Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111226871
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111226871.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žlobkyne: T.. B. M., M., G..

X.X.XXXX, K. F.. E. XX, O., zastúpená JUDr. Pavelom Liškom, bytom Exnárova 10, Prešov, proti
žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove, so sídlom v Prešove,
Hollého 5, IČO: 610992, o určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

určuje, že výpoveď žalovaného daná žalobkyni dňa 20.5.2011, prípisom č. U. je neplatná a
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne a žalovaného trvá,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 3,30 EUR rozsudku do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2011 žiadala určiť, že výpoveď jej daná žalovaným dňa

20.5.2011 prípisom č. U. je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného naďalej
trvá.

Žalobu odôvodnila tým, že s poukazom na ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe nebola splnená
podmienka výpovede, teda že pri zrušení jej štátnozamestnaneckého miesta služobný úrad nemal iné
štátnozamestnanecké miesto.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, výpoveďou z 20.5.2011, organizačnou
zmenou z 19.4.2011, záznamom z pohovoru so štátnym zamestnancom 20.5.2011, organizačnou
štruktúrou žalovaného pred 19.4.2011 a po ňom, pracovnou zmluvou žalobkyne ako aj ďalším spisovým
materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa pôsobila u žalovaného ako štátny zamestnanec od 30.5.2005 vo funkcii odborného radcu na
úseku oddelenia preventívneho pracovného lekárstva.

Žalovaný dňa 19.5.2011 po prerokovaní zmeny organizačnej štruktúry a organizačného poriadku
19.4.2011 za účasti regionálnej hygieničky a vedúcej služobného úradu M.. Q. K., zástupkyni regionálnej
hygieničky a vedúcej služobného úradu M.. Q. Ľ., predsedu J. A. C. C. a vedúceho osobného úraduMgr. B. O. pod č. U. rozhodol o zmene organizačnej štruktúry a organizačného poriadku s tým, že s
účinnosťou od 20.5.2011 zrušil organizačný útvar úseku regionálneho hygienika a vedúceho služobného
úradu, organizačný útvar oddelenia preventívneho pracovného lekárstva, organizačný útvar oddelenie

hygieny, výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov a vytvoril uvedeným rozhodnutím 11
organizačných útvarov, pričom útvar, v ktorom pôsobila žalobkyňa ako odborný radca s názvom úsek
preventívneho pracovného lekárstva toxikológia odboru, hygieny životného a pracovného prostredia a
zdravia už nie ako samostatný organizačný útvar.

Na uvedenom úseku zrušila štátnozamestnanecké miesto odborného radcu, ktoré doposiaľ zastávala

žalobkyňa a vytvorila iba 3 štátnozamestnanecké miesta hlavného referenta, ktoré naďalej zastávali
štátne zamestnankyne M. W., N. L. Q. M. M..

Dňa 20.5.2011 žalovaný vykonal so žalobkyňou pohovor za účasti zástupcov služobného úradu a
odborového orgánu, kedy jej bolo oznámené, že s účinnosťou od 20.5.2011 sa zrušuje organizačný útvar
- oddelenie preventívneho pracovného lekárstva a vrámci tohto útvaru štátnozamestnanecké miesto
vo funkcii odborný radca/vedúci štátny zamestnanec a nakoľko nemá k dispozícií iné vhodné voľné

štátnozamestnanecké miesto, ktoré by jej mohol ponúknuť, ukončuje s ňou pracovný pomer výpoveďou
podľa § 46 ods. 1 písm. b) z dôvodov uvedených v § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

Rozhodnutím o zmene organizačnej štruktúry a organizačného poriadku žalovaného zo dňa 19.5.2011
s účinnosťou od 20.5.2011 bolo vytvorených celkovo 33 štátnozamestnaneckých miest a 52 miest
vo výkone prác vo verejnom záujme, ktoré boli obsadené štátnymi zamestnancami a zamestnancami

vo verejnom záujme, ktorí uvedené pracovné pozície zastávali ešte pred rozhodnutím o organizačnej
zmene.

