obavy z
toho, že by mu nebol poskytnutý úver. Z toho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté
peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.

Rozhodcovská zmluva je plne platným právnym úkonom.

Rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným (neprijateľným) úkonom ani pri jej posudzovaní podľa
ust. S 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka.
Dané ustanovenie znie nasledovne: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Z uvedeného je nesporné, že - ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - nie sú neprijateľné.

Tento záver pritom priamo vyplýva aj z dôvodovej správa k danému ustanovenia, ktorá uvádza:
Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť

spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodneajvobčianskoprávnomkonaníazmluvnápodmienka,ktorábymuvtombránila,budevzmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa judikatúry Súdneho dvora (Komisia/Švédsko, C-478/99)
pritom dôvodová správa, ktorá je voľne prístupná na intérnete, a ktorá hrá zvyčajne dôležitú úlohu

pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov, je osobitne významná. Čiže v zmysle uvedeného by
rozhodcovská zmluva nemohla byť neplatná ani vtedy, ak by bolo súčasťou inej zmluvy, či podmienkou
na jej vznik.
Platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania podporuje aj rozhodovacia činnosť
Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 22. 11. 2012, sp. zn. 3 MCdo 14/2011 uviedol, že zo

spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo
odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných
podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou". Tento text nasvedčuje tomu,
že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať
a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných

podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne
„odmietol rozhodcovskú doložku" a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán.
Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V prejednávanom prípade nie je právomoc rozhodcovského súdu odvodzovaná zo žiadnej doložky vo
všeobecných podmienkach. Právomoc bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou.

Žalobca ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku poukazuje na výšku odplaty za úver, ktorý
mu bol poskytnutý na základe zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036644 bola uzavretá

dňa 03.12.2013, pričom otázka výšky odplaty bola upravená v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
nasledovne: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti.

Priemerná výška odplaty za spotrebiteľské úvery, ktorú by bolo možné len vo všeobecnosti považovať
za obvyklú je podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch v
3. štvrťroku 2013 na úrovni 45,94 %. S prihliadnutím na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku kedy

zabezpečenie v podobe ručenia, spoludlžníctva, vecného zabezpečenia nebolo zo strany žalobcu dané
je nesporné, že dohodnutá výška odplaty v zmluve neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu.
Pokiaľ žalobca namieta výšku úroku za úver je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že
návrh na uzavretie zmluvy s podmienkami, za ktorých bol úver schválený podal vo forme žiadosti o

úver samotný žalobca. Žalobca teda v návrhu na uzavretie zmluvy sám požadoval úver za daných
podmienok. Po schválení úveru a prijatí peňazí mal žalobca možnosť odstúpiť od zmluvy a to v lehote 14
- tich kalendárnych dní od jej uzavretia. Napriek tomu tak neurobil. Spochybňovanie vlastného konania
a dovolávanie sa prospechu z toho (k čomu žalobca zjavne smeruje) je postupom rozpore so zákonom
a tiež v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že žalobca predložil žiadosť o úver za určených podmienok,

deklaroval žalovanému určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase s podmienkami úveru. Teda,
na strane žalovaného vytvoril žalobca svojim konaním (zahrňujúcim predloženie žiadosti, podkladov
potrebných na schválenie úveru ako je prehľad príjmov a výdavkov). Ak teraz tvrdí opak (a výhrady
smerujú proti základným parametrom úverového vzťahu), potom jeho konanie pri uzavretí zmluvy mohlobyť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u žalovaného (veriteľa) o tom, že do
zmluvného vzťahu s určenými podmienkami chce vstúpiť.
Žalovaný (veriteľ) akceptoval žiadosť o uzavretie zmluvy za tých podmienok, ktoré žalobca sám

podpísal. Z pohľadu žalobcu bolo podstatným, že ohľadne všetkých podmienok úverového vzťahu dlžník
deklaroval, že ich akceptuje ako východisko pre vznik zmluvného vzťahu. Ak teraz žalobca tvrdí opak
toho čo uviedol v žiadosti, potom vlastne tvrdí že vyvolal omyl o tých skutkových okolnostiach, ktoré
tvorili základ pre akceptáciu žiadosti zo strany žalovaného. Za týchto okolností sa ale potom žalobca
nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy ani ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej

vzniku (viď § 49a v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka).

