Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200294
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe
katastra Prešov, Konštantínova 6, P. O. BOX 69, Prešov, za účasti J. V., B. O. XX, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne zo dňa 3. januára 2012, č. V 7007/2012- Bu takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. januára 2012, č. V 7007/2012-Bu.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa rozhodla o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
04.12.2012, ktorého prílohou bola záložná zmluva č. 163/2012-RAČ uzavretá medzi účastníkmi konania
tak, že v zmysle § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov návrh na vklad záložného práva k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území S. B. P.- LV X- parcely CKN 467 a 468 a stavby so súpisným
číslom XXX na parcele CKN 467 v podiele 1/16, LV XXX- parcely EKN 1033/59 a 1088 v podiele
50505051/159999999984, LV XXX- parcela EKN 1028/56 v podiele 1/96, LV XXX- parcely EKN 1140/50,
1147/29, 1147/95 v podiele 1/96, LV XXXX- parcela CKN 792 v podiele 1/712, LV XXXX- parcely EKN
790/2, 790/4, 790/14 a 791 v podiele 1/712, LV XXXX- parcela CKN 778 v podiele 1/712 a LV XXXX-
parcela EKN 1031 v podiele 50505051/159999999984 zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán dospel

k záveru, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva podpísal za záložcu splnomocnenec.
Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca (ktorý je aj dlžníkom podľa
zmluvy o úvere) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú
zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa § 22
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ),
keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“

advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia
prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporkyne opäť iba potvrdzuje
porušenie § 22 ods. 2 OZ. Zároveň odporkyňa konštatovala, že v rovine ochrany spotrebiteľa aj
keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú
podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná
podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 10
Sžr 19/2010, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. júla 2011 č. k. 10C/121/2011a následné potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. októbra 2011
č. k. 14Co/346/2011, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 8 Sžo 17/2007. Navyše
dohodu o splnomocnení považuje odporkyňa za neplatnú aj z toho dôvodu, že neobsahovala bližšie

označenie nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité
a nezrozumiteľné. Vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu
budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva je podľa odporkyne nejasné, nakoľko tieto
nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo
forme výpisu z listu vlastníctva, ale ide o rukou vpísané údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej

formy tvoriacej časť dohody o splnomocnení.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Odporkyňa nesprávne zistila skutkový stav
a udelenú plnú moc v jej rozsahu nesprávne posúdila, vydala preto nezákonné rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Podľa tvrdení navrhovateľa sa záložca v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp-
združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve

alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Zásadne nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnenázadlžníkakonaťadlžníknemalmožnosťsasámrozhodnúťktohobudezastupovať.Vdanom

prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového
stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia
skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len
potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že zo

spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu
osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o
úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a
zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí odporkyne absolútne neobstojí,
nakoľko jeho uvedenie je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z

dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ
správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia.

Nestotožňuje sa ani s právnym názorom odporkyne, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody

o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Má za to, že dohodu o plnomocenstve, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom

rozhodnutí.K tvrdenému rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uvádza, že v tejto časti je odôvodnenie
rozhodnutia predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či správny
orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.

Navrhovateľ nesúhlasí ani s názorom Správy katastra, podľa ktorého musí plnomocenstvo na uzavretie
zmluvy obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.
Platná právna úprava podľa jeho názoru nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa
účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto
dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti a to, že musí byť určitý, inak je podľa

§ 37 OZ neplatný, závisí od jeho obsahu. V tomto prípade je z textu splnomocnenia nepochybné,
že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť
ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Predmet plnej moci preto nemusel obsahovať
identifikáciu nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.

Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne

zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdila.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne a J. V., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 04.12.2012 podal návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 163/2012-RAČ do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne
pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 13.11.2012 uzatvorenú podľa § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp-
združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení L. T., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy

o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva
k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech
záložného veriteľa, a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 706100207 zo dňa 07.11.2011 uzatvorenej medzi
záložnýmveriteľomnastraneveriteľaazáložcomnastranedlžníka,najmänazabezpečeniepohľadávok

záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 300,00 Eur, ďalej poplatku v sume
288,00 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút
a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.

Prílohou návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp

plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so

Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejtodohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Krajský súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 27. august 2013, pričom navrhovateľ a

odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával
v ich neprítomnosti.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že

správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník
splnomocnil Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi
jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6
M Cdo 9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak
v predtlači dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp.

Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci
nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného
práva vopred predformulované Združenie ProHelp.

Ak teda odporkyňa konštatovala, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade predstavuje formulárovú
typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca, súd sa s týmto záverom v

plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s tvrdeným rozporom v záujmoch
splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva

vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní
tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom

prípade, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvyo úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so
zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie
samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť.

Udelené plnomocenstvo je koncipované obšírne a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností,
ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť záložné právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá
rukou vpísaná špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy
v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku určitosti, nakoľko nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z tam
uvedených nehnuteľností budú aj skutočne tvoriť predmet zálohu.

Odporkyňa preto postupovala správne, ak pri zamietnutí návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra
prihliadla aj na tieto dôvody.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 30/2007,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď
sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza

zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy
je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa
mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti
poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho

celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako vecne správne

potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa aj
pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.