Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/52/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1298899908
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1298899908.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci
navrhovateľa: Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., H.. K. X, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom
Schweighoferom,sosídlomBratislava,Šafárikovonám.2protiodporcom:1/JAKUBISKOFILMSlovakia
s.r.o., IČO: 31 326 757, so sídlom Bratislava, Lazaretská 4, zastúpenému advokátkou Mgr. Máriou
Karcolovou, so sídlom Bratislava, Panenská 8, 2/ EUROPROD, s.r.o., IČO: 612 49 700, so sídlom Praha,

Štěpánska 61, Česká republika o zaplatenie 16.862,51 eur (508.000,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh proti odporcovi v 2. rade zamieta.
Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 13.609,51 eur spolu s 15% úrokom z omeškania
ročne od 27.4.1998 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 25.2.1998, podaným na súd dňa 26.2.1998, sa navrhovateľ proti odporcovi (neskôr

odporca v 1. rade), ktorý v čase podania návrhu na súd mal obchodné meno CINEPROD, s.r.o., domáhal
zaplatenia 410.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa
4.8.1995 uzavrel s odporcom zmluvu o vytvorení a použití hereckého výkonu podľa hereckej
role „GORAN“ uvedenej v scenári autora A.. A. s názvom „Nejasná správa o konci sveta“ pre výrobu
filmového diela s totožným názvom a jeho štvordielnej televíznej verzie. Na základe uvedenej
zmluvy v období od 4.8.1995 do 29.1.1996 vytváral svoj herecký výkon v celkovom

počte 64 filmovacích dní. Do ukončenia zmluvného obdobia (31.1.1996) odporca
zmluvne dohodnutým spôsobom nepreukázal potrebu natáčania ďalších filmovacích dní. Po ukončení
zmluvného obdobia odporca začal účelovo požadovať od navrhovateľa dotočenie ďalších filmovacích
dní a navrhovateľovi nevyplatil zvyšok odmeny za vytvorenie hereckého výkonu, jeho použitie pre výrobu
filmu a televíznej verzie a šírenie v rámci šírenia filmu a jeho televíznej verzie. Ďalej uviedol, že odporca
mu vyplatil iba čiastku 230.000,- Sk, pričom podľa čl. 5 zmluvy do 29.2.1996 bol povinný za
odtočených 64 filmovacích dní vyplatiť mu čiastku 640.000,- Sk (64 x 10.000,- Sk). Úroky z omeškania

žiadal priznať od 29.2.1996 z dôvodu, že k tomuto dňu mala byť splatná odmena, nakoľko ide o 30. deň
od ukončenia zmluvne dohodnutého obdobia, t.j. od 31.1.1996. Uviedol, že podľa jeho zistenia, odporca
previedol - postúpil právo použiť a šíriť herecký výkon, ktoré mu vzniklo na základe zmluvy, na firmu J
J Jakubisko Film, Praha, Česká republika.
V návrhu na začatie konania navrhovateľ žiadal aj o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd firme
INTERSONIC TAUNUS PRODUCTIONS spol. s r.o. zakáže prevádzať finančné prostriedky až do výšky

567.010,- Sk získané za distribúciu filmu režiséra A.. A. „Nejasná správa o konci sveta“ na území
Slovenskej republiky, najmä na J J Jakubisko Film, s r.o., Nad údolím 72, Praha 4, ČR, J J Jakubisko
Film, s.r.o., Dolní Chaloupky 15/55, Praha 10, ČR, Cineprod, s.r.o., Komárnická 44, Bratislava, SR s tým,že zakáže tieto finančné prostriedky do uvedenej výšky prevádzať na iné osoby, až do rozhodnutia
súdu. Zároveň žiadal predbežným opatrením firme INTERSONIC TAUNUS PRODUCTIONS spol. s r.o.
uložiť povinnosť do troch dní od vydania predbežného opatrenia oznámiť súdu spôsob (číslo

účtu a bankového ústavu), akým bude získavať a ukladať finančné prostriedky za distribúciu uvedeného
filmu na Slovensku.
Tunajší súd uznesením č.k. 9C 52/98-9 zo dňa 3.3.1998 vydal predbežné opatrenie v znení tak, ako ho
navrhol navrhovateľ. Toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 12Co 252/2001-70 zo dňa 31.8.2001 nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2002.

Podaním zo dňa 29.1.2001, podaným na súd dňa 30.1.2001, navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil
pristúpenie spoločnosti J&J Jakubisko Film, s.r.o. do konania na strane odporcu. Svoj návrh odôvodnil
tým, že z vyjadrenia odporcu, ako aj z premietaného diela je preukázané, že konečným producentom
filmu bola spoločnosť Jakubisko film Praha (odporca postúpil svoje práva spoločnosti J&J Jakubisko
film). Práve spoločnosť Jakubisko film (ktorej spoločníci sú totožní so spoločníkmi spoločnosti
CINEPROD) predala spoločnosti INTERSONIC TAUNUS PRODUCTION práva tento film premietať na

Slovensku. Na základe uvedeného mal za to, že na základe zmluvy i autorského zákona sú odmenou
za použitie výkonu v rámci filmu a televíznej verzie voči navrhovateľovi povinní spoločne a nerozdielne
odporca a Jakubisko film a v časti odmeny za vytvorenie hereckého výkonu je voči navrhovateľovi
povinný zrejme odporca.
Z výpisu z obchodného registra, vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel: C, vložka 28929 z

13.5.2002 súd zistil, že spoločnosť J&J JAKUBISKO FILM, s.r.o. má od 23.5.2001
obchodné meno EUROPROD s.r.o. Uznesením č.k. 9C 52/98-97 z 3.7.2002, tunajší súd pripustil, aby do
konania na strane odporcu, ako ďalší účastník, pristúpila spoločnosť EUROPROD, s.r.o. Toto uznesenie
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 374/02-118 z 28.2.2003, ktorým
odmietol odvolanie odporcu v 1. rade, nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2003.

Na pojednávaní dňa 6.6.2005 navrhovateľ rozšíril návrh o sumu 133.000,- Sk a žiadal, aby súd
uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 543.000,- Sk s 15%
úrokom z omeškania od 29.2.1996 do zaplatenia. Skôr ako súd uznesením túto zmenu návrhu pripustil,
navrhovateľ podaním zo dňa 8.1.2006 upresnil, že návrh v časti istiny rozširuje na sumu 508.000,- Sk, t.j.
o 98.000,- Sk. Návrh odôvodnil poukazom na článok 5 zmluvy o vytvorení a použití hereckého výkonu.

Mal za to, že navrhovateľovi za 49 filmovacích dní prináleží odmena 12.000,- Sk za jeden
filmovací deň a za zvyšných 15 dní mu prináleží odmena 10.000,- Sk za 1 filmovací deň,
t.j. celkovo mu prináleží odmena 738.000,- Sk (12.000,- Sk x 49 + 10.000,- Sk x 15) a po odpočítaní
vyplateného preddavku vo výške 230.000,- Sk, je žalovaný doplatok 508.000,- Sk s príslušenstvom.
Súd na pojednávaní konanom dňa 23.4.2007 uznesením zmenu návrhu tak, ako ju navrhol navrhovateľ

pripustil. Po pripustení zmeny návrhu sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade
povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 508.000,- Sk, čo je od 1.1.2009 suma 16.862,51 eur, spolu
s 15% úrokom z omeškania od 29.2.1996 do zaplatenia.
Odporcav1.radesnávrhomnesúhlasilažiadalhovcelomrozsahuzamietnuťapriznaťmunáhradutrov
právneho zastúpenia. Voči nároku navrhovateľa v časti o zaplatenie 98.000,- Sk, o ktorú návrh rozšíril,

vzniesol námietku premlčania.
Odporca v 2. rade žiadal, aby súd návrh voči nemu zamietol. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého
dôvodu je spoločnosť odporcu v 2. rade žalovaná, nakoľko sa nijakým spôsobom nezúčastnila na výrobe
filmu „Nejasná správa o konci sveta“, nebola ani konečným producentom tohto filmu a ani spoločnosti
INTERSONIC TAUNUS PRODUCTION nepredala práva tento film premietať na území Slovenskej

republiky. Taktiež neprevzala žiadne záväzky, ani na ňu neboli postúpené žiadne práva súvisiace s týmto
filmom.
V priebehu konania navrhovateľ poukazoval na to, že podľa zmluvy o vytvorení a použití hereckého
výkonu (ďalej aj „zmluva“) bolo dohodnuté obdobie na vytvorenie hereckého výkonu od 1.8.1995 do
31.1.1996, pričom sa predpokladalo, že navrhovateľ bude prácu vykonávať po dobu 54 filmovacích

dní. Po 31.1.1996 bol navrhovateľ oslovený produkciou odporcu v 1. rade s tým, že je potreba ďalších
dvoch alebo troch filmovacích dní, neskôr išlo o jeden filmovací deň. Navrhovateľ bol ochotný vyhovieť
požiadavke odporcu v 1. rade, pokiaľ sa ozrejmia vzťahy medzi nimi ohľadne odmeny. Išlo o článok
5 zmluvy, ktorý ako uviedol je nejasný, nie je možné z neho jednoznačne ustáliť, aká mala byť
výška odmeny, keďže odmena je nelogicky odstupňovaná tak, že sa znižuje, ak herec podá herecký

výkon počas väčšieho počtu filmovacích dní. Uviedol, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť a v
trojročnej lehote neboli voči nemu uplatnené zmluvné sankcie. Z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku
premlčania nároku odporcov v 1. a 2. rade na zmluvnú pokutu.Odporca v 1. rade nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že dohodnuté zmluvné obdobie bolo od 1.8.1995
do 31.1.1996. Uviedol, že toto obdobie je len obdobím filmovacích dní a zmluva nebola
uzavretá na dobu určitú do 31.1.1996. Ďalej uviedol, že v zmluve sa zmluvné strany dohodli, že lehota

stanovená na vytvorenie hereckej úlohy (od 1.8.1995 do 31.1.1996) sa predĺži o toľko dní, o koľko
dní bol výrobca v omeškaní s natáčaním filmového diela z dôvodov na ňom nezávislých. Povinnosťou
herca podľa článku 6 druhá zarážka zmluvy bolo dokončiť rolu, a to aj v prípade, ak by mal byť
prekročený plánom predpokladaný počet filmovacích dní alebo doba uvedená v zmluve. Navrhovateľ
si túto povinnosť nesplnil, svoj herecký výkon, daný scenárom, nedokončil, niektoré scény namiesto

neho musela stvárniť iná osoba, a preto mu nárok na odmenu nevznikol. Navrhovateľ nevytvoril herecké
výkony v záberoch č. 64, 84, 91A, 91B, 125, 172, 216, 217 a 218, čo ako uviedol, vyplýva z dispozícií
na filmovacie dni 28.1.1996, 29.1.1996, 30.1.1996 a 31.1.1996. Neskôr uviedol, že navrhovateľ sa
dňa 29.1.1996 filmovania zúčastnil, a zároveň dostal dispozície na 31.1.1996, kedy sa mal filmovania
zúčastniť, avšak sa ho nezúčastnil. Odmietol účasť na dotáčke obrazu č. 169 s požiadavkou doplatenia
dohodnutej odmeny. Dotáčku napokon namiesto navrhovateľa vytvoril dňa 26.3.1998 dablér N. Č..

Uviedol, že navrhovateľovi nielenže nevznikol nárok na odmenu, ale porušením článku 6 odsek druhý
zmluvy, v ktorom sa zaviazal dokončiť rolu aj vtedy, ak bude prekročený plánom predpokladaný počet
filmovacích dní alebo zmluvne uvedená doba, vzniklo výrobcovi právo na zmluvnú pokutu vo výške
50% z celkovej odmeny. Taktiež mu vzniklo právo aj 25% zmluvnú pokutu podľa článku 6 odsek tretí
zmluvy, a to z dôvodu, že navrhovateľ porušil povinnosť riadiť sa pokynmi režiséra a produkcie byť v

predpokladaných filmovacích dňoch prítomný na mieste natáčania, a zároveň podľa pokynov režiséra a
produkcie byť plne pripravený k vytváraniu svojej hereckej role. Tieto práva si aj uplatnil, keď odmietol
zvyšok odmeny navrhovateľovi vyplatiť. Poukázal na to, že zmluva nerieši spôsob uplatnenia tejto
zmluvnej sankcie a bol toho názoru, že jej uplatnenie formou nevyplatenia zvyšku odmeny nie je v
rozpore so zmluvou. Zmluvné pokuty si uplatnil z odmeny vychádzajúcej z počtu 66 filmovacích dní,

ktorých sa navrhovateľ zúčastnil, vypočítanej podľa článku 5 zmluvy. Pre prípad, ak by sa navrhovateľ
domáhal zníženia (údajne) neprimeranej zmluvnej pokuty podľa § 545a Občianskeho zákonníka uviedol,
že tým, že navrhovateľovi nevydal žiadny písomný „dekrét“ alebo „rozhodnutie“ o dôvodoch a najmä
výške uplatnenej zmluvnej pokuty nie je možné objektívne stanoviť prípadne uplatnený rozsah zmluvnej
pokuty, a teda nie je teda možné exaktne matematicky vyjadriť mieru (napríklad v percentách) prípadne

neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Na rozdiel od navrhovateľa bol toho názoru, že ust. článku
5 zmluvy, ktorý upravuje odmenu, je jasné a zrozumiteľné a vzostupná odmena má svoju logickosť
danú tým, že producent má záujem na tom, aby sa natáčanie zbytočne nenaťahovalo a tým
nepredražovalo. Pokiaľ ide o splatnosť odmeny, poukázal na ust. v článku 5 zmluvy, z ktorého vyplýva,
že zvyšná časť odmeny, po odpočítaní preddavku, je splatná do 30 dní od vytvorenia hereckého

výkonu, pričom týmto dňom sa rozumie posledný deň natáčania filmového diela a jeho televíznej verzie.
Odmena sa tak stala splatnou dňa 26.3.1998, nakoľko toho dňa bolo dielo dokončené. Navrhol o.i., aby
súd vypočul vo veci svedka Z. Q. na okolnosti, pre ktoré sa nemohli všetky obrazy natočiť na jeseň
1995, ale museli byť presunuté na jar 1996, ako aj ohľadom pokusov zabezpečiť účasť navrhovateľa na
filmovacích dňoch po januári 1996, ohľadom korešpondencie s navrhovateľom, týkajúcej sa dokončenia

jeho hereckého výkonu a na dôvody, pre ktoré navrhovateľ herecký výkon nedokončil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárnych zástupcov odporcov v 1. a 2. rade M.
A. a A. Š., výsluchom svedkov S. Š., N. K., A. A. a obsahom listinných dôkazov založených do spisu,
ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav.
Dňa 12.6.1995 uzavreli odporca v 1. rade (v tom čase majúci obchodné meno CINEPROD, s.r.o.), ako

zhotoviteľ a odporca v 2. rade (v tom čase majúci obchodné meno J & J, s.r.o.) ako objednávateľ
zmluvu o dielo, ktorou sa odporca v 1. rade zaviazal na svoj náklad a svoje nebezpečie vykonať v
rámci výroby filmového diela s pracovným názvom „Nejasná správa o konci sveta“ a rovnomenného
televízneho seriálu natočenie filmového pásu o parametroch, ktorých špecifikácia je uvedená v prílohe 1
zmluvy. Podľa prílohy č. 1 bod 2) zmluvy odporca v 1. rade po výbere režisérom uzavrie herecké zmluvy

s predstaviteľmi postáv uvedených v tomto bode, vrátane predstaviteľa postavy Goran 30-ročný.
Dňa 4.8.1995 uzavreli odporca v 1. rade (CINEPROD, s.r.o.), ako výrobca a navrhovateľ, ako herec
zmluvu o vytvorení a použití hereckého výkonu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal vytvoriť herecký výkon
podľa hereckej roly GORAN uvedenej v scenári autora A.. A. s názvom „Nejasná správa o konci sveta“
prevýrobufilmovéhodielastotožnýmnázvomajeho4-dielnejtelevíznejverzievréžiiA..A..Navrhovateľ

udelil odporcovi v 1. rade privolenie na použitie jeho hereckého výkonu na výrobu filmového diela a
jeho televíznej verzie, ako aj na šírenie jeho hereckého výkonu v rámci šírenia filmového diela a jeho
televíznej verzie (článok 1 prvý odsek).Vytvoriť herecký výkon sa navrhovateľ zaviazal v období od 1.8.1995 do 31.1.1996 v predpokladaných
filmovacích dňoch naplánovaných odporcom v 1. rade od 4.8.1995 do 31.1.1996 v
predpokladanom počte 54 filmovacích dní (článok 2 odsek prvý).

