Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/779/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228851
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112228851.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej A. C., narodenej X.X.XXXX,
naposledy bytom C., O. V. obeti, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou T.. A. C.,
zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ

právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr.
Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštová č. 2 (adresa na doručovanie :
Budapeštianska 8, Košice), o zaplatenie 331,94 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 31. marca 2014, č.k. 24C 94/2013-75, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 €, ktoré
je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 31.3.2014,
č.k. 24C 94/2013-75 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške

331,94 € s príslušenstvom. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nepriznal účastníkom
náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 103,11 €, ktorú
je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol odôvodnil v podstate tým, že na základe dôkazov

predložených žalobcom nie je možné posúdiť, či právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo voči žalovanej
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe ani nešpecifikoval, aké povinnosti porušila
žalovaná, za ktoré si uplatňuje zmluvnú pokutu. V žalobe je len uvedené, že žalovaná nedodržala
„určené“ povinnosti, ktoré vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k zmluve o pripojení a
Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho bola jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky/.
Súd konštatoval, že žalobca predložil len faktúru, ktorou bola priamo vyúčtovaná výška zmluvnej

pokuty v sume 331,94 €. Žalobca nepredložil dokonca ani samotnú zmluvu o pripojení, ako dôkaz o
existencii hlavného zaväzku, na zabezpečenie ktorého mala zmluvná pokuta slúžiť, hoci z Dodatku k
zmluve o pripojení vyplýva, že zmluvná pokuta sa vzťahuje aj na zabezpečenie povinností vyplývajúcich
zo zmluvy o pripojení. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu tvrdenia,
že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu súd žalobu zamietol. Na zistený skutkový stav aplikoval
súd ustanovenia §43 ods.1,2 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciach, § 544 ods. 1, 2

Občianského zákonníka.Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal úspech
v konaní a žalovanej trovy konania nevznikli, a preto súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
vyslovil,ženepriznávaúčastníkomnáhradutrovkonania.Vedľajšíúčastníknastraneúspešnejžalovanej

si uplatnil trovy konania v sume 103,11€, a to za tri úkony právnej služby, vychádzajúc z hodnoty
sporu (suma 331,94€) á 26,56 € za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, a písomné
vyjadrenie k námietke žalobcu o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, podľa § 10
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len „citovanej vyhlášky“) a 3 x režijný paušál á 7,81 €, t.j. spolu 103,11 €. Pretože žalovaná bola

vo veci úspešná, zaviazal súd žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu
trov konania v sume 103,11€ s tým, že uvedenú sumu je žalobca povinný zaplatiť na účet advokáta
(vedľajšieho účastníka) JUDr. Ladislava Mikluša podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa

náhrada trov konania nepriznáva. Uplatnil si trovy odvolacieho konania v sume 50,89 €. Poukázal
na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej. Uviedol, že vedľajší účastník v tomto prípade OZ právna pomoc spotrebiteľom (ďalej len
„združenie“), ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, malo by disponovať takým
personálnymsubstrátom,ktorýjeschopnýposkytnúťprávneslužbyasprehľadomsaorientovaťvoblasti

spotrebiteľského práva. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu
pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne
spôsobilému a znalému danej problematiky. Vyslovil názor, že hromadný vstup združení na ochranu
spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní „automatických“ zastúpených právnym
zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach daného sporu vyvoláva dojem, že

účelom vstupu do konania nie je ochrana spotrebiteľa, ale zisk, ktorý vzniká z priznaných trov. Vedľajší
účastník podľa odvolateľa do konania nepriniesol žiaden „prínos“, lebo vo svojom vyjadrení žiadal
žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a „premlčania nároku“ bez vzťahu
ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z
úradnej povinnosti. Naviac v danom prípade nebol daný ani súhlas hlavného účastníka (žalovanej) so

vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej. V tomto smere poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.2.2013, sp.zn. 3 Cdo 188/2012. Poznamenal, že na vyriešenie otázky
procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku uvedenú
v § 101 ods. 3 O.s.p. Konštatoval, že Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských
združení aj prostredníctvom dotácií a označil, že napríklad Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS

bola dňa 29.2.2012 udelená dotácia vo výške 4.000 €. Zdôraznil, že trovy konania vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnutý výrok rozsudku
potvrdiť. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 21,32 € na účet právneho zástupcu

vedľajšiehoúčastníka.Užlenzprincípurovnostizbraníniejespravodlivévyžadovať,abyprotižalobcovi,
ktorý inicioval tisíce konaní v celej Slovenskej republike a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou
združujúcou 17 advokátov a ďalších 24 právnikov „vystupovali“ iba laici združení v občianskom združení
bez právneho zastúpenia. Vyslovil názor, že vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania a jeho
vyjadrenie k žalobe bolo nanajvýš účelné. Vyjadrenie bolo vykonané s náležitou starostlivosťou a

relevanciou potom, čo sa právny zástupca vedľajšieho účastníka dôkladne oboznámil s obsahom spisu,
t.j. žalobou a jej prílohami. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka pozitívne ovplyvnilo rozhodnutie súdu
v prospech spotrebiteľa. Odmena za právne zastupovanie bola vyúčtovaná v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z.z. za úkony účelne uskutočnené v tomto konaní.

