Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200248
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8011200248.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej

a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu:
POLYTRANS, s.r.o., so sídlom Bardejovská 24, Prešov, IČO: 31 733 085 (ako právny nástupca
KRONOSPANSK,s.r.o.),zastúpenéhoJUDr.AntonomHajdukom,advokátomsosídlomvoVranovenad
Topľou, Štúrova 101, proti žalovanej Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie
ochrany vôd, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28.
januára 2011 číslo: 13 940 02710/724-2505/22/2011/Hyč v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany vôd zo dňa

8. novembra 2010 číslo: 1394502710/8294-32746/Pal na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.1.2011 rozhodla žalovaná ako orgán príslušný na konanie
v druhom stupni podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany vôd zo dňa 8.11.2010, číslo:

1394502710/8294-32746/Pal (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že
odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že Slovenská inšpekcia životného prostredia,
Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie ochrany vôd (OIOV Košice) vykonala v dňoch
12.3.2010, 19.5.2010 a 9.6.2010 u žalobcu kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o
vodách (vodný zákon), zameranú na zaobchádzanie so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami

v prevádzke v mieste sídla spoločnosti.

Výsledok kontroly bol podrobne popísaný v protokole o výsledku kontroly č.4536-15120/52/2010/Pal zo
dňa 19.5.2010, ktorý bol prerokovaný dňa 9.6.2010 s konateľom kontrolovanej spoločnosti pánom N.
H., o čom bola dňa 9.6.2010 napísaná zápisnica.

Na základe zistení OIOV Košice začal ako príslušný orgán podľa § 62 odsek 6 písm. c) vodného zákona

správne konanie a vydal rozhodnutie č. 1394502710/8294-32746/Pal zo dňa 8.11.2010, ktorým uložil
žalobcovi pokutu podľa § 75 odsek 5 vodného zákona vo výške 2 500 eur za správny delikt uvedený v §
74 odsek 1 písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo porušením povinností uvedených v § 39 odsek
2 písm. a), b) a e) vodného zákona pri zaobchádzaní so škodlivými látkami tým, že v čase kontroly:• podzemné jednoplášťové potrubné rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty neboli vybavené
účinným kontrolným systémom na včasné zistenie úniku škodlivých látok,

• manipulačná plocha pre stáčanie a výdaj motorovej nafty nebola protihavarijne zabezpečená,
• manipulačná plocha pre stáčanie tužidla nebola zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti
proti pôsobeniu škodlivých látok a nebola protihavarijne zabezpečená.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri stanovení výšky pokuty podľa

§ 75 ods. 5 vodného zákona, v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 cit. zákona prihliadal na rozsah
nedovoleného zaobchádzania so škodlivými látkami a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinností
došlo. Bol zohľadnený jednak prístup kontrolovaného subjektu k odstráneniu príčin zisteného stavu,
ktorý v stanovenej lehote neprijal termínované opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ale i
skutočnosť, že počas kontroly nebolo zistené znečistenie manipulačných plôch škodlivými látkami.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V
odvolaní namietal, cit.: „Rozhodnutie napádame z týchto dôvodov:

I. Procesno - právne pochybenia:
1. Podľa § 32 správny orgán je povinný zistiť presne úplný stav veci. Rozhodnutie je všeobecné a

nepoukazuje na konkrétne príčiny prečo je potrebné vybaviť stáčanie a výdaj motorovej nafty účinnejším
kontrolným systémom ako v súčasnosti je, alebo prečo je manipulačná plocha pre stáčanie a výdaj
motorovej nafty proti - havarijné nezabezpečená, alebo prečo je manipulačná plocha nezabezpečená
z hľadiska priepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu škodlivých látok. V tomto smere správny orgán
pochybil, keď nedostatočne preveril okolnosti pre ktoré uložil sankciu.

2. Posúdenie takejto odbornej otázky prečo je potrebné doterajšie podľa nášho názoru účinné kontrolné
a zabezpečovacie mechanizmy nahradiť novými je určite potrebné odborné posúdenie tak ako to má na
mysli § 36 Zákona o správnom konaní.
3. Predmetnú odbornú otázku posudzoval iba jeden človek a správny orgán pre takúto oblasť nezriadil
pracovnú komisiu. Máme za to, že ide o jednostranné a účelové konanie iba konkrétnej osoby.

4. Výsledkom obhliadky má byť presne opísaný a konkretizovaný stav. V rozhodnutí tento stav je opísaný
všeobecne a opakuje sa pri všetkých tzv. troch porušeniach.
5. V § 47 odst. 4 Zákona o správnom konaní sú uvedené náležitosti poučenia. Poučenie použité v
napadnutom rozhodnutí neurčuje na ktorý orgán sa možno odvolať, ale určuje iba miesto, kde možno
podať odvolanie. Odvolacím orgánom predsa nie je správny orgán, ktorý pokutu uložil.

6. Správny orgán pri rozhodovaní porušil ust. § 49 odst. 2 Zákona o správnom konaní. Správny orgán je
povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začiatku konania. Nakoľko správny orgán nepredĺžil lehotu na
rozhodnutie a o tom účastníka konania neupovedomil, správny orgán pochybil, keď rozhodnutie vydal
až 08.11.2010 a doručil odvolateľovi až 19.11.2010 a pritom správne konanie zahájil dňa 21.09.2010,
ktorý list bol doručený odvolateľovi dňa 27.09.2010.

7.Rozhodnutienepodpísalriaditeľinšpektorátu,aleibaniektovjehozastúpení.Podpisjenečitateľný,nie
je uvedená jeho funkcia ani splnomocnenie z ktorého by vyplývalo, že rozhodnutie podpísala oprávnená
osoba. Aj túto okolnosť považujeme za neodstrániteľnú procesno - právnu vadu.

II. Nespoľahlivo zistený skutkový stav:

1. V odôvodnení sa uvádza, že podzemné jednoplášťové potrubné rozvody na stáčanie a výdaj
motorovej nafty neboli vybavené účinným kontrolným systémom na včasné zistenie úniku škodlivých
látok. Od čias existencie tohto zariadenia nikdy nebola spôsobená ekologická havária a nikdy nedošlo
k úniku škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd. Skúšky tesnosti boli prevedené v
poriadku a nikdy nevykazovali žiadny nedostatok. Odvolateľ pravidelne zisťoval a zisťuje laboratórnym

rozborom (kvartálne - VVaK) kvalitu odtokových vôd a podáva ročne o tomto správu na SHMÚ. Správny
orgán tieto skutočnosti absolútne nepreveril, ani v rozhodnutí nenaznačil aké účinnejšie kontrolné
systémy je potrebné zabezpečiť, keď všetky doterajšie kontrolné systémy sú spoľahlivé a nespôsobil
doteraz ani najmenšiu ekologickú haváriu. V tomto smere správny orgán nevykonal dostatočné šetrenia,
tedanespoľahlivozistilskutkovýstavvecianazákladetohopreviedolnesprávnyzáverzaktorýnásledne