Zmluvné strany sa v článku 2 tretí odsek dohodli, že lehota stanovená na vytvorenie hereckej roly sa
predĺži o toľko dní, o koľko dní bol výrobca v omeškaní s natáčaním filmového diela z dôvodov na
ňomnezávislých(nepriaznivéklimaticképodmienky,omeškaniepríslušnýchúradovsvydanímpovolenia
nevyhnutného na filmovanie, atď.).
Navrhovateľ sa zaviazal dokončiť rolu aj vtedy, ak bude prekročený plánom predpokladaný počet

filmovacích dní. Pre prípad porušenia tejto povinnosti navrhovateľom, sa zmluvné strany dohodli na
zmluvnej pokute vo výške 50% z celkovej odmeny (článok 6 druhá zarážka).
Navrhovateľ sa ďalej zaviazal riadiť sa všetkými pokynmi režiséra, podriadiť sa miestnym a časovým
pokynom produkcie, byť v predpokladaných filmovacích dňoch prítomný na mieste natáčania. Pre prípad
porušenia týchto povinnosti sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť odporcovi v 1. rade zmluvnú pokutu vo
výške 25% z celkovej odmeny (článok 6 tretia zarážka).

Odporca v 1. rade sa za uskutočnený herecký výkon zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odmenu (článok
1 druhý odsek).
Podľačlánku5prvýodsekzavytvoreniehereckéhovýkonu,vrátanejehoprípravy, zajehopoužitie
na výrobu filmového diela, vrátane jeho televíznej verzie a šírenie hereckého výkonu v rámci šírenia
filmového diela a jeho televíznej verzie patrí navrhovateľovi celková odmena, ktorá bude zodpovedať

súčinu počtu filmovacích dní a čiastky vo výške (podľa počtu filmovacích dní):
12.000,- Sk (v prípade, že počet filmovacích dní nepresiahne 49 filmovacích dní),
10.000,- Sk (v prípade, že počet filmovacích dní bude v rozmedzí od 50 vrátane do 64 filmovacích dní)
8.000,- Sk (v prípade, že počet filmovacích dní bude nad 65 filmovacích dní vrátane),
za každý filmovací deň (ďalej len „denná odmena“) s tým, že 1/2 z celkového honoráru podľa skutočného

počtu filmovacích dní zodpovedá odmene za vytvorenie hereckého výkonu na výrobu filmového diela
a jeho následného šírenia ako súčasť filmového diela a druhá 1/2 z celkového honorára
podľa skutočného počtu filmovacích dní zodpovedá odmene za vytvorenie hereckého výkonu pre výrobu
televíznej verzie a jeho následného šírenia ako súčasť televíznej verzie.
Podľa článku 5 druhý odsek obe zmluvné strany na účely tohto článku filmovacím dňom rozumejú deň,

ktorý zodpovedá predpokladanému filmovaciemu dňu, v ktorom zároveň herec uskutoční svoj herecký
výkon alebo v ktorom bol herec pripravený tento výkon uskutočniť, t.j. bol podľa pokynov výrobcu na
mieste natáčania nalíčený a v kostýme.
Predpokladaným filmovacím dňom je podľa článku 3 prvý odsek deň, ktorý je ako filmovací (natáčací)
uvedený v produkčnom pláne s tým, že výrobca má právo v lehote stanovenej na vytvorenie hereckého

výkonu, ktorá je uvedená v článku 2, tieto predpokladané filmovacie dni zmeniť (presunúť na iný
kalendárny deň) alebo ich o ďalšie nové dni doplniť.
Podľa článku 5 štvrtý odsek odmena, resp. jej doplatok po odpočítaní zálohy bude splatná do 30 dní odo
dňa vytvorenia hereckého výkonu s tým, že týmto dňom sa rozumie posledný deň natáčania filmového
diela a jeho televíznej verzie.

Podľa článku 5 tretí odsek vytvorením hereckej roly sa rozumie príprava na herecký výkon, uskutočnenie
hereckého výkonu, vrátane skúšok hereckej roly (kostýmové, maskérske, textové a ďalšie skúšky
podľa pokynov režiséra), osvojenie roly, nácvik osobitných schopností a ďalších činností potrebných na
zvládnutie roly, ktoré sú uvedené v tejto zmluve a prípadného uskutočnenia postsynchrónov.
Odporca v 1. rade sa zaviazal odovzdať navrhovateľovi natáčací plán, ktorý sa vzťahuje na daný mesiac

vždy do 1. dňa tohto mesiaca a scenár do 1.8.1995 (článok 7 štvrtý odsek).
V článku 11 sa zmluvné strany dohodli, že výrobca má právo nadobudnuté práva k hereckému výkonu
uvedené v článku 9 (vrátane práva použiť a šíriť herecký výkon navrhovateľa) previesť na tretie osoby.
Z predbežných termínov natáčania súd zistil, že prvým filmovacím dňom navrhovateľa mal byť deň
8.8.1995 a posledným filmovacím dňom deň 29.11.1995.

Dňa 5.8.1995 uzavreli odporca v 1. rade (CINEPROD, s.r.o.) a odporca v 2. rade (J & J, s.r.o.)
koprodukčnú zmluvu na audiovizuálne dielo „Nejasná správa o konci sveta“.
Podľa článku II bod 1 koprodukčnej zmluvy predmetom plnenia tejto zmluvy je spoločná účasť oboch
zmluvných strán na príprave výroby, na výrobe a distribúcii audiovizuálneho diela. Spoločnou účasťou
majú zmluvné strany na mysli združenie finančných prostriedkov, prác a iných činností (ekonomických,

právnych, organizačných a pod.), či prvkov nevyhnutných na prípravu výroby, na výrobu a distribúciu
audiovizuálneho diela (v televíznej a filmovej podobe), a to za podmienok uvedených v zmluve.
V článku II bod 2 koprodukčnej zmluvy sa odporca v 1. rade o.i. zaviazal uzavrieť zmluvy o vytvorení a
použití hereckého výkonu s výkonnými umelcami.Podľa článku II bod 3 koprodukčnej zmluvy náklady spojené so svojou činnosťou podľa odseku 2 tohto
článku bude hradiť odporca v 1. rade z prostriedkov poskytnutých oboma zmluvnými stranami ako
peňažný vklad.

Listom, ktorý nie je datovaný, Deana Jakubisková, ako generálna manažérka spoločnosti odporcu v 2.
rade(J&JJAKUBISKOFILM,s.r.o.)oznámilaMinisterstvukultúryČeskejrepubliky,žekudňu5.10.1995
bola dokončená filmová verzia filmu režiséra A. A. s názvom „Nejasná správa o konci sveta“, a zároveň
požiadala o doplatenie splátky podľa zmluvy.
Podľa rozpisu filmovacích dní predloženého navrhovateľom, navrhovateľ podal herecký výkon počas 64

filmovacích dní.
Podľarozpisufilmovacíchdnípredloženéhoodporcomv1.rade,navrhovateľpodalhereckývýkonpočas
65 filmovacích dní a 1 deň (11.12.1995) bol okostýmovaný a nalíčený, t.j. celkovo tak v zmysle zmluvy
podal herecký výkon počas 66 filmovacích dní.
Porovnaním rozpisov filmovacích dní predložených navrhovateľom a odporcom v 1. rade súd zistil, že
podľa navrhovateľa podal herecký výkon aj dňa 12.9.1995, ktorý odporca v 1. rade ako filmovací deň

navrhovateľa neuviedol. Podľa odporcu v 1. rade navrhovateľ podal herecký výkon aj v dňoch 6.9.1995,
11.12.1995 a 28.1.1996, ktoré navrhovateľ ako svoje filmovacie dní neuviedol.
V priebehu konania odporca v 1. rade uviedol, že akceptuje tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého sa dňa
12.9.1995 natáčania zúčastnil. Medzi účastníkmi tak prestalo byť sporné, či navrhovateľ sa uvedeného
dňa natáčania zúčastnil a súd preto deň 12.9.1995 považoval za filmovací deň navrhovateľa.

Z harmonogramu dopravy na stredu 6.9.1995 súd zistil, že vodič F. mal vyzdvihnúť navrhovateľa o 14.00
hod. v hoteli Diery, presťahovať ho do penziónu Mažgut a na 15.20 hod. ho odviesť do maskérne a
kostymérne.
Z dispozície č. 19 na deň 6.9.1995 súd zistil, že od 8.30 hod. mala byť v reštaurácii hotela Diery herecká
čítacia skúška do obrazu č. 125, ktorej sa mal zúčastniť aj navrhovateľ. V ten deň sa mali točiť obrazy

č. 191, č. 190 a časť obrazu č. 125. Zo scenára súd zistil, že v obraze č. 125 s názvom „Krčma“ (podľa
dispozície č. 19 „Krčma - leto“) vystupuje aj postava Gorana. Z dispozície súd ďalej zistil, že navrhovateľ
sa mal o 15.20 hod dostaviť do kostýmerne, o 15.30 hod. do maskérne a o 16.00 hod mal byť
na mieste natáčania.
Z dennej správy o negatíve súd zistil, že v ten deň sa točili len obrazy č. 190 a č. 191. Postava Gorana

nie je v dennej správe o negatíve (krátky popis obrazu) uvedená.
Na rozdiel od väčšiny filmovacích dní, ktorých sa navrhovateľ zúčastnil a jeho účasť na filmovaní nebola
medzi účastníkmi sporná, odporca v 1. rade nepredložil súdu dennú správu zo dňa 6.9.1995, ktorá
obsahuje zoznam hercov, ktorí sa na filmovaní zúčastnili s uvedením o ktorý filmovací deň v prípade
jednotlivých hercov ide a ktoré obrazy sa natáčali.

Z predbežných termínov natáčania súd zistil, že deň 6.9.1995 bol predbežne určený ako filmovací deň
navrhovateľa.
Podľa potvrdení Slovenského národného divadla z 5.2.2008 a 7.10.2008 navrhovateľ sa dňa 6.9.1995
o 18.00 hod. zúčastnil oprašovacej skúšky predstavenia „Nebo, Peklo, Kocúrkovo“, ktoré potom dňa
8.9.1995 odohral. Navrhovateľ mal v uvedenej hre jednu z hlavných rolí a nemal alternáciu. Bez jeho

prítomnosti by nebolo možné oprašovaciu skúšku vykonať. Hra sa konala dňa 8.9.1995 a išlo iba o
jednuskúšku.Akbysaoprašovaciaskúškaneuskutočnila,predstaveniebysanekonalo.Naoprašovacej
skúške sa prezenčná listina nepodpisuje. Zo zoznam predstavení Slovenského národného divadla v
období od 8.9. do 21.9.1995 súd zistil, že divadelné predstavenie „Nebo, Peklo, Kocúrkovo“
sa malo hrať 8.9.1995.

Navrhovateľ uviedol, že deň 6.9.1995 bol plánovaný ako filmovací deň, ale natáčanie jeho obrazu bolo
zrušené. Z diára (ktorého fotokópiu založil do spisu) zistil, že v ten deň bol v divadle (SND) na skúške
inscenácie „Kocúrkovo“ a zo svojho scenára zistil, že obraz č. 125, ktorý mal byť natáčaný
bol zrušený a nakrútený bol 23.11. a 24.11.1995. Poukázal na dennú správu o negatíve zo dňa
6.9.1995, v ktorej sú uvedené obrazy, v ktorých nehrá.

Z denných správ, z dispozícií a z denných správ o negatíve zo dňa 23.11.1995 a 24.11.1995 súd zistil,
že navrhovateľ sa oboch filmovacích dní zúčastnil. Dňa 23.11.1995 sa točil len obraz č. 125, v ktorom
vystupuje postava Gorana. Dňa 24.11.1995 sa mala podľa dispozície točiť aj časť obrazu č. 125, ako
však vyplýva z dennej správy tento obraz sa netočil.
Štatutárna zástupkyňa odporcu v 1. rade uviedla, že z dispozície č. 19, z dennej správy o negatíve a

z harmonogramu dopravy vyplýva, že navrhovateľ sa dňa 6.9.1995 natáčania zúčastnil. Nevedela však
upresniť, kde z dennej správy o negatíve to vyplýva. Uviedla, že aby sa k tomu mohla vyjadriť musela
by vidieť natočený materiál. Poukázala na to, že z dispozície je zrejmé, že navrhovateľ bol nalíčený,
v kostýme a bol na mieste natáčania. Ďalej uviedla, že v Slovenskom národnom divadle pôsobila 12sezón a záznamy z oprašovacej skúšky sa nerobili. Robili sa iba v prípade, ak sa herec na skúšku bez
ospravedlnenia nedostavil alebo v prípade dohody s riaditeľom činohry sa to zapisovalo do inšpicientskej
knižky. Stávalo sa aj, že herec sa po dohode s režisérom skúšky nezúčastnil. Žiadne záznamy o tom sa

nevyhotovovali. Potvrdenie Slovenského národného divadla preto považovala za irelevantné.
Navrhovateľ potvrdil, že pri oprašovacej skúške sa prezenčná listina nerobí. Robí sa len pri
verejných predstaveniach. V divadle je však zamestnaná pani, ktorá zaznamenáva a archivuje všetky
skúšky, vrátane oprašovacích. Je povinnosťou herca, ako zamestnanca divadla, skúšky sa zúčastniť.
Oprašovaciaskúškasarobievavtedy,aksadivadelnépredstavenienehrápodobudlhšiuako2mesiace.