Žalovaná a opatrovníčka žalovanej zostali v odvolacom konaní nečinné.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal
napadnutú časť rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 103,11 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava M. je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na
strane žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné
na účelné bránenie práva žalovanej na strane ktorej vystupoval, a preto okresný súd rozhodol vecne

správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako je to podrobne špecifikované
(aj) v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z obsahu spisu okresného súdu sp.zn. 24C 94/2013 vysvitá, že žaloba zo dňa 12.10.2012 bola doručená
okresnému súdu dňa 8.11.2012. Okresný súd vydal dňa 4.1.2013, č.k. 37 Ro 544/2012-19 platobný
rozkaz, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Pretože sa žalovanej nepodarilo

platobný rozkaz doručiť, Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 18.1.2013, č.k. 37 Ro 544/2012-20
zrušil platobný rozkaz zo dňa 4.1.2013, č.k. 37 Ro 544/2012-19. Dňa 10.6.2013 bol okresnému súdu
doručený vstup vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom (zo 6.6.2013) do konania na
strane žalovanej. V tomto podaní vedľajší účastník žiadal o doručenie žaloby s prílohami.

Okresnému súdu dňa 25.6.2013 bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka (na strane žalovanej)
zo dňa 21.6.2013 k žalobe, v ktorom vedľajší účastník podrobne rozviedol, prečo predmetný vzťah
medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou, treba považovať za spotrebiteľský.
Konštatoval, že zo žaloby sa nedá zistiť, aké povinnosti žalovaná porušila, a za ktoré porušenie
povinností bola uložená zmluvná pokuta. Vyslovil názor, že treba skúmať, či žalobcovi vôbec vzniklo

právo na zmluvnú pokutu. Poznamenal, že zo žaloby a jej príloh sa nedá zistiť, či (vôbec) došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou.
Dojednanie, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu nebolo individuálne
dojednané. Dohodnutá zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zaväzovala žalovanú k
zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, teda počas 24 mesiacov. Zmluvnú pokutu

navrhol považovať za neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, pretože dodávateľ vôbec nerozlišoval
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu v niektorý mesiac viazanosti, teda
na jeho začiatku. Po citácii § 53a ods. 1 OZ, ako aj § 53 ods. 5 OZ poukázal na neprijateľnosť zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute a navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, za prevzatie a prípravu zastúpenia
a vyjadrenie k žalobnému návrhu á 26,56 € a 2 x režijný paušál á 7,81 €, spolu vo výške 68,74 €.
Na výzvu súdu sa vedľajší účastník dňa 30.11.2013 podrobne písomne vyjadril k námietkam žalobcu o
nepripustení vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej, a uplatnil si náhradu trov konania
za ďalší úkon právnej služby v sume 26,56€ a režijný paušál v sume 7,81€.

Okresný súd uznesením zo dňa 28.1.2014 č.k. 24C 94/2013-61 zamietol návrh žalobcu na nepripustenie
vstupu združenia ako vedľajšieho účastníka do konania.
Rozsudkom zo dňa 30.5.2014, č.k. 38C 63/2013-80 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Súd prevzal
argumentáciu vedľajšieho účastníka z vyjadrenia k žalobe za základ svojho rozhodnutia. K zamietnutiu
žaloby ako vysvitá z dôvodov rozsudku došlo z dôvodov, ktoré uviedol vedľajší účastník vo vyjadrení

k žalobe zo dňa 21.6.2013. Vo vyjadrení nebola vznesená námietka premlčania práva, o ktorej ako
„paušálnej“ námietke „hovorí“ žalobca v odvolaní.

Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony
nevyhnutné pre úspech žalovanej vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovanej, lebo poskytol jej

právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Nemožno
preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, resp. neúčelné, tak, ako to
namieta žalobca vo svojom odvolaní.

Nepatričná je aj odvolacia námietka žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo k

nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
odvolací súd uvádza toto :V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa Ústavy SR (ďalej len „Ústavy SR“), každý má
právo na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a každý má právo na právnu

pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (článok 47 ods. 2 Ústavy SR).
Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatňovalo združenie
spotrebiteľov, preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu toho základného práva
na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto
základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť

svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z
dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov.
Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu vytvorená aj z osôb, ktoré nemajú žiadny
predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa
názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou
hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len so zamerania na ochranu spotrebiteľa

sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na
súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo
viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako
ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona),
aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo

bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho
zastúpenia advokátom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom

(podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom
pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 3
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 142 ods. 1
O.s.p., osobitne k náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd dospel k názoru,
že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý
akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo
na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytnutou advokátom. Takáto náhrada

by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení
advokátom, boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho,
že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi

možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovanej), a to s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju

opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana žalovanej proti takémuto tvrdenému
nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle článku
47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby,
ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne

opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a podobne. To platí aj na podania
advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti,
ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú vyzvané na posúdenie
veci samej.V prejednávanej veci ale trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych
služieb právnym zástupcom boli účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, a preto okresný súd rozhodol

vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako i z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací
súd potvrdil rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Účastníkmi odvolacieho konania boli len žalobca a vedľajší účastník, lebo o právach a
povinnostiachžalovanejsa vodvolacomkonanívôbecnerozhodovalo.Predmetomodvolaciehokonania
teda boli iba trovy konania vedľajšieho účastníka, pričom na ich náhradu bol zaviazaný žalobca.

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Zároveň mu ale vznikla povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie
k odvolaniu, a to z odmeny v sume 8,30 € (§ 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10
ods. 1 citovanej vyhlášky), t.j. vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny (keďže ide o vyjadrenie
k odvolaniu proti rozhodnutiu ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej) a z režijného paušálu za jeden

úkon právnej služby vo výške 8,04 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 16,34 € (8,30 € + 8,04 €), ktorú je v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. žalobca povinný
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi, do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Pri určení odmeny za úkon právnej služby odvolací súd vychádzal z
tarifnej hodnoty 103,11 €, t.j. z výšky priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi, pretože tarifnou hodnotou

veci v odvolacom konaní bola výška týchto priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.