Zo štruktúry a obsadenia pracovných miest v stave k 20.5.2011 (č. l. 156 až 157) však vyplýva,
že žalovaný mal predmetnou organizačnou zmenou vytvoriť celkovo 85 pracovných miest, avšak ich
celkový počet bol 86.

Žalobkyňa tvrdila, že v čase dania výpovede žalovaný preukázateľne disponoval voľným miestom
na oddelení hospodársko-technických činností a to miesto pracovníčky štátnej pokladnice, ktoré bolo
obsadené W. M..

Žalovaný uviedol, že sama žalobkyňa ako štatutárny zástupca žalovaného činnosť štátnej pokladnice
dodatkom č. 3 k organizačnému poriadku žalovaného s účinnosťou od 1.9.2008 presunula na osobný

úrad a preto uvedená pracovná pozícia pracovníka štátnej pokladnice na oddelení hospodársko-
technických činností v čase doručenia výpovede neexistovala.

Štátna zamestnankyňa, ktorá uvedenú pozíciu vykonávala pani W. M. bola na rodičovskej dovolenke
od 14.12.2009 do 20.7.2012, pričom na čas čerpania jej rodičovskej dovolenky žalovaný prijal do
pracovného pomeru pani Z. M.Ú., P.. W. dňa 16.12.2009, ktorá začala čerpať rodičovskú dovolenku

dňa 27.8.2011, teda až po organizačnej zmene účinnej od 20.5.2011. To zároveň vyvracia tvrdenie
žalobkyne, že uvedené pracovné miesto bolo obsadené Ing. Y. L., ktorý v čase výpovede doručenej
žalobkyni pôsobil na oddelení hospodársko-technických činností a nie dočasne na mieste pracovníka
štátnej pokladnice, pričom sám bol vo výpovednej lehote a štátnozamestnanecký pomer s nim bol na
základe dohody ukončený k 31.5.2011.

Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne o vytvorenie dvoch nových voľných
štátnozamestnaneckých miest, na ktoré mali byť vyhlásené výberové konania, uviedol, že organizačnou
zmenou sa rozdelilo oddelenie hygieny, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov na dve oddelenia
vykonávajúce jednak potravinový a jednak štátny dozor.Miesta vedúcich oddelení sa musia obsadiť výberovým konaním, preto boli dočasne poverení dvaja
zamestnanci na výkon týchto vedúcich funkcií a boli vyhlásené iba interné výberové konania, teda
nedošlo k navýšeniu počtu štátnozamestnaneckých miest, keďže 4 zamestnanci z celkového počtu 9,

ktorí pracovali na pôvodnom oddelení spĺňali kvalifikačné predpoklady.

Podotkol, že obsadenie akéhokoľvek miesta alebo akejkoľvek obdobnej pozície u žalovaného sa riadi
zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji vereného zdravia a nariadením vlády č.
296/2010Z.z.,podľaktoréhomusiavšetciodbornízamestnancispĺňaťpredpísanúodbornúspôsobilosť.

ZuvedenéhodôvodujenedôvodnáargumentáciažalobkynetýkajúcasanástupuMgr.Q.W.dodočasnej
štátnej služby počas rodičovskej dovolenky pani O. dňa 16.5.2011, teda v čase pred rozhodnutím o

organizačnej zmene a doručením výpovede žalobkyni, nakoľko podmienkou obsadenia uvedeného
dočasného štátnozamestnaneckého miesta bolo vyššie odborné, prípadne vysokoškolské vzdelanie
v odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie, prípadne verejného zdravotníctva, pričom
žalobkyňa uvedené kvalifikačné predpoklady nespĺňala.

Zároveň je nedôvodné jej tvrdenie ponuky pracovných miest zastávaných funkciami vo verejnom záujme

z dôvodu, že v zmysle ust. § 47 písm. b) zákona o štátnej službe sa ponuková povinnosť zamestnávateľa
pri výpovedi z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru vzťahovala len na miesta v štátnej
službe.

Z uvedeného dôvodu neponúknutie pracovného miesta pri výkone práce vo verejnom záujme nemá za
následok neplatnosť výpovede štátnozamestnaneckého pomeru.