Vzhľadom na letné divadelné prázdniny oprašovacie skúšky v septembri sú úplne bežné. Trval na tom,
že oprašovacej skúšky dňa 6.9.1995 sa zúčastnil.
Z harmonogramu dopravy na pondelok 11.12.1995 súd zistil, že doprava navrhovateľa nebola
plánovaná.
Z dispozície č. 66 na 11.12.1995 súd zistil, že v ten deň sa mali točiť obrazy č. 23, č. 169, časti
obrazov č. 24, č. 117 a č. 35. Súd z dispozície ďalej zistil, že navrhovateľ mal byť na telefóne v hoteli. V

dispozícii nie je uvedený čas, kedy sa mal dostaviť do kostýmerne a maskérne.
Zo scenára súd zistil, že postava Gorana vystupuje v obraze č. 24 s názvom „Osada pred mlynom“ a
v obraze č. 169 s názvom „Na poli“.
Dispozícia z 11.12.1995 predložená odporcom v 1. rade má číslo 66 a založená je až za dispozíciami
z 28.1.1996 (č. 64) a z 29.1.1966 (č. 65).

Dennú správu zo dňa 11.12.1995, ani dennú správu o negatíve zo dňa 11.12.1995 odporca v 1. rade
súdu nepredložil.
Z predbežných termínov natáčania súd zistil, že deň 11.12.1995 nebol predbežne určený ako filmovací
deň navrhovateľa.
Navrhovateľ uviedol, že v diári má poznačené, že dňa 11.12.1995 sa mal realizovať obraz č. 169, ktorý

je uvedený aj v dispozícii, podľa ktorej mal byť v hoteli na telefóne. Uviedol, že v ten deň nenatáčal,
a pravdepodobne sa ani nenatáčalo, nakoľko medzi dôkazmi, nie je denná správa o negatíve zo dňa
11.12.1995. V uvedený deň bol v hoteli a nenatáčal, nebol ani nalíčený, ani v kostýme. Uviedol, že
keď sa v ten deň nenatáčalo, nebol dôvod, aby bol nalíčený a v kostýme, keď na rozdiel od ostatných
hercov mal byť na telefóne. Vo svojom scenári má pri obraze č. 169 poznačené „3.11., 1.12., 3.12.“, čo

znamená, že tento obraz bol roztočený.
Z denných správ a z dispozícií zo dňa 3.11., 1.12. a 3.12.1995 súd zistil, že navrhovateľ sa týchto
filmovacích dní zúčastnil. Podľa dispozícií sa v uvedené dni mal točiť aj obraz č. 169, z denných
správ súd zistil, že obraz č. 169 sa netočil.
Štatutárna zástupkyňa odporcu v 1. rade uviedla, že z dispozície na 11.12.1995, v ktorej je pri

navrhovateľovi uvedené, že je v hoteli na telefóne vyplýva, že navrhovateľ sa natáčania v tento deň
zúčastnil. Keďže bol december a dosť veľká zima, bežnou praxou bolo, že herci po okostýmovaní a
nalíčeníboliodvezenídohotela,kdenatelefónečakalinaďalšiepokyny.Pokiaľjevdispozíciípoznámka,
že navrhovateľ bol na telefóne, musel byť v kostýme, nalíčený a pripravený, keď ho zavolajú dostaviť
sa na miesto natáčania.

Z harmonogramu dopravy na nedeľu 28.1.1996 súd zistil, že vodič L. mal o 14.00 hod. vyzdvihnúť
navrhovateľa v divadle a odviesť ho do Terchovej. O 9.00 hod. mal byť z hotela Slovakia v Žiline do
maskérne a kostýmerne odvezený dablér postavy Gorana p. Č.. Herci K. a Š. mali o 22. hod. odísť z
Bratislavy do hotela Slovakia v Žiline.
Z dispozície č. 64 na 28.1.1996 súd zistil, že v ten deň sa mali o.i. točiť obrazy č. 15, č. 3, č. 219, č.

64 s názvom „Krčma - o 4 roky neskôr“, “Krčma - zima 1“, „Krčma“, „Krčma - po 15 rokoch“, obraz č.
XY s názvom „Goranov dvor“, č. 21 s názvom „U Gorana - dvor -zima 2“, č. 141 s názvom „U Gorana“
a časť obrazu č. 216 s názvom „Boboty“, pri ktorom je v dispozícií uvedené „Goran s Veronou idú na
koni - ev. dabléri“.
Podľa dispozície sa na miesto natáčania mal o 10.00 hod. dostaviť nalíčený a v kostýme predstaviteľ 11

- 13 ročného Gorana a o 10.30 hod. nalíčení a v kostýmoch dabléri Gorana a Verony. Navrhovateľ sa
mal po príchode z Bratislavy dostaviť do maskérne a kostýmerne.
Z dispozície súd taktiež zistil, že N. K., ani S. Š. dňa 28.1.1996 nemali natáčať.
Zo scenára súd zistil, že v obrazoch č. 3 s názvom „V krčme“ a č. 15 podľa scenára s názvom „V osade“
vystupuje postava malého Gorana. V obrazoch č. 21 s názvom „Goranov dvor“, č. 64 s názvom „V

krčme“, č. 141 s názvom „U Gorana“ a č. 216 s názvom „V krčme“ vystupuje postava Gorana. Podľa
scenára v obraze č. 219 s názvom „V krčme“, zábere č. 1146, ...“tancuje dvojica podobná
Goranovi a Verone“. Obraz č. XY sa v scenári nenachádza.Z dennej správy o negatíve súd zistil, že dňa 28.1.1996 sa natáčali len obrazy s názvom „Krčma“ (čísla
obrazov nie sú uvedené) a „Goranov dvor“. Natáčali sa aj obrazy s postavou Gorana, avšak z dennej
správy o negatíve nie je zrejmé, či postavu Gorana natočil navrhovateľ alebo jeho dablér.

Dennú správu z 28.1.1996 odporca v 1. rade súdu nepredložil.
Listom zo dňa 29.1.1996 odporca v 2. rade prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu
(Komerčno-právna kancelária JUDr. K. Hrádely) upozornil navrhovateľa na právne následky jeho
konania, spočívajúceho v tom, že sa v dňoch 27.1. a 28.1.1996 nezúčastnil natáčania. Opätovne listom
zo dňa 15.2.1996 oznámil navrhovateľovi, že jeho mandant ho informoval, že sa nezúčastnil filmovacích

dní 28.1.1996 a 31.1.1996.
Na pojednávaní dňa 7.11.2005 právny zástupca odporcu v 1. rade navrhovateľovi položil otázku prečo
dňa 28.1.1996 nenastúpil do pristaveného vozidla, ktoré ho malo odviesť na natáčanie v dňoch 29.1.,
30.1. a 31.1.1996.
Navrhovateľ uviedol, že dňa 28.1.1996 večer išiel z Bratislavy do Terchovej, viezol ho vodič produkcie.
Prespal v Žiline v hoteli Slovakia a natáčania sa zúčastnil až nasledujúci deň. Uviedol, že v dispozícií

zo dňa 28.1.1996 nie je uvedený obraz, ktorý mal natáčať. Je tam síce obraz týkajúci sa Gorana, ale 13
ročného. Poukázal, že v dispozícií je uvedený dablér Gorana a popísaný obraz „Goran s Veronou idú
na koni ev. dablové“. Ďalej uviedol, že nie je uvedený ani v dennej správe o negatíve. Po upozornení
súdu, že v dennej správe o negatíve pri zábere č. 6243/133 sa uvádza aj postava Gorana, navrhovateľ
uviedol, že v uvedený deň sa natáčania nezúčastnil, a keďže v dispozícii sa uvádza dablér Gorana nie

je vylúčené, že natáčania sa zúčastnil dablér, nakoľko v dennej správe o negatíve sa neuvádza jeho
meno, ale meno postavy. Poukázal na to, že samotný odporca v 1. rade v priebehu konania uvádzal, že
dňa 28.1.1996 na natáčaní nebol. Na preukázanie, že dňa 28.1.1996 sa natáčania nezúčastnil navrhol
vypočuť svedkov S. Š. a N. K..
Štatutárna zástupkyňa odporcu v 1. rade uviedla, že predpokladá, že navrhovateľ 28.1.1995 točil, keďže

v dispozícii z tohto dňa je uvedený a pri jeho mene je poznámka „Po príchode z Bratislavy M/K“,
t.j. maskérňa/kostymérňa. Pokiaľ by boli počas natáčania nejaké zmeny bolo by to v dispozícií uvedené.
Taktiež z materiálu doprava vyplýva, že v uvedený deň vozidlo odviezlo navrhovateľa z Bratislavy do
Terchovej. Pokiaľ by navrhovateľ v ten deň netočil určite by ho toho dňa na natáčanie nedoviezli.
Poukázala aj na to, že z dennej správy o negatíve je zrejmé, že v ten deň natáčanie skončilo až o 23.30

hod.
Svedok S. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom sa ako herci zúčastnili natáčania filmu
„Nejasná správa o konci sveta“. Do Žiliny cestoval dňa 28.1.2006 z Bratislavy, kde ešte odohral
predstavenie. Do Žiliny išiel autom produkcie, s kým išiel vo vozidle si nepamätal, predpokladal,
že s N. K. a Ž. Š.. Do Žiliny prišli v noci a boli ubytovaní v hoteli, na názov ktorého si už nepamätal. V ten

deň netočili, pretože bola jednak noc a keby sa mali zúčastniť natáčania neboli by odvezení do
hotela, ale na miesto natáčania. V hoteli sa stretli s viacerými hercami, vrátane navrhovateľa. Nevedel
sa vyjadriť, či navrhovateľ v ten deň točil. Predpokladal, že len ak prišiel skôr, tak sa natáčania asi
zúčastnil. Uviedol, že on natáčal 29.1.2006 alebo 30.1.2006 a po natáčaní alebo na druhý deň išiel
domov autom produkcie. Kto s ním vo vozidle išiel si nepamätal. Ďalej uviedol, že nalíčenie a oblečenie

do kostýmu trvá minimálne hodinu aj viac a hodinu trvá aj odkostýmovanie a odlíčenie. Kostýmerňa a
maskérňa pri natáčaní v januári 1996 boli v obci Terchová. Natáčalo sa v exteriéroch mimo obce. Na
svoj výstup nečakal v hoteli na telefóne, ale priamo na mieste natáčania. Predtým keď točili v Terchovej
a bývali v hoteli „Diery“, na svoj výstup čakal na telefóne v hoteli. Pokiaľ herec hneď netočil svoj obraz
tak nalíčený a v kostýme čakal na telefóne na hoteli.

Svedok N. K. vo svojej výpovedi uviedol, že vo filme „Nejasná správa o konci sveta“ hral rolu ruského
popa. V januári 1996 sa zúčastnil 4 alebo 5 filmovacích dní, v období okolo 20.1.1996 až do konca
januára 1996. Na každé natáčanie aj z natáčania išiel vozidlom, ktoré zabezpečila produkcia. Úzus bol
taký, že herci by na mieste natáčania mali byť 24 hodín pred samotným natáčaním. Prespávalo sa v
hoteli „Diery“ a jedenkrát spal v hoteli v Žiline, či tam stretol navrhovateľa si nepamätal. Uviedol, že sa

mohlo stať, že došlo k nejakým zmenám v dispozícii, čo produkcia hercom včas oznámila. Nestáva sa to
často a jemu sa to počas natáčania filmu „Nejasná správa o konci sveta“ nestalo ani raz. Nevedel uviesť,
či sa navrhovateľ dňa 28.1.1996 zúčastnil natáčania. Uviedol, že navrhovateľ sa zúčastnil natáčania
dňa, ktorý bol jeho (svedkovým) posledným filmovacím dňom, točil niečo v krčme, ktorý konkrétny deň
to bol uviesť nevedel. Ďalej uviedol, že mesačné dispozície nedostávali, dostávali denné dispozície, a

to buď na mieste natáčania alebo im ich odovzdali pri príchode do hotela.
Zdispozícieč.65na29.1.1996súdzistil,ževtendeňsamalitočiťviaceréobrazy snavrhovateľom.
Z dispozície súd taktiež zistil, že točiť sa mali aj obrazy v krčme a filmovania sa mali zúčastniť aj N.Q.
K. a S. Š..Navrhovateľ uviedol, že dňa 29.1.1996, kedy sa zúčastnil filmovania, mu produkcia zabezpečila odvoz
doBratislavy.Nemalvedomosťotomžebysamaldňa31.1.1996filmovaniazúčastniť.Tvrdeniaodporcu
v 1. rade v tomto smere považoval za účelové.

Z harmonogramu dopravy na pondelok 29.1.1996 súd zistil, že vodič Jarda mal o 6.10 hod. vyzdvihnúť
navrhovateľa v hoteli Slovakia v Žiline a odviesť ho na obecný úrad do maskérne a kostýmerne s
príchodom o 6.45 hod. Navrhovateľ spolu s S. Š. mali byť po natáčaní odvezení do Bratislavy.
Listom zo dňa 29.1.1996 odporca v 2. rade prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu
upozornil navrhovateľa na právne následky jeho konania, spočívajúceho v tom, že sa v dňoch 27.1. a

28.1.1996 odmietol zúčastniť natáčania a odmieta sa zúčastniť natáčania dňa 31.1.1996. V liste uviedol,
že navrhovateľ svojím konaním niekoľkokrát porušil ustanovenia platnej zmluvy o vytvorení a použití
hereckého výkonu, ktorou (konkrétne v článku 2) sa zaviazal vytvárať svoj herecký výkon do 31.1.1996
s tým, že producent má právo lehotu predĺžiť o toľko dní o koľko bude výrobca v omeškaní s natáčaním
filmového a televízneho diela z dôvodov nezávislých na jeho vôli. Uviedol, že nakoľko odporca v 2. rade
je v omeškaní o 4 mesiace z dôvodov nepriaznivého počasia, navrhovateľovi končí lehota na

vytvorenie jeho hereckého výkonu 30.4.1996. Ďalej uviedol, že svojmu mandantovi musí odporučiť,
aby v súlade s článkom 6 zmluvy uplatnil voči navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 25% z
celkovej odmeny, nakoľko porušil svoju povinnosť rešpektovať pokyny režiséra a podrobiť sa časovým
a miestnym pokynom produkcie a byť vo filmovacích dňoch 27.1. a 28.1.1996 prítomný na mieste
natáčania a v prípade, ak sa nezúčastní natáčania dňa 31.1.1996 odporca v 2. rade bude oprávnený

uplatniť si voči navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% z celkovej odmeny, vrátane náhrady škody.
Listom zo dňa 15.2.1996 vtedajší právny zástupca odporcu v 2. rade oznámil navrhovateľovi, že jeho
mandant ho informoval, že sa nezúčastnil filmovacích dní 28.1.1996 a 31.1.1996, napriek tomu, že podľa
zmluvy bol tak povinný urobiť, čím spôsobil, že v termíne 31.1.1996 nebola jeho herecká rola dokončená.
Odporcovi v 2. rade týmto jeho správaním vzniklo právo uplatniť voči navrhovateľovi zmluvné pokuty

za porušenie jeho povinností uvedených v článku 6 zmluvy, ktoré v celkovom súčte predstavujú 75% z
celkovej odmeny za vytvorenie hereckej role a poskytnutie práv k tomuto výkonu. Odporcovi v 2. rade
preto odporučil, aby svoje práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhrady škody jednostranne uplatnil
voči navrhovateľovi vzájomným zápočtom proti právu navrhovateľa na doplatenie odmeny za vytvorenie
hereckého výkonu, na zaplatenie ktorej sa odporca v 2. rade v zmluve zaviazal s tým, že zostávajúcu