uložil sankciu.
2. V druhej odrážke rozhodnutia sa konštatuje, že manipulačná plocha pre stáčanie a výdaj motorovej
nafty nebola protihavarijne zabezpečená. Toto konštatovanie je opäť maximálne všeobecné a vychádza
z nespoľahlivo a nedostatočného zistenia stavu veci. Správny orgán nekonštatoval v čom sú doterajšieprotihavarijné opatrenia neúčinné. Správny orgán nevyhodnotil havarijné plány, ktoré sú na úseku
znečistenia povrchových a podzemných vôd spracované a ktoré schválil bez pripomienok. Neexistuje
jedna kvalifikovaná príčina ktorá by konštatovala, v čom sú doterajšie protihavarijné zabezpečenia slabé

a nedostatočné. Keď takého podozrenie má, tak potom nedostatočne zistil skutkový stav veci a mal
naňho konkrétne poukázať. Ak doposiaľ nedošlo k žiadnej ekologickej havárii, nezdôvodnil ako mohol
konštatovať, že táto manipulačná plocha nie je dostatočne havarijne zabezpečená.
3. V správnom rozhodnutí sa konštatuje, že manipulačná plocha pre stáčanie tužidla nebola
zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu škodlivých látok a nebola

protihavarijne zabezpečená. Opätovne ide o všeobecné konštatovanie. V rozhodnutí nie je ani zmienka
o nejakej konkrétnej nedostatočnosti z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti tejto manipulačnej plochy.
Taktiež len konštatujeme, že havarijné plány boli bez pripomienok schválené. Tieto plány sú účinné,
nakoľko nedošlo k žiadnej ekologickej havárii. Preto nie je dôvod niečo meniť.

III. Porušenie právnych predpisov:

1. Správny orgán nesprávne kvalifikoval údajný delikt podľa § 39 odst. 2 písm. e) vodného zákona,
pretože odvolateľ má vybudované účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku škodlivých látok,
riadne ho prevádzkuje a pravidelne oznamuje výsledky orgánu štátnej vodnej správy. Správny orgán
konkrétneneurčilakýmikontrolnýmisystémamisamáodvolateľvybaviť,akdoterajšiesystémysúúčinné
a nikdy nespôsobili ekologickú haváriu.

2. Správny orgán konštatoval porušenie § 39 odst. 2 písm. a) vodného zákona, avšak po hmotno-právnej
stránke toto v rozhodnutí nepreukázal.
3. Správny orgán konštatoval porušenie § 39 odst. 2 písm. b) vodného zákona, avšak hmotno-právne
nepreukázal, ktoré doterajšie zariadenia takými nie sú, aby zabránili zaobchádzaniu so škodlivými
látkami z hľadiska ochrany vôd.

4. Nakoľko nedošlo k naplneniu hmotno-právnych podmienok uvedených v ust. § 39 odst. 2 písm. a),
b), e) vodného zákona pri zaobchádzaní so škodlivými látkami, nie je namieste ani sankcia uvedená v
§ 74 odst. 1 písm. i) vodného zákona. Uloženie sankcie predpokladá zavinené konanie. V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán tejto problematike nevenuje žiadnu pozornosť. Z toho dôvodu máme za to,
že bez preukázaného zavineného konania nemožno uložiť sankciu.

5. Správny orgán pri uložení pokuty konštatuje, že prihliadal na skutočnosť, že účastník si
nesplnil základné zákonné povinnosti vyplývajúce z platných právnych predpisov na úseku vodného
hospodárstva. Tieto konštatovania sú nepravdivé a opätovne všeobecné. Sám odvolací orgán v závere
konštatuje, že vraj prihliadal aj na to, že počas kontroly nebolo zistené znečistenie manipulačných plôch
škodlivými látkami. Tieto kontroverzné konštatovania sú v príkrom rozpore s tým, čo sa tvrdí v úvode

rozhodnutia o porušení ustanovení vodného zákona. Aj z týchto dôvodov považujeme rozhodnutia za
nepreskúmateľné a máme za to, že sme týmto rozhodnutím boli ukrátení na svojich právach.“

Po preskúmaní spisového materiálu ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia
žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatovala, že prvostupňový správny orgán pri

posudzovaní zisteného skutkového stavu dostatočne zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a okolnosti
za ktorých došlo k porušeniu ustanovení vodného zákona tak, ako je to uvedené v § 76 ods. 1 vodného
zákona. Námietkam odvolateľa nemožno vyhovieť, nakoľko dôvody ktoré uvádza, nemenia skutkovú
podstatu správneho deliktu a nie sú dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

K námietkam odvolateľa proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaná v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedla:

K bodu I. Procesno - právne pochybenia

1. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je podrobne popísaný v
protokole o výsledku kontroly č. 4536 - 15120/52/2010/Pal zo dňa 19.05.2010. Odvolateľ listom č.
4536-17627/52/2010/Pal zo dňa 09.06.2010 obdržal písomné odôvodnenie neopodstatnenosti námietok
podaných k protokolu o výsledku kontroly. Protokol o výsledku kontroly bol prerokovaný dňa 09.06.2010,
pričomzostranyodvolateľanebolipredloženénovéskutočnosti,ktorébymalivplyvnavýsledokkontroly,

čo svojím podpisom zápisnice o prerokovaní protokolu potvrdil konateľ odvolateľa.

2. Ustanovenie znalca v zmysle § 36 správneho poriadku nebolo potrebné. Tvrdenia uvedené v odvolaní
sú irelevantné, nakoľko sa neposudzovala náhrada kontrolného systému nádrže na uskladňovaniemotorovej nafty (ktorý bol kontrolou hodnotený ako vyhovujúci). Ako nevyhovujúci bol kontrolou
hodnotený skutkový stav týkajúci sa podzemných potrubných rozvodov motorovej nafty, ktoré sú
jednoplášťovéanebolivybavenéžiadnymkontrolnýmsystémomnavčasnézisťovanieúnikovškodlivých

látok v zmysle požiadavky § 39 odsek 2 písm. e) vodného zákona a § 2 odsek 1 písm. e) vyhlášky MŽP
SR č. 100/2005 Z.z.

3. Kontrolu vykonala odborne spôsobilá osoba, ktorá v zmysle zákona č. 525/2003 Z.z. môže vykonávať
štátnu správu starostlivosti o životné prostredie na úseku inšpekcie ochrany vôd, pričom kontrola bola

zameraná práve na dodržiavanie ustanovení vodného zákona pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a
obzvlášť škodlivými látkami za kontrolované obdobie 01.2009 do 05.2010. Zriadenie pracovnej komisie
v súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti v danom prípade právne predpisy nenariaďujú.

4. Výsledok vykonanej ohliadky je presne opísaný a konkretizovaný v protokole o výsledku kontroly
č. 4536 - 15120/52/2010/Pal zo dňa 19.05.2010, o prerokovaní ktorého je spísaná zápisnica zo dňa

09.06.2010 podpísaná konateľom odvolateľa a ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie.

5. Napadnuté rozhodnutie obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku, teda aj
poučenie o odvolaní. Podľa § 54 správneho poriadku sa odvolanie podáva na správnom orgáne, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. Správny orgán ďalej postupoval podľa ustanovení § 57 a § 58 správneho

poriadku.