Podaním doručeným súdu dňa 10.4.2012 žalobkyňa uvádza, že predmetným rozhodnutím o zmene
organizačnej štruktúry a poriadku s účinnosťou od 20.5.2011 malo byť vytvorených 14 nových
pracovných miest.

Podľa vyjadrenia žalovaného je takáto argumentácia nepravdivá z dôvodu, že predmetným rozhodnutím
neboli vytvorené žiadne nové štátnozamestnanecké miesta, nakoľko z ust. čl. 3 rozhodnutia jasne

vyplýva, že štátnozamestnanecké miesta, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva neboli novovytvorené a teda
nemohli byť voľné.

Z rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že štátnozamestnanecké miesto na odbore epidemiológie
- odborný radca bol zároveň určený za vedúceho začleneného oddelenia epidemiológie prenosných
chorôb a nemocničných nákaz a teda miesto vedúceho odboru sa defakto nevytvorilo. Pomenovanie

vedúci odboru je aj v zmysle organizačného poriadku len pomenovaním, ale nepredstavuje vznik
samostatného pracovného miesta.

Obdobne to platí aj pri ďalších odboroch, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, teda na odbor hygieny
životného a pracovného prostredia a zdravia - odbor vedený vedúcim oddelenia hygieny deti a mládeže,
odbor hygieny výživy bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov - odbor vedie vedúci oddelenia

bezpečnosti potravín a odbor ekonomiky a ľudských zdrojov vedie vedúci oddelenia - osobný úrad.

Zmenu doposiaľ fungujúcej organizačnej štruktúry si podľa tvrdenia žalovaného vyžiadala nefunkčnosť
existujúcej štruktúry a nie ako špekulatívne žalobkyňa tvrdí zbaviť sa členov bývalého vedenia.

Pokiaľ ide o štátnozamestnanecké miesta a to vedúcich odboru alebo vedúcich štátnych zamestnancov,
tieto boli obsadené vrámci interného výberového konania štátnymi zamestnancami, ktorí pôsobili na

štátnozamestnaneckých pozíciách už v čase pred prijatím organizačnej zmeny a z uvedeného dôvodu
nešlo o vytvorenie nových pracovných miest.Námietka žalobkyne o existencii 3 voľných štátnozamestnaneckých miest na úseku, na ktorom pôsobila
pred rozhodnutím o organizačnej zmene v pozícii hlavného referenta je nedôvodná, nakoľko uvedené
štátnozamestnanecké miesta boli obsadené štátnymi zamestnancami, ktorí predmetné pozície zastávali

ešte pred prijatím organizačnej zmeny.

Podaním doručeným súdu dňa 6.7.2012 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 19.9.2012 zároveň
žalobkyňa tvrdila, že žalovaný prijal do pracovného pomeru MUDr. Y. U. 28.4.2011 s termínom nástupu
1.5.2011 na pozíciu správcu registratúry na pol úväzku, pričom dňa 20.5.2011 bola medzi žalovaným
a JUDr. Y. U. uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej bude JUDr. Y. U. vykonávať
prácu v pracovnom zaradení správca registratúry a vnútorný audit a dňa 30.6.2011 bola uzatvorená

ďalšia dohoda o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej bude JUDr. Y. U. vykonávať prácu od v rozsahu
celého úväzku a to v pozícii pracovného miesta vykonávaného vo verejnom záujme.

Z popisu pracovnej činnosti JUDr. Y. U. vyplýva, že tento vykonával kontrolnú činnosť a vnútornú
kontrolu,ktorádoprijatiarozhodnutiaoorganizačnejzmenebolavykonávanáJUDr.O.L.akoodborného
radcu vrámci výkonu štátnozamestnaneckého miesta. Činnosť vnútorného auditu bola zverená JUDr. Y.

U. až dohodou o zmene pracovnej zmluvy po prijatí organizačnej zmeny dňa 20.5.2011.

Poukázala pritom na ust. § 5 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, z obsahu ktorého vyplýva, že
štátnaslužbanaúčelytohtozákonaječinnosť,ktorouštátnyzamestnanecvrozsahuustanovenýmtýmto
zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo
plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitosti v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby

alebo bez určenia odboru štátnej služby, ktorá zahŕňa pod bodom c) kontrolu, dozor alebo inšpekciu a
pod bodom d) vnútorný alebo vládny audit.