časť si odporca v 2. rade môže vymáhať v prípade jej neuhradenia súdnou cestou. Ako uviedol, odporca
v 2. rade sa rozhodol pre ústretovejšie konanie, t.j. pokiaľ navrhovateľ dokončí natáčanie jeho role v
mesiaci marci až apríli v dvoch natáčacích dňoch, ktoré určí odporca v 2. rade v závislosti od klimatických
podmienok, bude ochotný hľadať riešenie jeho právnej situácie.
Listom zo dňa 18.4.1996 odporcovia v 1. a 2. rade, obaja zastúpení M. A., vyzvali navrhovateľa,

aby vzhľadom na to, že sa blíži termín dokončenia filmového a televízneho diela „Nejasná správa o
konci sveta“, bezodkladne informoval produkciu odporcu v 2. rade o jeho záväzkoch k Slovenskému
národnému divadlu v období od 25.4.1996 do 20.5.1996 za účelom určenia natáčacích dní pre
jeho rolu. V liste sa ďalej uvádza, že filmová a televízna verzia doposiaľ neboli dokončené, pretože
došlo k omeškaniu s ich dokončením z dôvodov nepriaznivých klimatických podmienok. M. A. uviedla,

že je pripravená splniť všetky svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, vrátane úhrady odmeny, ktorá mu
prináleží za podmienky, že dokončí svoj herecký výkon. Navrhovateľovi zároveň oznámila, že
spoločnosť odporcu v 1. rade (CINEPROD, spol. s r.o.) postúpila svoje právo použiť a šíriť jeho herecký
výkon, ktoré jej vzniklo na základe zmluvy o vytvorení a použití hereckého výkonu zo 4.8.1995
na spoločnosť odporcu v 2. rade (J & J JAKUBISKO FILM, spol. s r.o.).

Listomzodňa24.6.1996,ktorýbolnavrhovateľovizaslanýfaxom,M.A.,akoproducentkafilmu,oznámila
navrhovateľovi, že na rokovaní s jeho právnym zástupcom dňa 21.3.1996 v Prahe sa dohodli, že
navrhovateľ sa zúčastní dotáčok pre film „Nejasná správa o konci sveta“, ktorých termín mu oznámia 7
dní pred filmovacím dňom a navrhovateľ zašle svoje záväzky na máj a jún 1996, ktoré zatiaľ nedostali.
Nakoľko jeho účasť na dotáčke nemajú potvrdenú, navrhovateľa požiadala, aby svoju účasť oznámil

faxom a s produkciou filmu sa dohodol na spôsobe dopravy na miesto natáčania.
Listom zo dňa 31.7.1996 M. A. vyzvala navrhovateľa, aby sa zúčastnil dotáčky obrazu č. 169, ktorý
je posledným nenatočeným obrazom z pôvodného scenára. Zároveň mu navrhla, aby sa natáčania
zúčastnil v jednom z týchto dní: 30.8, 31.8, 1.9., 3.9., 4.9. 8.9. alebo 9.9.1996, pričom natáčanie by
nemalo trvať viac ako 2 dni. V liste sa ďalej uvádza, že ak sa natáčania zúčastní a dokončí svoju

rolu, obdrží odmenu, ktorá mu podľa zmluvy prináleží bez aplikácie sankcií. V prípade, ak sa odmietne
zúčastniť dokončenia natáčania, hodnotia jeho prístup ako nedokončenie filmovej role a sú pripravení
uplatniť voči nemu všetky sankcie, ktoré im zmluva a právne predpisy umožňujú.Na tento list navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 19.8.1996 M. A.
oznámil, že termíny natáčania, ktoré navrhla, navrhovateľovi nevyhovujú. Zároveň ju vyzval, aby za
spoločnosť odporcu v 1. rade záväzným spôsobom uviedla, akú sumu navrhovateľ doposiaľ zarobil za

stvárnenie postavy „Goran“ za 64 filmovacích dní a akú sumu zarobí pri počte 65 až 68 filmovacích
dní. Uviedol, že pokiaľ odporca v 1. rade uzná a vyplatí navrhovateľovi celkovú sumu za odtočených 64
filmovacích dní, navrhovateľ zvyšné filmovacie dní odohrá bez nároku na akúkoľvek odmenu.
Listom zo dňa 29.8.1996 M. A. oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľa, že doplatok na honorár
navrhovateľa činí 304.000,- Sk a po dotočení role Gorana (obrazu č. 169) bude činiť 312.000,- Sk.

M. A., ako producentka filmu, listom zo dňa 5.3.1997 oznámila navrhovateľovi, že ďalší posledne možný
termín na ukončenie výroby televízneho diela je v období od 21.3.1997 do 27.3.1997 a navrhovateľa
vyzvala, aby jej do 15.3.1997 oznámil, ktorý deň natáčania si vybral. V prípade, ak si nezvolí filmovací
deň v uvedených termínoch a nezúčastní sa posledného natáčania, jeho rolu bude považovať za
nedokončenú a uplatní všetky právne následky.
Listom zo dňa 20.3.1997 M. A., ako producentka filmu, oznámila navrhovateľovi, že doposiaľ nedostala

odpoveď na list z 5.3.1997. Tajomníčka SND jej oznámila, že najbližší deň, kedy má v divadle voľno je
7.4.1997. Navrhovateľa požiadala, aby jej do 25.3.1997 oznámil, či sa dňa 7.4.1997 zúčastní dotáčky
obrazu č. 169. Pokiaľ tak neurobí, príp. nepotvrdí svoju účasť, uvedený obraz bude dotočený dňa
27.3.1997 a jeho postavu nahradia dablérom. Zároveň ho upozornila, že ak nebude možné vinou jeho
neúčasti na dotáčkach pokračovať v dokončovacích prácach, uplatní náhradu škody, ktorá vznikne

nedodržaním už uzatvorených zmlúv o predpredaji televízneho seriálu.
Dňa23.1.1998uzavreliodporcav2.rade(J&JJAKUBISKOFILMs.r.o.),akoproducent aINTERSONIC
TAUNUS PRODUCTIONS s.r.o. ako distribútor, zmluvu o šírení filmového diela. V zmluve odporca v
2. rade vyhlásil, že je výrobcom filmového diela „Nejasná správa o konci sveta“ a je teda oprávnený
vykonávať autorské právo k tomuto filmovému dielu ako celku (článok I bod I.1.).

Listom zo dňa 4.2.1998 odporca v 1. rade (CINEPROD, s.r.o.) oznámil navrhovateľovi, že natáčanie
obrazu č. 169 sa uskutoční v Prahe v dňoch 13.2.1998 až 15.2.1998. U zamestnávateľa navrhovateľa
zistil, že v plánovanom termíne nemá divadelné predstavenie a ponúkol mu, aby si z uvedených dní
jeden vybral s tým, že ak tak neurobí do 10.2.1998, bude považovať za termín natáčania deň 13.2.1998 a
v tomto prípade žiada o dodržanie priložených dispozícií. List je podpísaný Milošom Remeňom, vedúcim

produkcie.
Navrhovateľ telegramom dňa 13.3.1998 Z. Q. oznámil, že po zaplatení zvyšku honoráru spolu s úrokom
z omeškania je ochotný okamžite dohodnúť termín ďalšej spolupráce
Listom zo dňa 19.3.1998 odporca v 2. rade (J & J JAKUBISKO FILM s.r.o.) odvolávajúc sa na
telefonickyrozhovorsnavrhovateľom,vktorompotvrdil,žedňa26.3.1999nemážiadnezáväzkyusvojho

zamestnávateľa, navrhovateľovi oznámil, že natáčanie obrazu č. 169 prebehne 26.3.1998 v Bratislave
časovo podľa priloženej dispozície. List podpísal za produkciu Z. Q..
Prípisom, ktorý podľa poznámky mal byť odoslaný telegramom dňa 25.3.1998, Z. Q. potvrdil
navrhovateľovi, že dňa 26.3.1998 sa uskutoční posledný filmovací deň natočením obrazu č. 169.
Uviedol, že vodič navrhovateľa vyzdvihne 26.3.1998 o 16.30 hod. na adrese Vígľašská 15, Bratislava.

Agentúra filmových a televíznych kaskadérov FILMKA TOMSA - LAHODA faktúrou č. XX/XX vystavenou
dňa 27.3.1998 vyúčtovala spoločnosti odporcu v 2. rade za prácu dabléra za navrhovateľa na dotáčke
televízneho seriálu „Nejasná správa o konci sveta“ dňa 26.3.1998 čiastku 7.000,- Kč.
Dňa 24.4.2001 uzavreli M. A., ako prevodkyňa a M.. A. Š., ako nadobúdateľ, zmluvu o prevode
obchodného podielu, ktorou Deana Jakubisková, ako jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti J & J

JAKUBISKO FILM, s.r.o., previedla na M.. A. Š. svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti. M. A. v zmluve
vyhlásila, že prevádzaný obchodný podiel nie je zaťažený právami tretích osôb.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že svoj herecký výkon vytváral počas 64 filmovacích dní,
na dôkaz čoho založil do spisu dispozície (denný natáčací plán) pre jeho osobu za celé sporné obdobie
a svoj diár z roku 1995 a 1996, v ktorom, ako uviedol, má zaznamenané všetky natáčania, na ktorých

sa zúčastnil, t.j. dni, kedy podal herecký výkon, prípadne bol nalíčený a v kostýme pripravený tento
výkon podať. Jeho posledným filmovacím dňom bol deň 29.1.1996, ktorý si s producentkou pani A. ústne
dohodli ako posledný filmovací deň, čo ako uviedol, vyplýva z dopravy na tento deň, kde pri vozidle Ford
(vodič K.) je doslovne uvedené „po natáčaní odvoz do Bratislavy Š., C.“. Prvýkrát sa písomne dozvedel,
že pani A. chce natiahnuť filmovanie až niekedy v polovici februára 1996, kedy mu bol doručený list z

komerčno-právnej kancelárie JUDr. Hrádely. Po 31.1.1996 bol telefonicky oslovený produkčným
p. Q. v súvislosti s dotočením ďalších obrazov. Jeho požiadavka nebola veľmi konkrétna, raz hovoril o
potrebe troch filmovacích dní, inokedy dvoch, prípadne o jednom. Keďže odporcom v 1. rade mu okrem
preddavku 230.000,- Sk nebola vyplatená zvyšná časť odmeny, ďalších filmovacích dní po31.1.1996 bol ochotný sa zúčastniť s podmienkou, že odporca v 1. rade mu vyplatí jeho odmenu za
64 filmovacích dní alebo mu nárok na vzniknutú odmenu potvrdí. V takomto prípade bol ochotný tak
urobiť aj bez nároku na odmenu, čo konateľke odporcu p. A. povedal. Odporca v 1. rade však tejto jeho

požiadavke odmietol vyhovieť. Na dotáčku dňa 26.3.1998 sa nedostavil jednak z dôvodu, že v tom čase
už bol na súd podaný návrh, ktorý je predmetom tohto konania a naviac v roku 1997 sa konala česká
premiéra filmu a v roku 1998 slovenská premiéra. Pozývanie na dotáčku zo strany odporcu v 1. rade sa
mu preto vzhľadom na tieto okolnosti javilo účelové.
Uviedol, že harmonogram dopravy sa vydáva jeden až dva dni dopredu a neodzrkadľuje skutočný stav

v konkrétny deň. Dispozícia je v podstate plán natáčania. Je v nej uvedené, čo by sa v daný deň malo
natáčať. Dispozíciu herec obdrží deň pred natáčaním a pokiaľ je v nej poznámka „herec na telefóne“
nemá význam chodiť na miesto natáčania, ani do maskérne a kostýmerne, ale herec čaká na pokyn a
až potom sa dostaví do maskérne a kostýmerne. Dennú správu vypĺňa produkcia a malo by v nej byť
uvedené, to čo sa v ten deň skutočne realizovalo.
Štatutárna zástupkyňa odporcu v 1. rade M. A. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ sa zúčastnil 66

filmovacích dní, dôkazom čoho sú dispozície spolu s dennými správami. Potreba ďalšieho filmovacieho
dňa po 31.1.1996 vznikla pre televíznu verziu. K posunutiu termínu natáčania po 31.1.1996 došlo z
poveternostných dôvodov. Vo filme sú zobrazené štyri ročné obdobia a situáciu im skomplikoval
sneh, ktorý v Terchovej, kde sa natáčalo, napadol už v septembri (neskôr po doložení správy SHMÚ
uviedla, že v novembri 1995 a bol až do apríla 1996). Z tohto dôvodu mali problém s natočením obrazov

neskorej jesene. Obrazy sa točili až v r. 1998 preto, lebo navrhovateľ sa natáčania odmietal zúčastniť.
Uviedla, že navrhovateľ sa nezúčastnil ani dvoch filmovacích dní v období ešte pred 31.1.1996, kedy ho
tiež musel nahradiť kaskadér. Keďže po 29.1.1996 sa navrhovateľ už na natáčanie nedostavil, museli v
januári1996,keďsatočilonadMacochoupoužiťdabléra.Vtedysatočilobrazč.218záber1145.Uviedla,
že navrhovateľ ešte v decembri 1995 produkcii naznačil, že by chcel zmeniť výšku odmeny, čo už nebolo

možné, nakoľko mali dohodnuté zmluvy s investormi. Neskôr jej navrhovateľ povedal, že skutočnosť, že
nedošlo k zmene zmluvy ohľadne výšky jeho odmeny bola dôvodom, pre ktorý neprišiel na natáčanie.
Navrhovateľovi za jeho herecký výkon pre filmové dielo bola odmena zaplatená vo forme preddavku.
Odmena za jeho herecký výkon pre televíznu verziu mu nemohla byť vyplatená, nakoľko sa nedala
vypočítať, pokiaľ dielo nebolo dokončené, keďže nevedeli, či navrhovateľ príde na všetky filmovacie

