Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810209303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810209303.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. O., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
L., dieťa rodičov: T. O., trvale bytom C., L. XXX/XX a X.. W. O., bytom C., L. XXX/XX, zastúpeného
O., o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca proti

rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. septembra 2014, č.k. 3P/25/2011-242, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletým W. p o t v r d z u j
e, vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého m e n í tak, že
právo zastupovať a spravovať majetok mal. W. O., nar. XX.XX.XXXX majú obaja rodičia a vo
výrokoch o výživnom z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvým rozsudkom v danej veci okresný súd zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. W. sumou 450 Eur

mesačne vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.11.2011.
Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie
okresného súdu trpelo nedostatkom dôvodov, pokiaľ ide o zverenie mal. W. do osobnej starostlivosti
matky, ako i nedostatkom skutkových zistení a dôvodov, pokiaľ ide o nevyhovenie návrhu otca na
zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie okresného súdu o výške výživného
považoval krajský súd za predčasné, a to jednak z dôvodu, že nebolo doposiaľ rozhodnuté o

návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, resp. súd sa s jeho návrhom
vôbec nevysporiadal, ako i z dôvodu, že majetkové a zárobkové pomery otca súd prvého
stupňa nemal vôbec preukázané, výsluch otca súd prvého stupňa nerealizoval (z dôvodov na strane
otca). Odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ otec bude pri preukazovaní svojich príjmov z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu a objasňovaní svojich majetkových pomerov nečinný, prichádza do
úvahy použitie ust. § 63 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcejdanizpríjmu,čojeiprípadvdanejveci,jepovinnýichpreukázaťsúduapredložiťpodklady

na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených
podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní
túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok
sumy životného minima, z ktorej sumy súd vychádza pri určení výšky výživného. Odôvodnené potreby
mal. dieťaťa preukázané neboli. Zásadným pochybením súdu prvého stupňa bolo, že neupravil styk otca
s mal. W., ktorej úpravy sa otec domáhal už vo svojom vyjadrení k podanému návrhu v danej

veci. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur
mesačne, vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.11.2011,zročné výživné na maloletého za čas od 01.11.2011 do 30.09.2014 v sume 5.250 Eur povolil otcovi
maloletého splácať v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným, pod stratou
výhody splátok. Súčasne okresný súd upravil styk otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s mal. W. každý párny týždeň v sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska
maloletého za prítomnosti matky mal. W.. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za
preukázané, že rodičia v čase podania návrhu na súd nežili v spoločnej domácnosti, maloleté dieťa sa
odsťahovalosmatkouzospoločnejdomácnosti.Nastranematkynebolizistenétakénedostatky,ktoréby
jej bránili v starostlivosti o maloleté dieťa, matka je schopná v plnom rozsahu zabezpečiť mal. W. riadnu

starostlivosť, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Pri rozhodnutí o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky okresný súd prihliadol na znalecké dokazovanie, zo záverov ktorého jednoznačne
vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť, ktorú navrhol otec maloletého, nie je v súčasnej dobe možná,
dieťa nemá vybudovaný vzťah s otcom na takej úrovni, aby bola striedavá osobná starostlivosť oboch
rodičov v záujme maloletého dieťaťa. Hoci nepriaznivejší vzťah otca s maloletým dieťaťom môže byť
v časti vyvolaný nesprávnymi predstavami maloletého o otcovi, ktoré dieťa preberá od matky, nie je

táto skutočnosť dôvodom pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V
prípade záujmu otca o striedavú osobnú starostlivosť v budúcnosti bude potrebné zlepšenie
kontaktu s maloletým, komunikácia aj kvalita vzťahu budú musieť byť pomaly a postupne rozvíjané
a zároveň bude potrebná kooperácia oboch rodičov. V súčasnosti však maloletý nemá vybudovaný
citový vzťah k otcovi, ktorý by bol dôvodom pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starosti

oboch rodičov bez toho, aby došlo k ujme vo vývine a vývoji mal. W., ktorý by zverením do striedavej
osobnej starostlivosti v súčasnosti utrpel. Silný citový vzťah maloletého s matkou
je evidentný a jeho náhlym narušením by došlo k poškodeniu záujmov maloletého. Preto mal. W.
zveril do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výživu dieťaťa, okresný súd pri svojom rozhodovaní
zobral od úvahy jednak vek maloletého dieťaťa a s tým spojené potreby. Zohľadnil pri určovaní výšky

