Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2011

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/213/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309215389
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2309215389.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci

navrhovateľov v 1/rade Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom Š., H. XX, v 2/ rade Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
Š., H. XX, v 3/ rade F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.B., M. Č.. XXX/XX, zastúpení JUDr. Vojtech Zuzák,
advokát so sídlom v Galante, Mierové námestie 4, proti odporcom v 1/rade Z. Q., nar. XX.XX.XXXX,
v 2/ rade N. Q., nar. X.X.XXXX, obaja bytom R. H. N. XXX, zastúpení Advokátska kancelária - Mgr.
Diana Šiagyová, s.r.o., IČO: 36868817, so sídlom v Šali, Jánošíkova 2, o zaplatenie 9.218,78 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 9.218, 78

eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 23.9.2009 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom podaným súdu dňa 23.9.2009, v priebehu konania doplneným a zmeneným,
žiadali, aby súd uložil odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu 9.218,73 eur
s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania z dôvodu, že odporcovia si v plnom rozsahu nesplnili
povinnosť vyplývajúcu im z platne uzatvorenej kúpnej zmluvy a navrhovateľom nezaplatili časť kúpnej
ceny v nej dohodnutej.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 3/ rade a odporkyne v 2/ rade, vyjadreniami
ich právnych zástupcov, kúpnou zmluvou z 5.5.2009, prípisom z 29.9.2009, zápočtom vzájomných
nárokov z 1.7.2009, prípisom z 23.9.2009, výzvou na úhradu zmluvnej pokuty a na náhradu škody zo

17.6.2009, výsluchom svedka P.. Q. Š., čestným prehlásením A. Q. z 23.4.2010, fotodokumentáciou,
nevýhradnou zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľností z 15.4.2009, správou Obce R. H. N. z
10.5.2010, znaleckým posudkom P.. Z. S. č. 3/2009, cenovou ponukou z 7ú2009, krycím listom rozpočtu
z 21.6.2009, rekapituláciou rozpočtu, znaleckým posudkom P.. Š. K. č. 1/2011, ako aj s ostatným na vec
sa vzťahujúci spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Z návrhu a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov vyplynulo, že kúpnou zmluvou zo dňa

5.5.2009, ktorá bola vložená Správou katastra v Š. pod č. N. 608/2009 navrhovatelia odporcom predali
nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXX, parc. č. XX/X, záhrada o výmere XXX m2, parc.č. XX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj rodinný dom s.č. XXX s príslušenstvom
postavený na parc.č. XX/XX, k.ú. R. H. N.. Zmluvne dohodnutá kúpna cena bola 61.409,- eur, pričomodporcovianezaplatiličasťtejtokúpnejcenyvovýške9.218,78eur.Spochybnilúčinnosťjednostranného
započítania pohľadávky odporcami, nakoľko žiadna spôsobilá pohľadávka k započítaniu z ich strany
neexistovala, odporcovia doposiaľ si zľavu z kúpnej ceny neuplatnili, od zmluvy neodstúpili. Výskyt

spodnej vody v danej lokalite je ojedinelá záležitosť, ktorá neodôvodňuje zľavu z kúpnej ceny, ani
žiadnu náhradu škody. V čase stavby predmetu kúpy sa v lokalite spodná voda nevyskytovala, preto
sa s izoláciou nepočítalo. Technickým stavom nehnuteľností sa zaoberá bod 5 zmluvy. Pohľadávka
započítaná odporcami z titulu náhrady škody je fikciou, nakoľko predpokladom existencie nároku na
náhradu škody je porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a vznikom škody. Škoda musí byť ujmou na majetku poškodeného, ktorá ujma musí
byť preukázaná. Podľa §599 OZ vady kúpenej veci treba nahlásiť bezodkladne, avšak odporcami boli
tieto vytknuté až v čase, keď boli navrhovateľmi vyzvaní na doplatenie kúpnej ceny. Odporcovia boli v
čase uzatvorenia zmluvy oboznámení so stavom nehnuteľnosti.