6. Prvostupňový orgán neporušil ustanovenie § 49 odsek 2 správneho poriadku, nakoľko postup orgánu
štátnej vodnej správy procesne upravujú ustanovenia § 73 vodného zákona, kde je v odseku 1 uvedené,
že na konanie orgánov štátnej vodnej správy sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, ak vodný zákon

neustanovuje inak. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia prvostupňový orgán postupoval v zmysle § 73
odsek 7 vodného zákona.

7. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovení § 47 odsek 5 správneho
poriadku. Rozhodnutie podpísala osoba na to oprávnená v zmysle Organizačného poriadku správneho

orgánu. Odvolateľom vytýkaná tzv. nečitateľnosť podpisu nie je procesno-právnou chybou, ktorá by
spôsobila neúčinnosť resp. neplatnosť rozhodnutia.

K bodu II. Nespoľahlivo zistený skutkový stav

1. Poukazovanie odvolateľa na to, že nikdy nedošlo k ekologickej havárii a k úniku škodlivej látky
nie je dôvodom nesplnenia zákonnej povinnosti pri zaobchádzaní so škodlivými látkami. Vykonanou
kontrolou bolo preukázateľne zistené, že odvolateľ zaobchádza so škodlivou látkou - naftou a je preto
povinný zaobchádzať s touto látkou v súlade s ustanovením § 39 odsek 2 písm. e) vodného zákona a
ustanovením § 2 odsek 1 písm. e) vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z.z., t.j. vybudovať a prevádzkovať

účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku škodlivých látok. Zaobchádzať so škodlivými látkami
možno len v takých stavbách a zariadeniach, ktoré sú zabezpečené možnosťou včasného zistenia
únikuškodlivýchlátok,ichzachytenia,zužitkovaniaalebovyhovujúcehozneškodnenia.Tietopožiadavky
jednoplášťové podzemné potrubné rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty v kontrolovanej
prevádzke jednoznačne nespĺňajú.

2. Kontrolou zistený skutkový stav manipulačnej plochy pre stáčanie a výdaj motorovej nafty OIOV
Košice spoľahlivo a dostatočne zistil. Zistený skutkový stav je jednoznačne v rozpore so zákonnými
požiadavkami a ďalšími predpismi platnými na úseku vodného hospodárstva.

Podľa § 39 odsek 2 písm. a) a b) vodného zákona možno umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých
sa zaobchádza so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych
okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo do
stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo vodou z
povrchového odtoku a možno používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby

zaobchádzania so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska
ochrany vôd.Podľa § 2 odsek 1 písm. f) vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z.z. zaobchádzať so škodlivými látkami
možno len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú technicky riešené spôsobom, ktorý umožňuje zachytenie
škodlivých látok, ktoré unikli pri technickej poruche alebo pri deštrukcii alebo sa vyplavili pri hasení

požiaru vodou.

Podľa čl. 8 STN 92 0800 stáčacie a plniace stanovištia sa vybavujú havarijnými nádržami alebo
záchytnými nádržami napojenými na havarijné nádrže. Havarijné nádrže nesmú byť priamo napojené na
kanalizáciu. Objem havarijnej nádrže pre plniace a stáčacie stanovište musí byť určený tak, aby spolu so

záchytnou nádržou zachytil najmenej 25 % objemu najväčšieho počtu plnených alebo stáčaných nádrží
cestných cisternových vozidiel, najmenej však nádrže jedného cestného cisternového vozidla.

Ohliadkou vykonanou v rámci kontroly bolo zistené, že zastrešená betónová manipulačná plocha
na stáčanie a výdaj nafty nebola ohraničená zberným žľabom a protihavarijne zabezpečená, preto
jednoznačne nespĺňala zákonné povinnosti uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach predpisov

platných na úseku vodného hospodárstva.

3. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia je taktiež jednoznačne preukázané, že manipulačná plocha
na stáčanie tužidla nebola zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu škodlivej
látky a nebola protihavarijne zabezpečená, čím bola porušená povinnosť ustanovená v § 39 odsek 2

písm. a) a b) vodného zákona a § 2 odsek 1 písm. b), c) a f) vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z.z.

Podľa § 39 odsek 2 vodného zákona ten, kto zaobchádza so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými
látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú za akých podmienok možno
s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových a podzemných vôd. Ak

zaobchádzame so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú
osobitné prepisy, je ten kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri
zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu.
Takýmito opatreniami sú najmä:

a)umiestňovaťstavbyazariadenia,vktorýchsazaobchádzasoškodlivýmilátkamiaobzvlášťškodlivými
látkamitak,abysaprimimoriadnychokolnostiachmohloúčinnezabrániťnežiaducemuúnikutýchtolátok
do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu
s odpadovými vodami alebo vodou z povrchového odtoku.

b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so škodlivými
látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd.

Podľa § 2 odsek 1 písm. b), c) a f) vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z.z. zaobchádzať so škodlivými
látkami možno len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú nepriepustné, odolné a stále voči mechanickým,

tepelným, chemickým, biologickým a poveternostným vplyvom a ktoré sú technicky riešené spôsobom,
ktorý umožňuje zachytenie škodlivých látok, ktoré unikli pri technickej poruche alebo pri deštrukcii alebo
sa vyplavili pri hasení požiaru vodou.

Manipulačná plocha na stáčanie tužidla, ktorú tvorila zastrešená betónová rampa vyvýšená nad terénom

uvedené zákonné požiadavky preukázateľne nespĺňala.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmý zistený skutkový stav počas vykonanej
kontroly pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a tiež z akých dôvodov je zaobchádzanie so škodlivými
látkami v rozpore so zákonnými prepismi platnými na úseku ochrany vôd.

K bodu III. Porušenie právnych predpisov

Podľa § 39 odsek 2 písm. a), b) vodného zákona ten, kto zaobchádza so škodlivými látkami a obzvlášť
škodlivými látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú za akých podmienok

možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových a podzemných vôd. Ak
zaobchádzanie so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú
osobitné prepisy, je ten kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby prizaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu.
Takýmito opatreniami sú najmä:
a)umiestňovaťstavbyazariadenia,vktorýchsazaobchádzasoškodlivýmilátkamiaobzvlášťškodlivými

látkamitak,abysaprimimoriadnychokolnostiachmohloúčinnezabrániťnežiaducemuúnikutýchtolátok
do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu
s odpadovými vodami alebo vodou z povrchového odtoku.
b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so škodlivými
látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd.

Bolo jednoznačne preukázané, že odvolateľ zaobchádzal so škodlivými látkami v stavbách a
zariadeniach, ako je zrejmé zo skutkového stavu zisteného kontrolou OIOV Košice a popísaného v
protokole o výsledku kontroly, ktorý bol dňa 09.06.2010 prerokovaný s konateľom odvolateľa, v rozpore
so zákonnými povinnosťami uvedenými v ustanoveniach § 39 vodného zákona.