výživného i tú skutočnosť, že otec sa v súčasnej dobe iba čiastočne a nepravidelne podieľa na výžive
dieťaťa. Z uvedených dôvodov považoval výšku stanoveného výživného pre dieťa vo výške 150 Eur
mesačne za plne postačujúcu jeho opodstatneným potrebám, ako i zárobkovým pomerom otca. Ďalej
okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že otec dieťaťa na jednej strane uvádza, že jeho súčasný
príjem (9.000,- Kč mesačne) nepostačuje na platenie výživného v matkou požadovanej výške, na druhej

stranenepreukázalsúdudostatočnýmspôsobomsvojevýdavky.Okresnýsúdpritomzdôraznil,ževýživa
maloletého dieťaťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej okresný súd poznamenal, že
na výžive dieťaťa sa musí podieľať aj samotná matka, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Zameškané výživné vzniklo otcovi dieťaťa za obdobie od 01.11.2011 do rozhodnutia súdu
vovýške5.250Eur,t.j.35mesiacovx150Eurokresný súdpovolilotcovisplácaťpopribežnomvýživnom

za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 100 Eur popri bežnom
výživnom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej
z nich, nakoľko nie je v majetkových možnostiach otca zaplatiť dlh naraz. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že v prípade uhradenej časti dlžného výživného vo výške 1.700 Eur si
musí byť matka vedomá, že dlžné výživné nie je možné vymáhať. Ide o sumu výživného za obdobie

od 01.11.2011, ktorú otec už uhradil a jej výšku súdu oznámila samotná matka maloletého. V prípade
úpravy styku otca s mal. W. okresný súd vzal v prvom rade do úvahy skutočnosť, že maloletý nie je na
otca zvyknutý. Uvedené vyplýva nielen zo znaleckého dokazovania, ale tiež z výpovedí otca,
matky, aj samotného maloletého pred súdom. Dieťa s otcom nie je dostatočne intenzívne na to, aby bolo
možné umožniť styk častejšie a vo väčšom rozsahu. Nakoľko ide o malé dieťa, ktoré s ohľadom na vek je

viazané na pocit bezpečia v danom prípade vytvorený matkou, bolo zároveň nevyhnuté upraviť styk tak,
aby tento prebiehal za prítomnosti matky, od ktorej je maloletý závislý, a to nielen materiálne
a sociálne, ale najmä citovo. Maloletý W. sa s otcom vidí veľmi málo, jedenkrát za 3 - 7 týždňov, čo
neumožňuje vytvorenie citovejších väzieb. Okresný súd preto v najlepšom záujme maloletého dieťaťa
určilstykmaloletéhosotcomtak,abytentobolzaprítomnostimatky.Právnesvojerozhodnutieodôvodnil

ust. § 36 ods. 1, § 71 ods. 1, 3, § 65 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu podal odvolanie
otec mal. dieťaťa a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I., III. a
III. zmenil tak, že určí správu majetku maloletého do spoločnej právomoci matky a otca maloletého a

uloží mu povinnosť prispievať sumou 50 Eur mesačne na výživu maloletého a zamietne uhradiť zročné
výživné vo výške 5.250 Eur a styk s maloletým upraví tak, že sa bude môcť stretávať s maloletým
bez prítomnosti matky v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. každý párny týždeň.
Vytýkal súdu prvého stupňa , že nesprávne rozhodol, keď správou majetku maloletého poveril lenmatku, nakoľko v danom prípade nie je naplnená dikcia zákona § 32 ods. 3 Zákona o rodine na správu
majetku maloletého len jedným z rodičov a toto právo a povinnosť prináleží i otcovi. Zdôraznil, že hmotne
zabezpečoval maloletého už od začiatku trvania materskej dovolenky jeho matky, ukladal peniaze na

bankové účty v peňažných ústavoch - K. vo výške 22.000 Eur a v U. vo výške 35.000 Eur, pričom nemá
dispozičné oprávnenia k týmto účtom. Pokiaľ ide o účet v U., matka maloletého ho uviedla do omylu
a tento účet zriadila na svoje meno, o čom sa dozvedel až neskôr, pričom bol v domnienke, že sa naň
ukladajú peniaze pre maloletého. Žiadal, aby súd zaobstaral dôkazy - výpisy A. D. v prospech matky
maloletého za obdobie od 01.06.2010, prostredníctvom ktorej spoločnosti zasielal matke peniaze pre