Právna zástupkyňa odporcov uviedla, že procesnú obranu odporcov považuje za plne dôvodnú, nakoľko

v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli títo zo strany navrhovateľov uvedení do omylu tým, že neboli
úplne oboznámení s technickým stavom predmetu kúpnej zmluvy. Odporcami boli po zistení vád
nehnuteľnosti navrhovatelia opakovane upozornení, naposledy 1.7.2009 na ich existenciu, pričom
zmluva bola uzatvorená v máji 2009, o čom svedčí prípis z kancelárie, obsahom ktorého bolo vytknutie
vád, a to strechy a výskytu spodnej vody. Zo znaleckého posudku P.. K. na strane 3 existencia

vedomostínavrhovateľovovadáchnepochybnevyplynula.Spoukazomna§596OZ,ktorýpredávajúcim
ukladá povinnosť na existenciu vád predávanej veci upozorniť kupujúcich, navrhovatelia túto povinnosť
nesplnili, čo zakladá ich objektívnu zodpovednosť podľa § 599 OZ. V čase vyhotovenia jednostranného
právneho úkonu započítania bol nárok odporcov, resp. predmet zápočtu charakterizovaný ako náhrada
škody, lebo o tento druh nároku skutočne išlo, nakoľko predstavoval zvýšené výdavky odporcov na

rekonštrukciu strechy a rozvodov, ústredného kúrenia, spolu v sume 15.000,- eur, o čom svedčí cenová
ponuka N. O., a krycí list rozpočtu. Suma 15.000,- eur predstavuje čiastku vyššiu ako je predmet
tohto konania. Ani v súčasnosti nie je opravený a sprevádzkovaný suterén nehnuteľnosti postihnutý
presakom spodnej vody s predpokladaným rozpočtom na jeho opravu vo výške 10.700,- eur, ktorá
suma by predstavovala ďalší nárok odporcov v podobe zľavy z kúpnej ceny predmetu zmluvy z titulu

zodpovednostizavadyveci.Tentonároksivšakodporcoviavpredmetnomkonaníneuplatňujú,uplatňujú
si len vyššie špecifikovanú náhradu škody za rekonštrukčné náklady. V neposlednom rade by však obe
pohľadávky boli spôsobilé na započítanie.

Z výpovede navrhovateľa v 3/ rade vyplynulo, že kúpna zmluva bola dohodnutá v apríli 2009, podpísaná

v máji. Okrem toho, že je predávajúcim zo zmluvy, je aj zástupcom Q. K..Q..X.., cez ktorú sa predmet
zmluvy predával. Odporcov oboznámil s tým, že v minulosti sa dva krát vyskytol presak spodnej vody,
avšak od roku 2003 tam spodná voda nebola. 1,5 roka dom obývaný nebol, pričom vo februári 2009 bolo
v lokalite husté sneženie , na streche bolo 50 cm snehu, po roztopení ktorého však strecha nezatiekla,
v opačnom prípade by zatekala aj v marci a v apríli toho roku. V júni 2009 bola matka navrhovateľ a v 1/

rade vyžadovať doplatok kúpnej ceny, kedy jej bolo odporcami povedané, že peniaze im ešte nenabehli.
Kúpna cena dohodnutá na 61.409,- eur, suma 47.404,53 eur bola prevedená do Tatrabanky a potom do
VUB, a.s., kde bol požiadaný výmaz pôžičky na nehnuteľnosť. Uvedená suma bola prevedená na účet
navrhovateľov dňa 29.4.2009. Zvyšok kúpnej ceny mali zaplatiť do 2-3 mesiacov, lebo odporcovia čakali
na druhú časť úveru, alebo mala byť vyplatená z iných ich zdrojov. Presný dátum vyplatenia kúpnej ceny