Tvrdenia uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Žiaden kontrolný systém na včasné zistenie
úniku škodlivých látok z podzemných jednoplášťových potrubných rozvodov nebol vybudovaný.
Odvolateľ vo svojom vyjadrení ku kontrolným zisteniam v liste zo dňa 03.10.2010 uviedol, že vzhľadom
k tomu, že prívodné potrubia k uvedenej nádrži sa nachádzajú pod betónovou plochou a samotnou
budovou čerpacej stanice, nie je možné vymeniť resp. rekonštruovať podzemné rozvody bez demolácie

celej čerpacej stanice a betónových plôch. Z uvedeného vyplýva, že tento nedostatok je odvolateľovi
známy. Bolo jednoznačne preukázané, že potrubné rozvody na stáčanie a výdaj boli jednoplášťové a
vedené pod zemou bez vybavenia kontrolným systémom na včasné zistenie úniku škodlivej látky v
zmysle § 39 odsek 2 písm. e) vodného zákona.

Rovnako boli zo strany OIOV Košice preukázané aj porušenia ustanovenia § 39 odsek 2 písm. a) a
b) vodného zákona, keďže vykonanou kontrolou bolo zistené, že manipulačná plocha pre stáčanie a
výdaj motorovej nafty nebola protihavarijne zabezpečená a manipulačná plocha pre stáčanie tužidla
nebola zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu škodlivých látok a nebola
protihavarijne zabezpečená.

Všetky zistené nedostatky boli riadne preukázané a skutkový stav dostatočne zistený a podrobne
popísaný v protokole o výsledku kontroly, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 74 odsek 1 písm. i) vodného zákona orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej

osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 vodného
zákona pri zaobchádzaní so škodlivými látkami alebo obzvlášť škodlivými látkami. Pokuty za správne
delikty v zmysle citovaného paragrafu ukladajú orgány štátnej vodnej správy na základe objektívnej
zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za výsledok, ktorý nastal porušením povinností.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že má vypracovaný havarijný plán schválený bez
pripomienok, tak je potrebné uviesť, že vypracovanie havarijného plánu (podľa § 39 odsek 4 vodného
zákona) je jedným z ďalších opatrení, ktoré bol odvolateľ povinný vykonať v rámci povinností uvedených
v § 39 vodného zákona. Schválenie havarijného plánu neosvedčuje, že odvolateľ zaobchádza so
škodlivými látkami v súlade s vodným zákonom.

Ani skutočnosť na ktorú sa odvoláva, že doposiaľ nedošlo k tzv. ekologickej havárii neznamená,
že zaobchádzanie so škodlivými látkami podľa skutkového stavu zisteného kontrolou zodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z príslušných ustanovení vodného zákona.

Navyše bolo zistené, že tvrdenie odvolateľa, že doposiaľ nikdy nedošlo k ekologickej havárii je
nepravdivé, nakoľko spoločnosti KRONOSPAN SK s.r.o. bola už v minulosti uložená pokuta za
porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení vodného zákona s následkom vzniku mimoriadneho
zhoršenia vôd na vodnom toku Sekčov, spôsobeného nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd (bola
zistená prekročená koncentrácia ropných látok vo vypúšťaných odpadových vodách) a to právoplatným

rozhodnutím OIOV Košice č. 1192/311 - OIOV/2006/Tr zo dňa 19.06.2006 vo výške 100.000 Sk.Ustanovenia vodného zákona vo vzťahu k zaobchádzaniu so škodlivými látkami sú zákonodarcom
koncipované hlavne ako preventívne opatrenia na zamedzenie ich úniku do prostredia súvisiaceho s
vodami.

Vzhľadom na uvedené žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že odvolateľ postupom
prvostupňového správneho orgánu nebol poškodený na svojich zákonom garantovaných právach,
skutkový stav bol úplne a presne zistený a porušenie zákonných predpisov bolo žalobcovi riadne
preukázané. Argumenty ktoré uviedol v odvolaní sú irelevantné a nemenia skutkovú podstatu správneho

deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta. Keďže rozhodnutie o uložení pokuty je vecne a právne
opodstatnené, odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. V žalobe
uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia vidí v porušení nasledovných subjektívnych práv:

I. Procesno - právne pochybenia:

1. Podľa § 32 správny orgán je povinný zistiť presne úplný stav veci.
Rozhodnutie je všeobecné a nepoukazuje na konkrétne príčiny prečo je potrebné vybaviť stáčanie a

vydaj motorovej nafty účinnejším kontrolným systémom ako v súčasnosti je, alebo prečo je manipulačná
plocha pre stáčanie a výdaj motorovej nafty proti-havarijne nezabezpečená, alebo prečo je manipulačná
plocha nezabezpečená z hľadiska priepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu škodlivých látok. V tomto
smere správny orgán pochybil, keď nedostatočne preveril okolnosti pre ktoré uložil sankciu.

2. Posúdenie takejto odbornej otázky prečo je potrebné doterajšie podľa nášho
názoru účinné kontrolné a zabezpečovacie mechanizmy nahradiť novými je určite potrebné odborné
posúdenie tak ako to má na mysli § 36 Zákona o správnom konaní.

3. Predmetnú odbornú otázku posudzoval iba jeden človek a správny orgán pre

takúto oblasť nezriadil pracovnú komisiu. Žalobca má za to, že ide o jednostranné a účelové konanie
iba konkrétnej osoby.

4. Výsledkom obhliadky má byť presne opísaný a konkretizovaný stav. V rozhodnutí je tento stav opísaný
všeobecne a táto všeobecnosť sa opakuje pri všetkých tzv. troch porušeniach.

5. V § 47 odst. 4 Zákona o správnom konaní sú uvedené náležitosti poučenia. Poučenie použité v
napadnutom rozhodnutí neurčuje na ktorý orgán sa možno odvolať, ale určuje iba miesto, kde možno
podať odvolanie. Odvolacím orgánom predsa nie je správny orgán, ktorý pokutu uložil.

6. Správny orgán pri rozhodovaní porušil ust. § 49 odst. 2 Zákona o správnom konaní. Správny orgán
je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začiatku konania. Nakoľko správny orgán nepredĺžil lehotu
na rozhodnutie a účastníka konania o tom neupovedomil, pochybil keď rozhodnutie vydal až 08.11.2010
a doručil odvolateľovi až 19.11.2010 a správne konanie zahájil dňa 21.09.2010, ktorý list bol doručený
odvolateľovi dňa 27.09.2010, pričom protokol o výsledku kontroly bol vyhotovený už dňa 19.05.2010.

7.Rozhodnutienepodpísalriaditeľinšpektorátu,aleibaniektovjehozastúpení.Podpisjenečitateľný,nie
je uvedená jeho funkcia ani splnomocnenie z ktorého by vyplývalo, že rozhodnutie podpísala oprávnená
osoba. Aj túto okolnosť považujeme za neodstrániteľnú procesno-právnu vadu. Odvolacie rozhodnutie
absolútne nekonkretizuje, ktorá osoba podpísala 1.stupňové rozhodnutie, pretože podľa všetkého ani

odvolací orgán nevie identifikovať osobu, ktorá toto rozhodnutie podpísala a doposiaľ nám nie je jeho
meno známe. Odvolací orgán sa s touto otázkou vôbec nevysporiadal.