maloletého. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil výšku nasporených finančných prostriedkov pri
určení výšky zročného výživného, ktoré poukazoval v prospech dieťaťa. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s
výškou výživného pre mal. W. vo výške 150 Eur mesačne, nakoľko jeho jediným príjmom je mzda zo
spoločnosti B. vo výške 9.000,- Kč, čo predstavuje 326,18 Eur a takmer 50 % zo svojho
mesačného príjmu by mal uhrádzať k rukám matky maloletého na jeho výživu. Ďalej uviedol, že jeho
finančná situácia mu nedovoľuje hradiť výživné v súdom určenej výške, keď musí hradiť výdavky na

bývanie a na svoje základné životné potreby, ktoré prevyšujú náklady maloletého. Ďalej vytýkal súdu
prvého stupňa, že nemohol preukázať svoje výdavky z dôvodu, že nebol predvolaný na pojednávanie,
čímmubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdomahájiťsvojezáujmy.Vzáujmezlepšeniacitovýchväzieb
a komunikácie medzi ním a maloletým navrhol, aby súd povolil jeho styk s dieťaťom bez prítomnosti
matky, a to v čase od piatka 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Príčinu ochabnutia citových väzieb

medzi ním a dieťaťom videl v negatívnom vyjadrovaní sa matky na jeho osobu, pričom poukazoval i na
znalecký posudok č. X/XXXX vykonaný v tomto súdnom konaní.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že tvrdenia otca dieťaťa ohľadne bankových účtov sa nezakladajú

na pravde a nepoprela, že v mesiaci február 2011 jej otec poslal cez spoločnosť A. D. peniaze. Tieto
však nezasielal ako výživné, ale povedal, nech si so synom niečo pekné kúpi, o ktorých skutočnostiach
informovala na pojednávaniach sudcu i sociálnu kuratelu, čo odporca nemôže vedieť, lebo za celé roky
sa zúčastnil pojednávania len dvakrát. Uviedla že otec od začiatku vedel a súhlasil, aby účet, ktorý
založila v U. U., bol vedený na jej meno, nakoľko ho zriaďovala z dôvodu, aby jej tam zasielali rodičovský

príspevok a rodinné prídavky a mohla z neho uhrádzať faktúry, prípadne vkladať hotovosť a platiť platby
spojené s bývaním a zariaďovaním domácnosti. Pokiaľ ide o účet v K., tento zrušila na podnet otca,
ktorý potreboval financie na nejaký obchod a podnikanie a považuje za rozporuplné po niekoľkých
rokoch od výberu peňazí na podnikanie (zariadenie kancelárie otca, kancelárskych priestorov
v roku 2009) obviňovať ju z výberu peňazí a žiadať ich na započítanie na zročné výživné. Považovala

za „zaujímavé“, že od obdobia, keď musela so synom opustiť spoločnú domácnosť, sa výrazne zmenili
otcove zárobkové pomery a z osoby, ktorá zarábala nadštandardne, bola jediným majiteľom a konateľom
v dvoch obchodných spoločnostiach, sa stala osoba s minimálnou mzdou, ktorá má jediný príjem vo
výške 326,18 Eur (9.000,- Kč), pričom len náklady, ktoré má údajne platiť v súvislosti s bývaním v
rodinnom dome jeho rodičov na adrese P. D. XXX, predstavujú 341,03 Eur, podľa listinných dôkazov

predložených otcom. Poukázala na skutočnosť, že otec nepríde za mal. W. ani len vtedy, keď má vydané
stretávanie sa s dieťaťom, do školy mu nekúpil ani len jedno pero, neprišiel ani na jeho meniny, Mikuláša,
zadieťaťomnechodípravidelne.Častojejvypisujevnocismssprávy,naktoré,keďmuvprimeranejdobe
neodpíše, dostane ďalšiu s textom, že na najbližšie stretnutie príde so „sociálkou“, políciou,
a že marí súdne rozhodnutia a podobné nezmysly, prípadne sa vyhráža, že pôjde za dieťaťom do školy,