určený nebol. Odporcovia si boli viackrát obzrieť predmet kúpy. Kľúče od neho dostali asi dva týždne
predtým, ako bola nehnuteľnosť prepísaná. Dva razy tam mali znalca, raz z Tatrabanky, raz z VUB. Po
predaji nehnuteľnosti medzi nimi komunikácia nebola. Ani odporcov nevyzývali k zaplateniu poslednej
splátky, až začiatkom júna za nimi bola matka, ktorej povedali, že ešte nemajú peniaze, nech počká. O
chvíľu na to dostali oznámenie o tom, čo odporcovia našli, a preto im nevyplatia zvyšok kúpnej ceny.

Vady odporcami vytknuté neboli, až na oznámenie od ich právnej zástupkyne, raz im volali odporcovia
ohľadneplynuzavedenéhonačierno,čosavšaknepotvrdilo.Čosatýkastrechydomu,nespadlastrecha,
ale omietka o veľkosti stropnej kazety, a to z dôvodu, že odporcovia zasiahli do statiky domu vybúraním
nosnej steny a bočných stien balkónov. Prerábka hygienických zariadení je po 40 rokoch normálna vec.

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že prvá návšteva nehnuteľnosti bola dňa 20.3.2009 po telefonickom
kontakte s firmou Q.. Úver im poskytla Tatrabanka, avšak nehnuteľnosť ocenila na nižšiu výšku 52.190,-
eur, následne im mala prefinancovať nielen kúpu, ale aj rekonštrukciu. Prvá časť kúpnej ceny bola
vyplatená ešte pred podpisom zmluvy, úmysel ukrátiť navrhovateľov teda na strane odporcov nebol.Kľúče od nehnuteľnosti prevzali až 15.5.2009, kedy im bol dom zároveň sprístupnený. Ohliadky domu
sa uskutočnili. Následne začali vykonávať rekonštrukciu domu, boli si vedomí toho, že ide o staršiu
nehnuteľnosť a teda bude potrebné viac toho rekonštruovať. Pre zvyšnú časť kúpnej ceny sa zastavila

navrhovateľka v 2/ rade v máji 2009 a potom v Júni 2009, kedy práve padol strop, na čo jej odporca v 1/
rade v rozčúlení oznámil, že zvyšok peňazí už neuvidí. Vtedy jej aj odporca v 1/ rade oznámil, že kúpnu
cenu nedoplatia preto, že im neoznámili, že zateká strecha a presakuje spodná voda. Najprv chceli
od kúpnej zmluvy odstúpiť, ale bolo im zo strany banky povedané, že sa im to neoplatí, lebo nebudú
mať ani dom, ani peniaze a úver sa zosplatní. Starosta N. jej povedal, že v minulosti tam dochádzalo k

presaku spodnej vody, o čom navrhovatelia vedeli a preto nehnuteľnosť nevedeli predať, aj ju ponúkali
obci, avšak neúspešne. Od pádu stropu sa navrhovatelia neozvali. O presaku spodnej vody zo strany
navrhovateľov neboli upozornení vôbec. Dozvedeli sa o tom až prostredníctvom zamestnanca obecného
úradu, ktorý im zabezpečil prístroj na odčerpanie vody a oboznámil ich s tým, že bežne aj susedia majú v
pivnici 30 cm vody. V kúpnej zmluve v čl. 6 bod 10 bolo uvedené, že pri odovzdaní kľúčov bude spísaná
zápisnicaoaktuálnomstavemeračov,spotrebyelektrickejenergieatechnickéhostavunehnuteľnosti,ak

by sa zápisnica odovzdávala proti podpisu zmluvy, nikdy by ju nepodpísala. Na list z 1.7.2009 reagovali
navrhovatelia tým, že s návrhom nesúhlasia a že požadujú zaplatiť zvyšok kúpnej ceny do 3 dní. Zároveň
uviedla, že ona za majetkovú ujmu a teda škodu považuje okrem rekonštrukcie strechy aj nemožnosť
využívania priestorov suterénu, ktorá na strane odporcov trvá doposiaľ.