8. Rozhodnutie správneho orgánu podľa § 46 o správnom konaní musí byť v súlade zo zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Vady

nespoľahlivo zisteného skutkového stavu sú uvedené v čl. II tohto odvolania.

II. Nespoľahlivo zistený skutkový stav:1. V odôvodnení sa uvádza, že podzemné jednoplášťové potrubné rozvody na stáčanie a výdaj
motorovej nafty neboli vybavené účinným kontrolným systémom na včasné zistenie úniku škodlivých
látok. Od čias existencie tohto zariadenia nikdy nebola spôsobená ekologická havária a nikdy nedošlo

k úniku škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd. Skúšky tesnosti boli prevedené v
poriadku a nikdy nevykazovali žiadny nedostatok. Odvolateľ pravidelne zisťoval a zisťuje laboratórnym
rozborom (kvartálne - VVaK) kvalitu odtokových vôd a podáva ročne o tomto správu na SHMÚ.
Správny orgán v tomto prípade konštatoval porušenie § 39 odst. 2 písm. e/ vodného zákona.
Toto ustanovenie upravuje vybudovanie a riadne prevádzkovanie účinných kontrolných systémov na

pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovania výsledkov orgánov štátnej vodnej správy.
Kontrolne systémy sú podľa nášho názoru vtedy účinné, ak objektívne podávajú pravidelné hodnotenia
výsledkov. Odvolateľ v tomto smere nikdy neporušil žiadnu povinnosť. Neustále elektricky monitoruje
celistvosť nádrže. Správny orgán v tomto smere neuložil žiadne opatrenie podľa ktorého by bol doterajší
kontrolný systém neúčinný. Ak by bol neúčinný, spôsoboval by problémy. Tieto problémy nie sú v
protokole uvedené. Nie je konštatované v čom vidí nedostatok účinnosti terajšieho kontrolného systému.

Takéto konštatovanie aké je v rozhodnutí by všeobecne mohol konštatovať správny orgán stále a preto
ich nemožno akceptovať.

Správny orgán tieto skutočnosti absolútne nepreveril, ani v rozhodnutí nenaznačil aké účinnejšie
kontrolné systémy je potrebné zabezpečiť, keď všetky doterajšie kontrolné systémy sú spoľahlivé a

nespôsobil doteraz ani najmenšiu ekologickú haváriu. Konštatovanie odvolacieho správneho orgánu,
že odvolateľ nebol vybavený žiadnym kontrolným systémom je nepravdivé. V tomto smere správny
orgán nevykonal dostatočné šetrenia, teda nespoľahlivo zistil skutkový stav veci a na základe toho prijal
nesprávny záver, ktorý je v rozpore s ust. § 39 odst. 2 písm. e/ vodného zákona a za ktorý následne
uložil sankciu.

V odvolacom rozhodnutí sa konštatuje, že nie je pravdivé tvrdenie o uložení pokuty. Správny orgán
tendenčne použil rozhodnutie, ktoré absolútne nesúvisí s prevádzkou čerpacích staníc pohonných hmôt.
Tátopokutanemalaspojitosťsožiadnymdoterajšímzistením.Uvedenézhoršenievôdnastalozvýrobnej
linky počas búrok, keď došlo k mimoriadnej situácii, že naše lapače neboli dostatočne účinné. Odvolací

orgán zrejme aj tento fakt a to neoprávnene zohľadnil vo svojom rozhodnutí.

2. V druhej odrážke rozhodnutia sa konštatuje, že manipulačná plocha pre stáčanie a výdaj motorovej
nafty nebola protihavarijne zabezpečená. Toto konštatovanie je opäť maximálne všeobecné a vychádza
z nespoľahlivo a nedostatočného zistenia stavu veci. Správny orgán nekonštatoval v čom sú doterajšie

protihavarijné opatrenia neúčinné. Správny orgán nevyhodnotil havarijné plány, ktoré sú na úseku
znečistenia povrchových a podzemných vôd spracované a ktoré schválil bez pripomienok. Neexistuje
jedna kvalifikovaná príčina, ktorá by konštatovala v čom sú doterajšie protihavarijné zabezpečenia slabé
a nedostatočné. Keď takého podozrenie má, tak potom nedostatočne zistil skutkový stav veci a mal
naňho konkrétne poukázať. Ak doposiaľ nedošlo k žiadne ekologickej havárii, nezdôvodnil ako mohol

konštatovať, že táto manipulačná plocha nie je nedostatočne protihavarijne zabezpečená.

V danom prípade správny orgán aplikoval porušenie vodného zákona podľa § 39 odst. 2 písm. a/, b/.
Aplikácia tohto ustanovenia je v rozpore so zákonom, pretože táto upravuje umiestňovanie stavieb. Táto
stavba bola už dávno umiestnená a preto aplikácia ust. § 39 odst. 2 písm. a/ vodného zákona absolútne

neprichádza do úvahy.

Porušenie podľa § 39 odst. 2 písm. b/ vodného zákona predpokladá používanie len takých zariadení
technologických postupov, ktoré sú vhodné z hľadiska ochrany vôd. Správny orgán konštatuje použitie
normy STN 92 0800, podľa ktorej má byť zariadenie vybavené havarijnou nádržou. Predkladáme

materiál, ktorý upravuje podmienky prevádzkovania čerpacích staníc pohonných hmôt (pod I/G). Táto
úprava jednoznačne dáva za pravdu, že v našom prípade nie je potrebná havarijná nádrž. Tieto
ustanovenia sú vo vyhláške č. 96/2004 Z.z. podškrtnuté žltou farbou. Správny orgán resp. štát nikdy
nemôže ísť vo svojich rozhodnutiach nad rámec zákona. Preto v danom prípade ide o hrubé porušenie
právnych predpisov. Na základe vlastnej interpretácie zisteného skutkového stavu túto záležitosť

nesprávne právne kvalifikoval, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Taktiež
v danom prípade nebolo uložené žiadne opatrenie na odstránenie nedostatkov zo strany správneho
orgánu.3. V správnom rozhodnutí sa konštatuje, že manipulačná plocha pre stáčanie tužidla nebola
zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti pôsobeniu škodlivých látok a nebola
protihavarijne zabezpečená. Opätovne ide o všeobecné konštatovanie. V rozhodnutí nie je ani zmienka

o nejakej konkrétnej nedostatočnosti z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti tejto manipulačnej plochy.
Taktiež len konštatujeme, že havarijné plány boli bez pripomienok schválené. Tieto plány sú účinné,
nakoľko nedošlo k žiadnej ekologickej havárii. Preto nie je dôvod niečo meniť. Z bezpečnostného
hľadiska má nafta protichemický náter. Tužidlo nespadá pod požiarne normy, pretože sa nejedná o
horľavú kvapalinu.

V danom prípade správny orgán opäť aplikoval ust. § 39 odst. 2 písm. a/, b/ vodného zákona a príslušnej
vyhlášky. Stav manipulačnej plochy považujeme za dostatočne zabezpečený, pretože nedošlo k žiadnej
havárii. Správny orgán neuložil žiadne konkrétne opatrenia akým spôsobom by sa tento stav mal zmeniť
resp. čo konkrétne je nevyhovujúce. Preto vyššie uvedená zákonná aplikácia je podľa nášho názoru
irelevantná.

