Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114233358
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114233358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 754 proti žalovanému: E. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, B., Prešov, o zaplatenie 1 117,16 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 94 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne:
§ zo sumy 45,48 € od 18.01.2012 až do zaplatenia,
§ zo sumy 48,52 € od 18.02.2012 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Suma uvedená vo výroku č. I. spolu s prísl. sa žalovanému povoľuje splácať v mesačných splátkach
vo výške 20 € splatných vždy do 20. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť,
a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3 Dodatku k Zmluve o pripojení Fix, číslo MT GSM
904095414 zo dňa 11.08.2010 v znení:

„V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo
v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku vo výške 248,95 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2. Záverečných ustanovení Zmluvy o pripojení č.
9904232063 zo dňa 16.05.2011 v znení:

„Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov podľa tabuľky č. 2 CV

11636/2011 pre programy Turbo 2 Solo je 222 €, DPH sa neuplatňuje.“

a v bode 6 v znení:

„Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe jedného z ponúkaných
DSL Ethernet modemov, alebo DSL Wifi routra - 50 € bez DPH, DPH sa neuplatňuje, splatnosť pokuty
jednorazovo.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pripojení č. 9904541781 zo dňa 29.10.2011 v
Tabuľke č. 4, bod 2 v znení:

„Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku užívať službu Internet, resp. Magio Internet Optik
počas doby viazanosti pri jej využití akciovej ponuky na zakúpenie koncového zariadenia (PC), je 358,00
€ (DPH sa neuplatňuje): pre programy Turbo 3, Turbo 3 Solo.“

a v časti B.2. v Tabuľke č. 2 bod 1 v znení:

„Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku užívať službu Internet počas 24 mesačnej doby
viazanosti pre programy Turbo 2, Turbo 2 Solo, Turbo 3, Turbo 3 Solo; 116,11 € (DPH sa neuplatňuje);
jednorazovo.“

a v Tabuľke č. 4 v znení:

„Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku užívať službu Internet počas 24-mesačnej doby
viazanosti pri kúpe Wifi routra: 30,10 € (DPH sa neuplatňuje); jednorazovo.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v prospech jeho právneho zástupcu
PERSPECTA Legal s.r.o. vo výške 5,36 € pozostávajúcu z iných trov konania, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1117,16 € s
príslušenstvom.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
uzavrel zmluvy o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak
Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.
Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom
a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.10.2015 v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu.

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a s prihliadnutím na tvrdenia

účastníkov zistil nasledujúce:

Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile, resp. T - Com uzavrel
- dňa 11.08.2010 Zmluvu o pripojení Fix,
- dňa 11.08.2010 Dodatok k zmluve o pripojení Fix,

- dňa 16.05.2011 Zmluvu o pripojení č. 9904232063 (zriadenie internetu Turbo 2 Solo),
- dňa 29.10.2011 Zmluvu o pripojení č. 9904541781 (zriadenie internetu Turbo 3 Solo)
- dňa 29.10.2010 Dodatok k Zmluve o pripojení č. 9904232063 (akciový notebook s viazanosťou).
Žalobca podal žalobu za nezaplatenie nasledujúcich faktúr:

a) faktúru č. 2735008856 s dátumom splatnosti do 17.01.2012 na sumu 47,48 €,
b) faktúru č. 5736024173 s dátumom splatnosti do 17.02.2012 na sumu 48,52 €,
c) faktúru č. 0736999739 s dátumom splatnosti do 17.03.2012 na sumu 774,21 predstavujúcu
- pokutu Magio Internet Solo - 220 €,
- pokutu Wifi router - 50 €,

- pokutu Magio internet Solo - 116,11 €,- pokutu Notebook 2011 - 358 €,
- pokutu WiFi router - 30,10 €,
d) faktúru č. 7201291046 s dátumom splatnosti 25.02.2012 na sumu 248,95 € predstavujúcu zmluvnú

pokutu.

Kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil.

Nazákladevyššieuvedenéhomalsúdnárokžalobcuzapreukázanývcelomrozsahuufaktúruvedených

pod písm.a), b).

Nárok na zaplatenie súm uvedených v písm.a), b) vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich
ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd

žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:

- vo výške 9% ročne
§ zo sumy 45,48 € od 18.01.2012 až do zaplatenia,
§ zo sumy 48,52 € od 18.02.2012 až do zaplatenia.

Výška úrokov je daná § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 1,00% ročne a
potom výška úrokov z omeškania je 9,00% ročne, tak ako to požaduje žalobca.

Keďže príjmom žalovaného je iba dávka v hmotnej núdzi, povolil mu súd dlžnú sumu zaplatiť v splátkach.

Zmluvná pokuta vo výške 248,95 €.

V odseku 3. Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 11.08.2010 bolo uvedené, že

„V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo
v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník

povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku vo výške 248,95 €.“

Zmluvná pokuta vo výške 248,95 € bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou vyššie uvedenou v písm.d).Procesnému súdu je známe rozhodnutie OS Rožňava sp. zn. 10C/104/2012 zo dňa 03.09.2014,
ktorého výrok znel: „Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix (bez
uvedeniadátumupodpísania),uvedenávbode3Dodatku,podľaktorej:"Vprípadeporušeniazmluvných

povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode
2 tohto Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm.
a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti
Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa

predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku."
je neprijateľná zmluvná podmienka.“

V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo uvedené: „Žalovaný ako spotrebiteľ sa dodatkom k Zmluve o
pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € za akékoľvek porušenie povinností zo
strany žalovaného, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v

prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných
vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť. Dohodnutá zmluvná podmienka navyše
zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by
žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná,
ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia

zmluvy do uplynutia 24 mesiacov. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 €,
keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.“

ProcesnémusúdujerovnakoznámerozhodnutieOSKomárnosp.zn.8C/2014/2012zodňa01.07.2013,

v ktorého výroku sa uvádza: „Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom T-
Mobile Slovensko, a.s. a odporcom v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.8.2007 v bode 4: "v prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany

podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku",
je ako neprijateľná, neplatná.“
V odôvodnení citovaného rozhodnutia sa uvádza: „Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej
náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu
rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality.

Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí
aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že
spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho

nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohoduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách
totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej
forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ

predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.
Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto,
že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty (ak účastník poruší niektorú
z povinností podľa tohto Dodatku), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej
výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok

dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho
vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to
na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.“

V prejednávanej veci je zrejmé, zmluvná pokuta je formulovaná obdobným spôsobom.

Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,

ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť).
Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a
priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu
zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv

spotrebiteľa.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými

mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

Na základe § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka bol žalobca povinný zdržať sa uplatňovania
neexistujúceho práva na zmluvnú pokutu vyplývajúcu z obdobnej zmluvnej podmienky, čo však neurobil.
Procesný súd teda opätovne vo výroku rozsudku uvedenú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú
z dôvodu, že tým, že nezohľadňuje výšku dlžnej sumy (ak sa má zmluvná pokuta platiť za omeškania

platby poskytnutých služieb) resp. čas splneného záväzku viazanosti (ak sa má zmluvná pokuta platiť
za nedodržanie doby viazanosti) a jej výška je rovnaká pre nezaplatenie sumy 1 € alebo 500 € ako
aj pre nedodržanie doby viazanosti v rozsahu 1 mesiac alebo 23 mesiacov, je hrubo nerovnovážnou v
neprospech spotrebiteľa, nakoľko nedostatočne zohľadňuje jeho záujmy.

Vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky sa procesne opiera o nasledujúce ustanovenia O.s.p.

Ods.3 - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej

zmluve.

Ods.4 - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Už len na okraj veci súd uvádza, že zmluvná podmienka týkajúca sa zaplatenia zmluvnej pokuty je

neplatná aj z nasledujúcich všeobecných dôvodov:

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka - ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Súd má za to, že v prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dojednaná neplatne. Pre právo na jej
zaplatenie bolo potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti a
2. vypojenie SIM karty.

K tomu súd uvádza, že zo zmluvy a ani z obchodných podmienok nevyplýva aké porušenie zmluvnej
povinnostimôževiesťkvypojeniuSIMkartyatedakvznikupovinnostizaplatiťzmluvnúpokutu.Uvedené
dokumenty zároveň neuvádzajú čo to vypojenie SIM karty vôbec je. Z uvedeného pohľadu je teda
dojednanie o zmluvnej pokute neurčité.

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § 544 OZ vyplýva, že povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia
zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom
dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu a to vypojenie SIM karty.
Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 - zmluvnú
pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je

nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať
kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Pozn. súdu
na vypojenie SIM karty) je dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade neplatné.

Zmluvné pokuty vo výške 220 €, 50 €, 116,11 €, 358 €, 30,10 €,

Pokiaľ ide o zmluvné pokuty vyúčtované faktúrou vyššie uvedenou pod písm.c), dojednania o nich
považuje súd za neprimerané zmluvné podmienky z dôvodov uvedených v časti týkajúcej sa zmluvnej
pokuty vo výške 248,95 €.

Pre zamietnutie žaloby v tejto časti je tu ešte ďalší jednoduchý dôvod. Ako vyplýva z výrokov č. V. a VI.,
všetky uvedené zmluvné pokuty boli dojednané pre prípad porušenia záväzku viazanosti zmluvou.
Súdjeviazanýskutkovýmvymedzenímnárokužalobcu,ktorýuviedol,že:„Odporcafaktúrydodnešného
dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že si odporca svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť,

z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.“
Uvedené zmluvné pokuty však neboli dojednané pre prípad nezaplatia ceny služieb, preto túto okolnosť
nepokrývajú a z tohto dôvodu si ich žalobca uplatňovať nemôže.

Pokiaľ ide o nedodržanie doby viazanosti, žalobca súdu predložil kópiu odstúpenia od zmluvy, doručenie

ktorej do dispozície žalovaného však nepreukázal (§ 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde).

Trovy konania.

Pokiaľ ide o trovy konania, pri ich náhrade súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Predmetom konania
bolo a) zaplatenie sumy za služby - 94 € a b) zmluvných pokút - 1023,16 €.
Za účelne vynaložené trovy konania považoval súd iba zaplatený súdny poplatok vo výške 67 €.
Z celkového predmetu konania 1117,16 € pripadalo na predmet uvedený pod písm.a) - 8 % (5,36 € zo

súdneho poplatku) a pod písm.b) - 92% (61,64 € zo súdneho poplatku).

V predmete konania a) mal žalobca úspech v rozsahu 100%, preto mu patrí náhrada trov konania vo
výške 100% zo sumy 5,36 € = 5,36 €.
V predmete konania b) žalobca mal neúspech, preto mu náhrada trov konania nepatrí.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo forme trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MSSR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, tieto súd ako neúčelné
nepriznal.
Pri tomto závere vychádzal z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo

uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútomzastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí

od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde

o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ
teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi

zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane
pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba
administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných

na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov
právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej aj na Nález Ústavného
súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. 1Ús 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je

dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní
soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i
případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §

143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
- zaprvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.

formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační

společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).
Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní (originární)
věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady nákladů

řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášk y Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000 Sb.;
symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním
obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů
soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k
účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “.

Procesný súd ďalej len na okraj uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných
rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktoréhoak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť.
Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde

zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou
treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou
uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo
vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa
žalobou vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch

SR, pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť,
ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich
uplatňovanie.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal pre nedostatok návrhu na jeho strane (§ 151 ods.1
O.s.p.).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.