Z opisu štátnozamestnaneckého miesta, ktoré zastával JUDr. O. L. do prijatia organizačnej zmeny s
účinnosťou od 20.5.2011 nesporne vyplýva, že pre jeho pracovnú pozíciu sa vyžadovalo vzdelanie
vysokoškolské druhého stupňa v odbore vzdelania právnickom.

Z opisu štátnozamestnaneckého miesta vykonávaného žalobkyňou do prijatia organizačnej zmeny
nesporne vyplýva, že pôsobila na oddelení preventívneho pracovného lekárstva s popisom
najnáročnejšej činnosti, konkrétne išlo o samostatné odborné činnosti spočívajúce najmä v analytickej
činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v otázkach spadajúcich
do rozsahu kompetencie úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti v príslušnom odbore štátnej služby

- oddelenie preventívneho pracovného lekárstva, kontrolná a inšpekčná činnosť, ako aj prešetrovanie
sťažností a petícii vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnych služieb a vrámci
najnáročnejšej činnosti vykonávala odborné usmerňovanie plnenia programov ochrany a podpory
zdravia, výkon samostatných odborných činností na úseku plnenia programov ochrany a podpory
zdravia a výkon činnosti štátnej služby vrámci štátneho zdravotného dozoru v určenej oblasti na úrovni

okresov spadajúcich do pôsobnosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove a
v poskytovaní informácií v konzultácii v oblasti ochrany a podpory zdravia na pracoviskách a príprava
a realizácia aktivít vo výchove obyvateľstva k zdraviu.

V súvislosti s tým poukázala žalobkyňa na to, že pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou vykonávala aj činnosť prešetrovania chorôb z povolania a napriek tomu, že žalovaný zrušil jej

štátnozamestnanecké miesto ako nadbytočné, ešte dňa 28.4.2011 uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti
s MUDr. P. Š., predmetom ktorej boli aj činnosti, ktoré dovtedy vykonávala žalobkyňa.

Podľa tvrdenia žalobkyne táto skutočnosť je v rozpore s citovaným ust. § 5 zák. č. 400/2009, nakoľko
uvedené činnosti - prešetrovanie chorôb z povolania sa vykonávajú v štátnej službe vrámci štátneho
zdravotného dozoru, čoho nepochybným dôkazom je skutočnosť, že v Regionálnom úrade verejného

zdravotníctva so sídlom v Poprade prešetrovanie chorôb z povolania vykonáva MUDr. P. Š. práve vštátnej službe. MUDr. P. Š. je štátny zamestnanec v služobnom úrade Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva so sídlom v Poprade, kde vykonáva rovnaké činnosti ako vykonával u žalovaného, čo
je v rozpore s ust. § 61 ods. 2 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa ktorého štátny

zamestnanec ďalej nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom
činnosti jeho štátnozamestnaneckého miesta, pričom inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona
sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z., štátnozamestnanecký pomer možno skončiť

a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z., štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

Podľa § 46 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z. z., štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho
zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

Podľa§ 47 zák. č. 400/2009 Z. z., služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak

a) štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný
úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s
trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,

b)sazrušujealebozrušiloštátnozamestnaneckémiesto,služobnýúradnemápreštátnehozamestnanca
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v
služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,

c) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo
ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa §

38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore
štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto
nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak,

d) štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm.
b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradením na vykonávanie štátnej služby na

štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29) a nedohodne
sa so služobným úradom inak,

e) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm.
d), nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore
štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak,

f) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 2,
nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odboreštátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto
nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak,

g) štátny zamestnanec neuspokojivo plní služobné úlohy a služobný úrad ho v posledných šiestich

mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a štátny zamestnanec ich v primerane určenej
lehote neodstránil,

h) štátny zamestnanec opakovane porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v
posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na
možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou,

i) je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z., štátnozamestnanecké miesto uvedené v § 20 ods. 2 písm. a)
obsadzuje služobný úrad z uchádzačov

a) výberovým konaním zo štátnych zamestnancov a z občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu (ďalej
len "vonkajšie výberové konanie"), alebo

b) výberovým konaním zo štátnych zamestnancov v príslušnom služobnom úrade (ďalej len "vnútorné

výberové konanie").

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z., štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny
zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho
orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí8) v služobnom
úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

a) riadenie,

b) rozhodovanie,

c) kontrolu, dozor alebo inšpekciu,

d) vnútorný audit alebo vládny audit,

e) odbornú prípravu rozhodnutí, 9)

f) právne zastupovanie,

g) odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo
medzinárodných zmlúv vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a
podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,

h) odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov alebo

i) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z., plnenie úloh pri vykonávaní štátnych záležitostí na účely tohto
zákona je činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom

a) výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh

1. štátneho orgánu, 10)

2. služobného úradu pre štátny orgán, 11)b) ktorou utvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva12) alebo

c) ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z. z., služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opisy činností

štátnozamestnaneckých miest.

Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z. z., štátna služba na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite
krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.12a)

Podľa § 55 zák. č. 400/2009 Z. z., ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného predpisu, 4) vykonával prácu vo verejnom záujme41) alebo vykonával
inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby,

za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

Podľa § 56 zák. č. 400/2009 Z. z., ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote

dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného
rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky
štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

Podľa § 61 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z., vedúci zamestnanec nie je oprávnený ukladať podriadenému

štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
alebo služobných predpisov vykonať osobne.

Predpokladom výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle ust. § 47 písm. b) zák. č.
400/2009 Z. z. o štátnej službe je to, že s poukazom na zmenu úloh služobného úradu, jeho technického
vybavenia, zníženia stavu štátnych zamestnancov alebo inej organizačnej zmeny prijal služobný úrad

písomné rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca tým, že podľa tohto
rozhodnutia sa štátny zamestnanec stal pre služobný úrad nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť
medzi jeho nadbytočnosťou a prijatou organizačnou zmenou.

Pre výpoveď podľa uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické, že služobný úrad aj naďalej
môže štátnemu zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je pre

služobný úrad v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o
zmene úloh služobného úradu, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo iných
organizačných zmenách.

Zákon uvedeným spôsobom umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a
ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom

zložení, ako zodpovedá jeho potrebám.

Nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom štátnozamestnanecký
pomer skončí.

Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná
vykonávaviaceroštátnychzamestnancov,ovýbere,ktorýsastalnadbytočnýmrozhodujezamestnávateľ

výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať.Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď.
Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že sa zamestnanec v
istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným a nadbytočnosť musí

byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jej technického vybavenia alebo
organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorý má
zvýšiť efektívnosť práce.

Podmienkou výpovede podľa § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. v prípade, ak sa zrušuje alebo
zrušilo štátnozamestnanecké miesto je skutočnosť, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca

iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v
služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Žalobkyňa namietala, že výpoveď, ktorá jej bola daná žalovaným dňa 20.5.2011 je neplatná z dôvodu
nepravdivého tvrdenia žalovaného, že s poukazom na ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe,
nemal pre ňu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a to po prijatí organizačnej zmeny rozhodnutím
zo dňa 19.5.2011 s účinnosťou od 20.5.2011, kedy bolo zrušené jej miesto odborného radcu pôvodne

na oddelení preventívneho pracovného lekárstva ako samostatného organizačného útvaru a po
organizačnejzmeneakoúsekupreventívnehopracovnéholekárstvaatoxikológievrámciodboruhygieny
životného a pracovného prostredia a zdravia, avšak už nie ako samostatného organizačného útvaru.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný organizačnú zmenu rozhodnutím 19.5.2011
s účinnosťou od 20.5.2011 podľa vlastného vyjadrenia urobil z dôvodu zefektívnenia, spružnenia a

hospodárnosti činnosti úradu.

Z obsahu prijatej organizačnej zmeny vyplýva, že mali byť zrušené 2 štátnozamestnanecké miesta
v pozícií odborného radcu vykonávaných žalobkyňou a JUDr. O. L.. Teda celkový počet štátnych
zamestnancov a zamestnancov pracujúcich vo funkciách vykonávaných vo verejnom záujme sa mal
znížiť z počtu 87 na 85.

Podľa predloženej štruktúry s účinnosťou k 20.5.2011 však podľa zistení súdu tento počet nezodpovedal
prijatej organizačnej zmene, nakoľko žalovaný s výnimkou žalobkyne a JUDr. O. L., ktorí boli vo
výpovednej lehote mal celkovo obsadených 86 pracovných miest v štátnej službe a vo výkone funkcie
vo verejnom záujme.

Napriek argumentácii žalobkyne súd vyhodnotil za nedôvodné jej tvrdenia, že žalovaný jej neponúkol

iné pracovné miesto, ktoré bolo vykonávané zamestnancami vo funkcii vo verejnom záujme s poukazom
na ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe, podľa ktorého sa ponuková povinnosť služobného úradu
vzťahovala iba na voľné štátnozamestnanecké miesta a teda nie na pracovné pozície vykonávané
zamestnancami vo verejnom záujme.

Taktiež sa ponuková povinnosť nevzťahovala na štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli s poukazom

na ust. § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe obsadzované v tzv. vnútornom výberovom konaní,
teda zo štátnych zamestnancov v príslušnom služobnom úrade, nakoľko nešlo o vytvorenie nového
štátnozamestnaneckého miesta, ale toto bolo obsadzované zo štátnych zamestnancov pôsobiacich u
žalovaného pred, ale aj po prijatej organizačnej zmene, pričom spĺňali kvalifikačné predpoklady pre jeho
výkon.

Konkrétne je nedôvodná námietka ponuky pracovného miesta obsadeného W. M., ktorá bola v čase
organizačnej zmeny na rodičovskej dovolenke od 14.12.2009 do 20.7.2012 a po dobu jej neprítomnosti
žalovaný prijal do pracovného pomeru Z. M.Ú. s účinnosťou od 16.12.2009, ktorá začala čerpať
rodičovskú dovolenku dňa 27.8.2011, teda až po organizačnej zmene účinnej od 20.5.2011.Z uvedeného vyplýva aj nesprávnosť tvrdenia žalobkyne, že jej pozíciu zastával Ing. Y. L., ktorý bol v
čase dania výpovede žalobkyne taktiež vo výpovednej lehote a dňa 31.5.2011 po prijatej organizačnej
zmene bol s nim ukončený pracovný pomer dohodou.

Súčasne jej nemohli byť ponúknuté pracovné pozície zastavané hlavnými referentkami na úseku, na
ktorom žalobkyňa pôsobila pred prijatou organizačnou zmenou a to pani W., L. Q. M., ktoré na uvedenej
pozícií pôsobili pred, ale aj po prijatí organizačnej zmeny.

Pokiaľ ide o námietku nástupu Mgr. Q. W. do dočasnej štátnej služby, táto bola prijatá počas rodičovskej
dovolenky pani O., teda nešlo o vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta a to počnúc
dňom 16.5.2011 pred rozhodnutím o organizačnej zmene na pracovnú pozíciu, na ktorú žalobkyňa

zároveň nespĺňala odborné predpoklady v zmysle Nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z. a to vyššie
odborné, prípadne vysokoškolské vzdelanie v odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie
alebo verejného zdravotníctva.

Pokiaľ ide o pracovnú pozíciu JUDr. Y. U., ktorý bol prijatý na pozíciu funkcie vykonávanej vo verejnom
záujme, prijatím do pracovného pomeru 28.4.2011 s termínom nástupu 1.5.2011 na pozíciu správcu

registratúry na pol úväzku a zmenami pracovnej zmluvy zo dňa 20.5.2011 a 30.6.2011, na základe
ktorých vykonával činnosť v pracovnom zaradení správca registratúry a vnútorný audit už ako jeden
úväzok, je nesporné, že v zmysle ust. § 5 Zákona o štátnej službe podľa bodu c) a d) uvedená
pracovná pozícia mohla byť zverená iba štátnemu zamestnancovi a nie zamestnancovi vykonávajúcemu
funkciu vo verejnom záujme. Pred prijatím organizačnej zmeny časť samostatných odborných činností

v predmete kontrolnej činnosti a vnútornej kontroly však boli vykonávané JUDr. O. L. ako odborného
radcu, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo predmetnou organizačnou zmenou taktiež zrušené s
uvedenímkvalifikačnéhopredpokladuvysokoškolskéhovzdelaniadruhéhostupňavodboreprávnickom.