III. Porušenie právnych predpisov:

1. Správny orgán nesprávne kvalifikoval údajný delikt podľa § 39 odst. 2 písm.
e/ vodného zákona, pretože odvolateľ má vybudované účinné kontrolné systémy na včasné zistenie

úniku škodlivých látok, riadne ho prevádzkuje a pravidelne oznamuje výsledky orgánu štátnej vodnej
správy. Správny orgán konkrétne neurčil akými kontrolnými systémami sa má odvolateľ vybaviť, ak
doterajšie systémy sú účinné a nikdy nespôsobili ekologickú haváriu. Porušenie vyššie citovaného
ustanovenia nebolo preukázané (viď čl. II/1).

2. Správny orgán konštatoval porušenie § 39 odst. 2 písm. a/ vodného zákona, avšak
po hmotno-právnej stránke toto v rozhodnutí nepreukázal ( čl. II bod 2, 3 ).

3. Správny orgán konštatoval porušenie § 39 odst. 2 písm. b/ vodného zákona,
avšak hmotno-právne nepreukázal, ktoré doterajšie zariadenia takými nie sú, aby zabránili

zaobchádzaniu so škodlivými látkami z hľadiska ochrany vôd ( čl. II bod 2, 3 ).

4. Nakoľko nedošlo k naplneniu hmotno-právnych podmienok uvedených v ust. §
39 odst. 2 písm. a/, b/, e/ vodného zákona pri zaobchádzaní so škodlivými látkami nie je namieste
ani sankcia uvedená v § 74 odst. 1 písm. i/ vodného zákona. Uloženie sankcie predpokladá zavinené

konanie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán tejto problematike nevenuje žiadnu pozornosť. Z toho
dôvodu máme za to, že bez preukázaného zavineného konania nemožno uložiť sankciu.

5. Správny orgán pri uložení pokuty konštatoval, že prihliadal na skutočnosť, že účastník si
nesplnil základné zákonné povinnosti vyplývajúce z platných právnych predpisov na úseku vodného

hospodárstva. Tieto konštatovania sú nepravdivé a opätovne všeobecné. Sám odvolací orgán v závere
konštatoval, že vraj prihliadal aj na to, že počas kontroly nebolo zistené znečistenie manipulačných plôch
škodlivými látkami. Tieto kontroverzné konštatovania sú v príkrom rozpore s tým čo sa tvrdí v úvode
rozhodnutia o porušení ustanovení vodného zákona.

Vzhľadom na uvedené žalobca je toho názoru, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na
svojich právach a to z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z nesprávneho úradného postupu a navyše vykazuje
formálne vady uvedené v čl. II žaloby.

Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd rozsudkom č.k. 3S/15/2011-45 zo dňa 22.3.2012 žalobu ako nedôvodnú zamietol majúc za
to, že postup správnych orgánov v medziach žaloby bol v súlade so zákonom.

Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 8Sžp/15/2012
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/15/2011-45 zo dňa 22.3.2012 zrušil a vrátil mu vec na
ďalšie konanie z dôvodu, že sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal so žalobnýminámietkami uplatnenými žalobcom. Odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, ktorým postupom krajského súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť
konať pred súdom.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade

so zákonom.

Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247a násl. O.s.p.) je rozhodnutie správneho
orgánuvydanépodľazákonač.364/2004Z.z.ovodách(ďalejlenzákonovodách),ktorýmuznalžalobcu
podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách vinným zo spáchania správneho deliktu, ku ktorému došlo

porušením povinností upravených v § 39 ods. 2 písm. a), b), e) zákona o vodách. Za správny delikt uložil
žalobcovi podľa § 75 ods. 5 zákona o vodách pokutu vo výške 2 500 Eur.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako príslušný odvolací orgán odvolanie podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok v ktorých žalobca namietal I.
procesno-právne pochybenia, II. nespoľahlivo zistený skutkový stav, III. porušenie právnych predpisov.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o vodách inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého

ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s
vodami.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o vodách inšpekcia vykonáva dozor najmä nad
a) vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,

b) prevádzkou čistiarní odpadových vôd,
c) ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním škodlivými látkami a obzvlášť
škodlivými látkami,
d) dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
e) plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy na úseku

ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
f) vypúšťaním splaškových odpadových vôd z plavidiel a nad zaobchádzaním so škodlivými látkami a
obzvlášť škodlivými látkami a inými odpadovými vodami v súčinnosti so Štátnou plavebnou správou.

Podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách upravujúceho správne delikty orgán štátnej vodnej správy

uložípokutuprávnickejosobealebofyzickejosobe-podnikateľovi,ktoráporušujepovinnostiustanovené
v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a), b), e) zákona o vodách ten, kto zaobchádza so škodlivými látkami a obzvlášť
škodlivými látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok

možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných
vôd. Ak zaobchádzanie so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami z hľadiska ochrany vôd
neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné
opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo
neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých

sa zaobchádza so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych
okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo
do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo
s vodou z povrchového odtoku (a), používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné
spôsoby zaobchádzania so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktoré sú vhodné aj z

hľadiskaochranyvôd(b),vybudovaťariadneprevádzkovaťúčinnékontrolnésystémynavčasnézistenie
úniku škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a
oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy (e).Podľa § 2 ods. 1 písm. b), c), e), f) vyhl. č. 100/2005 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení
mimoriadnehozhoršeniavôd(ďalejlenvyhláškač.100/2005Z.z.),zaobchádzaťsnebezpečnýmilátkami

možno len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú nepriepustné (b), odolné a stále voči mechanickým,
tepelným, chemickým, biologickým a poveternostným vplyvom; ak ide o použité umelé látky, musia byť
aj odolné proti starnutiu (c), zabezpečené možnosťou vizuálnej kontroly netesností, včasného zistenia
únikunebezpečnýchlátok,ichzachytenia,zužitkovaniaalebovyhovujúcehozneškodnenia(e),technicky
riešené spôsobom, ktorý umožňuje zachytenie nebezpečných látok, ktoré unikli pri technickej poruche

alebo pri deštrukcii alebo sa vyplavili pri hasení požiaru vodou (f).

Podľa § 75 ods. 5 zákona o vodách pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť do výšky 6
638,78 eura.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o vodách pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä

na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa
právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých
následkov.

Podľa čl. 8 STN 92 0800 stáčacie a plniace stanovištia sa vybavujú havarijnými nádržami alebo

záchytnými nádržami napojenými na havarijné nádrže. Havarijné nádrže nesmú byť priamo napojené na
kanalizáciu. Objem havarijnej nádrže pre plniace a stáčacie stanovište musí byť určený tak, aby spolu so
záchytnou nádržou zachytil najmenej 25 % objemu najväčšieho počtu plnených alebo stáčaných nádrží
cestných cisternových vozidiel, najmenej však nádrže jedného cestného cisternového vozidla.