Podporne poukázal napríklad v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 826/2005,
ktorý uvádza, že zavádzanie resp. podvodné konanie v civilnoprávnom zmysle jedným z účastníkov
zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom jej neplatnosti podľa ustanovenia § 49a občianskeho zákonnom, ktoré
sa môže domáhať úspešné len druhý účastník zmluvy. Druhým účastníkom zmluvy v tomto prípade by

bol veriteľ (žalovaný) a ten na platnosti trvá.

Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach,
ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto
peňažnýchprostriedkovazáväzokdlžníkapeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky.Ustanovenie§502

ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Termínom „zákon"
sa pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis vyhlásený v štátom
stanovenej (alebo uznanej) forme ako zákon. V tomto prípade výška odplaty bola právne regulovaná
cez ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho
úkonu,akjelistinaobsahujúcaprávnyúkonpodpísanákonajúcouosobou.Jetedanesporné,žezmluvné
dojednaniazmluvyorevolvingovomúveretvoriaajtechnickújednotusozmluvouorevolvingovomúvere.
Dojednania sa nachádzajú na tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom

úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní. Potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o
zmluvnej pokute. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom požadované údaje a to
konkrétne v bode 6 Zmluvy. Najmä údaj o RPMN, priemernej RPMN, ročnej úrokovej sadzbe.

Záver žalobcu ohľadom nedostatku ďalšej náležitosti - počet termíny a výška splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov nie je správnym. Uzavretá zmluvy obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a
termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok
úrokov, istiny zákon nevyžaduje.

V prvom rade je totiž potrebné poukázať na to, že záver súdu nepodporuje ani len slovné znenie

právnej normy (ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok
ostatných poplatkov). Žalobca pritom neuvádza žiadne zdôvodnenie jeho výkladu (napríklad z hľadiska
teleologického výkladu daného ustanovenia, jazykového a podobne).

Záver žalobcu popiera aj smernica 2008/48/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom č.

129/2010 Z.z. Z jej ustanovenia článku 10, odstavec 2 písmeno h) vyplýva že zmluva o spotrebiteľskom
úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na
účely splatenia. Požiadavka a spôsob výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. tak odporuje
aj označenému ustanoveniu smernice.

Rozpísanie splátky na časť istiny a časť úrokov bolo dokonca obsiahnuté v splátkovom kalendári
tvoriacom súčasť oznámenia veriteľa (článok 5., ods. 5.2 zmluvných dojednaní). Teda zo strany
žalovaného bolo nad rámec zákona a jeho úpravy uvedené, aká časť splátky pripadá na istinu a úrok.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi

účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,
ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok
a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.Významosobitnéhorozpisovaniajednotlivýchpoložiekbymoholsúvisieťabyťopodstatnenýmlenvtedy,
kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok).

Vtedy by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom
na okamih splnenia záväzkov. Ak sa však jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok
je splnený pripísaním sumy úhrady na účet Veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich
úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na
úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok

nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam.