Na základe uvedených skutočností preto možno ustáliť, že ani uvedená pracovná pozícia nemohla byť
ponúknutá žalobkyni pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu, že nespĺňala

kvalifikačné predpoklady v odbore vzdelania, ale nakoľko bola pred prijatím organizačnej zmeny
vykonávaná JUDr. O. L., bola dôvodom pre určenie neplatnosti výpovede žalovaného danej JUDr. O. L.
dňa 1.6.2011 rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 27.6.2012 pod sp. zn. XCprX/XXXX.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v čase po prejednaní zamýšľanej organizačnej
zmeny za účasti zástupcov služobného úradu a odborov zo dňa 19.4.2011 následne prijatej rozhodnutím

19.5.2011 s účinnosťou od 20.5.2011 uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s MUDr. P. Š. dňa 28.4.2011,
predmetom ktorej boli činnosti dovtedy vykonávané žalobkyňou a to samostatné vypracovávanie
podkladov a vyhodnotení potrebných na posúdenie možnej profesionality poškodenia zdravia z hľadiska
preventívnehopracovnéholekárstvaatovčase,kedyužzamýšľalžalovanýzrušiťštátnozamestnanecké
miesto žalobkyne pre jej nadbytočnosť.

Táto skutočnosť je podľa názoru súdu v rozpore s citovaným ust. § 5 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej
službe, nakoľko uvedené činnosti, t. j. prešetrovanie chorôb z povolania sa vykonávajú v štátnej službe
vrámci štátneho zdravotného dozoru, čoho nepochybným dôkazom je skutočnosť, že MUDr. P. Š.
pôsobí na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade v štátnej službe, kde
vykonáva prešetrovanie chorôb z povolania. Keďže pôsobí ako štátny zamestnanec v služobnom úrade

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, kde vykonáva rovnaké činnosti ako
vykonával u žalovaného, ide o rozpor s ust. § 61 ods. 2 písm. b) Zákona o štátnej službe, podľa ktorého
štátny zamestnanec ďalej nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s
opisom činnosti jeho štátnozamestnaneckého miesta, pričom inou zárobkovou činnosťou na účely tohto
zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť,
keďže v čase prijatia organizačnej zmeny o zrušení štátnozamestnaneckého miesta obsadenéhožalobkyňou, keď pracovnú činnosť ňou vykonávanú pred jej prijatím zveril inej osobe pôsobiacej mimo
sídla služobného úradu dohodou o pracovnej činnosti, teda konal v rozpore s ust. § 5 a § 61 Zákona
o štátnej službe.

Záverom súd konštatuje, že žalovaný pristúpil k predmetnej organizačnej zmene napriek tomu, že
nedisponoval odborne spôsobilým štátnym zamestnancom na pracovné činnosti dovtedy vykonávanej
žalobkyňou, ktorej štátnozamestnanecké miesto zrušoval a takýto postup žalovaného vyhodnotil za
účelový.

Podľa názoru súdu organizačná zmena, ktorou sa znižuje počet štátnych zamestnancov nemôže
viesť k zefektívneniu činnosti úradu za predpokladu, že tento nedisponuje dostatočným počtom

odborne spôsobilých zamestnancov na výkon pracovných činností pôvodne vykonávaných štátnymi
zamestnancami zrušených štátnozamestnaneckých miest a vytvára nevyhnutnú potrebu ich výkon
zabezpečiť inou osobou odborne spôsobilou ako v danom prípade dohodou o pracovnej činnosti.

Nazákladeuvedenéhopretosúdžalobevyhovel,nakoľkosižalovanýnesplnilsvojuponukovúpovinnosť
z dôvodu, že náplň práce žalobkyne, ktorú vykonávala pred organizačnou zmenou na úrade existovala

aj v čase doručenia výpovede.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania vo výške hotových výdavkov za vyhotovenie fotokópií zo
súdneho spisu v celkovej výške 3,30 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.