čo dieťa zle znáša a má z toho obavy. Otec udáva, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pričom sa pojednávaní nezúčastňoval, vždy sa ospravedlnil, že je dlhodobo v zahraničí, nezúčastnil
sa ani jedného sedenia na sociálnej kuratele, nereagoval na pozvanie psychologičky T.. C. a ani sa
nepokúsil dohodnúť iný termín. Za dieťaťom chodí málokedy, naposledy 26.10.2014 na dve a pol hodiny
popoludní, pričom má predbežným opatrením upravený styk s dieťaťom každú párnu sobotu od 14:00

hod. do 18:00 hod., ktorý termín však za celé obdobie dodržal 6-krát, vždy prišiel v inom termíne a ona
mu styk umožnila. S dieťaťom však strávil 2 a pol - 3 hodiny, nikdy nie dlhšie, pričom
si vybavoval telefonáty, sms-ky a ponáhľal sa preč. S dieťaťom nebol nikdy sám, prišiel automaticky
bez toho, že by dieťa chcel niekam zobrať, a pokiaľ ho niečo také napadlo, dieťa to rezolútne odmietlo.
Zdôraznila, že v odvolaní nenašla jedinú vetu, v ktorej by otec opísal svoj vzťah k synovi, ani náznak

skutočného záujmu o neho a hlavnou témou sa jej javí nie záujem o syna, ale o financie.Kolízny opatrovník, ktorý má aktívne zastupovať záujmy mal. dieťaťa v tomto súdnom konaní, sa vo
svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu obmedzil na vyjadrenie, že skutočnosti,
uvádzané v odvolaní otca, navrhuje prešetriť a na základe toho rozhodnúť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné vo výroku o úprave styku otca s mal. W. potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p., vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého, zmeniť
podľa § 220 O.s.p. tak, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. W. O., nar. XX.XX.XXXX majú

obaja rodičia a vo výrokoch o výživnom zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol odvolaním účastníkov napadnutý vo výroku, ktorým súd zveril mal. W.
O. do osobnej starostlivosti matky, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť a

krajský súd tento výrok nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch
týkajúcich sa zastupovania a spravovania majetku maloletého, výživného, zročného výživného a styku
otca s maloletým dieťaťom.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa,
zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa. Podľa odseku 2 citovaného zákonného
ustanovenia rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

mal. dieťaťa.

Z uvedených zákonného ustanovenia vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom.

V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že zo strany otca neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré

by mu bránili v riadnom zastupovaní mal. dieťaťa a spravovaní jeho majetku. Samostatný výkon
rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa Zákona o rodine predpokladá len
v prípadoch taxatívne uvedených v ust. § 28 ods. 3, v zmysle ktorého rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v celom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a

povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O
takýto prípad však v danej veci nejde, preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku, ktorým bolo určené, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. W. má matka,
zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. W. majú obaja rodičia.

Otec mal. W. sa domáhal, aby odvolací súd zmenil výrok súdu prvého stupňa ohľadne úpravy jeho
styku s maloletým tak, že bude oprávnený s dieťaťom sa stýkať v čase od piatku od 17:00 hod. do
nedele do 17:00 hod. každý párny týždeň bez prítomnosti matky. Odvolací súd môže len konštatovať, že
predpokladyprezmenurozhodnutiasúduprvéhostupňavovýrokuoúpravestykuvotcomnavrhovanom
znení splnené neboli. V danom konaní bolo vykonané dokazovanie súdnou znalkyňou, z ktorého

vyplynulo, že mal. W. je pozitívnym citovým vzťahom priamo závislý na matke, jeho vzťah k otcovi je
v súčasnosti ľahostajný až averzívny, pričom znalkyňa uviedla, že otec predpoklady na to, aby sám
zvládol starostlivosť a výchovu dieťaťa nemá a potreboval by k tomu pomoc, napríklad svojich rodičov,
ku ktorým však mal. W. prechováva averziu. Znalkyňa konštatovala, že to, že otec ignoruje pojednávanie
v danej veci a súdny proces trvá už takmer štyri roky, si možno vysvetliť tak, že jeho záujem o dieťa nie

je intenzívny a jeho stretnutia s ním sú bezefektívne. Mala za to, že zo strany matky by bolo vhodné
pomaly a postupne ovplyvniť v kladnom zmysle názor dieťaťa na otca, skúšať aspoň krátkodobý, síce
len hodinový styk otca so synom bez matky a hľadať vhodnú motiváciu, zdokonaliť komunikáciu otca
s dieťaťom a časom vytvoriť aj na strane matky také pohnútky, aby nabádala dieťa k návšteve starých
rodičov v D. v spoločnosti otca aspoň na chvíľu. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa ohľadne styku mal. W. s otcom je v súčasnosti vecne správne, stotožňuje sa s ním a v
podrobnostiach na správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne úpravy styku otca s
maloletým podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Zdôrazňuje však, že toto rozhodnutie nie je nemenné av prípade, že dôjde k zmene pomerov, t. j. že dôjde k vytvoreniu, resp. obnoveniu citových väzieb medzi
mal. W. a jeho otcom, je prípadná zmena tohto súdneho rozhodnutia možná.

Pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti otca k mal. W. a určenie jeho výšky, odvolací súd
zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona
o rodine).

V danom prípade sa okresný súd pri určení výživného pre mal. W. obmedzil na zistenie, že

otec podniká a jeho príjem predstavuje sumu 9.000,- Kč mesačne.

V predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bol vyslovený názor, že pokiaľ otec bude
pri preukazovaní svojich príjmov z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a objasňovaní
svojich majetkových pomerov nečinný, prichádza do úvahy použitie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,

podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, čo je i prípad
v danej veci, je povinný ich preukázať súdu a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného

minima, z ktorej sumy súd vychádza pri určení výšky výživného. Súdu prvého stupňa bolo uložené
dôsledne zistiť majetkové, zárobkové a osobné pomery oboch rodičov, pričom zvážiť postup podľa
citovaného zákonného ustanovenia a následne vyhodnotiť vykonané dokazovanie v súlade s § 132 a
nasl. O.s.p. a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

Preskúmaním danej veci vo výroku o výživnom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa uvedeným
názorom odvolacieho súdu neriadil. Pri zisťovaní majetkových pomerov, ako i možností a schopností
povinného (otca) sa obmedzil výlučne na oznámenia príjmu otca ako konateľa obchodnej spoločnosti
B. vo výške 9.000,- Kč, pričom opomenul zisťovať príjem otca (ktorý je i jediným spoločníkom tejto
obchodnej spoločnosti) z inej než závislej činnosti, nezisťoval jeho majetkové pomery a životnú úroveň,

na ktorej má mal. W. právo sa podieľať.

Vprípade,žepovinnýrodičjepripreukazovanísvojichmajetkovýchpomerovapríjmovzinejnežzávislej
činnosti nečinný, je na mieste aplikácia ustanovenia § 63 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a súvisiacom výroku
o nedoplatku na zročnom výživnom (vo výroku musí byť vyčíslený reálny nedoplatok) zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude dôsledne zistiť
možnosti a schopnosti oboch rodičov, ich príjmy zo závislej, ako i z inej než závislej činnosti, ich majetkov
pomery i životnú úroveň, odôvodnené potreby maloletého a následne stanoviť výšku výživného zo strany

otca pre mal. W., zodpovedajúcu jeho odôvodneným potrebám a výšku nedoplatku
na zročnom výživnom.
Otec uplatňoval aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
a tvrdil, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko
nebol predvolaný na pojednávanie v danej veci ( o ktoré pojednávanie sa malo jednať nešpecifikoval).

O procesnú vadu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti konať
pred súdom, ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi realizovať práva priznané
muObčianskymsúdnymporiadkom.Takýmtoprávomúčastníkaobčianskehosúdnehokonaniajeiprávo
na prejednanie veci v jeho neprítomnosti (čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). To

ale neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, možnosť byť prítomný
na súdnom konaní však musí účastníkovi vždy poskytnúť.Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na
súdnom konaní Občiansky súdny poriadok zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak nie je ustanovené
inak, aby na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých

prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať ( § 115 ods. 1, 2 O.s.p.). Je
potom na účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne

pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd konštatuje, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný dňa 28.06.2010.
V danej veci boli nariadené pojednávania na deň 03.05.2011, otec predvolanie na pojednávanie v
odbernej lehote neprevzal, v uvedený deň súd prvého stupňa vypočul matku maloletého a pojednávanie
odročil na deň 07.06.2011, na ktoré opätovne predvolal otca. Doručenie predvolania otcovi nebolo

vykázané,zásielkasaopätovnesúduvrátilaakoneprevzatávodbernejlehote,apretosúdprvéhostupňa
opätovne odročil pojednávanie na deň 26.07.2011 s tým, že otec bude predvolaný prostredníctvom OO
PZ L. pod hrozbou pokuty a predvedenia. Predvolanie na pojednávanie sa otcovi nepodarilo doručiť
ani prostredníctvom OO PZ L. a súd prvého stupňa opätovne odročil pojednávanie na deň
22.09.2011 s tým, že otec bol upozornený, že ak sa na pojednávanie nedostaví, súd rozhodne v jeho

neprítomnosti. Zásielka opätovne nebola otcovi doručená ani na adresu C., L. XXX/XX, ani na adrese
jeho rodičov P. D. XXX, a to ani prostredníctvom OO PZ L., a preto súd prvého stupňa pojednávanie
opätovne odročil na deň 27.10.2011. Predvolania na pojednávanie opätovne otcovi nebolo doručené
s tým, že otec zásielku neprevzal v odbernej lehote, pričom súd prvého stupňa konštatoval, že otec
bol riadne a včas predvolaný, a preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti s poukazom na