Predpokladom aby sa dlžník nedostal do omeškania so splácaním pohľadávky je skutočnosť, že dlh
bude splácaný riadne a v čas. V prípade ak je medzi zmluvnými stranami dohodnutá mesačná splátka
vo výške 58,08 EUR mesačne, tak nemožno mať pochybnosti o tom, že splácanie splátkami vo výške
40,-EUR mesačne nie je riadnym plnením povinností zo zmluvy a v dôsledku toho vzniká omeškanie

dlžníka na základe ktorého možno vyhlásiť úver za predčasne splatný a začať s vymáhaním pohľadávky.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z rozhodcovského spisu Rozhodcovského súdu v Bratislave, sp.zn. 17250/14 vyplýva, že návrh na
rozhodcovské konanie podal žalovaný proti žalobcovi dňa 24.10.2014. Dňa 02.12.2014 prevzal žalobca
žalobný návrh s prílohami a výzvu na vyjadrenie. Žalobca sa k podanému žalobnému návrhu vyjadril
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 10.12.2014, doručenom rozhodcovskému
súdu dňa 15.12.2014. Právny zástupca žalobcu rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 25.02.2015 ako

je vyznačené na doručenke. Voči tomuto rozsudku dňa 24.03.2015 doručil tunajšiemu súdu žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodov vyššie uvedených a žiadal rozsudok zrušiť.

Z rozhodcovského rozsudku 17250/14 zo dňa 31.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.02.2015
a vykonateľnosť 01.03.2015 (takto je vyznačené na rozsudku) vyplýva, že súd zaviazal žalobcu na

zaplatenie sumy 950,68 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a s úrokom z omeškania
vo výške 0,85% ročne z čiastky:58,08 Eur od 5.1.2014 až do 7.1.2014, 58,08 Eur od 5.2.2014 až do
9.2.2014, 58,08 Eur od 5.3.2014 až do 10.3.2014, 58,08 Eur od 5.4.2014 až do 8.6.2014, 29,08Eur od
9.6.2014 až do 6.7.2014, 58,08 Eur od 5.5.2014 až do 6.7.2014, 47,16 Eur od 7.7.2014 až do 6.8.2014,
7,16 Eur od 7.8.2014 až do 7.9.2014, 58,08 Eur od 5.6.2014 až do 7.9.2014, 25,24 Eur od 8.9.2014 až

do 6.10.2014, 58,08 Eur od 5.7.2014 až do 6.10.2014, 43,32 Eur od 7.10.2014 až do 5.11.2014, 3,32
Eur od 6.11.2014 až do 4.12.2014, 58,08 Eur od 5.8.2014 až do 4.12.2014 21,40 Eur od 5.12.2014 až
do zaplatenia, 58,08 Eur od 5.9.2014 až do zaplatenia, 871,20 Eur od 8.9.2014 až do zaplatenia, a to
až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovú čiastku vo výške
1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je žalovaný povinný zaplatiť

žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne z čiastky 950,68 Eur až do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti Rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšku uplatneného žalobného návrhu vo
výške 80 Eur Rozhodcovský súd konanie zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania
vo výške 278,82 Eur, do troch dní od právoplatnosti Rozhodcovského rozsudku.

Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036644 uzavretej
medzižalobcomažalovanýmdňa03.12.2013vyplýva,ževbode5žiadostioposkytnutierevolvingového
úveru žalobca žiadal o poskytnutie revolvingového úveru (úverový limit) 840,- Eur, s výškou mesačnej
splátky 58,08 Eur a dobou splatnosti 24 mesiacov. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (t. j. úver +

úroky za celú dobu čerpania úveru) vo výške 1.393,92 Eur. Predpokladaná RPMN za úver predstavovala
45,94 %, ročná úroková sadzba úveru 70,03 %, priemerná RPMN 45,94 %. V ďalšej časti bola uvedená
poskytnutá čiastka revolvingu 564,54 Eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j.
revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) vo výške 1.045,44 Eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu činila 57,50 %, ročná úroková sadzba revolvingu 63,17 %.

V bode 6 citovanej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sú iným písmom dopísané údaje o
schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), z čoho vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je 840,-
Eur, s výškou mesačnej splátky 58,08 Eur a dobou splatnosti 24 mesiacov. Celková čiastka, ktorúmal dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) vo výške 1.393,92 Eur. RPMN
za úver predstavovala 69,81 %, ročná úroková sadzba úveru 70,03 %, priemerná RPMN 45,94 %. V
ďalšej časti bola uvedená poskytnutá čiastka revolvingu 564,54 Eur a celková čiastka pri revolvingu,

ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) vo výške 1.045,44
Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu činila 37,26 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 63,17 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. Na zmluve, pod bodom 8,
je Dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej
medzi žalovaným a žabcom a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému odplatu a) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 162,35 Eur a b) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 110,70 Eur, v prípade ak bude
žalobcovi revolving poskytnutý. Na zmluve pod bodom 13 je podpis dlžníka: V Rožňave dňa 27.11.2013.
Za žalobcu je pečiatka a podpis v Bratislave dňa 03.12.2013.

V zmysle bodu 13 predmetnej žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti / zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlásili, že si Žiadosť /
Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne

porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojili svoje podpisy.
Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č.
8500036644 zo dňa 03.12.2013 vyplýva, že dlžníkom je žalobca a bol mu schválený úver vo výške
840,00 Eur so splatnosťou na 24 mesiacov, s mesačnou splátkou 58,08 Eur, s dátumom splatnosti
prvej splátky úveru 04.01.2014, s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 04.12.2015, s mesačnou

periodicitou splácania úveru, dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania v 4. deň, ročnou
percentuálnou mierou nákladov úveru 69,81 %, priemernou hodnotou RPMN 45,84 % , so schválenou
výškou revolvingu 675,24 Eur, s výškou mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 58,08 Eur, s
ročnou percentuálnou mierou nákladov po vykonaní revolvingu 37,26 %, s úverovým limitom 840,00
Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.393,92 Eur, s odplatou za poskytnutie

služby vo výške 162,36 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,03 %, s celkovou čiastkou
ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu vo výške 1.045,44 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou
revolvingu vo výške 63,17 %, s ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania vo výške 5,25 % a s
dátumom nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere 03.12.2013.
Z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03.12.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že podľa

článku 5 zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ
budúriešenécestoupríslušnéhosúduvsúdnomkonaníalebovrozhodcovskomkonanípredniektorýmz
menovaných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej
vyhovel v celom rozsahu.

Žalobca v konaní namietal namietal platnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a), c)

d)aj)aods.2Zákona244/2002Z.z.Ďalejnamietal,žerozhodcovskázmluvabolauzavretávrozpores§
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jedná sa o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.

(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o revolvingovom úvere a
rozhodcovskou zmluvou, ktoré boli podpísané dňa 03.12.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné
ustanovenia súd pri posudzovaní nárokov žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný 31.12.2014 podľa vtedy platnej právnej úpravy na základe zákona č. 244/2002 Z.z. súd rozhodol
na základe ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase

podpísania rozhodcovskej zmluvy a vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014.

Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní.

(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v
rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom
konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva
podľa § 3.

Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

Ustanoveniatýkajúcesazrušeniarozhodcovskéhorozsudkunemôžuúčastnícirozhodcovskéhokonania
v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).

Nazákladevyššieuvedenýchzákonnýchustanovenísúddospelkzáveru,ženámietkažalobcuohľadom
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je dôvodná, nakoľko žalobca uzavrel individuálne dohodnú
rozhodcovskú zmluvu pre prípad riešenia sporov súvisiacich so zmluvou o revolvingovom úvere , kde
z obsahu rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom

Slovenskej republiky alebo pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadenom Slovak arbitration court,
s.r.o alebo pred Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici a pred Rozhodcovským súdnym
dvorom zriadenom pri spoločnosti Arbitration tribunak, s.r.o..

Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ustanovenie § 40

ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v časeuzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a d) Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania 5a),
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Žalobca v konaní žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok a tvrdil, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba
- spotrebiteľ.

Podľa ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinnýzrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých

zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že

nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k) , r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods.
1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 03.12.2013, podpísaná účastníkmi,
je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom
Obchodného zákonníka.

Súd zistil, že vyššie oboznamovaná zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods.1 a ods. 2 písm. k)

zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobca prostredníctvom Kataríny
Hanulovej (uvedenej v bode 1 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) so žalovaným uvedenou
v bode 1 spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným
dňa 03.12.2013. Zo samotného bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy -žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o schválenom
revolvingovom úvere. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobcovi malo dôjsť oznámenie veriteľa o
schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola doložená v spise. Uvedené oznámenie nie

je však podpísané zo strany žalobcu a navyše, žalovaný ani nepreukázal, či toto oznámenie žalobcovi
aj doručil. Z toho vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie
revolvingovéhoúverusuvedenímvýškyúveruavšetkýchnáležitostítýkajúcichsasplátok,úrokov,ročnej

percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalobca nepodpísal.
Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko
v čase podpisu zmluvy žalobca nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver,
pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne
žalovaným, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý
- výšku úrokov, splátky a podobne.

Ďalej súd zistil, že úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
srôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Vzmluvejetotižuvedená
mesačná splátka 58,08 Eur, v počte 24 mesiacov, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok

istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. Žalobca totiž v oznámení o
schválení úveru uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky.
Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcovi ako
spotrebiteľovi neboli v zmluve uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.

Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd navyše poukazuje na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
okrem iných aj písm. k), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Predmetom rozhodcovského konania bolo teda vrátenie úveru poskytnutého žalobcovi vo výške 840,-
Eur.Keďženebolododržanéustanovenie§9ods.1aods.2písm.k)Zákonač.129/2010Z.z.,poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej

úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobcu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom a preto bolo
potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona
244/2002 Z.z. v platom znení do 31.12.2014.

Žalobca dodržal 30 dňovú lehotu na podanie žaloby, nakoľko zo zapožičaného rozhodcovského spisu

vyplýva, že, právny zástupca žalobcu prevzal rozhodcovský rozsudok 25.02.2015 a žalobu na súde
podal dňa 24.03.2015.

Súd v súlade s § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
do právoplatného skončenia veci samej vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu tohto rozhodcovského

rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Úspešnému žalobcovi súd priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil náhradu trov konania nasledovne:
· Hodnota jedného úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc
zo sumy 1.801,80 Eur predstavuje sumu 81,33 Eur.
· Režijný paušál v roku v roku 2014 je 8,04 Eur a v roku 2015 je 8,39 Eur.
· Úkony právnej služby:

1. prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady so žalobcom dňa 02.12.2014 , 81,33 Eur + 8,04 Eur RP,
2. písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 05.12.2014, 81,33 Eur + 8,04 Eur RP,
3. porada s klientom v čase od 14:40 hod do 15:50 hod dňa 25.03.2015, 81,33 Eur + 8,39 Eur RP
4. písomné podanie- žalobný návrh zo dňa 24.03.2015 81,33 Eur + 8,39 Eur RP5. porada s klientom v čase od 13:20 hod do 14:30 hod dňa 23.11.2015, 81,33 Eur + 8,39 Eur RP
6. účasť na pojednávaní 24.11.2015, 81,33 Eur + 8,39 Eur RP.

· Spolu náhrada trov 537,62 Eur.

Súdpreskúmalvyúčtovanietrovkonaniaadospelkzáveru,ževyúčtovanétrovyprávnehozastúpenia čo
sa týka určenia hodnoty úkonu právnej služby neboli vyúčtované správne. Pri určení základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
b). vyhlášky 655/2004 Z.z. a nie z ustanovenia § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, nakoľko žalobca v tomto
konaní vystupuje ako spotrebiteľ a jedná sa o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Hodnota jedného úkonu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v roku 2015 je 64,53 Eur. Režijný
paušál v roku 2015 je 8,39 Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania len za úkony v súdnom

konaní a nie aj za úkony v rozhodcovskom konaní. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 291,68 Eur za štyri úkony právnej služby.

Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku v

zmysle § 4 ods. 2 písm. za) a preto je povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výška
súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych poplatkov, položka 3 písm. c), ktorý je
vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s.
p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa
stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.