V procesno-právnej rovine žalobca namietal porušenie § 32 správneho poriadku (rozhodnutie je
všeobecné), poukázal na potrebu odborného posúdenia (§ 36 správneho poriadku) a potrebu zriadenia
pracovnej komisie, výsledky obhliadky musia byť presne opísané a konkretizované pri všetkých troch
porušeniach, poukázal na porušenie § 47 ods. 4 správneho poriadku, lebo poučenie neobsahovalo
zákonné náležitosti, správny orgán nerozhodol v zákonnej lehote stanovenej v § 49 ods. 2 správneho

poriadku, rozhodnutie nepodpísal riaditeľ inšpektorátu ale jeho zástupca.

Námietky sú v celom rozsahu nedôvodné.

Správny orgán vychádzal zo skutkového stavu podrobne popísaného v protokole o výsledku kontroly

č. 4536-15120/52/2010/Pal zo dňa 19.5.2010 v ktorom boli popísané aj zistené nedostatky (bod VI -
zistené nedostatky) spočívajúce v tom, že:
1. podzemné jednoplášťové potrubné rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty neboli vybavené
účinným kontrolným systémom na včasné zistenie úniku škodlivých látok.
2. manipulačná plocha pre stáčanie a výdaj motorovej nafty nebola protihavarijne zabezpečená.

3. manipulačná plocha pre stáčanie tužidla nebola zabezpečená z hľadiska priepustnosti a odolnosti
proti pôsobeniu škodlivých látok a nebola protihavarijne zabezpečená.

S protokolom bol dňa 19.5.2010 ústne oboznámený vedúci kontrolovaného subjektu N. H. a bol vyzvaný
na písomné vyjadrenie sa k zisteniam do 31.5.2010. Dňa 7.6.2010 bolo správnemu orgánu pod č.

17729/10 doručené písomné vyjadrenie žalobcu na ktoré reagoval žalovaný zaslaním písomného
zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok zo dňa 9.6.2010 č. 4563-17627/52/2010/Pal, kde podrobne
písomne reagoval na všetky námietky žalobcu. Následne bol protokol spolu s písomným vyjadrením
žalobcu k protokolu aj s písomným zdôvodnením neopodstatnenosti námietok žalobcu prerokovaný dňa
9.6.2010 o čom bola spísaná zápisnica č.j. 4536-17628/52/2010/Pal z ktorej nesporne vyplýva, že zo

strany žalobcu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly, táto
zápisnica je opatrená podpisom konateľa žalobcu.

Na základe takto zistených a prejednaných nedostatkov oznámil správny orgán listom zo dňa 21.9.2010
(žalobcovi doručeným dňa 23.9.2010) začatie správneho konania o uložení pokuty ktoré obsahovalo

poučenie žalobcu o jeho procesných právach.Aj správny orgán v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne formuloval kontrolou zistené nedostatky (v čom
spočívajú a aké zákonné ustanovenia boli porušené). Krajský súd sa preto nestotožňuje s námietkou, že
správny orgán nedostatočne preveril okolnosti pre ktoré uložil sankciu a že je rozhodnutie všeobecné.

Nedôvodná je aj námietka, že správny orgán mal zriadiť pracovnú komisiu a že na posúdenie
potreby zabezpečiť doterajšie kontrolné a zabezpečovacie mechanizmy novými bolo potrebné osobitné
odborné posúdenie. Povinnosť takto postupovať žalobca žiadnymi zákonnými ustanoveniami v žalobe
neodôvodnil, naopak, z ustanovenia § 62 zákona o vodách vyplývajú tieto kompetencie pre inšpekciu

ako odborný kontrolný orgán bez toho, aby pri výkone dozoru bola povinná zriaďovať odborné pracovné
komisie, alebo žiadať o odobrné posúdenie.

Bez právneho významu je tvrdenie o nesprávnom poučení o odvolaní, o nedodržaní lehoty na
rozhodnutie a tvrdenie, že rozhodnutie nepodpísal riaditeľ inšpekcie.

Skutočnosť, že v odvolaní nebolo uvedené, na ktorý orgán sa možno odvolať (len kde možno podať
odvolanie) žiadnym spôsobom nezasiahla do subjektívnych práv žalobcu, lebo takýmto postupom
správneho orgánu (poučením o odvolaní) nebol žiadnym spôsobom na svojich právach ukrátený, tieto
neuvádza ani v žalobe.

V súvislosti s procesnou lehotou na rozhodnutie upravuje zákon o vodách „vlastnú“ lehotu na vydanie
rozhodnutia.

Podľa § 73 ods. 7 zákona o vodách v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe
podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy

neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch
najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu
veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.

Keďže aplikácia všeobecných predpisov o správnom konaní je vo vzťahu k zákonu o vodách len

subsidiárna(§73ods.1zákonaovodách)nepochybilsprávnyorgánanivtomtosmere,leborozhodnutie
vydal v zákonnej lehote (správne konanie začaté upovedomením o začatí správneho konania zo dňa
21.9.2010, žalobcovi doručené dňa 23.9.2010 a prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 8.11.2010, t.j.
v lehote 60 dní).

Rozhodnutie spĺňa aj náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 5 správneho poriadku. Rozhodnutie
podpísala osoba na to oprávnená v zmysle organizačného poriadku správneho orgánu a namietaná
nečitateľnosť podpisu nie je procesno-právnou chybou, ktorá by spôsobila neúčinnosť alebo neplatnosť
rozhodnutia.

K námietkam žalobcu uvedeným v časti ... „II. nespoľahlivo zistený skutkový stav“ krajský súd uvádza.

1. Z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.5.2010 a bodu VI. zistené nedostatky
nesporne vyplýva, že ... „v čase kontroly podzemné jednoplášťové potrubné rozvody na stáčanie a
výdaj motorovej nafty neboli vybavené účinným kontrolným systémom na včasné zistenie škodlivých

látok. Na zistený nedostatok žalobca v písomnom vyjadrení ku kontrolným zisteniam zo dňa 31.5.2010
uviedol, že čerpacia stanica nafty bola postavená už nejestvujúcim právnym subjektom a skolaudovaná
v 70-tych rokoch minulého storočia, v roku 2004 generálne opravená. Súčasťou týchto opráv bola aj
zmena jednoplášťovej podzemnej nádrže na dvojplášťovú včítane doplnenia všetkých bezpečnostných
prvkov ako napríklad indikátora úniku ropných látok. O konštrukčnom prevedení potrubných rozvodov

momentálne nemáme vedomosť...“

Z písomného zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok prvostupňového správneho orgánu zo dňa
9.6.2010 vyplýva, že žalobca počas kontroly predložil Protokol č. 20102006/2 o tesnostnej skúške
potrubných rozvodov, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že sa jedná o jednoplášťové potrubie. Skúšky

vykonal dňa 20.10.2006 W., R. (defoktoskopický pracovník I. stupňa) a vyhodnotil C. R., samostatný
defoktoskopický pracovník II. stupňa. Počas kontroly bola predložená dokumentácia o uskutočnení
vyvložkovania skladovacej nádrže, ktorej súčasťou však nebola rekonštrukcia pôvodných potrubných
rozvodov.Z uvedeného teda vyplýva, že nedostatok sa týkal potrubných rozvodov na stáčanie a výdaj motorovej
nafty,nieskladovacejnádrže,ktoréspoukazomnavyššieuvedenénebolivybavenéúčinnýmkontrolným