Zo svedeckej výpovede P.. Q. Š. vyplynulo, že predmet kúpnej zmluvy mal v sprostredkovateľskej
ponuke predaja od konca roka 2008, spočiatku vo výhradnom sprostredkovaní, po 10 mesiacoch
v nevýhradnom. Asi 4 záujemcovia uviedli, že o nehnuteľnosť záujem nemajú. Predmetná kúpna
zmluva nebola napokon uzavretá cez jeho realitnú kanceláriu, ale priamo medzi účastníkmi konania. Pri
zisťovaní technického stavu nehnuteľnosti sa všeobecne vizuálne s nehnuteľnosťou oboznámil, nebol si

vedomý, či bol zo strany navrhovateľov upovedomený na presakovanie spodnej vody v nehnuteľnosti.
Na návrh kupujúcich bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý mal byť priložený k úverovej žiadosti,
avšak od znalkyne mal vedomosť o tom, že zo strany odporcov znalecký posudok nebol vyplatený a
bol vrátený znalkyni.

VspráveObceR.H.N.zodňa10.5.2010bolouvedené,žemávedomostiotom,žev90-tychrokochbola
v obci zvýšená spodná voda. Nie je možné zistiť, či sa táto voda vyskytla aj v predmetnej nehnuteľnosti.

ZoznaleckéhoposudkuP..Z.S.č.3/2009zodňa26.3.2009bolozistené,ženehnuteľnostibolavyčíslená
na sumu 87.500,- eur.

Zo znaleckého posudku P.. Š. K. č. 1/2011 zo dňa 8.5.2011 vyplynulo, že najzávažnejšou závadou
s bezprostredným negatívnym vplyvom na užívanie nehnuteľnosti je zatečenie pivničných priestorov
spodnou vodou, ktorého príčinou je nedostatočná hydroizolácia na úrovni podlahy z časti pod priečkami,
ale neprebieha neprerušene pod celou podlahou. Predpokladané náklady na opravu suterénu vyčíslil

na sumu 10.730,- eur. Ostatné zistené nedostatky sú menej vážne a ich odstránenie menej náročné. Ide
o zanedbaný dom, kde nebola vykonávaná bežná údržba a neriešil sa ani problém zatečení spodnou
vodou. Na margo spadnutia stropu udal, že išlo v skutočnosti o odtrhnutie omietky zo stropných panelov
v dôsledku zanedbanej úpravy a k poruche prispeli aj záteky zo strechy.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z kúpnej zmluvy, mal súd za preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola dňa 5.5.2009 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, parc. č. XX/X, záhrada o výmere XXX
m2, parc.č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj rodinný dom s.č. XXX
s príslušenstvom postavený na parc.č. XX/XX, k.ú. R. H. N. z navrhovateľov ako predávajúcich na
odporcov v postavení kupujúcich, a to za kúpnu cenu vo výške 61.409,- eur (ďalej len Zmluva). Čl. III.
zmluvy obsahoval ustanovenia o spôsobe zaplatenia a výške kúpnej ceny, avšak v zmluve absentoval

údaj o existencii dohody o splatnosti kúpnej ceny. Kúpna cena do vyhlásenia rozsudku vo veci samej v
plnej výške zaplatená nebola, ktorá výška predstavuje predmet tohto konania v sume 9.218,78 eur.Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z vykonaného dokazovania (výpovede účastníkov konania) ďalej vyplynulo, že odporcovia boli vyzvaní
na doplatenie zvyšku kúpnej ceny nehnuteľnosti ústne navrhovateľkou v 2/ rade v mesiaci jún 2009,
neskôr, v mesiaci júl 2009 sms správou zo strany navrhovateľa v 3/ rade. Naposledy boli odporcovia
vyzvanínajejzaplateniepísomnouvýzvouprávnehozástupcunavrhovateľovzodňa23.9.2009.Súdmal
za preukázané, že relevantná výzva na doplatenie kúpnej ceny sa dostala do sféry dispozície odporcov

najneskôr v posledný deň mesiaca júl 2009.

Dôvodom nedoplatenia kúpnej ceny v dohodnutej výške a zároveň procesnou obranou odporcov bola
skutočnosť, že dňa 1.7.2009 právna zástupkyňa odporcov zaslala navrhovateľom prípis označený
ako zápočet vzájomných nárokov, z obsahu ktorého vyplynulo, že po prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe zmluvy vyšlo najavo, že navrhovatelia zamlčali odporcom skryté vady

predmetu kúpy, a to nezvratne poškodenú strechu, ktorá sa počas rekonštrukcie zvalila a zistené
bolo presakovanie spodnej vody cez základy domu. V uvedenej súvislosti sa mali odporcom výrazne
zvýšiť náklady na rekonštrukciu, ktoré presahujú čiastku 9.218,78 eur, ktorá predstavuje poslednú
splátku kúpnej ceny. Z uvedeného dôvodu im oznámila zápočet nároku odporcov na náhradu škody
voči navrhovateľom na splatenie poslednej splátky kúpnej ceny. Vyjadrenie zo dňa 29.9.2009 obsahuje

porovnateľné argumenty odôvodňujúce nezaplatenie poslednej splátky kúpnej ceny.

Súd prihliadajúc na zásadu kontradiktórnosti konania a rešpektujúc vôľu účastníkov konania mal za
preukázané, že predmetom vyššie uvedeného zápočtu bol nárok odporcov vyplývajúci zo zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 a nasl. OZ, pričom porušenie právnej povinnosti predstavovalo porušenie

ust. § 596 OZ tým, že navrhovatelia ako predávajúci neoznámili odporcom ako kupujúcim, že predmet
zmluvy má skryté vady, a to konkrétne strechu v nezvratne poškodenom stave spôsobenom zatekaním
a presak spodnej vody v suteréne domu. Škoda bola odporcami v priebehu konania vyčíslená na
sumu 15.000,- eur a zahŕňala náklady na rekonštrukciu strechy a ústredného kúrenia (bez konketizácie
jednotlivých položiek). Zároveň odporcovia mali za to, že suterén, t.č. nerekonštruovaný a zatečený,

predstavuje nárok na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny podľa § 597 OZ predpokladaných nákladov na
opravu v sume 10.730,- eur. Právna zástupkyňa sa však vyjadrila, že zápočet vzájomných nárokov ako
aj samotná procesná obrana odporcov v tomto konaní spočíva v uplatnení nároku na náhradu škody, nie
v nároku zo zodpovednosti za vady na zľavu z kúpnej ceny, i keď pohľadávka odporcov vyplývajúca z
oboch spomínaných nárokov bola v čase zápočtu spôsobilá na započítanie. Rešpektujúc vôľu odporcov,

zásadu kontradiktórnosti konania a spôsob ich procesnej obrany, súd sa skúmaním právnych aspektov
vzniku nároku na zľavu z kúpnej ceny podľa § 597 OZ (existencia vedomosti navrhovateľov o presaku
spodnej vody, existencia a včasnosť oznámenia vád odporcami) nezaoberal. Za dôvod nesúhlasu
s navrhovateľmi uplatneným nárokom preto ďalej mal len nárok odporcov na náhradu škody podľa
všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu vychádzajúc z predpokladu porušenia povinnosti

navrhovateľov podľa § 596 OZ.

Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítanie je právny úkon smerujúci k zániku vzájomných pohľadávok, nedochádza k nemu
automaticky tým, že sa pohľadávky stretnú, ale vždy je potrebný prejav vôle (obsahujúci zákonné
náležitosti). Pre väčšinu prípadov stačí, aby išlo o jednostranný právny úkon ktorejkoľvek zo strán
(nutná kompenzácia). Zánik pohľadávok nastane ich vzájomným stretnutím, aj keď sa prejav vôle urobil

neskôr. Pri strete zanikajú pohľadávky vzájomne sa kryjúce, čo znamená, že väčšia pohľadávka zanikne
len čiastočne. V priebehu konania možno urobiť kompenzačný prejav formou kompenzačnej námietky,
ktorá má procesne povahu obrany proti návrhu (pokiaľ sa uplatňuje do výšky zažalovanej sumy), alebo
povahu vzájomnej žaloby (pokiaľ sa uplatňuje nad rámec žaloby). V danom prípade malo dôjsť k
nutnej kompenzácii, pričom jednostranným prejavom vôle mal byť prípis odporcov zo dňa 1.7.2009

označený ako zápočet vzájomných nárokov. Z formálneho hľadiska však súd nemal za to, že uvedený
prípis obsahuje formálne zákonné náležitosti jednostranného právneho úkonu, nakoľko obsahuje len
oznámenie o započítaní pohľadávky odporcov bez uvedenia konkrétnej pohľadávky, táto bola označená
len všeobecne, ako náklady na rekonštrukciu. Nebola konkretizovaná ani výškou pohľadávky, nakoľkotáto bola označená len ako výška nákladov presahujúca v konaní navrhovateľmi uplatnený nárok.
Rovnako nebolo (a to v priebehu celého konania) uvedené, ku ktorému dňu malo k stretu vzájomných
pohľadávok dôjsť. Z uvedeného dôvodu súd predmetný prípis posúdil ako kompenzačnú námietku,

pričom vzhľadom na dodatočne uvedenú výšku pohľadávky 15.000,- eur ako aj vzhľadom na absenciu
vzájomného návrhu, vychádzajúc a rešpektujúc vôľu odporcov, a teda procesnú obranu účastníkov len
do výšky navrhovateľmi uplatneného nároku.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 596 OZ ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej
zmluvy na ne upozorniť.

Podľa § 597 ods. 1 OZ ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil,
má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak
ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 597 ods. 2 OZ právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil,

že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto
ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Podľa § 599 ods. 1 OZ vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva
zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24

mesiacov od prevzatia veci.

Podľa § 600 OZ uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Všeobecne, v prípade, ak si predávajúci nesplní povinnosť podľa § 596 OZ a neupozorní kupujúceho

pri dojednávaní kúpnej ceny na vady veci, o ktorých predávajúci vie, pričom uvedené vady môžu mať
charakter aj vád skrytých, môže predávajúci zvoliť postup podľa § 597 OZ a žiadať okrem iného od
predávajúceho zľavu z kúpnej ceny predmetu kúpy, pričom má možnosť zároveň (§ 600 OZ) uplatniť si
od predávajúceho právo na náhradu škody. Uvedené inštitúty obrany kupujúceho teda možno uplatniť
navzájom nezávisle. Ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia, odporcovia si v konaní

formou kompenzačnej námietky do výšky navrhovateľmi uplatneného nároku uplatnili len nárok na
náhradu škody, ktorá mala bez jej bližšej špecifikácie súhrnne predstavovať sumu 15.000,- eur, ktorá
škoda predstavovala zvýšené náklady na rekonštrukciu strechy nezvratne poškodenej a ústredného
kúrenia Nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci v podobe zľavy z kúpnej ceny mali predstavovať
predpokladanénákladynaopravusuterénupostihnutéhopresakomspodnejvody,ktorýnároksivkonaní

v rámci procesnej obrany však výslovne odporcovia neuplatnili.

