Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 34Er/1082/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203898226
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Jakabová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7203898226.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného G. P. I. E., I. R., C. L. X, XXX XX R., Q.: XX XXX
XXX proti povinnému C. R., C..B..W.., I. E. XX, XXX XX R., Q.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom
úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Murgašova 3, 040 01 Košice pod spis.
zn. Ex 1141/2003 o vymoženie pohľadávky vo výške 12.896,63 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

zmenu účastníka konania na strane oprávneného n e p r i p ú š ť a,

exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,

exekúciu z a s t a v u j e,

náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.8.2003 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 12.896,63 Eur
s prísl., na základe exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných Platobných výmerov Všeobecnej

zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky v Košiciach č. 1038/1/2002 zo dňa 28.2.2002 a
1038/2/2002 zo dňa 28.2.2002.

Dňa 9.9.2003 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/031962 zo dňa 18.9.2003.

Dňa 10.8.2007 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že
povinný bol dňa 5.10.2005 vymazaný z Obchodného registra. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy

exekučného konania vo výške 63,20 Eur. Ako oprávneného vo svojom podnete na zastavenie exekúcie
označil spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.

Okresný súd Košice II uznesením spis. zn. 34Er/1082/2003-19 zo dňa 26.2.2008 exekúciu podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a
oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,60 Eur. V záhlaví svojho

rozhodnutia označil ako oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.

Proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. dňa 22.4.2008 odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením spis. zn. 6CoE/35/2008-30 zo dňa 13.10.2008 tak,
že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal posudzovaním, kto je
aktívne legitimovaný vzhľadom na § 37 ods. 4 Exekučného poriadku vo veci prechodu práv na iného než
pôvodného oprávneného, čím odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Okrem toho, rozhodnutie

súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň uložil súdu prvého stupňa,
abyvoveciopätovnerozhodolpodoplnenídokazovania,vktoromzabezpečípreukázanieprechodupráv
na strane oprávneného vzhľadom na tvrdenie spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., že pohľadávku
vôbec neprevzala a vysporiada sa aj s výmazom povinného z Obchodného registra.

Podľa ust. § 226 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu sa súd najskôr opätovne zaoberal posudzovaním
prechodu aktívnej legitimácie z pôvodného oprávneného v tomto exekučnom konaní /Všeobecná
zdravotná poisťovňa, pobočka Košice/ na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. a následne
posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie, ako aj tým, koho zaviazať na

ich úhradu.

Podľa ust. § 37 ods. 1-4 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania účastníkmi
exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania
je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou
oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že Exekučný poriadok v znení platnom a účinnom ku dňu

začatia exekučného konania neupravoval povinnosť súdu rozhodovať o zmene účastníka konania. Súd
je však toho názoru, že keďže vzťah medzi Exekučným poriadkom a O. s. p. je vzťahom lex specialis ku
lex generalis, ak nie je nejaký právny problém upravený v Exekučnom poriadku ako osobitnom právnom
predpise, možno naň analogicky aplikovať ustanovenia všeobecného právneho predpisu /O. s. p./, ktoré
daný právny problém upravujú.

Podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p. platného ku dňu začatia konania na návrh účastníka môže súd pripustiť,
aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak
má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa ust. § 92 ods. 2 O. s. p. platného ku dňu začatia konania ak po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa

koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva
alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľaust.§92ods.3O.s.p.platnéhokudňuzačatiakonaniasúdvyhovienávrhu,aksapreukáže,žepo
začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na

miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Možno teda uzavrieť, že aj v takom prípade, že Exekučný poriadok výslovne neupravuje povinnosť súdu
rozhodovať o zmene účastníka konania, je potrebné postupovať podľa ust. § 92 O. s. p. a o takejtozmene rozhodnúť. Súhlas toho, kto má do konania vstúpiť, ak má vystupovať na strane navrhovateľa /
oprávneného/, je potrebný.

Preto súd výzvou zo dňa 15.12.2008 vyzval spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., aby súdu

oznámila, či súhlasí so svojím vstupom do tohto exekučného konania na strane oprávneného.

SpoločnosťSlovenskákonsolidačná,a.s.súdudňa20.3.2009oznámila,ževosvojomportfóliuneeviduje
pohľadávku voči povinnému, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, v dôsledku čoho nesúhlasí
so vstupom do predmetného exekučného konania na strane oprávneného.

Vzhľadomnauvedenésúdrozhodoltak,žezmenuúčastníkakonanianastraneoprávnenéhonepripustil.

Zároveň konaním vo veci, po oboznámení sa so spisom, ako aj listinných dôkazov v ňom založených

zistil, že povinný bol dňa 5.10.2005 vymazaný z Obchodného registra a zanikol bez právneho nástupcu.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti, t.j.

spôsobilosti byť účastníkom občianskeho procesu je hmotnoprávna subjektivita t.j. spôsobilosť mať
práva a povinnosti podľa hmotného práva / § 7 OZ /. U právnických osôb spôsobilosť na práva a
povinnosti vzniká ich zápisom do obchodného alebo iného príslušného registra a zaniká ich výmazom
z neho.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania sa považuje aj
nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p.

Podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p. prvá veta, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý súd nemôže
odstrániť, súd konanie zastaví.

Vo veci vyššie uvedenej, poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že označený povinný

stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože podľa výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 9136/V bol z neho dňa 5.10.2005 ex offo vymazaný, a to na
základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 4K/118/00-57 zo dňa 8.7.2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.9.2005 a ktorým súd zrušil konkurz na majetok úpadcu. Preto súd exekúciu podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V súvislosti s uplatneným nárokom súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie vo výške 63,20 Eur
súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. IV.
ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010 vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať
postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v
rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva

svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený
oprávnenému, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným
ústavný súd zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď
nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované

jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje
tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobomaplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci
Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené
s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej

strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný.
Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za
predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto
prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného

s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd
exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu
priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného
poriadku). V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok
konania(zánikpovinnéhobezprávnehonástupcu),ktorájenavyšeneodstrániteľná.Oprávnenýnemohol
pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez

právneho nástupcu, a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil.

Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie povinný
potom,čoboldňa5.10.2005exoffovymazanýzObchodnéhoregistraužneexistovalavýmazomzanikla
jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok,
a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by vlastnil
povinný, v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného subjektu
ani nemohol existovať.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra, nemohol
súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného

poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa
§ 203 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a povinný vzhľadom na
svoj výmaz z obchodného registra nevlastní žiadny majetok, ktorý by nepostačoval ani na úhradu trov
exekúcie. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.