systémom na včasné vybavenie úniku škodlivých látok a aj keď túto povinnosť mal žalobca v zmysle
§ 39 ods. 2 písm. e) zákona o vodách v spojení s § 2 ods. 2 písm. f) vyhlášky č. 100/2005 Z.z.. Na
veci nič nemení, že nebola spôsobená ekologická havária a nikdy nedošlo k úniku škodlivých látok do
povrchových alebo podzemných vôd, lebo pokuta bola uložená za porušenie povinností ustanovených
v § 39 zákona o vodách (§ 75 ods. 5 zákona o vodách) nie za spôsobenie ekologickej havárie či

znečistenie povrchových alebo podzemných vôd, pričom správnym deliktom je už samotné porušenie
povinností upravených v § 39 bez toho, aby musel nastať nejaký následok takéhoto porušenia. Keďže sa
zistené nedostatky týkali potrubných rozvodov nie nádrže, sú irelevantné námietky žalobcu, že neustále
monitoruje celistvosť nádrže preto nevie aké účinnejšie kontrolované systémy je potrebné zabezpečiť a
že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu, a teda
je nezákonné.

Ani námietka, že konštatovanie správnych orgánov, že manipulačná plocha na stáčanie a výdaj
motorovej nafty nebola protihavarijne zabezpečená je všeobecné a vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, je nedôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu, z protokolu o výsledku kontroly, z písomného vyjadrenia žalobcu
ku kontrolným zisteniam, z písomného zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok vyplýva, že v čase
kontroly bola manipulačná plocha, kde sa uskutočňuje stáčanie a výdaj pohonných hmôt betónová
s povrchovou úpravou proti pôsobeniu ropných látok - izolačným náterom EPONAL, po okrajoch
s klasickými obrubníkmi a nebola ohraničená zberným žľabom. Pri výjazde z tejto plochy bola

nainštalovaná oceľová lišta, ktorá však nespĺňala požiadavky na potrebné protihavarijne zabezpečenie
(nedostatočný objem).

Kontrolou bolo teda zistené, že zastrešená betónová manipulačná plocha na stáčanie a výdaj nafty
nebola ohraničená zberným žľabom a protihavarijne zabezpečená, preto žalobca porušil § 39 ods. 2

písm. a), b) zákona o vodách v spojení s § 2 ods. 1 písm. f) vyhlášky č. 100/2005 Z.z. a článok 8 STN 92
0800 citované v skoršej časti rozsudku, ktoré sa vzťahujú nielen na umiestňovanie stavieb ale upravujú
aj povinnosť používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so
škodlivými látkami, ktoré sú vhodné z hľadiska ochrany vôd.

Žalobcanedôvodneargumentujeajnesprávnouaplikáciou normySTN920800pričomvdanomprípade
podľa vyhlášky č. 96/2004 Z.z. nie je potrebná havarijná nádrž, preto správny orgán nemôže ísť nad
rámec zákona.

V danom prípade sa nedostatok týkal manipulačnej plochy pre stáčanie a výdaj motorovej nafty, pričom §

22 ods. 16 vyhlášky č. 96/2004 Z.z. na ktorý žalobca odkazoval v žalobe (uviedol, že ... „tieto ustanovenia
sú vo vyhláške č. 96/2004 Z.z. podškrtnuté žltou farbou - viď č.l. 22 súdneho spisu) sa týka nádrže
(havarijná nádrž, záchytná nádrž a zberná nádrž), nie manipulačnej plochy, naviac vyhláška č. 96/2004
Z.z.niejevykonávacouvyhláškouzákonaovodáchalezákonač.314/2001Z.z.oprotipožiarnejochrane
a nespadá do kontrolnej činnosti žalovaného (§ 62 zákona o vodách).

Naopakvzmysle§2ods.1písm.g)vyhláškyč.100/2005Z.z.zaobchádzaťsoškodlivýmilátkamimožno
len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú konštruované v súlade s požiadavkami slovenských technických
noriem, teda aj STN 92 0800.

Ani námietka v časti II, bod 3 nie je dôvodná.

Kontrolou bolo jednoznačne zistené, že manipulačná plocha na stáčanie tužidla, ktorú tvorila zastrešená
betónová rampa vyvýšená nad terén, nebola zabezpečená z hľadiska nepriepustnosti a odolnosti proti
pôsobeniu škodlivých látok a nebola protihavarijne zabezpečená, čo je v rozpore s § 39 ods. 2 písm. a),

b) zákona o vodách a § 2 ods. 1 písm. b), c), f vyhlášky č. 100/2005 Z.z. (citovaných vyššie).

Uvedené v priebehu správneho konania žalobca ani nespochybňoval, argumentoval však tým, že
manipulačné plochy na stáčanie tužidla z autocisterny podľa jeho názoru nie je nutné protihavarijnezabezpečiť, lebo takáto povinnosť sa týka nadzemných nádrží na skladovanie nebezpečných látok, nie
manipulačnej plochy.

Jepotrebnéuviesť,ževyššiecitovanázákonnáúpravasatýkastaviebazariadeníkdesazaobchádzaso
škodlivými látkami (§ 39 ods. 2 a), b) zákona o vodách). Takouto stavbou - zariadením je aj manipulačná
plocha na ktorej sa uskutočňuje stáčanie tužidla z automobilových cisterien do nadzemného stáčacieho
potrubia, ktorá musí byť protihavarijne zabezpečená a technicky riešená spôsobom, ktorý umožňuje
zachytenie škodlivých látok, ktoré unikli pri technickej poruche alebo pri deštrukcii, alebo sa vyplavili pri

hasení požiaru a tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku
týchto látok do pôdy, resp. do podzemných vôd (§ 2 ods. 1 písm. b), c), f) vyhlášky č. 100/2005 Z.z.).

Opätovne je potrebné uviesť, že porušenia vyššie uvedených zákonných ustanovení sa žalobca dopustil
bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k havárii.

Vzhľadom na uvedené sa krajský súd nestotožňuje ani s námietkou, že správne orgány porušili právne
predpisy,lebokonštatovaliporušenie§39 ods.2písm.a),b)zákonaovodách,avšakpohmotno-právnej
stránke to nepreukázali, keďže nedošlo k naplneniu hmotno-právnych podmienok nie je na mieste ani
uloženie sankcie podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách, naviac správne orgány nekonkretizovali
aké konkrétne kontrolné systémy má žalobca zabezpečiť.

Naopak správny orgán zistil presne a úplne skutkový stav, ten správne právne posúdil, keď aj podľa
názoru krajského súdu sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách,
ktorý je založený na objektívnej zodpovednosti a nie je ani povinnosťou správnych orgánov určovať aké
konkrétne kontrolné systémy má kontrolovaný subjekt zabezpečiť, pretože mu to zákon neukladá.

Keďže rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, krajský súd podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaná

nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.