Právnym základom nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti subjektom,
ktorý mal škodu spôsobiť, preukázanie existencie a výšky škody a preukázanie príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti (konanie alebo opomenutie) a vznikom konkrétnej škody. V

danom prípade porušením právnej povinnosti malo byť nesplnenie si povinnosti podľa § 596 OZ,
ktorá povinnosť mala spočívať v upozornení navrhovateľov voči odporcom v čase dojednávania kúpnej
zmluvy na skutočnosť, že strecha nehnuteľnosti je v takom stave, že vyžaduje kompletnú resp.
značnú rekonštrukciu, pričom uvedený nedostatok mal byť spôsobený zatekaním. Dôsledkom malo byť
spadnutie stropu a ohrozenie života odporcov. Povinnosť upozornenia na predmetnú vadu možno od

predávajúceho spravodlivo vyžadovať len v prípade, ak o tejto vade vedel. Uvedenú skutočnosť sa
však odporcom ako strane konania nesúcej v tomto prípade dôkazné bremeno preukázať nepodarilo.
Vychádzajúc zo všetkých rozhodujúcich okolností a prihliadnuc aj na konštatovanie znalca v znaleckom
posudku v priebehu konania vyhotovenom, odporcovia mali možnosť so stavom nehnuteľnosti sa
oboznámiť, ktorú možnosť aj využili, a to dva razy pred uzatvorením kúpnej zmluvy, i keď voľný

prístup a kľúče od nehnuteľnosti im boli poskytnuté až po jej uzatvorení 15.5.2009. Boli si vedomí
toho, že nehnuteľnosť je stará a opotrebovaná a vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Zatekanie strechy
si nevšimli. Rovnako uviedol navrhovateľ v 3/ rade, že napriek tomu, že dom bol roka neobývaný (v
stave tomu zodpovedajúcom), vo februári po výdatnom snežení si zatekanie strechy nevšimol. Existenciivady tvrdeného charakteru nezodpovedá ani záver znaleckého posudku, ktorý upresnil, že nešlo o
spadnutie stropu, ale omietky zo stropu, pričom dôvodom bol nedostatok vo výstavbe samotného stropu,
k čomu prispelo i zatekanie strechy, avšak nie v takom rozsahu, aký uviedli odporcovia. Vzhľadom

na to, že v konaní nebola preukázaná vedomosť navrhovateľov a podstatnom zatekaní strechy a
s tým súvisiacimi potrebami opráv, nebola preukázaná ani existencia porušenia právnej povinnosti
navrhovateľmi podľa § 596 OZ spočívajúca v neupozornení na vady predanej veci a zároveň nebol
splnený jeden zo základných predpokladov úspešného uplatnenia si nároku zo zodpovednosti za škody
podľa § 420 OZ. V uvedenej súvislosti súd konštatuje, že zároveň nebola splnená materiálna podmienka

účinného zápočtu vzájomných pohľadávok, nakoľko neexistovala spôsobila pohľadávka na započítanie
na strane odporcov. Odhliadnuc od uvedeného, výška škody bola súhrnne vyčíslená na sumu 15.000,-
eur bez špecifikácie položiek tejto sumy a bolo uvedené, že pozostáva z nákladov na rekonštrukciu
strechy a ústredného kúrenia, pričom nebolo odporcami uvedené, v dôsledku ktorej neoznámenej vady
došlo ku škode (a v akej výške) na ústrednom kúrení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu
navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd mal za preukázané, že k vyžiadaniu doplatenia kúpnej ceny došlo účinne najneskôr koncom
mesiaca júl 2009, na základe čoho sa do omeškania s platbou dostali 1.8.2009. Preto ku dňu 23.9.2009,
odkedy si navrhovatelia zaplatenie úrokov v zákonnej výške uplatnili, bola ich pohľadávka splatnou, a
to bez ohľadu na obsah výzvy navrhovateľov z 23.9.2009 (ust. § 563 OZ). Vzhľadom na uvedené súd
návrhu vyhovel aj v časti úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.