dni, teda koľko filmovacích dní by sa mu malo zaplatiť, prípadne aké sankcie voči nemu uplatniť. Voči
navrhovateľovi si odporca v 1. rade uplatnil zmluvnú pokutu, a to nevyplatením 50% odmeny, a to
tak z dôvodov uvedených v článku 6 odsek druhý, ako aj odsek tretí a hoci navrhovateľ porušil obe
zmluvné povinnosti, odporca v 1. rade si voči nemu uplatnil len 50%-nú zmluvnú pokutu. Neskôr, na
pojednávaní dňa 25.2.2013 uviedla, že voči navrhovateľovi si odporca v 1. rade uplatnil zmluvné pokuty,

ktoré odpočítala od odmeny, ktorá by mu prináležala, a keďže zmluvné pokuty boli vyššie ako zvyšná
časť odmeny, ktorá mu dovtedy vyplatená nebola, zvyšok odmeny mu už vyplatený nebol.
Uviedla, že v denných správach je presne uvedené kedy a čo sa točilo, ktorí herci sa natáčania zúčastnili,
resp. či boli pripravení na natáčanie, t.j. nalíčení a v kostýmoch. Správa o negatíve hovorí o tom, čo sa
reálne natočilo z obrazov plánovaných v dispozícií na ten ktorý deň. Dispozícia nie je predbežný plán

natáčania, ale skutočný plán, ktorým sa musia všetci riadiť. Pre hercov a ostatných členov filmovacieho
štábu je záväzná a hercom sa dáva vždy ráno v hoteli. Pokiaľ je v dispozícii pri hercovi poznámka, že
je na telefóne znamená to, že herec je nalíčený a v kostýme a na telefóne čaká na ďalšie pokyny, t.j.
aby sa dostavil na miesto natáčania.
Uviedla, že posledným filmovacím dňom filmovej verzie bol 25.6.1996 a televíznej verzie 26.3.1998,

keď sa točila scéna s dablérom Č. namiesto navrhovateľa. Premiéra filmu bola v Prahe vo februári
1997 a v Bratislave bola v roku 1998. Televízna premiéra bola v roku 1999. Hlavným producentom
filmu bola spoločnosť odporcu v 2. rade a koproducentom bola spoločnosť odporcu v 1. rade. Medzi
týmito spoločnosťami bol jednak koprodukčný vzťah pokiaľ išlo o licenčné a autorské práva a jednak
dodávateľský vzťah, keďže spoločnosť odporcu v 1. rade dodávala spoločnosti odporcu v 2. rade práce

a výkony na území Slovenskej republiky, vrátane uzatvárania príslušných zmlúv. Zmluvy o vytvorení
a použití hereckého výkonu s hercami, ktorí boli občanmi Slovenskej republiky uzatvárala spoločnosť
odporcu v 1. rade. Spoločnosť odporcu v 1. rade neskôr koprodukčnou zmluvou uzavretou dňa 5.8.1995
postúpila všetky práva vrátane licenčných práv na spoločnosť odporcu v 2. rade, a to aj vo
vzťahu k navrhovateľovi.

Navrhovateľ uviedol, že obraz č. 218 scenára, ktorý má 4 zábery sa natáčal v Zuberci. V rámci tohto
obrazu je aj scéna, kde hlavní predstavitelia, a teda aj postava, ktorú stvárňoval, padajú na koni. Scénu,v ktorej padá s koňom natočil dablér nie však preto, že by ju odmietol natočiť, ale predpokladal, že sa
tak rozhodol režisér.
Štatutárny zástupca odporcu v 2. rade Jaroslav Škvařil vo svojej výpovedi uviedol, že jediným

spoločníkom, ako aj konateľom spoločnosti odporcu v 2. rade sa stal 23.5.2001, a to na základe zmluvy
o prevode obchodného podielu, ktorá bola uzavretá niekedy v apríli alebo máji 2001. Nemá vedomosť
o tom, že by sa predtým spoločnosť odporcu v 2. rade nejakým spôsobom podieľala na výrobe a
šírení filmu „Nejasná správa o konci sveta“. Osobne neprevzal žiadne zmluvy, ani iné relevantné právne
dokumenty, ktoré by mali tomu nasvedčovať. O spoločnosti odporcu v 1. rade, či už mala obchodné

meno CINEPROD, s.r.o. alebo JAKUBISKO FILM Slovakia s.r.o. nič nevie.
Z výpovede svedka A. A. súd zistil, že bol režisérom filmu „Nejasná správa o konci sveta“, v ktorom hral
navrhovateľ hlavnú úlohu. Uviedol, že navrhovateľ film nedokončil, a to ani jeho filmovú verziu, a taktiež
neurobil postsynchróny. Navrhovateľ asi 3 alebo 4 dni pred koncom riadneho nakrúcania, ktoré
sa odohrávalo v Terchovej, odišiel a viac sa neukázal. Film musel dokončiť bez navrhovateľa, namiesto
ktorého použil dabléra a tomu sa musel prispôsobiť a upraviť scenár. Neprítomnosťou navrhovateľa

v záverečných scénach dostal film úplne iný rámec než aký bol pôvodný zámer. S dablérom nakrútili
záverečné scény v snehu v Terchovej a v Bratislave jesenné scény, ktoré nemohli nakrútiť v Terchovej.
Obrazy, ktoré sa pôvodne mali natáčať v Terchovej nakoniec nakrúcali v Bratislave v apríli, rok si
nepamätal. Scény, v ktorých hral dablér neboli kaskadérske, nevyžadoval sa pre ne kaskadérsky výkon.
Ako dabléra použili osobu, ktorá je typovo podobná navrhovateľovi.

Navrhovateľ uviedol, že na robenie postsynchrónov nebol nikdy volaný.
Navrhovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odporca v 1. rade nepreukázal
nedokončenie roly, resp. neprevedenie hereckého výkonu navrhovateľom v jeho filmovacích dňoch. Ako
uviedol, navrhovateľ sa zúčastnil všetkých v zmysle zmluvy predpokladaných filmovacích dní a podal
herecký výkon podľa hereckej role „GORAN“ uvedenej v scenári A.. A. s názvom „Nejasná správa o

konci sveta“. S poukazom na článok 1 tretí odsek uviedol, že počas doby stanovenej
na vytvorenie hereckého výkonu (od 1.8.1995 do 31.1.1996) nebolo navrhovateľovi zo
strany odporcu v 1. rade oznámené, že jeho posledným filmovacím dňom, t.j. dňom 29.1.1996 nebol
jeho herecký výkon vytvorený a doba na jeho vytvorenie sa predlžuje. Vzhľadom na uvedené mal za
to, že navrhovateľ herecký výkon v zmysle zmluvy vytvoril, čím si splnil svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy. Poukázal na to, že odporca v 1. rade navrhovateľovi počas platnosti zmluvy neoznámil a
žiadnym spôsobom nepreukázal, že lehota na vytvorenie jeho hereckého výkonu sa v zmysle článku
2 zmluvy v dôsledku klimatických podmienok predĺžila. S poukazom na článok 3 odsek prvý
zmluvy a dikciu „v lehote stanovenej pre vytvorenie hereckého výkonu“ mal za to, že odporca v 1. rade
nebol oprávnený predpokladané filmovacie dni meniť, ani doplniť o nové dni po lehote stanovenej na

vytvorenie hereckého výkonu, t.j. po 31.1.1996. Tvrdenie odporcu v 1. rade, že navrhovateľ svoj herecký
výkon nedokončil, resp. ho odmietol dokončiť v zmysle zmluvy, sa preto nezakladá na pravde. Naopak
navrhovateľ svoj herecký výkon dokončil a ak odporca v 1. rade požadoval od neho vykonanie ďalších
filmovacích dní, jednalo sa už o požiadavky mimo zmluvy. Odporca v 1. rade preto nebol oprávnený
požadovaťodnavrhovateľazúčastniťsanaďalšíchfilmovacíchdňochpo31.1.1996avyplatenieodmeny

podmieňovať jeho účasťou na ďalších filmovacích dňoch. Navrhovateľovi vytvorením jeho hereckého
výkonu vznikol nárok na odmenu v zmysle článku 5 zmluvy. Mal za to, že odmena sa stala splatnou 30
dní po vytvorení hereckého výkonu navrhovateľa dňa 29.2.1996. Vychádzajúc z ust. článku 5 zmluvy
bol toho názoru, že posledný deň natáčania sa u navrhovateľa viaže na deň vytvorenia jeho hereckého
výkonu, ktorým v zmysle zmluvy bol deň 29.1.1996, ktorý bol jeho posledným filmovacím dňom, a teda

posledným dňom natáčania filmového diela a jeho televíznej verzie, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že
predmetom zmluvy bolo vytvorenie hereckého výkonu a nie filmu ako celku. Trval na tom, že za 64
filmovacích dní vznikol navrhovateľovi nárok na odmenu vo výške 730.000,- Sk. Iný výklad článku 5
zmluvy s poukazom na výpočet odmeny považoval za neakceptovateľný. Poukázal na to, že k rozšíreniu
počtufilmovacíchdníoprotipredpokladanémupočtu54došlobezzavinenianavrhovateľaibanazáklade

rozhodnutia odporcu v 1. rade, v dispozícii ktorého bolo určovať počet filmovacích dní. Taktiež poukázal
na to, že ak sa za filmovací deň v zmysle článku 5 druhý odsek zmluvy mal považovať aj deň, ktorý
bol herec podľa pokynu výrobcu na mieste natáčania nalíčený a v kostýme, hoci svoj herecký výkon
neprevedie, potom mohol odporca v 1. rade určovať takéto filmovacie dni hercovi účelovo tak, aby počet
filmovacích dní prekročil hranicu, či už 49 alebo 64 filmovacích dní, aby jeho odmena klesala.

Ďalej poukázal na to, že odporca v 1. rade neuviedol, ani nepreukázal, kedy bola zmluvná pokuta voči
navrhovateľovi uplatnená, t.j. kedy mu bola uložená, na základe čoho, akú zmluvnú povinnosť konkrétne
porušil a z akej sumy mu zmluvnú pokutu odpočítal, resp. že si ju uplatnil v zákonom ustanovenej
trojročnej lehote. Uviedol, že zo strany odporcu v 1. rade nikdy nedošlo k uplatneniu zmluvnej pokuty.Skutočnosť, že odporca v 1. rade, si podľa vlastného tvrdenia sankcie uplatnil tým spôsobom, že ich
odpočítalododmeny,atoformoujejnevyplatenia,nepovažovalzaplatnéaúčinnéuplatneniesizmluvnej
pokuty v súlade s Občianskym zákonníkom. Mal za to, že dispozície a denné správy o negatíve bez

ďalšieho nepreukazujú, že navrhovateľ sa filmovacích dní zúčastnil. Tieto vytváral výlučne odporca v 1.
rade, a preto nie sú objektívnym dôkazom. Taktiež zápisy z dopravy nepreukazujú, že navrhovateľ sa
uvedeného dňa natáčania zúčastnil, keďže sa jedná len o plán dopravy a nie o doklad potvrdzujúci, že
sa tak aj v skutočnosti stalo. Poukázal na to, že štatutárna zástupkyňa odporcu v 1. rade sa vo svojej
výpovedi opiera len o hypotetické závery, pričom produkuje tvrdenia, ktoré sú rozporuplné a nevyplývajú

zo žiadnych dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na jej tvrdenie, podľa ktorého „keďže išlo o december,
v tom čase bola veľká zima bežná prax bola taká, že herci po okostýmovaní a nalíčený boli odvezení
do hotela, kde čakali na telefóne na ďalšie pokyny“. Poukázal na to, že M. A. vo svojej výpovedi uviedla,
že sa jednalo o bežnú prax, čo však nepreukazuje, že tomu tak bolo aj v prípade navrhovateľa dňa
11.12.1995. Rovnako za nejednoznačnú považoval aj jej výpoveď týkajúcu sa filmovacieho
dňa 28.1.1996, keď uviedla, že len „predpokladá že navrhovateľ asi točil ....“. Namietal hodnovernosť

svedka A. A. a žiadal, aby súd pri posudzovaní dôkazov vzal do úvahy skutočnosť, že M. A., ktorá je
konateľkou odporcu v 1. rade je zároveň jeho manželkou a rovnako A. A. je spoločníkom a konateľom
odporcu v 1. rade. Uviedol, že odporca v 1. rade po celú dobu porušoval zmluvu, keď navrhovateľovi v
zmysle článku 7 neodovzdal natáčací (produkčný) plán vždy do prvého dňa konkrétneho mesiaca.
Odporca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu spochybnil vierohodnosť a pravdivosť

potvrdenia Slovenského národného divadla, podľa ktorého sa navrhovateľ dňa 6.9.1995 o 18. hod.
zúčastnil oprašovacej skúšky predstavenia „Nebo, Peklo, Kocúrkovo“. Uviedol, že v priebehu konania
bolo preukázané (písomnými dôkazmi, najmä rozsiahlou korešpondenciou medzi účastníkmi konania,
fotografiami z natáčania v roku 1998 s náhradným hercom, svedeckými výpoveďami, ako aj samotnou
výpoveďou navrhovateľa), že navrhovateľ nevytvoril celý herecký výkon, t.j. nedokončil herecký výkon,

čím porušil zmluvu a nárok na odmenu v zmysle zmluvy mu nevznikol. Dôvodom na to, aby
navrhovateľovinevyplatilodmenubolotedapredovšetkýmnedokončeniehereckéhovýkonu,čosúčasne
nevylučovalo možnosť uplatniť zmluvnú sankciu voči navrhovateľovi. Bol toho názoru, že jeho postup,
keď navrhovateľovi nevyplatil zvyšok odmeny bol v súlade aj s vtedy platným autorským zákonom, podľa
ktorého autor a v zmysle tohto zákona aj výkonný umelec je povinný vytvoriť dielo osobne a v určenej

lehote, pričom autorský zákon sa nezmieňuje o tom, že by autor, resp. výkonný umelec mal nárok na
odmenu, a to aj čiastkovú, ak dielo nie je v určenej lehote vytvorené.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 zväzkovým vzťahom je právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 záväzky vznikajú z
právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z

iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 490 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.2010 vznik zmlúv, ktorými
sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 záväzky vznikajú najmä zo
zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených

(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 na záväzky vznikajúce zo
zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie,
pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak strany dojednajú pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania
je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak

niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 započítať nemožno premlčané
pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský
zákon), ktorý bol účinný od 8.4.1965 do 31.12.1997, predmetom práv výkonných umelcov podľa tohto
zákona sú ich umelecké výkony, t.j. výkony hercov, spevákov, hudobníkov, tanečníkov a iných osôb,
ktoré predstavujú, spievajú hrajú, recitujú alebo inak vykonávajú literárne alebo umelecké dielo.
Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 35/1965 Zb. za použitie výkonu patrí výkonným umelcom odmena.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. v znení účinnom od 1.6.1990, ustanovenia § 5 až
9, § 12, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 3, § 16 ods. 2 a 3, § 19, § 21 až 23, § 26 a 27, § 29, §
32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 7, § 34 a § 35 ods.2 sa vzťahujú obdobne na výkonných umelcov a ich výkony;
to isté platí o § 35 ods. 1 s tým, že trvanie práva sa spravuje podľa § 38.
Podľa § 6 zákona č. 35/1965 Zb. v znení účinnom od 1.6.1990 autori jednotlivých zložiek filmového diela

alebo diela vyjadreného podobným spôsobom udeľujú výrobcovi privolenie na použitie diela zmluvou.
Autorské právo na dielo takto vytvorené ako celok vykonáva výrobca.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. autorské právo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené slovom,
písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej vnímateľnej podobe.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 35/1965 Zb. autorské právo na dielo sa vzťahuje tak na celok diela, ako aj

na jeho jednotlivé časti.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 35/1965 Zb. autor má právo s dielom nakladať, najmä rozhodnúť
o jeho uverejnení a udieľať privolenie na jeho použitie,
Podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 35/1965 Zb. autor má právo na odmenu za
tvorivú prácu (§ 13).