§ 101 ods. 2 O.s.p. V dôsledku zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom súd prvého
stupňa nariadil pojednávanie na deň 02.10.2012, ktoré predvolanie otec prevzal, otec i matka požiadali
o odročenie pojednávania, ktoré bolo odročené na deň 29.11.2012, ktoré predvolanie opätovne otec
neprevzal v odbernej lehote. Pojednávania dňa 29.11.2012 sa otec zúčastnil napriek tomu, že nemal
vykázané doručenie predvolania na pojednávanie a bol vypočutý ako účastník konania. Pojednávanie

bolo odročené na deň 21.02.2013 s tým, že účastníci konania, vrátane otca maloletého, vzali termín
pojednávania na vedomie. Na ďalšie pojednávanie dňa 21.02.2013 sa otec dostavil, toto bolo odročené
z dôvodu ochorenia maloletého, ktorý mal byť na pojednávaní vypočutý, na deň 30.04.2013 s tým,
že otec vzal termín pojednávania na vedomie. Uvedený termín pojednávania bol odročený z dôvodu
ochorenia sudcu a ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 20.06.2013, na ktorý predvolanie na

pojednávanie otec v odbernej lehote neprevzal, pojednávania dňa 20.06.2013 sa nezúčastnil, pričom
matka tvrdila, že o termíne pojednávania a výsluchu maloletého, ktorý sa pojednávania zúčastnil, vedel,
nakoľko s ním telefonovala a tvrdil, že sa pojednávania nezúčastní, lebo sa mu pokazilo auto. Následne
bolo pojednávanie, po výsluchu mal. W., odročené na 24.09.2013, pričom otec predvolanie na
pojednávanie opätovne neprevzal v odbernej lehote, pojednávania sa nezúčastnil a pojednávanie bolo

odročenézaúčelomznaleckéhodokazovania.Ďalšiepojednávanievdanejvecipovykonaníznaleckého
dokazovania bolo vytýčené na deň 10.06.2014, predvolanie otca prevzala jeho matka s tým, že otec sa
pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí.
Súd opätovne pojednávanie odročil na deň 26.08.2014, predvolanie na pojednávanie otec prevzal,
jeho neúčasť ospravedlnil jeho otec z dôvodu, že sa mu na ceste zo zahraničia pokazilo auto, súd

prvého stupňa pojednávanie odročil na deň 30.09.2014. Predvolanie na pojednávanie prevzala matka
otca maloletého, súd prvého stupňa považoval doručenie predvolania za riadne vykázané, v spise sa
ospravedlnenie otca nenachádzalo, nedošlo ani k žiadosti otca o odročenie pojednávania, preto súd
prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci bol postup súdu prvého

stupňa v súlade s citovaným ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., umožňujúcom súdu vec prejednať
v neprítomnosti účastníka, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil na pojednávanie, ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V tejto súvislosti
treba zdôrazniť, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní samo osebe nezahŕňa žiadosť o odročenie

pojednávania. Pokiaľ súd prvého stupňa za týchto okolností vo veci pojednával a rozhodol v
neprítomnosti otca maloletého, neporušil tým žiadne jeho právo, ktoré mu patrí ako účastníkovi konania.Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v danej veci vytýčil opakovane pojednávanie, umožnil
otcovi, aby sa vo veci vyjadril ako účastník konania, pričom otec opakovane zásielky súdu nepreberal,
a to ani prostredníctvom polície. Konanie v danej opatrovanskej veci trvá takmer päť rokov a bez

pochybností je možné takéto správanie otca dieťaťa, ktorý opakovane zásielky súdu nepreberá,
vyhodnotiť ako obštrukčné za účelom predĺžiť súdne konanie. Nie je možné potom ustáliť, že otcovi
postupom súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., bola
odňatá možnosť konať pred súdom.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .