Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. december 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Er/668/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106220538
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika XXXTráglová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4106220538.5

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnom konaní v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava v neprospech
povinného: Y. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie sumy 530,44 eura ( 15 980,- Sk) s
príslušenstvom, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Silvii Šabíkovej so sídlom Exekútorského
úradu: Sládkovičova 2, Galanta trovy exekúcie vo výške 95,42 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,

Záhradnícka 60 trovy exekúcie nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.9.2006 požiadal oprávnený súdneho exekútora Mgr. Silviu Šabíkovú so sídlom
Exekútorského úradu v Galante o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo
dňa 9.10.2006. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 2328/06 zo dňa 27.6.2006,

právoplatný dňa 17.7.2006 a vykonateľný dňa 19.7.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
Okresným súdom Nitra (ďalej len súd) súdnemu exekútorovi udelené dňa 31.10.2006 pod číslom 5403
023205*.

Uznesením č.k. 18Er/668/2006-26 zo dňa 10.5.2011, právoplatným dňa 1.11.2011 súd vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 62. Súdnemu exekútorovi
Mgr. Silvii Šabíkovej so sídlom Exekútorského úradu v Galante, Sládkovičova 2 priznal trovy exekúcie
vo výške 95,42 eura.

Uznesením súdu č.k. 18Er/668/2006-24 zo dňa 10.5.2011 bola exekúcia v časti vymáhania úroku z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 530,44 eura ( 15 980,- Sk) od 25.3.2006 do zaplatenia a

poplatku za poskytnutie úveru vo výške 198,50 eura zastavená.
Proti uzneseniu 18Er/668/2006-24 podal oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal, že úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený uzatvoril s povinným zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. S poukazom na bod 19 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy si účastníci dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 ObchZ
sa všetky vzťahy medzi nimi budú riadiť Obchodným zákonníkom. Potom úverová zmluva má všetkynáležitosti v zmysle § 497 ObchZ a teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná
náležitosť RPMN. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj vzhľadom
na charakter jeho podnikateľskej činnosti uviedol, že nie je možné, aby poskytoval úvery na základe

tohto zákona, nakoľko ani činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona a to z dôvodu, že
oprávnený poskytuje peňažné prostriedky a nie tovar alebo službu.

Krajský súd Nitra ( ďalej len „ odvolací súd „) uznesením č.k. 8CoE/114/2011-41 zo dňa 29.2.2012,
právoplatného dňa 25.4.2012 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa vec predčasne právne posúdil, keď neposudzoval
daný právny vzťah účastníkov z hľadiska všetkých jeho zmluvných dojednaní, včítane dojednania
riešenia sporov - rozhodcovskej doložky. Z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva
oprávnenie exekučného súdu posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a dáva
mu právo posudzovať ho z hľadísk, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Súd prvého stupňa však
v danom prípade neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z hľadiska ustanovenia § 53

ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa teda neposudzoval vec
v prvom rade z hľadiska toho, či vykonať sa majúce rozhodnutie spĺňa všetky zákonné podmienky,
aby mohlo byť riadnym exekučným titulom. Túto otázku nie je možné riešiť bez podrobnej analýzy
základného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, t. j. zmluvy o úvere a jej súčastí, všeobecných
podmienok poskytnutia úveru spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Až po posúdení zmluvného vzťahu

účastníkov a následnom vyhodnotení rozhodcovskej doložky, bude si môcť súd prvého stupňa ujasniť,
či rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí v danom prípade exekučný titul, môže byť spôsobilým exekučným
titulom v zmysle § 41 ods. 1, 2 písm. d) Exekučného poriadku. Odvolací súd uložil súdu povinnosť v
ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav veci v naznačenom smere a následne v danej právnej veci
rozhodnúť.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),

právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola

uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úverezmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich

vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3. bod 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. bod 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 6. bod 2, členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí
ochranu,zabezpečenútoutosmernicoutým,žesivyberiezákonnečlenskéhoštátuakozákonvzťahujúci
sa na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

Podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08 : „Smernica Rady 93/13/EHS z

5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať' v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných

pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu sudu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho pravá vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ' nebol uvedenou doložkou
viazaný.“

Pre posúdenie veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny
vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o
spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch -
ZSU) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra)
a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne

spotrebiteľmi a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne
poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej
forme (podľa § 2 písm. a ZSU). Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme je napísaná zmluva ako
aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujú ich
riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí

právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o
spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v OZ.

V predmetnej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie zo dňa 17.9.2008 vymoženia
sumy 530,44 eur( 15 980,- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s.. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.) V
§ 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) sa ďalej

len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne možno považovať za
takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok,
môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou
podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci

dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca,
keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich
zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku.
Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor,

že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali
zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne skutočnosti súd dospel k záveru z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe štandardnej formulárovej spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto ju je potrebné aj bez návrhu podrobiť súdnej

kontrole zmluvných podmienok. Preskúmavajúc Zmluvu o úvere súd zistil, že súčasťou Zmluvných
dojednaní je aj rozhodcovská doložka (článok 17), a preto, majúc na zreteli hospodárnosť konania,
považoval za nevyhnutné zamerať sa i na hodnotenie rozhodcovskej doložky, či nejde o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, .

Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Inštitút rozhodcovského konania je upravený v Zákone o rozhodcovskom
konaní a umožňuje alternatívnym spôsobom riešiť niektoré majetkové spory. Majetkové spory vznikajú
najčastejšie z rôznych typov zmlúv, medzi iným i zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní,

má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V prípade
preskúmania rozhodcovského rozsudku ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa účastníci
môžu dohodnúť. Pokiaľ sa tak nestane, platí, že jeho preskúmanie je vylúčené. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov.
Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní

kontrolovať súd. Umožňuje mu to ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd
príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť, buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka
konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol
súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/).

Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v
sebe zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorá sa vzťahuje aj na možnosť
čiastočného zastavenia exekúcie.

V rámci svojej prieskumnej právomoci preto exekučný súd je oprávnený posudzovať, či vec je spôsobilá
na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci
bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinnosti
uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými

mravmi, t. j. spôsobom, ako by o týchto otázkach rozhodoval sám tak, ako by tu rozhodcovský rozsudok
nebol. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté i s posúdením platnosti zmlúv, prípadne
iných právnych úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa
preskúmava. I v kontexte s ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, je potom dôvodný záver, že v exekučnom konaní

je exekučný súd oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej správnosti, a teda, či tento rozhodcovský rozsudok
netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 ods. písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo,
či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené,aleboodporujedobrýmmravom.Pritomniejeviazanýúčinkamitakéhotorozsudkuvzmysle

§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 OSP.

Súd preskúmaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného zistil, že je v nich
obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Z predmetných obchodných podmienok, z čl. 17 vyplýva že „Všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z tejto dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I. Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B ( ďalej len „ rozhodcovský súd“ ) ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok)Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu

a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloby na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu „

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul dáva
síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak

samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v
praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred
rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo

brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť
sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom

konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve

alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa

mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd taktiež poukazuje

na skutočnosť, že priamo z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že o neprijateľnú
podmienku ide aj vtedy, ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby
sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd zároveň svoj názor o neprimeranej
povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdneho dvora
(C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho

súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva

povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahyTakýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý

novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je
záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy
práv a povinností zmluvných strán.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2
ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

Súd o oznámení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 8.11.2011 podľa § 30 ods. 3

Exekučného poriadku, majúc na zreteli hospodárnosť konania, i s ohľadom na skutočnosť, že exekučné
konanie týmto uznesením zastavil, nerozhodoval.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom , kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z
pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob
ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§

196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym
predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie .

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na
peňažné plnenie.

Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 5 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť je 33,19 eura

za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie je 3,32 eura.Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor

a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súdnemu exekútorovi Mgr. Silvii Šabíkovej so sídlom Exekútorského úradu v Galante v priebehu
exekúcie vznikli trovy exekúcie, ktoré súd preskúmal pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora a ich
výšku určil na sumu 95,42 eura.

Súd po preskúmaní spisového materiálu, v súlade s uznesením č.k. 18Er/668/2006-26 a vyššie
uvedenými skutočnosťami a zákonnými ustanoveniami zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie
súdneho exekútora Mgr. Silvie Šabíkovej vo výške 95,42 eura, nakoľko mal za to, že zastavenie
exekúcie zavinil oprávnený, keď predložil návrh na vykonanie exekúcie na poklade exekučného titulu,

ktorýnazákladevyššieuvedenýchskutočnostíbolvydanývrozporesozákonom,tedanebolspôsobilým
exekučným titulom.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému súd trovy exekúcie nepriznal, nakoľko mal za to, že
tomuto žiadne nevznikli, nakoľko nemohol začať vykonávať exekúcie bez vyznačenia právoplatnosti na

uznesení o zmene súdneho exekútora a bez príslušného exekučného spisu EX 110/06, keďže žiadosť
o vyznačenie právoplatnosti i exekučný spis sa nachádzajú v súdnom spise a súdnemu exekútorovi
JUDr. Krutému neboli súdom postúpené.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, exekučný súd

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.