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. použiť dielo, pokiaľ to nie je dovolené priamo zákonom, možno
len s privolením autora. Privolenie na použitie diela udeľuje autor zmluvou.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. autor môže prevádzať len právo dielo použiť.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 35/1965 Zb. nadobúdateľ smie získané oprávnenie previesť na tretiu osobu
len s privolením autora.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 35/1965 Zb. v znení účinnom od 1.6.1990 právo použiť dielo jeho uvedením
na verejnosť môže autor previesť len na osobu oprávnenú uvádzať diela na verejnosť príslušným
spôsobom.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. v znení účinnom od 1.6.1990 zmluvou o rozširovaní

diela udeľuje autor organizácii za odmenu privolenie rozširovať svoje dielo; podmienky šírenia diela
môžu obsahovať i hromadné zmluvy.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 35/1965 Zb. zmluvami o rozširovaní diela sú najmä nakladateľská zmluva,
zmluva o verejnom vykonávaní diela, zmluva o rozširovaní snímok zvukového záznamu diela a zmluva
o vysielaní diela rozhlasom alebo televíziou.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 35/1965 Zb. zmluva o rozširovaní diela musí určiť spôsob a rozsah
rozširovania diela, čas, kedy sa tak stane, autorskú odmenu, súčinnosť autora, dobu, na ktorú je zmluva
dojednaná, a záväzok organizácie, že rozširovanie diela vykoná na svoj účet.Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. autor je povinný odovzdať organizácii dielo včas a upravené
tak, aby sa mohlo bez ťažkostí rozširovať dohodnutým spôsobom.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 35/1965 Zb. organizácia môže od zmluvy odstúpiť, ak jej autor bez

závažného dôvodu dielo riadne neodovzdal ani v dodatočnej lehote, ktorú mu organizácia poskytla;
dodatočnú lehotu netreba poskytnúť, ak zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že organizácia nemôže
mať na oneskorenom splnení záujem. V takom prípade môže organizácia požadovať vrátenie toho, čo
už autorovi plnila.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. zmluvou o vytvorenie diela autor sa zaväzuje vytvoriť

pre objednávateľa za odmenu literárne, vedecké alebo umelecké dielo a udeľuje privolenie, aby
objednávateľ dielo použil na účel vymedzený zmluvou.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 35/1965 Zb. autor je povinný vytvoriť dielo osobne v určenej
lehote. Ak nie je dohodnuté inak, vznikne autorovi nárok na dojednanú odmenu odovzdaním diela.
Podľa§27ods.3zákonač.35/1965Zb.,akmádielovady,ktorébránia,abysamohlodielopoužiťnaúčel
určený zmluvou, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť. Ak sú vady odstrániteľné, môže objednávateľ

od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak autor vady neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ
na ten účel poskytol.
Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 35/1965 Zb., ustanovenie § 23 ods. 2 platí obdobne pre zmluvu
o vytvorenie diela.
Podľa § 33 ods. 7 zákona č. 35/1965 Zb., právo na ochranu autorstva je časovo neobmedzené.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len
čiastočne.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na doplatok odmeny za vytvorenie hereckej úlohy "Goran"
uvedenej v scenári autora A.. A. s názvom „Nejasná správa o konci sveta“ na výrobu filmového diela s
totožným názvom a jeho 4-dielnej televíznej verzie v réžii A.. A., za použitie tohto jeho hereckého výkonu
na výrobu filmového diela a jeho televíznej verzie a za jeho šírenie v rámci šírenia filmového diela a
jeho televíznej verzie. Nárok na doplatok odmeny si navrhovateľ uplatnil na základe zmluvy o vytvorení

a použití hereckého výkonu uzatvorenej s odporcom v 1. rade dňa 4.8.1995.
Doplatenia odmeny sa navrhovateľ domáhal proti odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
dôvodiac tým, že odporca v 1. rade, s ktorým uzavrel zmluvu o vytvorení a použití
hereckého výkonu a pre ktorého herecký výkon vytvoril, postúpil právo použiť a šíriť jeho herecký výkon
na odporcu v 2. rade, ktorý bol konečným producentom filmu a ktorý spoločnosti INTERSONIC TAUNUS

PRODUCTIONS spol. s r.o. predal práva tento film premietať na Slovensku.
S týmto názorom navrhovateľa sa súd nestotožnil, ale je názoru, že odporca v 2. rade v konaní nie je
pasívne vecne legitimovaný.
Vecná legitimácia (aktívna alebo pasívna) vyjadruje postavenie účastníka konania v
hmotnoprávnom vzťahu a určujú ju hmotnoprávne predpisy. Má ju iba ten, kto je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa v konaní rozhoduje, t.j. kto je
nositeľom uplatneného práva (aktívna vecná legitimácia) a kto je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v
konkrétnej veci (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že navrhovateľ
sa splnenia hmotnoprávnej povinnosti domáha voči právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá podľa
hmotného práva nie je povinná ju splniť.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že zmluvu o vytvorení a použití hereckého výkonu, súčasťou
ktorej bola aj dohoda o odmene navrhovateľa za vytvorenie hereckého výkonu, jeho použitie a šírenie
uzavreli odporca v 1. rade a navrhovateľ. Navrhovateľ bol teda v hmotnoprávnom vzťahu výlučne s
odporcom v 1. rade, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný.
V hmotnoprávnom vzťahu s odporcom v 2. rade navrhovateľ nebol, a to ani v prípade, ak odporca v 1.

radepreviedolnaodporcuv2.radeprávapoužiťašíriťhereckývýkonnavrhovateľa,načoboloprávnený
podľa článku 11 zmluvy o vytvorení a použití hereckého výkonu uzavretej s navrhovateľom. V konaní
síce nebolo preukázané, že odporca v 1. rade tieto práva previedol na odporcu v 2. rade, nepriamo o
tom svedčí len zmluva o šírení filmového diela „Nejasná správa o konci sveta“, ktorú odporca v 2. rade
dňa 23.1.1998 uzavrel s obchodnou spoločnosťou INTERSONIC TAUNUS PRODUCTIONS spol. s r.o.

Pokiaľ aj odporca v 1. rade previedol na odporcu v 2. rade právo použiť a šíriť herecký výkon
navrhovateľa, neznamená to, že tým medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade vznikol záväzkový
vzťah, z ktorého by pre odporcu v 2. rade vyplývala povinnosť zaplatiť navrhovteľovi odmenu za použite
a šírenie jeho hereckého výkonu. Záväzkový vzťah z takejto zmluvy mohol vzniknúť len medzi odporcamiv 1. a 2. rade. Na záväzkový vzťah medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľom, založený zmluvou o
vytvorení a použití hereckého výkonu to však nemalo žiaden vplyv a záväzok odporcu v 1. rade zaplatiť
navrhovteľovi odmenu za herecký výkon, jeho použitie a šírenie tým nebol dotknutý a naďalej trval.

Navrhovateľ bol teda v hmotnoprávnom vzťahu výlučne s odporcom v 1. rade, ktorý ako jediný je v
konaní pasívne legitimovaný. Odporca v 2. rade, s ktorým navrhovateľ nebol v žiadnom hmotnoprávnom
vzťahu, pasívnu legitimáciu nemá. Súd preto návrh navrhovateľa proti odporcovi v 2. rade z dôvodu
nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní zamietol.
Navrhovateľ,aniodporcav1.radeplatnosťzmluvyovytvoreníapoužitíhereckéhovýkonu,ktorúuzavreli

dňa 4.8.1995 nespochybňovali. Sporné medzi nimi bolo, či navrhovateľ dokončil svoju hereckú rolu, či
má nárok na odmenu, resp. doplatok odmeny, ak áno koľkých filmovacích dní sa zúčastnil a na odmenu
v akej výške má nárok a či si odporca v 1. rade uplatnil voči navrhovateľovi nárok na zmluvné pokuty.
Z článku 2 zmluvy o vytvorení a použití hereckého výkonu mal súd preukázané, že navrhovateľ sa
zaviazal vytvoriť herecký výkon v období od 1.8.1995 do 31.1.1996 s tým, že táto lehota sa predĺži o
toľko dní o koľko dní bol odporca v 1. rade v omeškaní s natáčaním filmového diela z dôvodov na ňom

nezávislých, pričom príkladmo sú uvedené aj nepriaznivé klimatické podmienky.
Z článku 2 zmluvy vyplýva, že lehotu na vytvorenie hereckého výkonu navrhovateľa bolo možné predĺžiť
aodnavrhovateľapožadovaťvytvoreniehereckéhovýkonuajpo31.1.1996lenvprípade,akbolodporca
v 1. rade z objektívnych dôvodov v omeškaní s natáčaním filmového diela. Z článku 3 prvý odsek zmluvy
mal súd preukázané, že odporca v 1. rade mal právo filmovacie dni zmeniť alebo ich doplniť o ďalšie

nové filmovacie dni len v lehote uvedenej v článku 2, t.j. do 31.1.1996.
Z výpovede štatutárnej zástupkyne odporcu v 1. rade Deany Jakubiskovej mal súd preukázané, že
potreba ďalších natáčacích dní z klimatických dôvodov vznikla len v súvislosti s natáčaním televíznej
verzie diela, čo potvrdzuje aj list Deany Jakubiskovej, ako generálnej manažérky odporcu v 2. rade,
ktorým Ministerstvu kultúry Českej republiky oznámila, že filmová verzia diela „Nejasná správa o konci

sveta“ bola dokončená ku dňu 5.10.1995.
Podľalistuodporcuv2.radezodňa29.1.1996,adresovanéhonavrhovateľovi,sktorýmvšaknavrhovateľ
nebol v zmluvnom vzťahu, k uvedenému dňu bol odporca v 2. rade, a tým aj odporca v 1. rade, ako
koproducent, z dôvodov nepriaznivého počasia v omeškaní s natáčaním o 4 mesiace, v dôsledku čoho
mala navrhovateľovi lehota na vytvorenie jeho hereckého výkonu skončiť dňa 30.4.1996. Aj keď tento

list bol navrhovateľovi doručený až po 31.1.1996, súd mal preukázané aj výpoveďou navrhovateľa, že
navrhovateľ bol s jeho obsahom oboznámený dňa 29.1.1996, avšak odmietol ho prevziať.
Odporca v 1. rade, ako aj odporca v 2. rade, obaja zastúpení M. A., v súvislosti s dotáčkou, resp.
dotáčkami navrhovateľa listom z 18.4.1996 prvýkrát vyzvali, aby produkcii oznámil svoje záväzky k
Slovenskému národnému divadlu v období od 25.4.1996 do 20.5.1996 za účelom určenia natáčacích

dní pre jeho rolu.
Na samotnú účasť na dotáčke obrazu č. 169, ktorý mal byť posledným nenatočeným obrazom z
pôvodného scenára, M. A. prvýkrát vyzvala navrhovateľa až listom z 31.7.1996, a zároveň mu
navrhla, aby sa natáčania zúčastnil v jednom z týchto dní: 30.8, 31.8, 1.9., 3.9., 4.9. 8.9. alebo 9.9.1996.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd preukázané, že navrhovateľ splnil svoj záväzok vytvoriť herecký

výkon do 31.1.1996, keďže potreba ďalších filmovacích dní z klimatických dôvodov vznikla len v
súvislosti s televíznou verziou diela a nie s filmovým dielom, ako to predpokladá článok 2 tretí odsek
zmluvy. Súd mal ďalej preukázané, že odporca v 1. rade do 31.1.1996 neoznámil navrhovateľovi,
že lehota na vytvorenie jeho hereckého výkonu sa predlžuje z klimatických dôvodov do 30.4.1996, ale
túto skutočnosť mu oznámil odporca v 2. rade.

Súd mal taktiež preukázané, že natáčanie sa do 30.4.1996 neuskutočnilo a štatutárna zástupkyňa
odporcu v 1. rade navrhovateľa vyzvala, aby sa zúčastnil na dotáčke obrazu č. 169 v konkrétnych
filmovacích dňoch až po 30.4.1996, a to listom zo dňa 31.7.1996, pričom mu navrhla termíny natáčania
v auguste a septembri 1996.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že záväzok navrhovateľa vytvoriť herecký výkon zanikol dňa

31.1.1996, najneskôr však dňa 30.4.1996 a po tomto dni už odporca v 1. rade nebol oprávnený
požadovať od navrhovateľa vytvorenie hereckého výkonu a navrhovateľ nebol povinný herecký výkon
vytvoriť.
Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu v 1. rade, že navrhovateľ nemá vôbec nárok na odmenu,
pretože svoju hereckú rolu nedokončil, nakoľko sa nezúčastnil na dotáčke obrazu č. 169 a herecký výkon

nepodal ani v dňoch 30.1.1996 a 31.1.1996 (spočiatku tvrdil, že aj dňa 28.1.1996), hoci tak bol povinný
urobiť. Bol toho názoru, že jeho postup, keď navrhovateľovi nevyplatil zvyšok odmeny bol v súlade aj
s vtedy platným autorským zákonom, podľa ktorého výkonný umelec je povinný vytvoriť dielo osobnea v určenej lehote, pričom autorský zákon sa nezmieňuje o tom, že by výkonný umelec mal nárok na
odmenu, a to aj čiastkovú, ak dielo nie je v určenej lehote vytvorené.
Zo zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon), o ktorý

odporca v 1. rade svoj právny názor opieral, vyplýva, že výkonný umelec má o.i. nárok na odmenu za
tvorivú prácu [§ 12 ods. 1 písm. c) v spojení s § 39 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. v znení účinnom
od 1.6.1990], ktorou v prípade herca je nepochybne jeho herecký výkon.
Je pravdou, ako poukazoval odporca v 1. rade, že podľa cit. zákona je výkonný umelec povinný podať
herecký výkon včas a osobne v určenej lehote (§ 23 ods. 1 a § 27 ods. 2 v spojení s § 39 ods. 1).

Zo žiadneho ustanovenia autorského zákona však nevyplýva, že v prípade, ak by tak výkonný umelec
čiastočne neurobil, nemá vôbec nárok na odmenu.
Ak si výkonný umelec nesplnil riadne svoju povinnosť podať herecký výkon, autorský zákon umožňoval
výrobcovi diela, odstúpiť od zmluvy za podmienok ustanovených v § 23 ods. 2 a 27 ods. 3 a v prípade,
ak od zmluvy odstúpil, od výkonného umelca mohol požadovať vrátenie toho, čo mu už plnil.
Keďže navrhovateľ herecký výkon na výrobu filmového diela „Nejasná správa o konci sveta“ a jeho

televíznej verzie podal, za podaný herecký výkon mu patrí odmena, a to aj v prípade, ak by ho nepodal
vo všetkých obrazoch, v ktorých tak mal urobiť.
Naviac odmena, ktorú sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi a doplatok ktorej bol
predmetomsporu,nepozostávalalenzodmenyzatvorivúprácunavrhovateľa,t.j.zajehohereckývýkon,
ale aj za jeho použitie na výrobu filmového diela a jeho televíznej verzie a jeho šírenie v rámci šírenia

filmového diela a jeho televíznej verzie.
Pokiaľ odporca v 1. rade tvrdil, že navrhovateľ sa nezúčastnil dotáčky obrazu č. 169 a natáčania dňa
30.1.1996, hoci tak mal urobiť, toto jeho tvrdenie nie je dôvodné.
Ako súd vyššie konštatoval na dotáčke obrazu č. 169 sa navrhovateľ nebol povinný zúčastniť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že deň 30.1.1996 nebol a ani nemal byť filmovacím

dňom navrhovateľa, čo preukazuje harmonogram dopravy, dispozícia č. 66, denná správa o negatíve z
30.1.1996 a listy právneho zástupcu odporcu v 2. rade z 29.1.1996 a 15.2.1996.
Po vykonanom dokazovaní v konaní zostalo sporným, či sa navrhovateľ mal zúčastniť natáčania dňa
31.1.1996. Súd však nepovažoval za potrebné sa tým bližšie zaoberať, nakoľko na posúdenie, či
navrhovateľ dokončil svoj herecký výkon a najmä na vznik nároku navrhovateľa na odmenu, je táto

skutočnosť právne irelevantná.
Aj v prípade, ak by bolo preukázané, že navrhovateľ sa dňa 31.1.1996 natáčania svojvoľne nezúčastnil,
hoci tak bol povinný urobiť, nemalo by to žiaden vplyv na vznik nároku navrhovateľa na odmenu, ale
mohlo to mať vplyv len na výšku odmeny (čo v danom prípade nemalo, keďže ani navrhovateľ a ani
odporca v 1. rade deň 31.1.1996 nepovažovali za filmovací deň navrhovateľa) a na prípadnú možnosť

odporcu v 1. rade od zmluvy odstúpiť alebo si voči navrhovateľovi uplatniť zmluvnú pokutu.
Spornou medzi účastníkmi bola výška odmeny, ktorá sa odvíjala od počtu filmovacích dní, v ktorých
navrhovateľ podal herecký výkon alebo bol pripravený herecký výkon podať, t.j. podľa pokynov odporcu
v 1. rade bol na mieste natáčania nalíčený a v kostýme (článok 5 zmluvy).
Podľa navrhovateľa, herecký výkon podal počas 64 filmovacích dní a podľa odporcu v 1. rade

navrhovateľ herecký výkon podal počas 66 filmovacích dní, z toho 11.12.1995 samotný herecký výkon
nepodal, ale bol v kostýme a nalíčený.
Medzi účastníkmi konania tak bolo sporné, či navrhovateľ podal, príp. bol pripravený podať herecký
výkon v dňoch 6.9.1995, 11.12.1995 a 28.1.1996, ako to tvrdil odporca v 1. rade. Z vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že uvedené dni neboli filmovacími dňami navrhovateľa.

Z potvrdení Slovenského národného divadla z 5.2.2008 a zo 7.10.2008 mal súd preukázané že
navrhovateľ sa dňa 6.9.1995 zúčastnil oprašovacej skúšky hry „Nebo, Peklo, Kocúrkovo“. Odporca v
1. rade síce vierohodnosť potvrdení Slovenského národného divadla spochybnil, nepodložil to však
žiadnymi relevantnými dôkazmi, rovnako ako svoje tvrdenie o účasti navrhovateľa na natáčaní dňa
6.9.1995, ktoré opieral o výpoveď štatutárnej zástupkyne odporcu v 1. rade, dispozíciu, harmonogram

dopravy a dennú správu o negatíve zo dňa 6.9.1995.
Dispozíciuaharmonogramdopravynadeň6.9.1995súdnepovažujezarelevantnélistinnédôkazy,ktoré
by jednoznačne preukazovali, že to, čo je v nich uvedené sa aj uskutočnilo. Za relevantné listinné dôkazy
o tom, ktoré obrazy, prípadne zábery sa v ten-ktorý deň natáčali je vzhľadom na obsah jednotlivých
dôkazov možné považovať dennú správu o negatíve, najmä však dennú správu, z ktorej je zrejmé aj

to, ktorí herci ktorého dňa natáčali.
Z dennej správy o negatíve zo dňa 6.9.1995 mal súd preukázané, že v ten deň sa točili len obrazy č. 190
a č. 191, v ktorých postava „Gorana“ nevystupuje a obraz č. 125, ktorý sa podľa dispozície v ten deň
mal natáčať a v ktorom táto postava vystupuje, sa v ten deň netočil. Tieto skutočnosti vo svojej výpovedipotvrdil aj navrhovateľ, keď uviedol, že deň 6.9.1995 bol plánovaný ako filmovací deň, ale natáčanie
jeho obrazu bolo zrušené a v tento deň bol v Slovenskom národnom divadle na skúške inscenácie
„Kocúrkovo“.

Samotná štatutárna zástupkyňa odporcu v 1. rade, ktorá za dôkaz preukazujúci účasť navrhovateľa na
natáčaní dňa 6.9.1995 považovala aj dennú správu o negatíve, nevedela upresniť, kde z tejto správy
vyplýva, že navrhovateľ sa natáčania zúčastnil.
Dennú správu zo dňa 6.9.1995 odporca v 1. rade, ktorý týmto listinným dôkazom na rozdiel
od navrhovateľa disponoval, súdu nepredložil.

Súd pri hodnotení dôkazov zobral do úvahy, že dôkazy, o ktoré svoje tvrdenie, že navrhovateľ sa dňa
6.9.1995 natáčania zúčastnil, možno považovať len za podporné, ktoré bez ďalších dôkazov toto jeho
tvrdenie nepreukazujú.
Na druhej strane pokiaľ ide o dôkaz predložený navrhovateľom, t.j. potvrdenia Slovenského národného
divadla, súd zobral do úvahy, že navrhovateľ mal v tejto hre jednu z hlavných postáv bez alternácie, v
dôsledku čoho by bez jeho prítomnosti nebolo možné oprašovaciu skúšku vykonať a predstavenie by sa

nekonalo. Súd taktiež zobral do úvahy, že verejné predstavenie hry „Nebo, Peklo, Kocúrkovo“ sa konalo,
resp. malo konať dňa 8.9.1995, ktorý nebol filmovacím dňom navrhovateľa a za logické považoval aj
tvrdenie navrhovateľa, že vzhľadom na to, že uvedené divadelné predstavenie sa malo konať 8.9.1995,
t.j. po divadelných prázdninách bolo úplne bežné, že pred jeho vereným predstavením,
sa konala oprašovacie skúška. Súd taktiež zohľadnil, že skutočnosti tvrdené navrhovateľom odporca

v 1. rade nespochybnil. Spochybnil len samotné potvrdenia Slovenského národného divadla bez toho,
aby preukázal, že toto sa nezakladá na pravde, prípadne aby navrhol vykonanie dôkazov, ktoré by toto
jeho tvrdenie preukázali.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súde dospel k záveru, že navrhovateľ sa dňa 6.9.1995
natáčania nezúčastnil a tento deň preto nebol filmovacím dňom navrhovateľa.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ dňa 11.12.1995 nenatáčal, ani to, že
uvedeného dňa bol v hoteli na telefóne. Sporné medzi nimi bolo len to, či navrhovateľ bol v kostýme a
nalíčený a či teda deň 11.12.1995 sa považuje za filmovací deň navrhovateľa.
Ktorý deň sa považuje za filmovací deň navrhovateľa upravuje článok 5 druhý odsek zmluvy, podľa
ktorého sa filmovacím dňom rozumie o.i. aj deň, počas ktorého bol herec pripravený herecký výkon

podať, t.j. bol podľa pokynov odporcu v 1. rade na mieste natáčania nalíčený a v kostýme.
Súd vychádzajúc z cit. ustanovenia je toho názoru, že v danom prípade je irelevantné, či navrhovateľ
bol nalíčený a v kostýme, nakoľko nebol na mieste natáčania, ale v hoteli na telefóne,
čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Súd preto dospel k záveru, že deň 11.12.1995 nebol filmovacím
dňom navrhovateľa, pretože ak by aj bol nalíčený a v kostýme, čo odporca v 1. rade nepreukázal, bol

na telefóne v hoteli a nie na mieste natáčania, čo ako podmienku filmovacieho dňa vyžadoval článok 5
druhý odsek zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Ak by však za miesto natáčania bolo možné považovať aj hotel, keďže sa natáčalo v decembri a bola
zima, odporca v 1. rade nepreukázal, že navrhovateľ bol dňa 11.12.1995 v kostýme a nalíčený. Toto jeho
tvrdenie ani podporne nepreukazuje dispozícia č. 66, na ktorú sa odvolával, podľa ktorej navrhovateľ

bol v hoteli na telefóne, keďže z nej nevyplýva, že by sa navrhovateľ mal dostaviť do kostýmerne a
maskérne. V tejto súvislosti súd poukazuje na dispozíciu na deň 8.10.1995, kde je pri hercovi
S. E. uvedené „na telefóne HOTEL v kostýme“.
Taktiež ako opodstatnené sa javí tvrdenie navrhovateľa, že dňa 11.12.1995 sa pravdepodobne
nenatáčalo, keďže odporca v 1. rade, súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by sa v uvedený deň

filmovanie uskutočnilo, napr. dennú správu z 11.12.1995 alebo dennú správu o negatíve, ktorú pokiaľ
ide o iné filmovacie dni navrhovateľa súdu predložil.
Obaja účastníci konania jednoznačne nepreukázali svoje tvrdenia ohľadom účasti navrhovateľa na
natáčaní dňa 28.1.1996.
Tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého v dispozícií na 28.1.1996 nie je uvedený obraz, ktorý mal natáčať

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko podľa dispozície sa dňa 28.1.1996 okrem obrazu č. 216
s názvom „Boboty“, pri ktorom je v dispozícií uvedené „Goran s Veronou idú na koni - ev. dabléri“, mali
natáčať aj obrazy č. 21, 64, 141, v ktorých postava Gorana vystupuje. Navrhovateľ taktiež nepreukázal,
že vozidlo produkcie ho dňa 28.1.1996 odviezlo z Bratislavy do hotela v Žiline a nie do Terchovej, kde
ho malo odviezť podľa harmonogramu dopravy. Taktiež navrhovateľom navrhnutý svedkovia Š. a K.

nepotvrdili, že navrhovateľ sa dňa 28. 1.1996 natáčania nezúčastnil.
Na rozdiel od navrhovateľa, tvrdenia odporcu v 1. rade ohľadom účasti navrhovateľa na natáčaní dňa
28.1.1996 sa v priebehu konania menili.Z otázky právneho zástupcu odporcu v 1. rade prečo dňa 28.1.1996 nenastúpil do
pristaveného vozidla, ktoré ho malo odviesť na natáčanie v dňoch 29.1., 30.1. a 31.1.1996, ktorú na
pojednávaní dňa 7.11.2005 položil navrhovateľovi vyplýva, že navrhovateľ sa natáčania dňa 28.1.1996

nemal zúčastniť. Neskôr v priebehu konania odporca v 1. rade najskôr tvrdil, že navrhovateľ sa natáčania
dňa 28.1.1996 nezúčastnil, hoci tak mal urobiť. Toto jeho tvrdenie preukazujú aj listinné dôkazy - listy
právneho zástupcu odporcu v 2. rade z 29.1.1996 a 15.2.1996 adresované navrhovateľovi, ktoré do
spisu založil samotný odporca v 1. rade.
Napokon odporca v 1. rade tvrdil, že navrhovateľ sa natáčania zúčastnil. Toto svoje posledné tvrdenie

však nepreukázal, a to ani výpoveďou štatutárnej zástupkyne odporcu v 1. rade, ktorá uviedla, že len
predpokladá, že navrhovateľ sa dňa 28.1.1996 natáčania zúčastnil. Dôkazom účasti navrhovateľa na
natáčaní dňa 28.1.1996 nie je ani skutočnosť, že natáčanie trvalo až do 23.30 hod. na čo taktiež
poukazovala štatutárna zástupkyňa odporcu v 1. rade.
Za účelové súd považoval tvrdenie štatutárnej zástupkyne odporcu v 1. rade, ktorá s poukazom na
dispozíciu na 28.1.1996, v ktorej je navrhovateľ uvedený a pri jeho mene je poznámka „Po príchode

z Bratislavy M/K“, t.j. maskérňa/kostymérňa tvrdila, že ak by počas natáčania došlo k zmenám bolo
by to v dispozícií uvedené. Z ďalších dispozícií mal súd preukázané, že prípadne zmeny, ku ktorým
počas natáčania došlo sa do dispozícií neuvádzali, príkladmo súd poukazuje na dispozíciu z 24.11.1995,
kedy sa mala podľa dispozície točiť aj časť obrazu č. 125, z dennej správy však vyplýva, že tento
obraz sa netočil, v dispozícii to však poznačené nie je. Za účelové súd považoval aj tvrdenie štatutárnej

zástupkyne odporcu v 1. rade, podľa ktorého, ak by navrhovateľ 28.1.1996 netočil určite by ho toho
dňa na natáčanie nedoviezli. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že aj herci Š. a K.
boli z Bratislavy dovezení do hotela v Žiline deň pred natáčaním a podľa výpovede svedka N. K.,
bežnou praxou bolo, že herci mali byť na mieste natáčania 24 hodín pred natáčaním. V konaní bolo
taktiež preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 29.1.1996 sa navrhovateľ mal natáčania

zúčastniť a aj sa ho zúčastnil.
Tvrdenie odporca v 1. rade, že navrhovateľ sa dňa 28.1.1996 natáčania zúčastnil, nepreukazujú ani
listinné dôkazy, o ktoré toto tvrdenie opieral.
Z dennej správy o negatíve, mal súd síce preukázané, že dňa 28.1.1996 sa točili aj obrazy s postavou
Gorana, nemal však preukázané, že túto postavu v ten deň navrhovateľ aj natočil, keďže natáčania

sa mal zúčastniť aj dablér navrhovateľa a z dennej správe o negatíve len vyplýva, že sa točili obrazy
s postavou „Goran“, kto tieto obrazy točil, t.j. či navrhovateľ alebo jeho dablér však z dennej správy o
negatíve nie je možné zistiť.
Ďalšie listinné dôkazy harmonogram dopravy a dispozíciu č. 64 na 28.1.1996, súd nepovažoval za
relevantné dôkazy, preukazujúce účasť navrhovateľa na filmovaní dňa 28.1.1996, nakoľko v nich je len

uvedené, čo by sa v ten-ktorý deň malo realizovať, neodrážajú však čo v skutočnosti realizované bolo.
Dennú správu z 28.1.1996, v ktorej by malo byť uvedené, či sa navrhovateľ dňa 28.1.1996 natáčania
zúčastnil, odporca v 1. rade súdu nepredložil, rovnako ako aj denné správy z ďalších filmovacích dní,
medzi účastníkmi sporných.
Súd vyhodnotil všetky uvedené dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, prihliadol na to, čo vo svojich prednesoch a v písomných vyjadreniach tvrdili účastníci konania
a najmä vzhľadom na rozpory v tvrdeniach odporcu v 1. rade a jeho štatutárnej zástupkyne, ako aj
rozpory medi ich tvrdeniami a listinnými dôkazmi, ktoré odporca v 1. rade do spisu založil na preukázanie
svojich tvrdení, súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ sa natáčania dňa
28.1.1996 zúčastnil. Súd preto deň 28.1.1996 nepovažoval za filmovací deň navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako predstaviteľ postavy Gorana vo
filme „Nejasná správa o konci sveta“ a v jeho rovnomennej televíznej verzii podal herecký výkon počas
64 filmovacích dní, konkrétne v roku 1995 v dňoch 6.8., 8.8., 9.8., 14. 8., 15.8., 16.8., 17.8., 18.8., 19.8.,
21.8., 24.8., 25.8., 26.8., 27.8., 28.8., 30.8., 31.8., 1.9., 12.9., 13.9., 20.9., 29.9., 30.9., 2.10., 3.10.,
6.10., 7.10., 8.10., 11.10., 12.10., 13.10., 14.10., 15.10., 16.10., 17.10., 18.10., 22.10., 23.10., 24.10.,

31.10., 1.11., 2.11., 3.11., 5.11., 6.11., 8.11., 10.11., 15.11., 17.11., 18.11., 23.11., 24.11., 25.11., 26.11.,
27.11., 1.12., 2.12., 3.12., 4.12., 9.12., 10.12., 17.12., 18.12. a v roku 1996 dňa 29.1.1996.
Navrhovateľ, ktorý sa pôvodne domáhal proti odporcovi v 1. rade zaplatenia odmeny vo výške 410.000,-
Sk, svoj návrh podaním zo dňa 8.1.2006 v časti istiny rozšíril o 98.000,- Sk a proti odporcom sa za 64
filmovacích dní titulom odmeny domáhal zaplatenia 508.000,- Sk s príslušenstvom.

Odporca v 1. rade proti nároku navrhovateľa na zaplatenie časti odmeny vo výške 98.000,- Sk, o ktorú
návrh rozšíril, vzniesol námietku premlčania. Súd sa preto v prvom rade musel vysporiadať s otázkou,
či právo navrhovateľa na zaplatenie časti odmeny v sume 98.000,- Sk je premlčané.Z ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
ustanovenejv§101až110Občianskehozákonníka,pričompremlčanímsasúdzaoberáanapremlčanie
prihliadne len vtedy, ak dlžník v konaní pred súdom premlčanie namietne.

Občiansky zákonník v ust. § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých
prípadoch, keď zákon v ust. § 102 až 110 neupravuje pre jednotlivé práva osobitnú (kratšou či dlhšou)
premlčacou dobou.
Z ust. § 101 až 110 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v danom prípade platí všeobecná trojročná
premlčania doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania a s poukazom na článok 5 štvrtý odsek zmluvy mal súd preukázané,
že odmena, resp. jej doplatok sa stala splatnou dňa 26.4.1998. Navrhovateľ návrh, ktorým sa proti
odporcom pôvodne domáhal zaplatenia 410.000,- Sk rozšíril o 98.000,- Sk a proti odporcom sa domáhal
zaplatenia sumy 508.000,- Sk, podaním zo dňa 8.1.2006, doručeným na súd dňa 9.1.2006.
Súd mal tak preukázané, že navrhovateľ sa zaplatenia 98.000,- Sk domáhal po uplynutí trojročnej
premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 26.4.2001. Keďže proti právu navrhovateľa na zaplatenie odmeny

vo výške 98.000,- Sk odporca v 1. rade vzniesol v konaní námietku premlčania, ktorá bola dôvodná,
súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie odmeny 98.000,- Sk, čo je od 1.1.2009 suma 3.253,- eur
zamietol.
Bez ohľadu na námietku premlčania vznesenú odporcom v 1. rade, súd sa nestotožnil s výpočtom
odmeny navrhovateľom, ktorý s poukazom na článok 5 zmluvy bol toho názoru, že za 49 filmovacích

dní mu prináleží odmena 12.000,- Sk za jeden filmovací deň a za zvyšných 15 dní mu prináleží odmena
10.000,- Sk za 1 filmovací deň. Celkovo mu tak prináleží odmena 738.000,- Sk (12.000,- Sk x 49 +
10.000,- Sk x 15) a po odpočítaní vyplateného preddavku vo výške 230.000,- Sk, žalovaný doplatok
odmeny je 508.000,- Sk s príslušenstvom.
Vychádzajúc z článku 5 zmluvy je nesporné, že v tomto článku sa navrhovateľ a odporca v 1. rade

dohodli na tom, že výška odmeny je odstupňovaná podľa počtu filmovacích dní navrhovateľa, pričom
navrhovateľom a odporcom v 1. rade bolo presne dohodnuté rozmedziefilmovacích dní, za vytvorenie
hereckého výkonu počas ktorých má navrhovateľ nárok na odmenu v zmluve dohodnutej výške.
Z ust. článku 5 zmluvy mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca v 1. rade sa pre prípad, ak
počet filmovacích dní navrhovateľa bude v rozmedzí od 50 vrátane do 64 vrátane, dohodli na odmene

10.000,- Sk za jeden filmovací deň. Iný výklad tohto ustanovenia zmluvy, tak ako ho podal navrhovateľ,
súd považuje za účelový.
Súd vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že navrhovateľovi, ktorý svoj herecký
výkonpodalpočas64filmovacíchdní,patrípodľačlánku5zmluvyodmenavovýške10.000,-Skzajeden
filmovací deň. Za 64 filmovacích dní mu tak patrí odmena 640.000,- Sk. Keďže v konaní bolo preukázané

a medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľom nebolo sporné, že odporca v 1. rade formou preddavku
zaplatil navrhovateľovi 230.000,- Sk, navrhovateľ má nárok na zaplatenie zvyšnej časti odmeny vo výške
410.000,- Sk, čo je od 1.1.2009 suma 13.609,51 eur.
Pokiaľ ide o splatnosť odmeny súd vychádzal z článku 5 štvrtý odsek zmluvy, podľa ktorého odmena,
resp. jej doplatok po odpočítaní zálohy bude splatná do 30 dní odo dňa vytvorenia hereckého výkonu

s tým, že týmto dňom obe zmluvné strany rozumejú posledný deň natáčania filmového diela a jeho
televíznej verzie. Keďže televízna verzia bola dokončená dňa 26.3.1998 odmena, resp. jej doplatok vo
výške 410.000,- Sk sa stala splatnou dňa 26.4.1998, ktorý je 30. dňom od posledného dňa natáčania
televíznej verzie diela s názvom „Nejasná správa o konci sveta“.
Odporca v 1. rade v rámci obrany tvrdil, že neuhradený doplatok odmeny predstavuje zmluvné pokuty,

ktoré sa mu navrhovateľ zaviazal zaplatiť, ak si nesplní svoje záväzky uvedené v článku 6 odsek druhý
a tretí zmluvy. Uviedol, že navrhovateľ si tieto záväzky nesplnil tým, že sa nezúčastnil natáčania v dňoch
28.1.1996, 30.1.1996 a 31.1.1996 (neskôr tvrdil, že natáčania dňa 28.1.1996 sa zúčastnil) a odmietol
účasť na dotáčke obrazu č. 169, ktorú namiesto neho vytvoril dňa 26.3.1998 dablér N. Č..
V konaní bolo preukázané, že pre prípad porušenia povinnosti uvedených v článku 6 druhá a tretia

zarážka zmluvy zo strany navrhovateľa sa účastníci v zmluve dohodli na povinnosti navrhovateľa zaplatiť
zmluvné pokuty. Dohoda o zmluvných pokutách bola urobená v predpísanej písomnej forme a má všetky
náležitosti vyžadované ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade v konaní tvrdil, že zmluvné pokuty si proti navrhovateľovi uplatnil,
a to nevyplatením zvyšku odmeny, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či odporca v 1. rade si zmluvné

pokuty proti navrhovateľovi vôbec uplatnil, nakoľko samotné odpočítanie sumy predstavujúcej zmluvné
pokuty od doplatku odmeny a jej nevyplatenie navrhovateľovi, nemožno bez ďalšieho považovať za
uplatnenie si zmluvných pokút.Kedy dochádza k zániku záväzkov upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 559 až 587.
Jedným zo spôsobov zániku záväzku je aj započítanie (§ 580 až 584 Občianskeho zákonníka). Z ust. §
580 vyplýva, že k zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretnú, ale

až na základe jednostranného právneho úkonu alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody. Na to,
aby započítanie malo za následok zánik záväzku, príp. jeho časti sa vyžaduje právny úkon niektorého
z účastníkov záväzkového právneho vzťahu, t.j. aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k
započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Formu pre tento právny úkon zákon nepredpisuje, stačí
aj len ústny prejav, ktorý musí mať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník pre právne úkony

požaduje. Z obsahu takéhoto právneho úkonu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje
na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa - druhého účastníka záväzkového
vzťahu.
Započítací prejav je možné urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej
pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch
započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu,

v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku
zostáva naďalej v platnosti.
Odporca v 1. rade nikdy v priebehu konania netvrdil a ani nepreukázal, že voči navrhovateľovi urobil
prejav smerujúci k započítaniu svojej pohľadávky (ak vôbec vznikla) na zaplatenie zmluvných pokút voči
pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie doplatku odmeny. Jedine bývalý právny zástupca odporcu v

2. rade v liste zo dňa 15.2.1996 uviedol, že odporcovi v 2. rade, s ktorým však navrhovateľ nebol v
zmluvnom vzťahu, odporučil, aby svoje práva na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil voči navrhovateľovi
vzájomným zápočtom proti právu navrhovateľa na doplatenie odmeny za vytvorenie hereckého výkonu;
odporca v 2. rade sa ale rozhodol pre ústretovejšie konanie.
Odporca v 1. rade tak nepreukázal, že k zániku nároku navrhovateľa na doplatenie odmeny došlo v

dôsledku ním urobeného započítacieho prejavu.
V súvislosti so zmluvnými pokutami súd naviac uvádza, že zmluvná pokuta je jedným z prostriedkov
zabezpečujúcich splnenie zmluvnej povinnosti, ktorá má, tak ako aj ostatné zabezpečovacie prostriedky,
akcesorickú povahu, čo znamená, že jej existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak zanikne
hlavnýzáväzokzanikneajjehozabezpečenie.Účelzmluvnejpokutyspočívanajmävhrozbemajetkovou

sankciou pre prípad, že povinný nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tým tiež
v zabezpečení oprávneného proti prípadnej ujme, ktorá by mu nesplnením hlavného záväzku mohla
vzniknúť.
Pokiaľ si navrhovateľ svoje zmluvné záväzky riadne neplnil, odporca v 1. rade mal možnosť prinútiť ho,
aby si záväzky, ku ktorým sa zaviazal v článku 6 odsek druhý a prípadne aj odsek tretí zmluvy plnil, a

to vymáhaním zmluvných pokút hneď po tom, ako u neho porušenie povinnosti zistil, najneskôr však
do uplynutia doby dohodnutej v článku 2 zmluvy, t.j. do 31.1.1996, prípadne do odporcami predĺženej
doby, t.j. do konca 30.4.1996 alebo až do vytvorenia dohodnutej hereckej úlohy. Po 30.4.1996,
prípadne po poslednom filmovacom dní, ktorým bol deň 26.3.1998, kedy bol natočený obraz č. 169, v
ktorom postavu Gorana stvárnil dablér Č., hlavný záväzok navrhovateľa vytvoriť pre odporcu v 1. rade

herecký výkon dohodnutý zmluvou zanikol a súčasne s týmto zaniklo aj zabezpečenie tohto záväzku
dohodnutými zmluvnými pokutami.
Námietkou premlčania, ktorú v konaní proti prípadným nárokom odporcu v 1. rade na zaplatenie
zmluvných pokút z opatrnosti vzniesol navrhovateľ sa súd nezaoberal, nakoľko odporca v 1. rade si
proti navrhovateľovi zmluvné pokuty neuplatnil, a to ani v konaní, v ktorom len poukazoval na to, že si

voči navrhovateľovi uplatnil (nie uplatňuje) zmluvné pokuty podľa článku 6 druhý a tretí zmluvy, čo však
preukázané nebolo.
Keďže odporca v 1. rade navrhovateľovi odmenu, resp. jej doplatok v sume 13.609,51 eur nezaplatil v
lehote jej splatnosti, t.j. do 26.4.1998 dostal sa dňa 27.4.1998 do omeškania a navrhovateľovi je okrem
žalovanej istiny 13.609,51 eur povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.

Navrhovateľ sa proti odporcom domáhal zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 16.862,51 eur vo výške
15% od 29.2.1996 do zaplatenia.
O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spolu
s istinou 13.609,51 eur úroky z omeškania vo výške 15% ročne od 27.4.1998 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, súd ktorý je návrhom navrhovateľa viazaný a nemôže ho v tomto
smere prekročiť (§ 153 ods. 2 O.s.p.), priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v ním požadovanej
výške, hoci diskontná sadzba vyhlásená Národnou bankou Slovenska ku dňu 27.4.1998 bola 8,8% a
úroky z omeškania tak boli vo výške 16,6%.V časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 15% úrokov z omeškania zo sumy 13.609,51 eur od
29.2.1996 do 26.4.1998 súd návrh zamietol. Súd taktiež zamietol návrh v časti, ktorou sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia 15% úrokov z omeškania zo sumy 3.253,- eur od 29.2.1996 do zaplatenia, nakoľko

v časti o zaplatenie istiny 3.253,- eur navrhovateľ úspešný nebol a súd v tejto časti jeho návrh zamietol.
Súd nevykonal dôkaz navrhovaný odporcom v 1. rade, a to výsluch svedka Miloša Remeňa, nakoľko
skutočnosti a okolnosti, na ktoré ho navrhol vypočuť neboli medzi účastníkmi konania sporné a vyplývali
z odporcom v 1. rade do spisu založenej korešpondencie.
Súdzobraldoúvahyvšetkyvyššieuvedenéskutočnostiaspoukazomnacitovanéustanoveniaprávnych

predpisov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.